ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
zo 16. septembra 2010 (*)
„Sociálna politika – Smernica 96/34/ES – Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke – Výklad doložky 2.1 rámcovej dohody – Osoba, ktorá čerpá rodičovskú dovolenku – Rodičovská dovolenka v prípade narodenia dvojčiat – Pojem ‚narodenie‘ – Zohľadnenie počtu narodených detí – Zásada rovnosti zaobchádzania“
Vo veci C‑149/10,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Dioikitiko Efeteio Thessalonikis (Grécko) z 15. marca 2010 a doručený Súdnemu dvoru 29. marca 2010, ktorý súvisí s konaním:
Zoi Chatzi
proti
Ypourgos Oikonomikon,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia E. Levits, M. Ilešič, M. Safjan a M. Berger (spravodajkyňa),
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,
so zreteľom na uznesenie predsedu Súdneho dvora z 12. mája 2010 o uplatnení skráteného konania na základe článku 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 104a prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora na prejudiciálne konanie,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. júla 2010,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– grécka vláda, v zastúpení: M. Apessos, E.‑M. Mamouna, G. Papagianni a G. Papadaki, splnomocnení zástupcovia,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,
– nemecká vláda, v zastúpení: C. Blaschke, splnomocnený zástupca,
– estónska vláda, v zastúpení: M. Linntam, splnomocnená zástupkyňa,
– cyperská vláda, v zastúpení: D. Kallí, splnomocnená zástupkyňa,
– poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar a J. Faldyga, splnomocnení zástupcovia,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: E. Jenkinson a R. Palmer, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Patakia a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí generálnej advokátky,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu doložky 2.1 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzavretej 14. decembra 1995 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285), zmenenej a doplnenej smernicou 97/75/ES Rady z 15. decembra 1997 (Ú. v. ES L 10, 1998, s. 24; Mim. vyd. 05/003, s. 263, ďalej len „smernica 96/34“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Z. Chatziovou a jej zamestnávateľom Ypourgos Oikonomikon (ministerstvo financií) vo veci rozhodnutia riaditeľa daňového úradu č. 1 v Solúne (Grécko), ktoré jej nepriznáva dodatočnú rodičovskú dovolenku z dôvodu narodenia dvojčiat.
Právny rámec
Právna úprava Únie
3 Smernica 96/34 bola prijatá podľa konania upraveného v článku 4 ods. 2 dohody o sociálnej politike, pripojenej k protokolu č. 14 o sociálnej politike, pripojenému k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva zmluvou o Európskej únii (ďalej len „dohoda o sociálnej politike“).
4 Prvý odsek preambuly rámcovej dohody, ktorú smernica 96/34 vykonáva, znie:
„Pripojená rámcová dohoda predstavuje záväzok UNICE, CEEP a ETUC stanoviť minimálne požiadavky na rodičovskú dovolenku a pracovné voľno z dôvodu vyššej moci ako dôležitého prostriedku na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života a podporu rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.“
5 Body 4 až 6 a 9 všeobecných úvah tejto rámcovej dohody znejú:
„4. keďže Charta základných sociálnych práv Spoločenstva v bode 16 upravujúcom rovnaké zaobchádzanie stanovuje, že je potrebné tiež rozvíjať opatrenia, umožňujúce mužom a ženám zosúladiť ich pracovné a rodinné povinnosti;
5. keďže v rezolúcii Rady zo 6. decembra 1994 sa uznáva, že účinná politika rovnakých príležitostí predpokladá globálnu integrovanú stratégiu, ktorá by umožnila lepšiu organizáciu pracovného času a vyššiu flexibilitu, ako aj ľahší návrat do pracovného života, a konštatuje dôležitú úlohu oboch sociálnych partnerov v tejto oblasti a pri vytváraní možností, aby muži a ženy mohli zosúladiť svoje pracovné úlohy s rodinnými povinnosťami;
6. keďže opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života by mali stimulovať zavádzanie nových pružných metód organizácie práce a času, ktoré lepšie zodpovedajú meniacim sa potrebám spoločnosti a ktoré by mali prihliadať na potreby podnikov aj pracovníkov;
…
9. keďže táto dohoda je rámcovou dohodou, ktorá stanovuje minimálne požiadavky a ustanovenia týkajúce sa rodičovskej dovolenky, odlišnej od materskej dovolenky, ako aj pracovné voľno z dôvodu vyššej moci, pričom stanovenie podmienok na vznik nároku a podrobné pravidlá uplatňovania ponecháva na členské štáty a sociálnych partnerov tak, aby sa prihliadlo na situáciu v jednotlivých členských štátoch“.
