7.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/46

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad (Bulharsko) 7. septembra 2009 — Said Šamilovič Kadzojev/Ministerstvo na vatrešnite raboti

(Vec C-357/09)

2009/C 267/79

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen sad Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Said Šamilovič Kadzojev

Žalovaný: Ministerstvo na vatrešnite raboti

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 15 ods. 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (1) vykladať v tom zmysle, že:

a)

pokiaľ vnútroštátne právo členského štátu až do prebratia požiadaviek tejto smernice nestanovilo žiadne požiadavky týkajúce sa maximálnej dĺžky doby zaistenia ani dôvody jeho predĺženia a pri preberaní smernice nebola stanovená spätná účinnosť nových ustanovení, sú uvedené ustanovenia smernice uplatniteľné až od okamihu prebratia požiadaviek smernice do vnútroštátneho práva členským štátom a majú účinky iba pre túto dobu;

b)

smernicou stanovená dĺžka doby zaistenia v špecializovanom zariadení na účely odsunu nezahrňuje dobu, počas ktorej právne ustanovenie výslovne zakazovalo výkon rozhodnutia o odsune z členského štátu, keďže na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny prebiehalo azylové konanie, aj keď sa dotknutá osoba počas tohto konania aj naďalej zdržiavala v tomto špecializovanom zariadení, ak to pripúšťa vnútroštátne právo členského štátu?

2.

Má sa článok 15 ods. 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území vykladať v tom zmysle, že v smernici stanovená doba zaistenia v špecializovanom zariadení na účely odsunu nezahrňuje dobu, počas ktorej právne ustanovenie výslovne zakazovalo výkon rozhodnutia o odsune z členského štátu, keďže na základe žaloby proti tomuto rozhodnutiu sa začalo konanie napriek tomu, že sa dotknutá osoba počas tohto konania aj naďalej zdržiavala v tomto špecializovanom zariadení, pokiaľ nemala platný preukaz totožnosti, a z toho vyplývali pochybnosti o jej totožnosti, a pokiaľ nemala prostriedky na obživu a správala sa agresívne?

3.

Má sa článok 15 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území vykladať v tom zmysle, že neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun, ak:

a)

v čase súdneho preskúmavania zaistenia štát, ktorého je dotknutá osoba štátnym príslušníkom, jej odmietol vydať cestovný doklad na účely návratu, a aj napriek úsiliu správnych orgánov členského štátu v tom čase neexistovala dohoda s treťou krajinou o readmisii;

b)

v čase súdneho preskúmavania zaistenia existovala dohoda o readmisii medzi Európskym spoločenstvom a štátom, ktorého je dotknutá osoba štátnym príslušníkom, členský štát sa ale z dôvodu existencie nového dôkazu — rodného listu dotknutej osoby — neodvolával na túto dohodu, za predpokladu, že dotknutá osoba nechce byť vrátená;

c)

v článku 15 ods. 6 smernice stanovené možnosti predĺženia dĺžky doby zaistenia sa vyčerpali a ak v čase súdneho preskúmavania zaistenia dotknutej osoby podľa článku 15 ods. 6 písm. b) smernice neexistovala dohoda s treťou krajinou o readmisii?

4.

Má sa článok 15 ods. 4 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území vykladať v tom zmysle, že ak sa pri preskúmavaní zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny na účely odsunu zistí, že neexistuje odôvodnený predpoklad na jeho odsun a že sa vyčerpali možnosti predĺženia zaistenia:

a)

nemá sa nariadiť jeho bezodkladné prepustenie, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: dotknutá osoba nemá platné preukazy totožnosti bez ohľadu na ich dobu platnosti, z čoho vyplývajú pochybnosti o jej totožnosti, správa sa agresívne, nemá prostriedky na svoju obživu a neexistuje tretia osoby, ktorá sa zaviazala jej poskytnúť obživu;

b)

je nutné v rámci rozhodovania o prepustení posúdiť, či štátny príslušník tretej krajiny v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva členského štátu disponuje potrebnými prostriedkami na pobyt na území členského štátu a či má adresu, na ktorej môže bývať?

(1)  Ú. v. EÚ L 348, s. 98.