13.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 37/15

—

vyhlásiť odvolanie za prípustné a dôvodné,

—

zrušiť napadnutý rozsudok,

—

vyhovieť žalobe podanej na prvom stupni, konkrétne zrušiť článok 3 sporného rozhodnutia,

—

subsidiárne vrátiť vec na Súd prvého stupňa a prípadne mu uložiť vykonanie zamietnutého dokazovania,

—

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania na prvom stupni, ako aj odvolacieho konania a Comunidad Autónoma de la Rioja, vedľajšieho účastníka konania, zaviazať na náhradu trov konania na prvom stupni.

1.

Právne nesprávne posúdenie tým, že sa Súd prvého stupňa domnieval, že v konkrétnom prípade neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali právne chránenú dôveru v legitímnosť sporného daňového opatrenia a ktoré by bránili vymáhaniu pomoci podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 (1) v spojení so zásadou legitímnej dôvery. Skreslenie rozhodnutia. Skreslenie rozsahu diskusie v konaní a porušenie zásady kontradiktórnosti konania. Porušenie povinnosti odôvodnenia stanovej judikatúrou.

Ani formálny rozdiel medzi sporným daňovým opatrením a opatrením prijatým na základe rozhodnutia 93/337 (2) ani skutočnosť, že Komisia mohla selektívnosť opatrenia odôvodniť aj na základe iných kritérií ak tých, ktoré sú vyslovene uvedené v rozhodnutí 93/337, a ani vyhlásenie nezlučiteľnosti v rozhodnutí 93/337 nepredstavovali dostatočný dôvod na zamietnutie existencie mimoriadnej okolnosti Súdom prvého stupňa, ktorá by sama alebo v spojení s inými okolnosťami v dotknutej veci bránila Komisii nariadiť vymáhanie pomoci, na ktoré sa vzťahuje sporné rozhodnutie.

Tým, že Súd považoval sporné opatrenia v spojených veciach T-30/01 až T-32/02 a T-86/02 až T-88/02 za neporovnateľné s v predmetnom konaní sporným daňovým opatrením na základe jeho techniky zdanenia a rozsahu výhod, skreslil rozsah diskusie medzi účastníkmi, porušil zásadu kontradiktórnosti konania a okrem toho sa dopustil zjavného porušenia povinnosti odôvodnenia stanovenej v judikatúre.

Súd sa právne nesprávne domnieval, že správanie Komisie vzhľadom na oslobodenie od dane za rok 1993 ako aj na daňové výhody podľa zákona 22/1993 nepredstavujú mimoriadnu okolnosť, ktorá odôvodňuje oprávnenú dôveru v legitímnosť sporného daňového opatrenia, ktorá by Komisii bránila vymáhať pomoc podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 z dôvodu porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery

2.

Právne nesprávne posúdenie tým, že Súd prvého stupňa nedodržal procesné predpisy v súvislosti s vykonaním dokazovania a rozhodol nevykonať dôkaz ponúknutý žalobcom v súvislosti s predložením určitých podkladov Komisie, ktorý sa so zreteľom na odôvodnenie Súdu prvého stupňa na zamietnutie žaloby javí ako podstatný pre obranu jeho záujmov. Porušenie práva na spravodlivý proces, zásady rovnosti prostriedkov a práva na obranu.

Súd tým, že nevykonal ponúknutý dôkaz, porušil základné právo odvolateľa na spravodlivý proces, keďže zamietol predloženie dôkazu podstatného pre odvolateľa a tým porušil jeho právo na obranu. Návrhy odvolateľa sa zamietli s tým odôvodnením, že nepreukázal práve to, čo chcel dokázať nevykonaným dôkazom: pokiaľ nie výslovné konečné stanovisko Komisie týkajúce sa sťažnosti z roku 1994 proti v podstate zhodnému opatreniu prijatému v roku 1993, tak minimálne správanie Komisie predstavuje mimoriadnu okolnosť, keďže vyvolalo právne chránenú dôveru v legitímnosť daňových opatrení z roku 1993, ktorá tak viedla k prijatiu sporného daňového opatrenia.