Vec C‑517/09

RTL Belgium SA, predtým TVi SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel)

„Smernica 89/552/EHS – Služby televízneho vysielania – Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel – Pojem vnútroštátny súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ – Nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Abstrakt rozsudku

Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Vnútroštátny súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ – Pojem

(Článok 267 ZFEÚ)

Pri posúdení, či vnútroštátny orgán má povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo je otázka, ktorá výlučne spadá do práva Únie, Súdny dvor spoločne posudzuje všetky skutočnosti, akými sú právny základ orgánu, jeho pôsobenie, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha konania, uplatnenie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť.

Presnejšie, čo sa týka nezávislosti vnútroštátneho orgánu, tento pojem zahŕňa dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko predpokladá, že orgán je chránený od vonkajších zásahov alebo nátlakov, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov v súvislosti s prejednávanými spormi. Druhé, vnútorné hľadisko pridáva pojem nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu.

Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel, ktorého úlohou je kontrolovať dodržiavanie audiovizuálnych pravidiel zo strany poskytovateľov mediálnych služieb a sankcionovať prípadné priestupky, toto kritérium nezávislosti nespĺňa, a preto táto Collège nepredstavuje súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ. Ani organizačná štruktúra Conseil supérieur de l’audiovisuel a orgánov, ktoré ju tvoria, ani úlohy, ktoré sú im zverené, totiž neumožňujú domnievať sa, že táto Collège bude vystupovať ako nestranná tretia osoba medzi údajným porušiteľom práva na jednej strane a správnym orgánom povereným dozorom nad audiovizuálnou oblasťou na druhej strane. Konkrétne, Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel ako rozhodujúci orgán je prostredníctvom kancelárie funkčne prepojená s uvedenou Conseil ako celkom a súčasne je prepojená aj s vyšetrovacím sekretariátom, pretože rozhoduje na základe jeho návrhu. Z toho vyplýva, že pri prijímaní rozhodnutia Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel sa neodlišuje od dozorného správneho orgánu, ktorý môže byť účastníkom konania týkajúceho sa audiovizuálnej oblasti. Toto konštatovanie potvrdzuje okrem iného skutočnosť, že kancelária zastupuje Conseil supérieur de l’audiovisuel pred súdmi a voči tretím osobám.

(pozri body 36, 39 – 42, 44 – 46)







ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 22. decembra 2010 (*)

„Smernica 89/552/EHS – Služby televízneho vysielania – Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel – Pojem vnútroštátny súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ – Nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Vo veci C‑517/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel (Belgicko) z 3. decembra 2009 a doručený Súdnemu dvoru 11. decembra 2009, ktorý súvisí s konaním:

RTL Belgium SA, predtým TVi SA,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predseda šiestej komory A. Arabadjiev, sudcovia A. Rosas a P. Lindh (spravodajkyňa),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: M.‑A. Gaudissart, vedúci sekcie,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. novembra 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        RTL Belgium SA, predtým TVi SA, v zastúpení: F. Tulkens a S. Seys, avocats,

–        CLT‑UFA, v zastúpení: G. de Foestraets, avocat,

–        belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Feyt, avocat,

–        luxemburská vláda, v zastúpení: C. Schiltz, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Kinsch, avocat,

–        Európska komisia, v zastúpení: C. Vrignon a E. Montaguti, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (smernica „o audiovizuálnych mediálnych službách“) (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 332, s. 27, ďalej len „smernica 89/552“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel de la Communauté française de Belgique v rámci konania týkajúceho sa spoločnosti RTL Belgium SA (ďalej len „spoločnosť RTL Belgium“) podozrivej z porušenia vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti telenákupu.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Článok 1 písm. c) a d) smernice 89/552 obsahuje tieto definície:

„c)      ‚redakčná zodpovednosť‘ znamená vykonávanie účinnej kontroly nad výberom programov a nad ich usporiadaním do chronologickej štruktúry v prípade televízneho vysielania alebo v prípade audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie do katalógu programov. Redakčná zodpovednosť nevyhnutne neznamená akúkoľvek právnu zodpovednosť podľa vnútroštátneho práva za poskytovaný obsah alebo služby;

d)      ‚poskytovateľ mediálnych služieb‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má redakčnú zodpovednosť za výber audiovizuálneho obsahu audiovizuálnej mediálnej služby a určuje spôsob, akým je organizovaná“.

