19.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 312/18

1.

Má byť agentúra dočasného zamestnávania alebo inštitúcia, pod ktorej kontrolou a riadením dočasní zamestnanci vykonávali prácu, považovaná za zamestnávateľa-prevádzateľa v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23/ES (1), ak v rámci prevodu podniku podľa článku 1 ods. 1 tejto smernice vyjde najavo, že prevádzaný podnik, konkrétne reštaurácia inštitúcie Spoločenstva, užívala veľké množstvo pridelených dočasných zamestnancov na základe rámcovej zmluvy uzavretej s rôznymi agentúrami dočasného zamestnávania?

Je potrebné sa domnievať v prípade, že postavenie zamestnávateľ-prevádzateľ nemôže byť priznané agentúre dočasného zamestnávania ani užívateľskému podniku, že dočasní zamestnanci nemajú právo na záruky stanovené v smernici 2001/23/ES?

2.

Má sa článok 4 ods. 1 smernice 2001/23/ES vykladať v tom zmysle, že neobnovenie pracovných zmlúv na dobu určitú dočasných zamestnancov z dôvodu prevodu činnosti, ktorú vykonávali, porušuje zákaz stanovený v tomto ustanovení, pričom je týchto dočasných zamestnancov potrebné považovať za naďalej pridelených užívateľskému podniku v čase prevodu?

3.

Má sa článok 3 ods. 1 smernice 2001/23/ES, prípadne v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. c) [tejto smernice] vykladať v tom zmysle, že ukladá nadobúdateľovi povinnosť zachovať pracovnoprávny vzťah s dočasnými zamestnancami vykonávajúcimi činnosť, ktorá bola predmetom prevodu, alebo ktorých je potrebné považovať za naďalej pridelených užívateľskému podniku v čase prevodu?

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku, má sa článok 3 ods. 1 smernice 2001/23/ES vykladať v tom zmysle, že spôsobuje uzavretie pracovnej zmluvy na dobu neurčitú v prípade, že nadobúdateľ nie je agentúrou dočasného zamestnávania a nemôže uzavrieť zmluvu o dočasnej práci?