Spojené veci C‑431/09 a C‑432/09

Airfield NV a Canal Digitaal BV

proti

Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers CVBA (Sabam)

Airfield NV

proti

Agicoa Belgium BVBA

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Hof van beroep te Brussel)

„Autorské právo – Satelitné vysielanie – Smernica 93/83/EHS – Článok 1 ods. 2 písm. a) a článok 2 – Satelitné vysielanie pre verejnosť – Poskytovateľ satelitného balíčka – Jednotná povaha satelitného vysielania pre verejnosť – Pripísateľnosť tohto vysielania – Súhlas nositeľov autorských práv s týmto vysielaním“

Abstrakt rozsudku

Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 93/83 – Satelitné vysielanie a káblová retransmisia – Súhlas nositeľov autorských práv – Podmienky

(Smernica Rady 93/83, článok 2)

Článok 2 smernice Rady 93/83 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ satelitného balíčka je povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv s jeho zásahom do priameho a nepriameho prenosu televíznych programov, ibaže sa títo nositelia dohodli s dotknutou vysielacou organizáciou, že chránené diela sa budú verejnosti vysielať aj prostredníctvom tohto poskytovateľa, pod podmienkou, že v tom prípade zásah tohto poskytovateľa nesprístupní uvedené diela novému okruhu divákov.

(pozri bod 84 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 13. októbra 2011 (*)

V spojených veciach C‑431/09 a C‑432/09,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podané rozhodnutiami Hof van beroep te Brussel (Belgicko) z 27. októbra 2009 a doručené Súdnemu dvoru 2. novembra 2009, ktoré súvisia s konaniami:

Airfield NV,

Canal Digitaal BV

proti

Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers CVBA (Sabam) (C‑431/09)

Airfield NV

proti

Agicoa Belgium BVBA (C‑432/09),

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia J. Malenovský (spravodajca), R. Silva de Lapuerta, E. Juhász a D. Šváby,

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. novembra 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Airfield NV a Canal Digitaal BV, v zastúpení: T. Heremans a A. Hallemans, advocaten,

– Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers CVBA (Sabam), v zastúpení: E. Marissens, advocaat,

– Agicoa Belgium BVBA, v zastúpení: J. Windey a H. Gilliams, advocaten,

– fínska vláda, v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca,

– Európska komisia, v zastúpení: H. Krämer a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. marca 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 1 ods. 2 písm. a) až c) smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, s. 15; Mim. vyd. 17/001, s. 134).

2 Tieto návrhy boli predložené v rámci sporov, ktoré vedú spoločnosti Airfield NV (ďalej len „Airfield“) a Canal Digitaal BV (ďalej len „Canal Digitaal“) proti Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers CVBA (Sabam) (belgický zväz autorov, skladateľov a vydavateľov, ďalej len „Sabam“) (vec C‑431/09) a Airfield proti Agicoa Belgium BVBA (ďalej len „Agicoa“) (vec C‑432/09), vo veci povinností spoločností Airfield a Canal Digitaal získať súhlas na vysielanie diel pre verejnosť.

Právny rámec

Právo Únie

3 Odôvodnenia č. 5, 14, 15 a 17 smernice 93/83 stanovujú:

„(5) … dosiahnutiu [cieľov Únie], pokiaľ ide o cezhraničné satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu programov z iných členských štátov, nateraz ešte bráni rad rozdielov medzi vnútroštátnymi pravidlami o autorskom práve a určitý stupeň právnej neistoty;… to znamená, že držitelia práv sú vystavení hrozbe, že budú svedkami, ako sa ich diela využívajú bez platenia náhrad, alebo že individuálni držitelia výlučných práv v rôznych členských štátoch budú blokovať využívanie ich práv; keďže najmä právna neistota tvorí priamu prekážku voľného obehu programov v rámci [Únie];

