Uznesenie Súdneho dvora (siedma komora) zo 17. decembra 2010 – Polisseni/Azienda Sanitaria Locale n° 14 VCO a Giuliano
(vec C‑217/09)
„Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku – Článok 49 ZFEÚ – Sloboda usadiť sa – Verejné zdravie – Lekárne – Blízkosť – Zásobovanie obyvateľstva liekmi – Povolenie na prevádzkovanie činnosti – Územné rozmiestnenie lekární – Zavedenie obmedzení založených na kritériu demografickej hustoty – Minimálna vzdialenosť medzi lekárňami“
Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Vnútroštátna právna úprava vyžadujúca predchádzajúce správne povolenie na otvorenie a premiestnenie lekární v určitom regióne (článok 49 ZFEÚ) (pozri body 33, 34, body 1, 2 výroku)
Predmet
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Tribunale Amministrativo Regionale del Piemonte – Výklad článkov 43 ES, 152 ES a 153 ES – Otvorenie nových lekární – Vnútroštátna právna úprava, ktorá podriaďuje povolenie na premiestnenie lekárne dodržaním minimálnej vzdialenosti medzi dvomi prevádzkami |
Výrok
1. |
Článok 49 ZFEÚ sa musí vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje obmedzenia na zriadenie lekární a ktorá pritom stanovuje, že: |
– v každej lekárenskej zóne môže byť na 4 000 alebo 5 000 obyvateľov zriadená v zásade jediná lekáreň a
– každá lekáreň musí vo vzťahu k už existujúcim lekárňam dodržovať minimálnu vzdialenosť, ktorá je vo všeobecnosti 200 metrov.
2. |
Článku 49 ZFEÚ však taká vnútroštátna právna úprava odporuje, pokiaľ základné pravidlá 4 000 alebo 5 000 obyvateľov a 200 metrov v každej geografickej zóne, ktorá má zvláštne demografické znaky, bránia vytvoreniu dostatočného množstva lekární schopných zaistiť primerané lekárenské služby, pričom overiť túto skutočnosť je úlohou vnútroštátneho súdu. |