30.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/40


Odvolanie podané 26. novembra 2009: AceaElectrabel Produzione SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 8. septembra 2009 vo veci T-303/05, AceaElectrabel Produzione SpA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-480/09 P)

2010/C 24/70

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: AceaElectrabel Produzione SpA (v zastúpení: L. Radicati di Brozolo, M. Merola, T. Ubaldi a E. Marasà, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Electrabel, Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

zrušiť napadnutý rozsudok,

prijať návrhy už uvedené v žalobe na prvom stupni, alebo subsidiárne vrátiť vec Súdu prvého stupňa podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora,

uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Skreslenie súdnych prostriedkov nápravy, nesprávne právne posúdenie, ako aj nezmyselná a rozporná povaha odôvodnenia vzhľadom na určenie príjemcu pomoci a na vyhodnotenie voľnej úvahy Komisie pri definícii tohto príjemcu.

Prvým dôvodom odvolateľ AceaElectrabel Produzione SpA (ďalej len „AEP“ alebo „odvolateľ“) poukazuje na vážne chyby v rozsudku spočívajúce v tom, že Súd prvého stupňa zamieta dôvod týkajúci sa nesprávneho charakteru identifikácie príjemcu pomoci, ktorý predstavoval subjektívny predpoklad vyžadovaný na uplatnenie na daný prípad zásady vyplývajúcej z „judikatúry Deggendorf“ (podľa ktorej zaplatenie novej pomoci vyhlásenej ako takej za zlučiteľnú môže za určitých okolností byť prerušené až do vrátenia predchádzajúcej nezákonnej pomoci priznanej tomu istému podniku). V prvom rade odvolateľ spochybňuje určenie neprípustnosti tohto dôvodu v rozsahu, v akom je založený na porušení článku 88 ES a nariadenia (ES) č. 659/1999 (1). AEP tvrdí, že Súd prvého stupňa skreslil túto časť dôvodu, ktorým odvolateľ zamýšľal výlučne považovať chybu spôsobenú pri identifikácii príjemcu pomoci za jednu zo špecifických chýb správnych aktov. Tvrdením, že otázka porušenia pravidiel týkajúcich sa vrátenia pomoci vôbec nesúvisí s vecou, Súd prvého stupňa ukázal, že skreslil tvrdenia, na ktorých bola založená táto časť dôvodu. Okrem toho odvolateľ spochybňuje rozsudok v rozsahu, v akom opomína posúdenie rozhodnutia napriek vážnej chybe, ktorú predstavuje stotožnenie AEP (príjemca novej pomoci) so skupinou ACEA (príjemca nevrátenej pomoci), založené na nesprávnom, nelogickom a rozpornom uplatnení pojmu hospodárskej jednotky skupiny podnikov vypracovaného judikatúrou Spoločenstva. Odvolateľ spochybňuje, že tento pojem sa môže uplatniť na prípad joint venture kontrolovaný spoločne dvoma rozdielnymi skupinami (ako je to v prípade AEP), pretože ustálená judikatúra v oblasti hospodárskej jednotky podnikov odkazuje iba na prípady, v ktorých sú viaceré podniky kontrolované výlučne jedinou jednotkou. Chyba je o to vážnejšia, že Súd prvého stupňa považoval za irelevantnú okolnosť, že základné imanie AEP bolo konsolidované do výšky 70 % v inej hospodárskej skupine, ktorá nemá nič spoločné s príjemcom nevrátenej pomoci. Súd prvého stupňa tiež pochybil pri uplatnení pojmu funkčne autonómneho podniku, keď tvrdil, že odvolateľ nemôže byť považovaný za funkčne autonómny, pretože podlieha spoločnej kontrole dvoch podnikov.

2.

Skreslenie súdnych prostriedkov nápravy, nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatočná a rozporná povaha odôvodnenia vzhľadom na tvrdenia odvolateľa, pokiaľ ide o dosah judikatúry Deggendorf na účely posúdenia predmetného prípadu.

Druhým dôvodom odvolateľ poukazuje na nesprávny charakter rozsudku, pokiaľ ide o uplatnenie judikatúry Deggendorf, v rozsahu, v akom potvrdzuje posúdenie Komisie, aj pokiaľ ide o existenciu objektívnej podmienky vyžadovanej na uplatnenie judikatúry Deggendorf. Odvolateľ osobitne spochybňuje odôvodnenie Súdu prvého stupňa v rozsahu, v akom potvrdzuje, že Komisia nemala povinnosť poskytnúť presné a podrobné dôkazy na preukázanie, že kumulácia prvej a druhej pomoci by mala škodlivé účinky na obchod Spoločenstva, spôsobilé mať za následok nezlučiteľnosť novej pomoci so spoločným trhom. Dôkazné bremeno na posúdenie nezlučiteľnosti oznámenej pomoci nemôže byť svojvoľne prenesené, osobitne, ak Komisia nepoužila nástroje, ktoré jej rokovací poriadok dáva k dispozícii. Súd prvého stupňa sa nezaoberal týmito tvrdeniami odvolateľa a nekriticky potvrdil rozhodnutie Komisie. Súd prvého stupňa nakoniec ani nepochopil a ani sa nezaoberal dôvodom predloženým odvolateľom v rozsahu, v akom uvádzal, že doktrína Deggendorf nemá za cieľ vytvoriť sankčný nástroj pre podniky, ktoré nevrátili predchádzajúcu pomoc, ale iba vyhnúť sa tomu, že kumulácia viacerých pomocí jedným podnikom môže poškodiť obchod Spoločenstva a môže tak mať za následok nezlučiteľnosť novej pomoci, pokiaľ nebola vrátená predchádzajúca pomoc.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).