…

(14) … právna neistota týkajúca sa získavania práv, ktor[á] prekáž[a] cezhraničnému satelitnému vysielaniu, by sa mala prekonať na úrovni [Únie] definovaním pojmu satelitné vysielanie pre verejnosť;… táto definícia by mala zároveň špecifikovať, kde sa akt vysielania uskutočňuje;… je potrebná na to, aby sa zamedzilo kumulatívnemu uplatneniu niekoľkých vnútroštátnych právnych predpisov na jediný akt vysielania;… satelitné vysielanie pre verejnosť sa uskutočňuje iba vtedy a iba v tom členskom štáte, kde signály prenášajúce program sú pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie uvádzané do neprerušeného vysielacieho reťazca, ktorý vedie na satelit a zo satelitu na zem;… obvyklé technické operácie so signálmi prenášajúcimi program nie je možné považovať za prerušenie nepretržitého vysielacieho reťazca;

(15) … zmluvné získanie výhradných vysielacích práv by malo byť v súlade s právnymi predpismi o autorskom práve a príbuzných právach v členskom štáte, v ktorom sa satelitné vysielanie pre verejnosť uskutočňuje;

…

(17) … pri dojednávaní výšky poplatku za nadobudnuté práva majú strany zohľadniť všetky okolnosti vysielania, ako je skutočný okruh divákov, potenciálny okruh divákov a jazyková verzia“.

4 V zmysle článku 1 ods. 1 smernice 93/83:

„Na účely tejto smernice ‚satelit‘ znamená akýkoľvek satelit pracujúci vo frekvenčných pásmach, ktoré sú podľa zákona [právnych predpisov – neoficiálny preklad] o telekomunikáciách vyhradené na vysielanie signálov určených na príjem verejnosťou, alebo ktoré sú vyhradené na neverejné vysielanie z bodu do bodu [individuálne neverejné vysielanie – neoficiálny preklad]. V tomto druhom prípade však okolnosti, za ktorých sa uskutočňuje individuálny príjem signálov, musia byť porovnateľné s tými, ktoré platia v prvom prípade.“

5 Článok 1 ods. 2 písm. a) až c) tejto smernice stanovuje:

„a) Na účely tejto smernice ‚satelitné vysielanie pre verejnosť‘ znamená zavedenie, pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie, signálov prenášajúcich program určených na príjem verejnosťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem.

b) Akt satelitného vysielania pre verejnosť sa uskutočňuje výhradne v členskom štáte, kde pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie, sa signály prenášajúce program zavádzajú do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem.

c) Ak sú signály prenášajúce program kódované, potom sa jedná o satelitné vysielanie pre verejnosť vtedy, ak prostriedky na dekódovanie vysielania poskytuje verejnosti vysielacia organizácia, alebo sú poskytované s jej súhlasom.“

6 Článok 2 smernice 93/83 uvádza:

„Členské štáty zabezpečia pre autora výhradné právo na povolenie satelitného vysielania pre verejnosť diel chránených autorským právom podľa ustanovení tejto kapitoly.“

7 V zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230):

„Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.“

8 Odôvodnenie č. 27 smernice 2001/29 v tejto súvislosti spresňuje, že „samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov sa samo o sebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice“.

Vnútroštátne právo

9 Článok 1 ods. 1 bod 4 belgického zákona z 30. júna 1994 o autorskom práve a príbuzných právach (Wet betreffende het auteursrecht en de naburige rechten, Moniteur belge z 27. júla 1994, s. 19297) v znení neskorších predpisov stanovuje:

„Autor literárneho alebo umeleckého diela má výlučné právo na verejný prenos tohto diela akýmkoľvek spôsobom (vrátane jeho sprístupnenia verejnosti tak, aby k nim mala prístup na mieste a v čase, ktoré sám zvolí).“

10 Články 49 a 50 rovnakého zákona v podstate preberajú znenie článku 1 ods. 2 písm. a) až c) smernice 93/83.