6 Doložka 1 rámcovej dohody stanovuje:
„1. Táto dohoda stanovuje minimálne požiadavky, ktorých cieľom je uľahčiť zosúladenie rodičovských a pracovných povinností pracujúcich rodičov.
2. Táto dohoda sa vzťahuje na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah vymedzený zákonom, kolektívnymi zmluvami alebo existujúcou praxou v danom členskom štáte.“
7 Doložky 2.1, 2.3 a 2.5 rámcovej dohody stanovujú:
„1. Podľa doložky 2.2 táto dohoda [Táto dohoda s výhradou doložky 2.2. – neoficiálny preklad] poskytuje pracovníkom a pracovníčkam individuálne právo na rodičovskú dovolenku z dôvodov narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby im bolo umožnené starať sa o toto dieťa počas obdobia najmenej troch mesiacov až do veku, ktorý určia členské štáty a/alebo sociálni partneri, najviac však do veku 8 rokov.
…
3. Podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné pravidlá jej poskytovania vymedzí zákon a/alebo kolektívna zmluva v členských štátoch, pričom sa musia rešpektovať minimálne požiadavky uvedené v tejto dohode. Členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu najmä:
a) rozhodnúť, či sa rodičovská dovolenka poskytuje v rozsahu maximálneho pracovného času alebo jeho časti, po častiach alebo v podobe systému ‚časového kreditu‘;
…
c) prispôsobiť podmienky vzniku nároku na rodičovskú dovolenku a podrobné pravidlá jej poskytovania osobitným okolnostiam súvisiacim s adopciou;
…
5. Po skončení rodičovskej dovolenky majú pracovníci právo vykonávať tú istú prácu alebo ak to nie je možné, rovnocennú alebo podobnú prácu, ktorá je v súlade s ich pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom.“
8 Doložka 4.6 rámcovej dohody stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté úlohy Komisie, vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora, každú vec, týkajúcu sa výkladu tejto dohody na európskej úrovni, by v prvom stupni mala Komisia postúpiť zmluvným stranám, ktoré poskytnú svoje stanovisko.“
9 Podľa článku 2 ods. 1 smernice 96/34 mali členské štáty prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 3. júna 1998.
Vnútroštátna právna úprava
10 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že ustanovenia smernice 96/34 boli do gréckeho právneho poriadku prebraté postupne.
11 Znením uplatniteľným na okolnosti sporu vo veci samej je článok 53 nového zákonníka o štatúte civilných administratívnych úradníkov a úradníkov právnických spoločností verejného práva v jeho znení vyplývajúcom zo zákona č. 3528/2007.
12 Tento článok 53 s nadpisom „Práva priznané úradníkom s rodinnými záväzkami“ vo svojom odseku 2 stanovuje:
„Pracovný čas úradníka, ktorý je rodičom, sa skracuje o dve hodiny denne, ak má deti vo veku do dvoch rokov a o jednu hodinu, ak má deti vo veku od dvoch do štyroch rokov. Úradník, ktorý je rodičom, má na účely výchovy svojho dieťaťa právo na rodičovskú dovolenku s náhradou mzdy v dĺžke deväť mesiacov v prípade, ak si nezvolí skrátený pracovný čas podľa predchádzajúcej vety…“
13 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu tiež vyplýva, že toto ustanovenie vykladajú grécke úrady v tom zmysle, že úradníkovi, ktorý je rodičom, môže byť rodičovská dovolenka priznaná až do dňa, keď dotknuté dieťa dosiahne vek štyroch rokov.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
14 Žalobkyňa vo veci samej, Z. Chatzi, je zamestnaná ako úradníčka daňového úradu č. 1 v Solúne.
15 Dňa 21. mája 2007 porodila dvojčatá.
16 Rozhodnutím riaditeľa daňového úradu č. 1 v Solúne z 27. júna 2008 jej bola na jej žiadosť priznaná rodičovská dovolenka s náhradou mzdy v dĺžke deväť mesiacov od 20. septembra 2007.
