10.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 269/12


Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 21. júla 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Ireland — Írsko) — Patrick Kelly/National University of Ireland (University College, Dublin)

(Vec C-104/10) (1)

(Smernice 76/207/EHS, 97/80/ES a 2002/73/ES - Prístup k odbornej príprave - Rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami - Zamietnutie kandidatúry - Prístup uchádzača o odbornú prípravu k informáciám týkajúcich sa kvalifikácie iných uchádzačov)

2011/C 269/19

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Ireland

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Patrick Kelly

Žalovaná: National University of Ireland (University College, Dublin)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — High Court of Ireland — Výklad článku 4 ods. 1 smernice Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Ú. v. ES 1998 L 14, s. 6; Mim. vyd. 05/003, s. 264), článku 4 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187) a článku 3 smernice 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS (Ú. v. ES L 269, s. 15; Mim. vyd. 05/004, s. 255) — Kandidát, ktorý nezískal prístup do kurzu odborného vzdelávania a ktorý tvrdí, že bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania — Žiadosť o prístup k informáciám o kvalifikácii iných záujemcov

Výrok rozsudku

1.

Článok 4 ods. 1 smernice Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia sa má vykladať tak, že nestanovuje právo pre uchádzača o odbornú prípravu, ktorý sa domnieva, že mu bol odoprený prístup k tejto príprave z dôvodu nedodržania zásady rovnosti zaobchádzania, na prístup k informáciám týkajúcich sa kvalifikácie ostatných uchádzačov o tú istú prípravu, ktoré má organizátor uvedenej prípravy, aby mohol preukázať „skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii“ v súlade s uvedeným ustanovením.

Nie je možné ale vylúčiť, že by odmietnutie poskytnúť informácie zo strany žalovaného v rámci preukázania týchto skutočností mohlo ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného uvedenou smernicou, a tým zbaviť najmä článok 4 ods. 1 tejto smernice potrebného účinku. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide o tento prípad v konaní vo veci samej.

2.

Článok 4 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky alebo článok 1 bod 3 smernice 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002, ktorý mení a dopĺňa smernicu 76/207, sa majú vykladať v tom zmysle, že nestanovujú právo pre uchádzača o odbornú prípravu na prístup k informáciám týkajúcich sa kvalifikácie ďalších uchádzačov o tú istú prípravu, ktoré má organizátor tejto prípravy, ak sa tento uchádzač domnieva, že nemal prístup k uvedenej príprave podľa rovnakých kritérií ako ďalší uchádzači a že bol obeťou diskriminácie na základe pohlavia stanovenej v tomto článku 4, alebo ak tento uchádzač tvrdí, že bol obeťou diskriminácie na základe pohlavia stanovenej v uvedenom článku 1 bode 3, pokiaľ ide o prístup k tejto odbornej príprave.

3.

V prípade, že by sa uchádzač o odbornú prípravu mohol odvolávať na smernicu 97/80 s cieľom získať prístup k informáciám, ktoré má organizátor tejto odbornej prípravy, týkajúcich sa kvalifikácie ostatných uchádzačov o túto prípravu, môže byť toto právo dotknuté pravidlami Únie v oblasti dôvernosti zaobchádzania.

4.

Povinnosť stanovená v článku 267 treťom odseku ZFEÚ nerozlišuje podľa toho, či v dotknutom členskom štáte existuje právny systém založený na prejednacej zásade alebo na vyhľadávacej zásade.


(1)  Ú. v. EÚ C 134, 22.5.2010.