Skutkové okolnosti a prejudiciálne otázky

11 Airfield pôsobiaca pod obchodným označením TV Vlaanderen je belgickou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť poskytovateľa satelitnej televízie a ponúka verejnosti balíčky staníc vysielaných cez satelit, ktoré môžu jej predplatitelia prostredníctvom satelitného dekodéra počúvať alebo sledovať súčasne (ďalej len „poskytovateľ satelitného balíčka“).

12 Balíček staníc, ktorý ponúka Airfield, obsahuje dva druhy televíznych staníc. Okrem staníc, ktoré možno prijímať bezplatne, obsahuje uvedený balíček kódované stanice, ktoré možno sledovať až po dekódovaní. Aby zákazník mohol sledovať tieto stanice, musí uzavrieť predplatiteľskú zmluvu so spoločnosťou Airfield, ktorá mu po zaplatení odmeny poskytne kartu umožňujúcu dekódovanie (ďalej len „dekódovacia karta“).

13 Aby mohla Airfield ponúkať svoj balíček staníc, využíva technické služby Canal Digitaal, ktorá je holandskou spoločnosťou patriacou do rovnakej skupiny ako Airfield.

14 Canal Digitaal uzatvorila dohodu so spoločnosťou, ktorá je prevádzkovateľom satelitného systému Astra, na základe ktorej táto spoločnosť prenajíma spoločnosti Canal Digitaal kapacity tohto satelitu na digitálne vysielanie rádia a televízie.

15 Canal Digitaal ďalej uzatvorila so spoločnosťou Airfield zmluvu o poskytovaní služieb, ktorou sa zaviazala, že od 1. januára 2006 dá kapacitu, ktorú si prenajíma na satelite Astra, do podnájmu spoločnosti Airfield na vysielanie televíznych a rozhlasových programov v Belgicku a Luxembursku. V súvislosti s vysielaním televíznych programov sa Canal Digitaal zaviazala poskytovať technické služby, najmä prenos, multiplex, kompresiu, kódovanie a prenos dát, ktoré sú potrebné na to, aby Airfield mohla šíriť služby digitálnej televízie v Belgicku a Luxembursku.

16 Airfield rovnako uzatvorila sériu zmlúv s vysielacími organizáciami, ktorých stanice sú súčasťou jej satelitného balíčka. Podmienky spolupráce Airfield s týmito vysielacími organizáciami sa líšia v závislosti od spôsobu vysielania dotknutých televíznych programov, pričom v rámci uvedeného satelitného balíčka sú tieto programy prenášané buď v režime nepriameho prenosu (ďalej len „nepriamy prenos televíznych programov“), alebo v režime priameho prenosu (ďalej len „priamy prenos televíznych programov“).

Nepriamy prenos televíznych programov

17 Nepriamy prenos televíznych programov v rámci satelitného balíčka Airfield sa uskutočňuje dvomi spôsobmi.

18 Pri prvom z týchto spôsobov vysielacie organizácie terestriálne odosielajú signály prenášajúce ich programy do zariadení, ktoré Canal Digitaal nainštalovala v meste Vilvorde (Belgicko). Canal Digitaal komprimuje signály a kóduje ich, aby ich širokopásmovo preniesla do svojej stanice nachádzajúcej sa v Holandsku, ktorá zabezpečuje vzostupný prenos na satelit Astra. Tieto signály sú pred tým, ako sú vysielané z tejto stanice na uvedený satelit, zakódované. Kľúč, ktorý umožňuje verejnosti dekódovanie týchto signálov, je zapracovaný do dekódovacej karty, ktorú Canal Digitaal poskytuje spoločnosti Airfield. Spotrebiteľ, ktorý si predplatí služby od Airfield, dostane túto kartu.