4        Článok 2 ods. 1, 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) a b) tejto smernice stanovuje:

„1.      Každý členský štát zabezpečí, aby všetky audiovizuálne mediálne služby vysielané poskytovateľmi mediálnej služby, na ktorých sa vzťahuje jeho právomoc, boli v súlade s pravidlami právneho systému, ktorý sa uplatňuje na audiovizuálne mediálne služby určené pre verejnosť v tomto členskom štáte.

2.      Na účely tejto smernice poskytovatelia mediálnej služby, na ktorých sa vzťahuje právomoc členského štátu, sú:

a)      poskytovatelia usadení v tomto členskom štáte v súlade s odsekom 3…

...

3.      Na účely tejto smernice sa poskytovateľ mediálnej služby považuje za usadeného v členskom štáte v týchto prípadoch:

a)      ak poskytovateľ mediálnej služby má svoje sídlo v tomto členskom štáte a redakčné rozhodnutia o audiovizuálnej mediálnej službe sa prijímajú v tomto členskom štáte;

b)      ak poskytovateľ mediálnej služby má svoje sídlo v jednom členskom štáte, ale redakčné rozhodnutia o audiovizuálnej mediálnej službe sa prijímajú v inom členskom štáte, považuje sa za poskytovateľa usadeného v tom členskom štáte, kde pôsobí podstatná časť zamestnancov zapojených do výkonu činnosti audiovizuálnej mediálnej služby; v prípade, že podstatná časť zamestnancov zapojených do výkonu činnosti audiovizuálnej mediálnej služby pôsobí v každom z týchto členských štátov, poskytovateľ mediálnej služby sa považuje za usadeného v tom členskom štáte, kde má svoje sídlo; v prípade, že podstatná časť zamestnancov zapojených do výkonu činnosti audiovizuálnej mediálnej služby nepôsobí v žiadnom z týchto členských štátov, poskytovateľ mediálnej služby sa považuje za usadeného v tom členskom štáte, kde prvýkrát začal svoju činnosť v súlade s právnym systémom tohto členského štátu za predpokladu, že udržiava stabilné a účinné spojenie s ekonomikou tohto členského štátu“.

 Vnútroštátne právo

5        Koordinovaný dekrét o audiovizuálnych mediálnych službách bol uverejnený v Moniteur belge z 24. júla 2009 (ďalej len „dekrét“).

6        Článok 1 body 16, 46 a 57 dekrétu obsahuje tieto definície:

„16)      Vysielateľ služieb: je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má redakčnú zodpovednosť za výber obsahu audiovizuálnej mediálnej služby a určuje spôsob, akým je organizovaná;

...

46)      Redakčná zodpovednosť: znamená vykonávanie účinnej kontroly nad výberom programov a nad ich usporiadaním do chronologickej štruktúry v prípade televízneho vysielania alebo do katalógu programov v prípade služieb na požiadanie;

...

57)      Telenákup: znamená vysielanie priamych ponúk pre verejnosť s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov.“

7        Podľa článku 2 ods. 3 dekrétu:

„Do právomoci Francúzskeho spoločenstva spadá každý vysielateľ služieb:

1.      ktorý je usadený vo francúzskom jazykovom regióne;

2.      ktorý je usadený v bilingválnom regióne Brusel‑hlavné mesto a ktorého činnosti musia výlučne súvisieť s Francúzskym spoločenstvom.“

8        Článok 31 ods. 6 dekrétu hovorí:

„…dĺžku vysielania telenákupu určuje vláda a jeho maximálna dĺžka vrátane repríz je tri hodiny denne.“

9        Článok 133 dekrétu stanovuje:

„Týmto sa zriaďuje Conseil supérieur de l’audiovisuel de la Communauté française de Belgique (Rada pre vysielanie a retransmisiu Francúzskeho spoločenstva v Belgicku), tzn. nezávislý správny orgán, ktorý má právnu subjektivitu a je poverený reguláciou audiovizuálneho odvetvia vo Francúzskom spoločenstve…“

10      Článok 134 dekrétu stanovuje, že Conseil supérieur de l’audiovisuel sa skladá z dvoch sekcií, a to Collège d’avis (poradná sekcia) a Collège d’autorisation et de contrôle (Sekcia vysielaní, registrácie a dohľadu), kancelárie a vyšetrovacieho sekretariátu.

