Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Spoločný rámec pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie – Smernica 97/13 – Poplatky a úhrady uplatniteľné na podniky, ktoré sú držiteľmi individuálnych licencií – Optimálne využitie obmedzených zdrojov – Uloženie úhrady za využívanie rádiových frekvencií držiteľom individuálnych licencií
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13, článok 11 ods. 2)
Požiadavky stanovené v článku 11 ods. 2 smernice 97/13 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v odvetví telekomunikačných služieb, podľa ktorých úhrada uložená poskytovateľom telekomunikačných služieb za využívanie obmedzených zdrojov musí sledovať cieľ spočívajúci v zabezpečení optimálneho využívania týchto zdrojov a musí zohľadňovať potrebu rozvoja inovačných služieb a hospodárskej súťaže, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá poskytovateľom telekomunikačných služieb, ktorí sú držiteľmi individuálnych licencií na používanie rádiových frekvencií, stanovuje povinnosť úhrady bez toho, aby stanovila osobitné určenie príjmov získaných na základe tejto úhrady, a ktorá vo významnom rozsahu zvyšuje výšku tejto úhrady za určitú technológiu bez toho, aby ju zmenila v prípade inej.
V tejto súvislosti zo žiadneho ustanovenia smernice 97/13 nevyplýva, že by uvedené požiadavky vyžadovali, aby predmetná úhrada mala osobitné určenie alebo aby dotknutý členský štát následne konkrétnym spôsobom využil príjmy z tejto úhrady. To znamená, že uvedený členský štát môže tieto príjmy využiť akýmkoľvek spôsobom.
Okrem toho, uvedené požiadavky nemôžu brániť členským štátom v tom, aby pri určovaní výšky tejto úhrady zaviedli takisto významné rozlišovanie medzi využívanou digitálnou alebo analógovou technológiou na jednej strane a v rámci každej z týchto technológií ich rôznymi spôsobmi využitia na druhej strane, pokiaľ je medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi zabezpečená rovnosť príležitostí.
Navyše tieto požiadavky nemôžu v zásade vôbec brániť tomu, aby členské štáty mohli, hoci aj podstatne, zvýšiť vymáhateľnú výšku uvedenej úhrady za určitú technológiu stanovenej na základe technologického a hospodárskeho vývoja na trhu telekomunikačných služieb bez toho, aby sa vykonala zmena výšky úhrady za inú technológiu, pokiaľ rôzne uložené sumy odzrkadľujú príslušné hospodárske hodnoty využívania predmetného obmedzeného zdroja.
Napokon samotná skutočnosť, že také zvýšenie výšky úhrady bolo podstatné, samo osebe nevedie k rozporu s cieľom, ktorý musí podľa článku 11 ods. 2 smernice 97/13 sledovať úhradu za využívanie obmedzených zdrojov, pokiaľ požiadavky vyplývajúce z tohto cieľa sú dodržiavané, teda pokiaľ výška tohto poplatku nie je ani neprimeraná, ani podhodnotená.
(pozri body 32, 34 – 36, 40 a výrok)