17 Dňa 30. januára 2009 požiadala o priznanie druhej rodičovskej dovolenky s náhradou mzdy v dĺžke deväť mesiacov od 1. marca 2009 pre druhé z jej dvojčiat. Táto žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím riaditeľa daňového úradu č. 1 v Solúne zo 14. mája 2009.
18 Z. Chatzi podala odvolanie proti tomuto rozhodnutiu na Dioikitiko Efeteio Thessalonikis (Odvolací správny súd v Solúne).
19 Vnútroštátny súd uvádza, že Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) sa v roku 2008 vyjadrila v tom zmysle, že viacpočetné tehotenstvo úradníčky nezakladá právo na počet rodičovských dovoleniek rovnajúci sa počtu narodených detí.
20 Vnútroštátny súd má však pochybnosti, pokiaľ ide o výklad smernice 96/34 vo svetle Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ktorá sa stala právne záväznou nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009.
21 Za týchto okolností Dioikitiko Efeteio Thessalonikis rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je možné domnievať sa, že prostredníctvom doložky 2.1 [rámcovej dohody] vykladanej na základe článku 24 charty…, ktorý sa týka práv dieťaťa, a s ohľadom na zvýšenie úrovne ochrany týchto práv, ktorú zaviedla… charta, je zároveň ustanovené právo na rodičovskú dovolenku podľa dieťaťa, a teda priznanie jedinej rodičovskej dovolenky v prípade narodenia dvojčiat znamená porušenie článku 21 charty z dôvodu diskriminácie na základe narodenia a obmedzenie práv dvojčiat, ktoré je nezlučiteľné so zásadou proporcionality?
2. V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku: má sa pojem ‚narodenie‘ v zmysle doložky 2.1 [rámcovej dohody] vykladať v tom zmysle, že pre pracujúcich rodičov sa stanovuje dvojité právo na rodičovskú dovolenku, ktoré sa zakladá na skutočnosti, že dvojité tehotenstvo končí dvomi po sebe nasledujúcimi narodeniami (dvojčiat), alebo v tom zmysle, že rodičovská dovolenka sa priznáva iba z dôvodu narodenia bez ohľadu na počet narodených detí, pričom by za týchto okolností nebola porušená rovnosť pred zákonom, ktorá je zakotvená v článku 20 charty?“
O prejudiciálnych otázkach
Úvodné pripomienky
O právomoci Súdneho dvora vykladať rámcovú dohodu
22 Nemecká vláda zdôrazňuje, že právo sociálnych partnerov dohodnúť kolektívne zmluvy, ktoré im priznáva článok 28 charty, a uzavrieť dohody o otázkach sociálnej politiky, ktoré môžu byť vykonané na úrovni Európskej únie rozhodnutím Rady, teraz zakotvené v článku 155 ZFEÚ, v sebe zahŕňa, že sociálni partneri môžu autonómne určiť pôsobnosť týchto dohôd bez rizika, že táto pôsobnosť sa rozšíri nad rámec termínov a cieľa dotknutej dohody.
23 V tejto súvislosti treba uviesť, že myšlienka účasti sociálnych partnerov pri výklade rámcovej dohody je vyjadrená v jej doložke 4.6, podľa ktorej každú vec týkajúcu sa výkladu tejto dohody na európskej úrovni by v prvom stupni mala Komisia postúpiť zmluvným stranám, ktoré poskytnú svoje stanovisko. Na otázku Súdneho dvora, či zmluvné strany rámcovej dohody poskytli stanovisko o bodoch vznesených v tejto prejudiciálnej otázke, Komisia na pojednávaní odpovedala záporne. Vysvetlila, že na jednej strane požiadavky týkajúce sa lehôt uložené skráteným konaním boli nezlučiteľné s takýmto stanoviskom a na druhej strane by takéto stanovisko nebolo ani účinné, ani konštruktívne, keďže otázky, ktoré sú predmetom prejudiciálneho konania, nikdy neboli skúmané na európskej úrovni.
24 V každom prípade, ako to výslovne spresňuje doložka 4.6 rámcovej dohody, stanovisko zmluvných strán tejto dohody sa nemohlo dotknúť úloh Komisie, vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora.