11      Podľa článku 136 ods. 1 dekrétu Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel plní predovšetkým tieto úlohy:

„1.      vykonáva zápisy vysielateľov poskytujúcich služby a vydáva povolenia určitým vysielateľom poskytujúcim služby, okrem lokálnych televízií a [Radio‑Télévision belge Francúzskeho spoločenstva v Belgicku];

2.      povoľuje používanie rádiových frekvencií;

12.      konštatuje akékoľvek porušenie zákonov, dekrétov a právnych predpisov v audiovizuálnej oblasti a akékoľvek nesplnenie povinností vyplývajúcich z dohody uzatvorenej medzi Francúzskym spoločenstvom a vysielateľom poskytujúcim služby alebo distribútorom služieb, zo zmluvy o riadení [Radio‑Télévision belge Francúzskeho spoločenstva v Belgicku], z dohody uzatvorenej medzi vládou a každou lokálnou televíziou, ako aj zo záväzkov, ktoré boli prevzaté v rámci reagovania na ponuky vo verejnom obstarávaní upravené v tomto dekréte“.

12      Článok 139 ods. 1 dekrétu upresňuje zloženie Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel. Tento článok znie takto:

„Collège d’autorisation et de contrôle je zložená zo [štyroch] členov kancelárie uvedenej v článku 142 ods. 1 a zo šiestich ďalších členov. Majú štvorročný obnoviteľný mandát. …

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v článku 142 ods. 1, týchto desať členov je podľa článku 9 zákona zo 16. júla 1973 vymenovaných na ochranu ideologických a filozofických prúdov. Troch zo šiestich členov uvedených v predchádzajúcom pododseku menuje parlament Francúzskeho spoločenstva. Po voľbe prvých troch členov parlamentom Francúzskeho spoločenstva zvyšných členov Collège doplní vláda.

Členovia Collège d’autorisation et de contrôle sa vyberajú z osôb, ktoré majú vynikajúce právne, audiovizuálne alebo komunikačné znalosti.

…“

13      Podľa článku 140 ods. 1 dekrétu kancelária Conseil supérieur de l’audiovisuel, ktorá je zložená z predsedu a z prvého, druhého a tretieho podpredsedu tejto Conseil, zastupuje uvedenú Conseil pred súdmi a voči tretím osobám. Podľa odseku 3 tohto článku kancelária prijíma zamestnancov Conseil supérieur de l’audiovisuel. Prijíma predovšetkým poradcov a prísediacich vyšetrovacieho sekretariátu.

14      Podľa článku 142 ods. 1 dekrétu menuje štyroch členov kancelárie vláda.

15      Podľa článku 143 dekrétu vyšetrovací sekretariát prijíma sťažnosti adresované Conseil supérieur de l’audiovisuel a prešetruje jednotlivé spisy. Môže začať konanie aj z vlastnej iniciatívy. Okrem iného sa v tomto článku uvádza, že vyšetrovací sekretariát riadi v mene kancelárie tajomník pre vyšetrovanie.

16      Článok 161 dekrétu stanovuje procesné pravidlá, ktoré musí vyšetrovací sekretariát a Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel uplatňovať pri sťažnostiach alebo v prípadoch, keď by mohlo dôjsť najmä k porušeniu zákonov, dekrétov a nariadení v audiovizuálnej oblasti. Uvedený odsek 1 konkrétne stanovuje:

„…vyšetrovací sekretariát začne vyšetrovanie a rozhoduje o prípustnosti spisu.

Ak je spis prípustný, vyšetrovací sekretariát zabezpečí jeho prešetrenie. Vyšetrovací sekretariát môže rozhodnúť o odložení sťažnosti.

Collège d’autorisation et de contrôle môže z vlastnej iniciatívy preskúmať rozhodnutia o neprípustnosti a o odložení sťažnosti, ktoré vydal vyšetrovací sekretariát.

