18.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 49/11 |
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21. decembra 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État — Francúzsko) — Centre hospitalier universitaire de Besançon/Thomas Dutrueux, Caisse primaire d’assurance maladie du Jura
(Vec C-495/10) (1)
(Smernica 85/374/EHS - Zodpovednosť za chybné výrobky - Pôsobnosť - Vnútroštátny systém, ktorý verejným zdravotným zariadeniam stanovuje povinnosť nahradiť škody spôsobené pacientovi z dôvodu poruchy prístroja alebo výrobku použitého v rámci poskytovanej starostlivosti aj v prípade neexistencie zavinenia zo strany týchto zariadení)
2012/C 49/17
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Conseil d’État
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľ: Centre hospitalier universitaire de Besançon
Odporcovia: Thomas Dutrueux, Caisse primaire d’assurance maladie du Jura
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Conseil d’État — Výklad článku 13 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, s. 29; Mim. vyd. 15/001, s. 257) — Zodpovednosť verejných zdravotných zariadení vo vzťahu k ich pacientom — Prípustnosť vnútroštátneho systému zodpovednosti umožňujúceho pacientom domáhať sa, hoci nedošlo k porušeniu povinností, náhrady škody, ktorá bola spôsobená poruchou výrobkov — Obmedzenie zodpovednosti poskytovateľa služieb
Výrok rozsudku
Zodpovednosť poskytovateľa služieb, ktorý v rámci poskytovania takých služieb, akou je nemocničná starostlivosť, použije chybné prístroje alebo výrobky, ktorých nie je výrobcom v zmysle ustanovení článku 3 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES z 10. mája 1999, a spôsobí tým škodu príjemcovi tejto služby, nespadá do pôsobnosti tejto smernice. Táto smernica nebráni tomu, aby členský štát zaviedol systém, o aký ide vo veci samej, ktorý stanovuje zodpovednosť uvedeného poskytovateľa služieb za takto spôsobené škody aj v prípade neexistencie akéhokoľvek zavinenia z jeho strany, avšak pod podmienkou, že sa zachová možnosť poškodenej osoby a/alebo uvedeného poskytovateľa služieb uplatniť na základe uvedenej smernice zodpovednosť výrobcu v prípade, že sú splnené podmienky, ktoré táto smernica stanovuje.