|
4.4.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 82/17 |
Odvolanie podané 29. januára 2009: Ralf Schräder proti rozsudku Súdu prvého stupňa (siedma komora) z 19. novembra 2008 vo veci T-187/06, Ralf Schräder/Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín
(Vec C-38/09 P)
(2009/C 82/32)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Ralf Schräder (v zastúpení: T. Leidereiter a W.-A. Schmidt, Rechtsanwälte)
Ďalší účastník konania: Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO)
Návrhy odvolateľa
|
— |
zrušiť rozhodnutie Súdu z 18. novembra 2008 (siedma komora) vo veci T-187/06; |
|
— |
vyhovieť návrhu, ktorý podal odvolateľ v konaní na prvom stupni, na zrušenie rozhodnutia odvolacieho výboru CPVO z 2. mája 2006 (vec A003/2004); subsidiárne k návrhu č. 2 |
|
— |
vrátiť vec na opätovné rozhodnutie na Súd prvého stupňa; |
|
— |
zaviazať CPVO na znášanie všetkých trov konania, ktoré vznikli v predmetnom konaní, v konaní pred Súdom prvého stupňa a v konaní pred odvolacím výborom. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Predmetom uvedeného odvolania je rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba odvolateľa proti rozhodnutiu odvolacieho výboru Úradu Spoločenstva pre rastlinnú odrodu týkajúcu sa zamietnutia návrhu na ochranu odrôd rastliny „SUMCOL 01“. Napadnutým rozsudkom potvrdil Súd rozhodnutie odvolacieho výboru, podľa ktorého sa nejasne rozlišuje kandidátska odroda od referenčnej odrody, ktorá sa považuje za všeobecne známu.
Svojím prvým odvolacím dôvodom namieta odvolateľ radu procesných chýb. Súd dospel pri posudzovaní rozhodnutia odvolacieho výboru k záverom, nesprávnosť ktorých priamo vyplýva z aktov. K tomu nesprávne vyhodnotil skutočnosti a dôkazy, prehnal požiadavky na prednes odvolateľa, rozhodol rozporuplne a porušil právo odvolateľa na vypočutie. Súd ignoroval veľkú časť prednesu a viaceré návrhy na poskytnutie dôkazov odvolateľom a zamietol ich s tým odôvodnením, že prednes je formulovaný príliš všeobecne. Súd pritom tiež prehliadol, že odvolateľovi bolo čiastočne objektívne nemožné formulovať prednes „konkrétnejšie“. Týmto spôsobom zároveň porušil odvolateľove právo na vypočutie a porušil zásady o dôkaznom bremene a o zisťovaní dôkazov. Okrem toho súd neprípustne rozšíril predmet sporu v odvolacom konaní tým, že oprel napadnutý rozsudok o odôvodnenie, ktoré neuplatnil ani úrad a ani odvolací výbor.
Svojím druhým odvolacím dôvodom namieta odvolateľ porušenie práva Spoločenstva súdom tým, že pri výklade článku 7 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o spoločnej ochrane odrody rastlín hodnotil písomný opis odrody vo vedeckej literatúre ako dôkaz pre všeobecnú známosť. Ďalej uplatňuje odvolateľ porušenia článku 62 vyššie uvedenej smernice a článku 60 nariadenia (ES) č. 1239/95, ktorým sa vykonáva smernica Rady (ES) č. 2100/84 s ohľadom na konanie pred Úradom Spoločenstva pre odrodu rastlín.