Vyšetrovacia správa sa predloží Collège d’autorisation et de contrôle...“

17      Podľa článku 161 ods. 2 až 4 Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel oznamuje subjektu, ktorý konal protiprávne, svoje výhrady a zasiela mu vyšetrovaciu správu, tento subjekt má lehotu jedného mesiaca na nahliadnutie do spisu a predloženie písomných pripomienok. Subjekt, ktorý konal protiprávne, je predvolaný. Uvedená Collège môže vypočuť každú osobu, ktorá by mohla poskytnúť potrebnú informáciu. Vydá odôvodnené rozhodnutie v lehote šesťdesiat dní od ukončenia pojednávania.

 Skutkový stav vo veci samej a prejudiciálna otázka

18      Dňa 8. októbra 2009 vyšetrovací sekretariát dostal sťažnosť od televíznej diváčky, ktorá mu oznámila, že služba RTL Belgium niekoľko dní dozadu odvysielala program telenákupu v trvaní 7 hodín v rámci jedného dňa, hoci zákonný limit predstavuje tri hodiny.

19      Po preverení skutočnosti, že povolený limit bol prekročený, vyšetrovací sekretariát zaslal spoločnosti RTL Belgium, usadenej v Belgicku, list, v ktorom ju vyzval na zaujatie prípadného stanoviska.

20      Táto spoločnosť odpovedala, že podľa nej nemá vyšetrovací sekretariát právomoc prešetrovať záležitosť, ktorá sa jej týka, pretože poskytovateľom služby RTL Belgium nie je uvedená spoločnosť, ale jej materská spoločnosť CLT‑UFA, so sídlom v Luxembursku.

21      Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel sa pýta, či právomoc kontrolovať službu RTL Belgium majú belgické alebo luxemburské orgány. Pokiaľ, ako tvrdí vyšetrovací sekretariát, je poskytovateľom služby RTL Belgium spoločnosť RTL Belgium, potom sa uvedená Collège domnieva, že ona má právomoc, pretože táto spoločnosť má svoje sídlo v Belgicku a podľa spomínaného sekretariátu sa redakčné rozhodnutia prijímajú v Belgicku.

22      Návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje o spoločnosti RTL Belgium a materskej spoločnosti CLT‑UFA predovšetkým tieto informácie.

23      Spoločnosť RTL Belgium dostala od roku 1987 od belgických orgánov niekoľko po sebe nasledujúcich povolení na poskytovanie služby televízneho vysielania, najmä poskytovanie služby RTL Belgium. Platnosť posledného povolenia vydaného na poskytovanie tejto služby uplynula 31. decembra 2005. Spoločnosť RTL Belgium nežiadala o jeho obnovenie, lebo sporná služba je teraz poskytovaná z Luxemburska spoločnosťou CLT‑UFA.

24      Spoločnosť CLT‑UFA, ktorá v súčasnosti kontroluje 66 % kapitálu spoločnosti RTL Belgium, dostala od luxemburských orgánov koncesiu na rovnakú službu v roku 1995.

25      Rozhodnutím z 29. novembra 2006 Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel rozhodla, že spoločnosť RTL Belgium šírila bez povolenia služby, ktorých bola vysielateľom, najmä službu RTL Belgium, čím porušila belgickú právnu úpravu týkajúcu sa vysielania a uložila jej pokutu vo výške 500 000 eur. Spoločnosť RTL Belgium podala na Conseil d’État (Belgicko) žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia, ktorá ju vyhlásila za dôvodnú a toto rozhodnutie zrušila rozsudkom z 15. januára 2009.

26      Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel tvrdí, že Conseil d’État v tomto rozsudku rozhodla, že situácia dvoch povolení, ktorá pretrvávala až do roku 2005, porušovala pravidlo, podľa ktorého len jeden členský štát je vo vzťahu k vysielajúcemu subjektu príslušným štátom a môže zabrániť voľnému pohybu služieb v rámci Európskej únie. Conseil d’État za týchto okolností považovala za irelevantnú otázku, či spoločnosť CLT‑UFA alebo spoločnosť RTL Belgium bola vysielateľom služby podľa terminológie dekrétu alebo poskytovateľom služby podľa terminológie smernice 89/552.

27      Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel sa však domnieva, že táto otázka je vo veci samej relevantná vzhľadom na nový právny rámec uplatňovaný v Belgicku od roku 2009, ktorý zahŕňa jednak dekrét a jednak protokol o spolupráci medzi Belgickým kráľovstvom a Luxemburským veľkovojvodstvom.