25 Pokiaľ ide o Súdny dvor, tento vyvodzuje svoju právomoc vykladať smernice z článku 267 ZFEÚ. Rámcová dohoda iste vychádzala z dialógu vedeného na základe dohody o sociálnej politike medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni, bola však vykonaná v súlade s článkom 4 ods. 2 tejto dohody o sociálnej politike smernicou Rady Európskej únie, ktorej je teraz neoddeliteľnou súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2009, Gómez‑Limón Sánchez‑Camacho, C‑537/07, Zb. s. I‑6525, bod 34).
26 Z toho vyplýva, že právomoc Súdneho dvora vykladať rámcovú dohodu sa nelíši od všeobecnej právomoci Súdneho dvora vykladať iné ustanovenia uvedené v smerniciach.
O osobnej pôsobnosti rámcovej dohody
27 Vzhľadom na to, že Z. Chatzi má postavenie úradníčky, treba najskôr preskúmať, či sa smernica 96/34 a rámcová dohoda, ktorá je k nej pripojená, majú uplatniť tiež na úradníkov.
28 V tomto ohľade treba uviesť, že ustanovenia týchto dvoch aktov neobsahujú nijaký údaj umožňujúci dospieť k záveru, že úradníci sú z ich pôsobnosti vylúčení.
29 Naopak, ako vyplýva zo samotného znenia doložky 1.2 rámcovej dohody, jej pôsobnosť je stanovená široko, keďže sa vo všeobecnosti vzťahuje na „všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah vymedzený zákonom, kolektívnymi zmluvami alebo existujúcou praxou v danom členskom štáte“. Okrem toho doložka 2.1 rámcovej dohody sa vzťahuje na „pracovníkov“ bez stanovenia rozdielu na základe pôsobenia zamestnanca vo verejnom alebo súkromnom sektore, do ktorého patria, čím zahŕňa všetkých pracovníkov [pozri vo veci rámcovej dohody o práci na dobu určitú, nachádzajúcej sa v prílohe smernice 1999/70/ES Rady z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368), rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, Zb. s. I‑6057, bod 54 a nasl., ako aj zo 7. septembra 2006, Vassallo, C‑180/04, Zb. s. I‑7251, bod 32].
30 Tento výklad navyše podporuje zistenie, že ako vyplýva z prvého odseku preambuly a bodu 4 všeobecných úvah rámcovej dohody, má táto dohoda za cieľ najmä podporiť rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami v oblasti zamestnávania a práce. Súdny dvor už rozhodol, že zásada rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami, ktorá vyplýva zo sociálnych ustanovení Zmluvy, má všeobecný dosah a vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy vo verejnej správe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 1997, Gerster, C‑1/95, Zb. s. I‑5253, bod 18, a z 11. januára 2000, Kreil, C‑285/98, Zb. s. I‑69, bod 18).
O prvej otázke
31 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa doložka 2.1 rámcovej dohody môže vykladať v tom zmysle, že dieťaťu priznáva individuálne právo na rodičovskú dovolenku a že v dôsledku toho nepriznanie druhej rodičovskej dovolenky v prípade narodenia dvojčiat porušuje práva, ktoré dvojčatám priznáva právny poriadok Únie.
32 Ako uviedli všetky dotknuté osoby, ktoré predložili Súdnemu dvoru pripomienky, tak samotné znenie rámcovej dohody, ako aj jej cieľ vedú k zápornej odpovedi na túto otázku.
33 Doložka 2.1 rámcovej dohody totiž výslovne stanovuje, že individuálne právo na rodičovskú dovolenku sa poskytuje „pracovníkom a pracovníčkam“. Rovnako, pokiaľ ide o pôsobnosť rámcovej dohody, doložka 1.2 tejto dohody spresňuje, že „sa vzťahuje na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah“.
34 Z tohto znenia jasne vyplýva, že príjemcami práva na rodičovskú dovolenku sú rodičia v ich postavení pracovníkov a iba oni jediní.
35 Tento doslovný výklad potvrdzuje aj cieľ rodičovskej dovolenky.
36 Podľa doložky 1.1 rámcovej dohody je totiž jej cieľom „uľahčiť zosúladenie rodičovských a pracovných povinností pracujúcich rodičov“, čo stanovuje, ako pripomína bod 4 všeobecných úvah tejto dohody, bod 16 Charty Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov prijatej na zasadnutí Európskej rady v Štrasburgu 9. decembra 1989.
37 S rovnakým cieľom bolo právo na rodičovskú dovolenku zahrnuté do článku 33 ods. 2 charty medzi základné sociálne práva zoskupené v rámci hlavy IV pod názvom „Solidarita“.
