21.3.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 69/50

Žaloba podaná 20. januára 2009 – Easycamp/ÚHVT – Oase Outdoors (EASYCAMP)

(Vec T-29/09)

(2009/C 69/109)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Easycamp BV (Amersfoort, Holandsko) (v zastúpení: C. Beijer, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Oase Outdoors ApS (Give, Dánsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 30. októbra 2008 (spojené veci R 853/2007-1 a R 916/2007-1),

—	umožniť žalobcovi pokračovať v používaní ochrannej známky Spoločenstva – prihláška č. 3 188 943 pre služby zaradené do triedy 43, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „EASYCAMP“ pre služby zaradené do tried 39, 41 a 43.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: dánska obrazová ochranná známka „easycamp“ zapísaná pod číslom 199 903 355 pre výrobky zaradené do tried 18, 20, 22, 24, 25 a 28; nemecká obrazová ochranná známka „easycamp“ zapísaná pod číslom 39 910 614 pre výrobky zaradené do tried 18, 20, 22, 24, 25 a 28; obrazová ochranná známka „easycamp“ zapísaná pre Benelux pod číslom 944 316 pre výrobky zaradené do tried 18, 20, 22, 24, 25 a 28; obrazová ochranná známka „easycamp“ zapísaná v Spojenom kráľovstve pod číslom 2 191 370 pre výrobky zaradené do tried 18, 20, 22, 24, 25 a 28; nezapísané označenie „easy camp“ používané v Dánsku a v Spojenom kráľovstve.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolaní.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 40/94, keďže odvolací senát sa nesprávne domnieval, že medzi dotknutými ochrannými známkami existovala pravdepodobnosť zámeny.