28      Dekrét nadobudol platnosť 28. marca 2009. Stanovuje predovšetkým novú definíciu pojmu „redakčná zodpovednosť“.

29      Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel uvádza, že ona je vnútroštátnym súdnym orgánom v zmysle článku 267 ZFEÚ a môže teda predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania. Navyše zákon ju považuje za nezávislý správny orgán, čím spĺňa kritériá uplatňované Súdnym dvorom na súdny orgán v zmysle tohto článku.

30      Za týchto okolností sa Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel rozhodla položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Možno pojem ‚účinná kontrola nad výberom programov a nad ich usporiadaním‘, ktorý je zakotvený v článku 1 písm. c) [smernice 89/552] vykladať tak, že umožňuje zastávať názor, že spoločnosť, ktorá je usadená v členskom štáte a ktorej je na základe licencie udelenej vládou tohto členského štátu povolené poskytovať audiovizuálnu mediálnu službu, skutočne vykonáva takúto kontrolu, pričom na tretiu spoločnosť, ktorá je usadená v inom členskom štáte deleguje, s možnosťou subdelegácie, realizáciu a výrobu všetkých vlastných programov tejto služby, komunikáciu navonok v oblasti programovej štruktúry, ako aj finančné a právne služby, služby v oblasti ľudských zdrojov, riadenia infraštruktúr a ďalšie služby týkajúce sa zamestnancov, za čo sa jej má zaplatiť neurčitá suma zodpovedajúca celkovému obratu z reklamy dosiahnutého v súvislosti s vysielaním tejto služby, pričom sa zdá, že o zostavovaní programov, prípadnom opätovnom vytváraní programovej štruktúry a o zmenách schémy súvisiacich s aktuálnymi udalosťami sa rozhoduje a sú uskutočňované v sídle tejto tretej spoločnosti?“

 O právomoci Súdneho dvora

31      Na úvod je potrebné overiť, či Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel je „súdnym orgánom“ v zmysle článku 267 ZFEÚ a či teda má Súdny dvor právomoc vyjadrovať sa k otázke, ktorá mu bola položená.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

32      Belgické kráľovstvo a Európska komisia zastávajú názor, že Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel spĺňa všetky kritériá vyplývajúce z judikatúry pre určenie súdneho orgánu.

33      Spoločnosť RTL Belgium, spoločnosť CLT‑UFA a luxemburská vláda sa domnievajú, že nie je splnené kritérium nezávislosti.

34      Spoločnosť RTL Belgium a spoločnosť CLT‑UFA v úvode tvrdia, že Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel nie je dostatočne nezávislá od výkonných orgánov najmä z dôvodu, že belgická vláda zohráva rozhodujúcu úlohu pri menovaní jej členov. Spôsob voľby týchto členov zapríčiňuje, že členovia zohľadňujú ideologické a filozofické prúdy a to im bráni v ich úplnej nezávislosti. Ďalej nie je funkčne oddelené vyšetrovanie od prijímania rozhodnutí. Napokon Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel nemá postavenie tretej osoby ani vo vzťahu k eventuálnemu sťažovateľovi, ktorého nemusí vypočuť, ani vo vzťahu k vyšetrovaciemu sekretariátu, ktorý je podriadený kancelárii.

35      Luxemburská vláda tvrdí, že Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel je účastníčkou sporu vo veci samej a preto nemá požadovanú nezávislosť, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že je účastníčkou konania v odvolaní proti jej rozhodnutiam podanej na Conseil d’État.

 Posúdenie Súdnym dvorom

36      Podľa ustálenej judikatúry, pri posúdení, či vnútroštátny orgán má povahu súdneho orgánu v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo je otázka, ktorá výlučne spadá do práva Únie, Súdny dvor spoločne posudzuje všetky skutočnosti, akými sú právny základ orgánu, jeho pôsobenie, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha konania, uplatnenie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť (pozri najmä rozsudky zo 17. septembra 1997, Dorsch Consult, C‑54/96, Zb. s. I‑4961, bod 23; z 31. mája 2005, Syfait a i., C‑53/03, Zb. s. I‑4609, bod 29 a zo 14. júna 2007, Häupl, C‑246/05, Zb. s. I‑4673, bod 16, ako aj uznesenie zo 14. mája 2008, Pilato, C‑109/07, Zb. s. I‑3503, bod 22).

