Žaloba podaná 15. decembra 2009 — Európska komisia/Rumunsko

(Vec C-522/09)

2010/C 51/31

Jazyk konania: rumunčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Recchia a L. Bouyon, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Rumunsko

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, v znení zmien a doplnení, upravuje ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov. Povinnosti vyplývajúce z ustanovení smernice sa na Rumunsko vzťahujú od dňa jeho pristúpenia (1. januára 2007) a v dôsledku toho má Rumunsko povinnosť vykonať označenie osobitne chránených území na svojom území, podľa článku 4 ods. 1 a 2 uvedenej smernice.

Po prieskume osobitne chránených území označených rumunskými orgánmi dospela Komisia k záveru, že toto označenie najvhodnejších území ako osobitne chránených území nie je z hľadiska počtu a veľkosti dostatočné.

V danom prípade boli územia označené Rumunskom ako osobitne chránené územia preskúmané s prihliadnutím na zoznam oblastí významných z hľadiska vtáctva vypracovaný organizáciou BirdLife International a podobnú analýzu vypracovanú zo strany Societatea Ornitologică Română. Postup klasifikácie oblastí významných pre vtáctvo bol v Rumunsku ukončený v roku 2007 a jeho výsledkom bolo označenie 130 oblastí významných pre vtáctvo.

Z celkových 130 oblastí významných pre vtáctvo s rozlohou 4 157 500 ha rumunské orgány označili ako osobitne chránené územia iba 108 oblastí s rozlohou 2 998 700 ha. Z týchto 108 oblastí bolo iba 38 oblastí označených v celom rozsahu ako osobitne chránené územia.

Rovnako 21 oblastí významných pre vtáctvo, pokrývajúcich plochu 341 013 ha ešte v Rumunsku nebolo označených ako osobitne chránené územia a rozloha 71 osobitne chránených území sa odlišuje od rozlohy oblastí významných pre vtáctvo.

Navyše, hoci 71 oblastí významných pre vtáctvo nebolo v celom rozsahu označených ako osobitne chránené územia a 21 oblastí významných pre vtáctvo nebolo zahrnutých do postupu klasifikácie, rumunské orgány nepredložili žiadny zoznam ani žiadnu vedeckú metódu, ktorá odôvodňuje takýto rozdiel medzi oblasťami významnými pre vtáctvo a osobitne chránenými územiami, ktoré boli označené.

Toto neoznačenie alebo čiastočné označenie rozličných oblastí významných pre vtáctvo má za výsledok absenciu opatrení na ochranu druhov uvedených v prílohe I smernice 79/409/EHS, ako aj sťahovavých druhov, v rozpore s článkom 4 ods. 1 a 2 smernice 79/409.

Komisia v dôsledku toho zastáva názor, že vzhľadom na nedostatočné označenie osobitne chránených území v dostatočnom počte a dostatočnej veľkosti, Rumunsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 2 smernice 79/409.

(1)  Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98).