38 Článok 24 charty, na ktorý odkazuje vnútroštátny súd, nemôže zmeniť predchádzajúcu analýzu.
39 Tento článok, ktorý sa nachádza v hlave III charty, nazvanej „Rovnosť“, uvádza, že deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Toto právo na ochranu a starostlivosť však nevyhnutne neznamená priznanie individuálneho práva na získanie rodičovskej dovolenky ich rodičmi v prospech týchto detí. Stačí, ak je takéto právo priznané samotným rodičom. Im totiž prislúcha súčasne právo a povinnosť zabezpečiť výchovu svojich detí a oni môžu v tomto ohľade najlepšie rozhodnúť o zabezpečení ich rodičovskej zodpovednosti voľbou, či využijú alebo nevyužijú rodičovskú dovolenku.
40 Na prvú otázku preto treba odpovedať tak, že doložka 2.1 rámcovej dohody sa nemôže vykladať v tom zmysle, že dieťaťu priznáva individuálne právo na rodičovskú dovolenku.
O druhej otázke
41 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či doložku 2.1 rámcovej dohody možno vykladať v tom zmysle, že narodenie dvojčiat zakladá právo na počet rodičovských dovoleniek rovnajúci sa počtu narodených detí alebo či sa má vykladať v tom zmysle, že takéto narodenie zakladá právo, ako v prípade narodenia jediného dieťaťa, iba na jednu rodičovskú dovolenku.
42 Podľa ustálenej judikatúry pri výklade ustanovenia práva Spoločenstva je nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri najmä rozsudky zo 7. decembra 2006, SGAE, C‑306/05, Zb. s. I‑11519, bod 34, a z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, Zb. s. I‑10923, bod 41).
43 Okrem toho podľa všeobecnej zásady výkladu sa má akt Spoločenstva vykladať, pokiaľ je to možné, spôsobom, ktorý nespochybní jeho platnosť a v súlade s celým primárnym právom (pozri najmä rozsudky z 22. mája 2008, Feinchemie Schwebda a Bayer CropScience, C‑361/06, Zb. s. I‑3865, body 49 a 50, ako aj Sturgeon a i., už citovaný, body 47 a 48), najmä so zásadou rovnosti zaobchádzania.
44 Túto judikatúru možno previesť na dohody, ktoré, rovnako ako rámcová dohoda, boli vykonané smernicou Rady Európskej únie, ktorej sú preto neoddeliteľnou súčasťou (pozri bod 25 tohto rozsudku).
O znení doložky 2.1 rámcovej dohody
45 Podľa doložky 2.1 rámcovej dohody táto dohoda poskytuje pracovníkom a pracovníčkam „individuálne právo na rodičovskú dovolenku z dôvodov narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby im bolo umožnené starať sa o toto dieťa počas obdobia najmenej troch mesiacov…“ Článok 33 ods. 2 charty obsahuje podobné znenie, pretože najmä stanovuje, že „každý [má] právo na… rodičovskú dovolenku po narodení alebo osvojení dieťaťa“.
46 Cyperská vláda a vláda Spojeného kráľovstva uvádzajú, že použitie jednotného čísla („narodenia… dieťaťa“, „aby im bolo umožnené starať sa o toto dieťa“) podporuje záver, že pracovník má právo na rodičovskú dovolenku samostatne na každé dieťa.
47 Podľa cyperskej vlády výklad, podľa ktorého je rozhodujúcim kritériom na priznanie práva na rodičovskú dovolenku dieťa a nie narodenie, je potvrdený v rozsudku zo 14. apríla 2005, Komisia/Luxembursko (C‑519/03, Zb. s. I‑3067, bod 47), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že formulácia, podľa ktorej sa rodičovská dovolenka prizná „z dôvod[u] narodenia“ dieťaťa, iba odráža skutočnosť, že priznanie rodičovskej dovolenky podlieha podmienke, že dieťa sa narodilo.
48 Takto navrhnutý doslovný výklad nie je bez pochybností.
49 Nemožno totiž vylúčiť, že použitie jednotného čísla v doložke 2.1 rámcovej dohody má nie číselnú, ale všeobecnú hodnotu, a že toto jednotné číslo nevytvára spojitosť medzi počtom detí a počtom rodičovských dovoleniek, ale určuje všetky deti ako kategóriu osôb spôsobilých založiť právo na rodičovskú dovolenku.