37      Po prvé treba preskúmať kritérium týkajúce sa nezávislosti Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel.

38      Podľa judikatúry Súdneho dvora pojem nezávislosť, ktorý je súčasťou výkonu súdnictva, predovšetkým znamená, aby mal dotknutý orgán postavenie tretieho subjektu voči orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok (rozsudky z 30. marca 1993, Corbiau, C‑24/92, Zb. s. I‑1277, bod 15, a z 19. septembra 2006, Wilson, C‑506/04, Zb. s. I‑8613, bod 49).

39      Tento pojem zahŕňa dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko predpokladá, že orgán je chránený od vonkajších zásahov alebo nátlakov, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov v súvislosti s prejednávanými spormi (rozsudok Wilson, už citovaný, body 50 a 51).

40      Druhé, vnútorné, hľadisko pridáva pojem nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu (rozsudok Wilson, už citovaný, bod 52).

41      Treba konštatovať, že toto kritérium nezávislosti Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel nespĺňa.

42      Ani organizačná štruktúra Conseil supérieur de l’audiovisuel a orgánov, ktoré ju tvoria, ani úlohy, ktoré sú im zverené, totiž neumožňujú domnievať sa, že táto Collège bude vystupovať ako nestranná tretia osoba medzi údajným porušiteľom práva na jednej strane a správnym orgánom povereným dozorom nad audiovizuálnou oblasťou na druhej strane.

43      Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru Conseil supérieur de l’audiovisuel, treba najskôr uviesť, že kancelária tejto Conseil sa skladá zo štyroch členov, t. j. z predsedu, prvého, druhého a tretieho podpredsedu tejto Conseil. Ďalej títo členovia kancelárie sú súčasne aj členmi Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel, ktorej sú významnou súčasťou, to znamená sú štyrmi z desiatich členov.

44      Pokiaľ ide o úlohy zverené jednotlivým orgánom Conseil supérieur de l’audiovisuel, z dekrétu vyplýva, že v rámci tohto správneho orgánu má Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel za úlohu kontrolovať dodržiavanie audiovizuálnych pravidiel zo strany poskytovateľov mediálnych služieb a sankcionovať prípadné priestupky. Pri plnení tejto úlohy nadväzuje na prácu vyšetrovacieho sekretariátu, ktorý riadi tajomník pre vyšetrovanie podliehajúci právomoci kancelárie.

45      Treba konštatovať, že Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel ako rozhodujúci orgán je prostredníctvom kancelárie funkčne prepojená s uvedenou Conseil ako celkom a súčasne je prepojená aj s vyšetrovacím sekretariátom, pretože rozhoduje na základe jeho návrhu. Z toho vyplýva, že pri prijímaní rozhodnutia Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel sa neodlišuje od dozorného správneho orgánu, ktorý môže byť účastníkom konania týkajúceho sa audiovizuálnej oblasti (pozri analogicky rozsudok Syfait a i., už citovaný, bod 33).

46      Toto konštatovanie potvrdzuje okrem iného skutočnosť, že kancelária zastupuje Conseil supérieur de l’audiovisuel pred súdmi a voči tretím osobám.

47      Z toho vyplýva, že pri prijímaní sporného rozhodnutia Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel nemá postavenie tretej osoby vo vzťahu k záujmom, o ktoré ide vo veci samej, a v dôsledku toho nie je nestranná voči subjektu, ktorý koná protiprávne, vo veci samej voči spoločnosti RTL Belgium, aby mohla byť považovaná za súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ.

48      Z tohto dôvodu nie je potrebné skúmať, či Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel spĺňa ostatné kritériá, ktoré umožňujú posúdiť, či má vnútroštátny orgán povahu súdneho orgánu v zmysle článku 267 ZFEÚ.

49      Za týchto okolností Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na položenú otázku.

 O trovách

50      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na otázku, ktorú položila Collège d’autorisation et de contrôle du Conseil supérieur de l’audiovisuel rozhodnutím z 3. decembra 2009.

Podpisy


* Jazyk konania: francúzština.