18.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 49/8


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21. decembra 2011 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) — Spojené kráľovstvo, High Court of Ireland — Írsko) — N. S. (C-411/10)/Secretary of State for the Home Department a M. E. (C-493/10), A. S. M., M. T., K. P., E. H./Refugee Applications Commissioner, Minister for Justice, Equality and Law Reform

(Spojené veci C-411/10 a C-493/10) (1)

(Právo Únie - Zásady - Základné práva - Uplatnenie práva Únie - Zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania - Spoločný európsky azylový systém - Nariadenie (ES) č. 343/2003 - Pojem „bezpečné krajiny“ - Odovzdanie žiadateľov o azyl zodpovednému členskému štátu - Povinnosť - Vyvrátiteľná domnienka dodržiavania základných práv týmto členským štátom)

2012/C 49/13

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátne súdy, ktoré podali návrhy na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division), High Court of Ireland

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: N. S. (C-411/10), M. E., A. S. M., M. T., K. P., E. H. (C-493/10)

Žalovaní: Secretary of State for the Home Department (C-411/10), Refugee Applications Commissioner, Minister for Justice, Equality and Law Reform (C-493/10)

za účasti: Amnesty International Ltd and the AIRE Centre (Advice on Individual Rights in Europe) (UK) (C-411/10), United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) (UK) (C-411/10), Equality and Human Rights Commission (EHRC) (C-411/10), Amnesty International Ltd and the AIRE Centre (Advice on Individual Rights in Europe) (IRL) (C-493/10), United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) (IRL) (C-493/10)

Predmet veci

(C-411/10)

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Court of Appeal (England & Wales) — (Spojené kráľovstvo) — Výklad článku 3 ods. 1 a 2, ako aj ustanovení kapitoly III nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003, ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, s. 1; Mim. vyd. 19/006 s. 109) — Výklad minimálnych noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl, ktoré sú stanovené v smernici Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Ú. v. EÚ L 31, s. 18; Mim. vyd. 19/006 s. 101), smernici Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007 s. 96) a smernici Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, s. 13) — Konanie o určenie členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej afgánskym štátnym príslušníkom — Nebezpečenstvo porušenia základných ľudských práv v prípade opätovného prevzatia pôvodne zodpovedným členským štátom — Povaha a rozsah ochrany, ktorú žiadateľovi o azyl poskytujú ustanovenia Charty základných ľudských práv a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(C-493/10)

Návrh na začatie prejudiciálneho konania High Court of Ireland — Výklad článku 3 ods. 2 a článok 18 nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003, ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, s. 1; Mim. vyd. 19/006 s. 109) — Konanie o určenie členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej štátnymi príslušníkmi viacerých tretích krajín (Afganistan, Irán a Alžírsko) — Povinnosť členského štátu prevziať zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o azyl na základe článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 343/2003 v prípade nebezpečenstva porušenia základných ľudských práv žiadateľa a/alebo neuplatnenia minimálnych noriem stanovených smernicami 2003/9/ES, 2004/83/ES a 2005/85/ES členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti na základe kritérií stanovených uvedeným nariadením

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie prijaté členským štátom na základe článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, o posúdení žiadosti o azyl, ktorá nie je v jeho právomoci podľa kritérií stanovených v kapitole III tohto nariadenia, uplatňuje právo Únie na účely článku 6 ZEÚ a/alebo článku 51 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Právo Únie bráni uplatneniu nevyvrátiteľnej domnienky, podľa ktorej členský štát, ktorý je článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 343/2003 identifikovaný ako zodpovedný, rešpektuje základné práva Európskej únie.

Článok 4 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom vrátane vnútroštátnych súdov prislúcha, aby neodovzdali žiadateľa o azyl do „zodpovedného členského štátu“ v zmysle nariadenia č. 343/2003, pokiaľ nemôžu ignorovať, že systémové zlyhania azylového konania a podmienok prijatia žiadateľov o azyl v tomto členskom štáte predstavujú vážne a preukázané dôvody domnievať sa, že žiadateľ bude vystavený skutočnému nebezpečenstvu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v zmysle tohto ustanovenia.

Nemožnosť odovzdania žiadateľa do iného členského štátu Európskej únie v prípade, že je tento štát identifikovaný ako zodpovedný členský štát na základe kritérií kapitoly III tohto nariadenia, ukladá členskému štátu, ktorý by mal uskutočniť toto odovzdanie, aby s výhradou možnosti vlastného preskúmania žiadosti upravenej v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003 pokračoval v preskúmavaní kritérií uvedenej kapitoly s cieľom overiť, či niektoré z nasledujúcich kritérií umožňuje identifikovať iný členský štát ako zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl.

Je však potrebné, aby členský štát, v ktorom sa nachádza žiadateľ o azyl, dbal o to, aby nezhoršil situáciu porušenia základných práv tohto žiadateľa neprimerane dlhým konaním o určenie zodpovedného členského štátu. V prípade potreby mu prináleží, aby sám posúdil túto žiadosť v súlade s možnosťami stanovenými v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003.

3.

Články 1, 18 a 47 Charty základných práv Európskej únie nevedú k odlišnej odpovedi.

4.

V rozsahu, v akom predchádzajúce otázky vznikli v súvislosti s povinnosťami Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, nemá zohľadnenie protokolu (č. 30) o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie na Poľsko a Spojené kráľovstvo nijaký vplyv na odpovede na druhú až šiestu otázku položené vo veci C-411/10.


(1)  Ú. v. EÚ C 274, 9.10.2010.

Ú. v. EÚ 13, 15.1.2011.