|
1.8.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 180/26 |
Žaloba podaná 7. mája 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo
(Vec C-158/09)
2009/C 180/45
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: I. Martinez del Peral Cagigal a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Španielske kráľovstvo
Návrhy žalobkyne
|
— |
určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2003/88/ES (1), pokiaľ ide civilných zamestnancov orgánov verejnej správy, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 1 ods. 3 smernice 2003/88/ES a článku 18 písm. a) smernice 93/104/ES (2) zachovaného článkom 27 ods. 1 smernice 2003/88/ES, ktorý musí byť vykladaný v súvislosti s prílohou I časťou B tejto smernice, |
|
— |
zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Cieľom smernice 2003/88/ES je stanoviť minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia v oblasti organizácie pracovného času. Táto smernica ako kodifikačná smernica nahradila smernicu 93/104/ES bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o lehoty na prebratie.
Opatrenia na prebratie smernice 2003/88/ES, ktoré španielske orgány oznámili Komisii, nezahŕňajú zákonné alebo správne opatrenia potrebné na prebratie smernice, pokiaľ ide o zamestnancov, ktorí nie sú civilnými zamestnancami orgánov verejnej správy.
Článok 1 ods. 3 smernice 2003/88/ES stanovuje, že táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS (3), ktorá obsahuje určité výnimky z dôvodu osobitnej povahy niektorých špecifických činností verejnej služby, napríklad ozbrojených síl alebo polície, alebo niektorých špecifických činností orgánov zodpovedných za civilnú ochranu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa kritérium použité zákonodarcom Spoločenstva pre určenie pôsobnosti smernice 89/391/EHS nezakladá na príslušnosti zamestnancov k jednotlivým sektorom pracovných činností uvedených v článku 2 tejto smernice, zohľadnených ako celok, ale výhradne na osobitnej povahe určitých špecifických úloh vykonávaných zamestnancami v daných sektoroch.
V dôsledku uvedeného sa žalobkyňa nazdáva, že neexistujú pochybnosti o tom, že smernica 2003/88/ES sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí nie sú civilnými zamestnancami orgánov verejnej správy, a teda v rámci týchto zamestnancov aj na Guardia Civil (španielska policajná zložka), a preto neprijatie opatrení na prebratie v tomto sektore predstavuje porušenie uvedenej smernice.
(1) Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).
(2) Smernica Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 307, s. 18; Mim. vyd. 05/002, s. 197).
(3) Smernica Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 349).