50 Pokiaľ ide o dosah už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko, zo znenia bodu 47 tohto rozsudku vyplýva, že vykladaním doložky 2.1 rámcovej dohody v tom zmysle, že priznanie rodičovskej dovolenky podlieha nie narodeniu, ale podmienke, že dieťa sa narodilo, chcel Súdny dvor naznačiť, že právo na rodičovskú dovolenku nie je viazané na dátum narodenia a že nie je nevyhnutné, aby narodenie dieťaťa nastalo po nadobudnutí účinnosti smernice 96/34 v dotknutom členskom štáte. Súdny dvor sa tak vyjadril k časovej pôsobnosti smernice 96/34 a nie k otázke, či sa za predpokladu viacpočetného narodenia musí priznať počet rodičovských dovoleniek rovnajúci sa počtu narodených detí.
51 Treba preto konštatovať, že, pokiaľ ide o odpoveď na predmetnú otázku, znenie doložky 2.1 rámcovej dohody nie je jednoznačné a samo osebe preto neumožňuje priniesť odpoveď na otázku položenú vnútroštátnym súdom.
52 Treba preto vziať do úvahy účel právnej úpravy, ktorej je toto ustanovenie súčasťou.
O kontexte a cieľoch smernice 96/34
53 Z doložky 2.1 rámcovej dohody vyplýva, že rodičovská dovolenka má za cieľ ponúknuť rodičom možnosť starať sa o svoje deti.
54 Cyperská vláda sa domnieva, že rodičovská dovolenka je spojená so schopnosťou rodiča plne sa venovať dieťaťu. V prípade dvojčiat by preto povinnosť starať sa o každé dieťa odôvodňovalo priznanie dovolenky samostatne pre každé z detí.
55 Táto analýza je spochybnená gréckou, českou, nemeckou, estónskou a poľskou vládou, podľa ktorých účel rodičovskej dovolenky nie je dotknutý počtom detí, o ktoré sa rodič musí starať počas tohto obdobia. Podľa nich v prípade dvojčiat musí dotknutý rodič okamžite a súčasne odpovedať na ich potreby. Vzhľadom na to, že rozdiel medzi jeho situáciou a situáciou rodiča jediného dieťaťa spočíva iba v intenzite úloh, ktoré treba splniť a nie v ich trvaní, zdvojnásobenie rodičovskej dovolenky nie je odôvodnené.
56 Ako vyplýva z prvého odseku preambuly rámcovej dohody a z bodu 5 všeobecných úvah tejto dohody, uvedená rámcová dohoda predstavuje záväzok sociálnych partnerov zaviesť v podobe minimálnych požiadaviek opatrenia zamerané na podporu rovnosti príležitostí a rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami poskytnutím možnosti zosúladiť ich pracovný a rodinný život (rozsudok z 22. októbra 2009, Meerts, C‑116/08, Zb. s. I‑10063, bod 35).
57 V tejto perspektíve rámcová dohoda umožňuje novým rodičom prerušiť ich pracovnú činnosť, aby sa mohli venovať svojim rodičovským právam a povinnostiam, pričom im dáva záruku, stanovenú v doložke 2.5 tejto dohody, že budú môcť opäť nastúpiť na svoje pracovné miesto po skončení tejto dovolenky. Počas obdobia slobodne stanoveného každým členským štátom pri súčasnom dodržaní minimálnej dĺžky troch mesiacov a podľa podmienok vykonania ponechaných na posúdení vnútroštátnych zákonodarcov tak majú noví rodičia možnosť poskytnúť svojmu dieťaťu pomoc, ktorú si vyžaduje jeho vek, a zariadiť si rodinný život s prihliadnutím na ich návrat do pracovného života.
58 Pokiaľ ide o otázku, či vzhľadom na tento účel rodičia dvojčiat majú mať možnosť požadovať počet rodičovských dovoleniek rovnajúci sa počtu narodených detí, treba dospieť k záveru, ako uviedli grécka, česká, nemecká, estónska a poľská vláda, že nárast povinností, ktorému musia čeliť rodičia dvojčiat, je kvantitatívnej povahy, keďže sa musia súčasne starať o potreby dvoch detí, avšak toto dodatočné úsilie sa ďalej nerozširuje v čase, pretože dvojčatá v zásade prechádzajú v tom istom čase rovnakými fázami vývoja.