19 Pri druhom z týchto spôsobov vysielacie organizácie odosielajú signály prenášajúce programy prostredníctvom satelitu. Canal Digitaal prijíma zakódované satelitné signály, ktoré nie sú prístupné verejnosti, v Luxembursku alebo Holandsku. Ak je to potrebné, dekóduje ich, znova ich zakóduje a vysiela na satelit Astra. Predplatitelia spoločnosti Airfield môžu dekódovať tieto signály pomocou dekódovacej karty, ktorú Canal Digitaal poskytuje spoločnosti Airfield.

20 Airfield uzatvorila s vysielacími organizáciami zmluvy nazvané „carriage“.

21 V zmysle týchto zmlúv Airfield prenajíma vysielacím organizáciám kapacitu satelitného vysielača na vysielanie televíznych programov pre televíznych divákov s bydliskom najmä v Belgicku a Luxembursku. Airfield zodpovedá za to, že od spoločnosti prevádzkujúcej satelit Astra získala súhlas potrebný na podnájom tejto kapacity uvedeným organizáciám.

22 Airfield sa ďalej zaviazala, že na centrálnom mieste vzostupného prenosu bude prijímať signál televíznych programov dotknutých vysielacích organizácií, komprimovať ho, multiplexovať, kódovať a prenášať ho na satelit, aby sa dal vysielať a prijímať.

23 Za prenájom a poskytovanie uvedených služieb platia tieto organizácie spoločnosti Airfield odmenu.

24 Uvedené vysielacie organizácie udeľujú spoločnosti Airfield súhlas na to, aby jej predplatitelia najmä v Belgicku a Luxembursku mohli súčasne sledovať ich programy vysielané prostredníctvom satelitu Astra.

25 Za práva, ktoré tieto vysielacie organizácie poskytli spoločnosti Airfield, a na základe rozhodnutia tejto spoločnosti zaradiť televízne programy do svojej ponuky im musí Airfield platiť odmenu, ktorá zohľadňuje počet jej predplatiteľov a veľkosť dotknutého územia.

Priamy prenos televíznych programov

26 V rámci priameho prenosu televíznych programov prostredníctvom satelitného balíčka Airfield vysielacie organizácie samy kódujú signály a vysielajú ich z krajiny pôvodu priamo na satelit. Zásah spoločností Airfield alebo Canal Digitaal sa obmedzuje na poskytovanie prístupových kľúčov dotknutým vysielacím organizáciám, aby sa použili správne kódy, ktoré následne predplatiteľom spoločnosti Airfield umožnia sledovať programy pomocou dekódovacej karty.

27 S týmito organizáciami uzatvorila Airfield zmluvu nazvanú „heads of agreement“, ktorá okrem iného stanovuje práva a povinnosti vysielacích organizácií a spoločnosti Airfield, ktoré sú podobné ako práva a povinnosti uvedené v bodoch 24 a 25 tohto rozsudku.

Spor vo veci samej

28 Sabam je belgické združenie, ktoré ako zväz kolektívnej správy práv zastupuje autorov pri udeľovaní súhlasu tretím osobám na použitie ich chránených diel a pri vyberaní odmien za toto použitie.

29 Agicoa je zväz kolektívnej správy práv, ktorý zastupuje belgických a medzinárodných tvorcov audiovizuálnych diel a pomáha im pri správe autorských práv a príbuzných práv na filmy a iné audiovizuálne diela s výnimkou videoklipov. V tejto súvislosti vyberá odmeny.

30 Sabam a Agicoa usúdili, že Airfield uskutočňuje opätovné vysielanie televíznych programov v zmysle Bernského dohovoru z 9. septembra 1886 o ochrane literárnych a umeleckých diel a že v dôsledku toho je povinná získať súhlas na použitie repertoáru autorov, ktorých práva spravujú.

