13.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 37/7


Odvolanie podané 26. novembra 2009: Territorio Histórico de Vizcaya — Diputación Foral de Vizcaya proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata rozšírená komora) z 9. septembra 2009 v spojených veciach T-30/01 až T-32/01 a T-86/02 až T-88/02, Territorio Histórico de Álava — Diputación Foral de Álava a i./Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-468/09 P)

2010/C 37/10

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Territorio Histórico de Vizcaya — Diputación Foral de Vizcaya (v zastúpení: I. Sáenz-Cortabarría Fernández a M. Morales Isasi, abogados)

Ďalší účastníci konania: Territorio Histórico de Álava — Diputación Foral de Álava, Territorio Histórico de Guipúzcoa — Diputación Foral de Guipúzcoa, Comunidad Autónoma del País Vasco — Gobierno Vasco, Confederación Empresarial Vasca (Confebask), Komisia Európskych spoločenstiev a Comunidad Autónoma de la Rioja

Návrhy odvolateľa

vyhlásiť odvolanie za prípustné a dôvodné,

zrušiť napadnutý rozsudok,

vyhovieť žalobe podanej na prvom stupni, konkrétne zrušiť článok 3 sporného rozhodnutia,

subsidiárne vrátiť vec na Súd prvého stupňa a prípadne mu uložiť vykonanie zamietnutého dokazovania,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania na prvom stupni, ako aj odvolacieho konania a Comunidad Autónoma de la Rioja, vedľajšieho účastníka konania, zaviazať na náhradu trov konania na prvom stupni.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Súd prvého stupňa právne nesprávne posúdil, že ukončenie predbežného preskúmania v súvislosti so sporným daňovým opatrením pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 659/1999 (1) si vyžaduje výslovné rozhodnutie Komisie (adresované členskému štátu) v tomto zmysle.

2.

Súd prvého stupňa skreslil rozhodnutie z 28. novembra 2000 tým, že vychádzal zo skutočnosti, že uvedené rozhodnutie ukončilo predbežné preskúmanie v súvislosti so sporným daňovým opatrením, ktoré bolo založené na sťažnosti podanej v apríli 1994. Súd prvého stupňa sa právne nesprávnym posúdením nedomnieval, že preskúmanie sporného daňového opatrenia v roku 2000 by muselo byť vykonané v rámci konania pre existujúce pomoci.

3.

Právne nesprávne posúdenie tým, že Súd prvého stupňa nedodržal procesné predpisy týkajúce sa dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, najmä v súvislosti s písomným dôkazom, ktorý predstavuje rozhodnutie z 28. novembra 2000 (hodnovernosť a jeho dôkazná hodnota). Porušenie práva na spravodlivý proces.

4.

Právne nesprávne posúdenie tým, že Súd prvého stupňa nedodržal procesné predpisy týkajúce sa hodnotenia dôkazov a dôkazného bremena v súvislosti s objektívnymi, relevantnými, zhodnými a rozhodujúcimi opornými bodmi, ktoré existovali v tejto veci a ktoré dokazovali, že Komisia pred rozhodnutím z 28. novembra 2000 sporné daňové opatrenie preskúmala a toto preskúmanie ukončila. Právne nesprávne posúdenie tým, že Súd prvého stupňa sa nedomnieval, že preskúmanie sporného daňového opatrenia malo byť vykonané v roku 2000 v rámci konania pre existujúce pomoci.

5.

Právne nesprávne posúdenie tým, že Súd prvého stupňa kvalifikoval sporné daňové opatrenie vydané v roku 1993 ako podnikovú pomoc uplatnením e contrario definície pomoci v usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 1998. Porušenie zásady právnej istoty a najmä zákazu retroaktivity.

6.

Právne nesprávne posúdenie v súvislosti s pojmom „relevantné informácie“ pre preskúmanie daňového opatrenia v rámci štátnej pomoci, ktoré viedlo k tomu, že Súd prvého stupňa nepovažoval dobu predbežného preskúmania za neprimeranú.

7.

Právne nesprávne posúdenie tým, že Súd prvého stupňa nepovažoval dobu 79 mesiacov v skúmanom prípade za neprimeranú dobu konania preskúmavania sporného daňového opatrenia a tým, že konštatoval, že článok 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 v spojení so zásadou právnej istoty nebol porušený.

8.

Právne nesprávne posúdenie tým, že Súd prvého stupňa nepovažoval dobu 79 mesiacov v skúmanom prípade za neprimeranú dobu konania preskúmavania sporného daňového opatrenia a tým, že konštatoval, že článok 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 v spojení so zásadou riadnej správy vecí verejných nebol porušený.

9.

Právne nesprávne posúdenie tým, že sa Súd prvého stupňa domnieval, že v konkrétnom prípade neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali právne chránenú dôveru v legitímnosť sporného daňového opatrenia a ktoré by bránili vymáhaniu pomoci podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999. Skreslenie rozhodnutia.

10.

Právne nesprávne posúdenie tým, že sa Súd prvého stupňa domnieval, že v konkrétnom prípade nebola porušená zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá by bránila vymáhaniu pomoci podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999.

11.

Právne nesprávne posúdenie tým, že Súd prvého stupňa nedodržal procesné predpisy v súvislosti s vykonaním dokazovania a rozhodol nevykonať dôkaz ponúknutý žalobcom v súvislosti s predložením určitých podkladov Komisie, ktorý sa so zreteľom na odôvodnenie Súdu prvého stupňa na zamietnutie žaloby javí ako podstatný pre obranu jeho záujmov. Porušenie práva na spravodlivý proces, zásady rovnosti prostriedkov a práva na obranu.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001 s. 339).