59 Zdá sa preto, že zdvojnásobenie trvania rodičovskej dovolenky nevyhnutne nepredstavuje jediné vhodné opatrenie, ktoré by mohli členské štáty využiť s cieľom uľahčiť spojenie rodinného a pracovného života rodičov dvojčiat, avšak treba vziať do úvahy celý systém, do ktorého patria opatrenia určené na riešenie ťažkostí, s ktorými sa títo rodičia stretávajú.
60 Toto posúdenie podporuje úvaha, že vzhľadom na minimálne požiadavky ustanovení rámcovej dohody a veľkú mieru voľnej úvahy, ktorá z nich vyplýva pre členské štáty, pokiaľ ide o zavedenie rodičovskej dovolenky, sú vnútroštátne opatrenia na prebratie v jednotlivých štátoch značne rozdielne.
61 Za týchto podmienok je opodstatnené konštatovať, že vzhľadom na kontext, do ktorého patrí, a na účel sledovaný rámcovou dohodou, doložka 2.1 tejto dohody neukladá v prípade narodenia dvojčiat povinnosť automatického priznania práva na počet rodičovských dovoleniek rovnajúci sa počtu narodených detí.
62 Nič to však nemení na skutočnosti, že je nevyhnutné preskúmať súvislosti, ktoré môže predstavovať situácia rodičov dvojčiat z hľadiska zásady rovnosti zaobchádzania.
O zásade rovnosti zaobchádzania
63 Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie a ktorej základy sú upravené v článku 20 charty, je pri zavedení práva na rodičovskú dovolenku o to dôležitejšie, že samotné základy tohto sociálneho práva sú uznané v článku 33 ods. 2 charty.
64 Táto zásada vyžaduje, aby porovnateľné situácie neboli posudzované rozdielne a rozdielne situácie neboli posudzované rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudky z 5. júna 2008, Wood, C‑164/07, Zb. s. I‑4143, bod 13, ako aj Sturgeon a i., už citovaný, bod 48).
65 V tejto perspektíve Komisia uvádza, že rodičia dvojčiat sa nachádzajú v porovnateľnej situácii ako rodičia detí, medzi ktorými existuje malý vekový rozdiel, pretože všetci sa musia súčasne starať o svoje deti. Mali by preto, podľa vzoru týchto detí, mať právo na samostatnú rodičovskú dovolenku pre každé dieťa.
66 Porovnávacie kritérium Komisie však spôsobuje ťažkosti, ktoré predstavuje definovanie skupiny osôb, s ktorými môžu byť rodičia dvojčiat porovnávaní. Toto kritérium totiž spočíva na ťažko vyjadriteľnom výraze, a to „malý vekový rozdiel“.
67 Okrem toho, hoci nemožno poprieť, že úloha, ktorú predstavuje výchova dvojčiat, v sebe zahŕňa viac úsilia, a teda nie je porovnateľná so starostlivosťou jediného dieťaťa, rovnako nemožno poprieť, že skutočnosť, že dvojčatá vyrastajú a vyvíjajú sa paralelne, v sebe zahŕňa účinky súčinnosti, a že v dôsledku toho úloha, ktorú predstavuje ich výchova, nie je nevyhnutne porovnateľná s úlohou, ktorú vyžaduje výchova dvoch detí rôzneho veku.
68 Za týchto podmienok je nutné konštatovať, že rodičia dvojčiat sa nachádzajú v špecifickej situácii, na ktorú musí na prvom mieste prihliadnuť vnútroštátny zákonodarca pri prijímaní opatrení na prebratie smernice 96/34.
69 V tomto kontexte treba ešte raz zdôrazniť, že ako pripomínajú doložky 1.1 a 2.1 rámcovej dohody, táto dohoda stanovuje iba minimálne požiadavky. Okrem trvania rodičovskej dovolenky, ktoré môžu slobodne stanoviť s výhradou dodržania minimálnej hranice troch mesiacov, disponujú členské štáty diskrečnou právomocou na účely určenia podmienok prístupu a podmienok priznania tejto dovolenky. Doložka 2.3 rámcovej dohody v tejto súvislosti odkazuje na zákon a/alebo kolektívne zmluvy v členských štátoch, pričom tento odkaz je podľa bodu 9 všeobecných úvah rámcovej dohody odôvodnený potrebou prihliadnuť na situáciu v jednotlivých členských štátoch.
70 Členské štáty tak môžu pri dodržaní minimálnej hranice troch mesiacov uloženej rámcovou dohodou pre trvanie rodičovskej dovolenky určiť časové pravidlá, podľa ktorých môže byť priznané. Táto voľná úvaha v sebe najmä zahŕňa, že členské štáty, keď rozhodujú o stanovení dlhšej rodičovskej dovolenky, ako je minimálna dovolenka upravená rámcovou dohodou, môžu stanoviť pravidlá priznania v prípade po sebe nasledujúcich narodení detí.
71 Z toho vyplýva, že vnútroštátny zákonodarca disponuje širokým manévrovacím priestorom pri definovaní režimu rodičovskej dovolenky uplatniteľnej na rodičov dvojčiat, ktorý umožňuje týmto rodičom priznať zaobchádzanie, ktoré náležite prihliada na ich špecifické potreby.
72 V tomto ohľade treba uviesť, že vo všeobecnosti trvanie citeľne dlhšie ako minimálne trvanie upravené rámcovou dohodou a určitá flexibilita ponechaná rodičom na čerpanie tejto dovolenky v závislosti od veku dieťaťa môžu umožniť lepšie zvládnutie nárastu úloh spojených s výchovou dvojčiat. Rovnako pravidlá uplatňovania v súlade s bodom 6 všeobecných úvah rámcovej dohody podporujúce zavádzanie nových pružných metód organizácie práce môžu uľahčiť zlúčenie požiadaviek pracovného života a špecifických požiadaviek, ktoré prináša výchova dvojčiat.
73 Je však rovnako možné vytvoriť a prijať iné opatrenia spôsobilé odpovedať na špecifické potreby rodičov dvojčiat, ako je hmotná pomoc napríklad vo forme práva prístupu k štruktúram zariadení starostlivosti o deti alebo peňažná pomoc najmä vo forme špecifických dávok umožňujúcich voľnosť pri výbere spôsobu starostlivosti či opatery.
74 Je úlohou vnútroštátneho súdu, ktorý jediný je príslušný posúdiť skutkové okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, preskúmať, či celková vnútroštátna právna úprava ponúka dostatočné možnosti, ktoré zodpovedajú v predmetnom prípade špecifickým potrebám rodičov dvojčiat v ich pracovnom a rodinnom živote.
75 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na druhú otázku tak, že doložka 2.1 rámcovej dohody sa nemá vykladať v tom zmysle, že narodenie dvojčiat zakladá právo na počet rodičovských dovoleniek rovnajúci sa počtu narodených detí. Táto doložka vykladaná vo svetle zásady rovnosti zaobchádzania však ukladá vnútroštátnemu zákonodarcovi povinnosť, aby zaviedol režim rodičovskej dovolenky, ktorý v závislosti od situácie existujúcej v dotknutom členskom štáte zabezpečuje rodičom dvojčiat zaobchádzanie, ktoré náležite prihliada na ich špecifické potreby. Je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či vnútroštátna právna úprava zodpovedá tejto požiadavke, a prípadne vykladať vnútroštátnu právnu úpravu v maximálnej možnej miere v súlade s právom Únie.
O trovách
76 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
1. Doložka 2.1 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzavretej 14. decembra 1995, ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou 97/75/ES Rady z 15. decembra 1997, sa nemôže vykladať v tom zmysle, že dieťaťu priznáva individuálne právo na rodičovskú dovolenku.
2. Doložka 2.1 tejto rámcovej dohody sa nemá vykladať v tom zmysle, že narodenie dvojčiat zakladá právo na počet rodičovských dovoleniek rovnajúci sa počtu narodených detí. Táto doložka vykladaná vo svetle zásady rovnosti zaobchádzania však ukladá vnútroštátnemu zákonodarcovi povinnosť, aby zaviedol režim rodičovskej dovolenky, ktorý v závislosti od situácie existujúcej v dotknutom členskom štáte zabezpečuje rodičom dvojčiat zaobchádzanie, ktoré náležite prihliada na ich špecifické potreby. Je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či vnútroštátna právna úprava zodpovedá tejto požiadavke, a prípadne vykladať vnútroštátnu právnu úpravu v maximálnej možnej miere v súlade s právom Únie.
Podpisy
* Jazyk konania: gréčtina.