31 Airfield a Canal Digitaal v nadväznosti na výzvu uviedli, že neuskutočňujú opätovné vysielanie, ale že iba na účet vysielacích organizácií ponúkajú verejnosti televízne programy vysielané cez satelit. Podľa nich sa uskutočňuje len prvé a jediné satelitné vysielanie, ktoré uskutočňujú samotné vysielacie organizácie, pri ktorom tieto vysielacie organizácie využívajú ich služby, pokiaľ ide o technické hľadisko. Činnosť relevantnú pre výber poplatkov za autorské práva v zmysle článkov 49 a 50 zákona z 30. júna 1994 o autorskom práve a príbuzných právach v znení neskorších predpisov podľa nich uskutočňujú len vysielacie organizácie.

32 Keďže dotknuté strany nemohli dospieť k nijakej dohode, Sabam podal na Rechtbank van eerste aanleg te Brussel žalobu proti Airfield a Canal Digitaal a Agicoa podal žalobu na Airfield u predsedu toho istého súdu. Ten rozhodol, že Airfield a Canal Digitaal porušili autorské právo, ktorého správu zabezpečujú Sabam a Agicoa.

33 Airfield a Canal Digitaal podali proti týmto rozhodnutiam odvolania na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

34 Za týchto okolností Hof van beroep te Brussel rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky, ktoré majú vo veciach C‑431/09 a C‑432/09 rovnaké znenie:

„1. Je v rozpore so smernicou 93/83, ak je poskytovateľ satelitnej digitálnej televízie povinný získať súhlas nositeľov práv v prípade konania, ktorým vysielateľ zavádza signály prenášajúce program buď terestriálne, alebo formou kódovaného satelitného signálu smerom k poskytovateľovi digitálnej satelitnej televízie, ktorý je od neho nezávislý a ktorý tieto signály kóduje cez vzájomne prepojenú spoločnosť a prenáša ich na satelit, odkiaľ tieto signály so súhlasom vysielateľa vysiela ako časť balíčka televíznych staníc, a vysielajú ich teda predplatiteľom poskytovateľov satelitnej televízie, ktorí môžu programy súčasne a v nezmenenej podobe sledovať vďaka dekódovacej karte alebo ,smartcard‘, ktoré im dodal poskytovateľ satelitnej televízie?

2. Je v rozpore so smernicou 93/83, ak je poskytovateľ satelitnej digitálnej televízie povinný získať súhlas nositeľov práv v prípade konania, ktorým vysielateľ signály prenášajúce program vysiela podľa pokynov poskytovateľa digitálnej satelitnej televízie, ktorý je od neho nezávislý, na satelit, odkiaľ tieto signály so súhlasom vysielateľa vysiela ako časť balíčka televíznych staníc, a vysiela ich teda predplatiteľom poskytovateľov satelitnej televízie, ktorí môžu programy súčasne a v nezmenenej podobe sledovať vďaka dekódovacej karte alebo ,smartcard‘, ktoré im dodal poskytovateľ satelitnej televízie?“

35 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 6. januára 2010 boli veci C‑431/09 a C‑432/09 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

O uplatniteľnosti smernice 93/83

36 Vo veci C‑432/09 Agicoa tvrdí, že smernica 93/83 sa na spor vo veci samej neuplatňuje a prejudiciálne otázky sa musia posudzovať podľa smernice 2001/29.

37 V tejto súvislosti najprv tvrdí, že poskytovateľa satelitného balíčka treba odlišovať od vysielacej organizácie, lebo jeho činnosť spočíva vo vytvorení balíčka vysielacích služieb a nie vo vysielaní televíznych programov. Za týchto podmienok sa pri skúmaní jeho činností nemožno dovolávať článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83, lebo toto ustanovenie sa vzťahuje len na vysielaciu organizáciu.

38 Agicoa následne uvádza, že spor vo veci samej nepatrí do pôsobnosti tejto smernice, lebo sa týka vysielania, pri ktorom nebol použitý satelit v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 93/83. V tomto spore podľa neho nakoniec chýba cezhraničný prvok, ktorý uvádza táto smernica.

39 Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, treba uviesť, že sa týka samotnej podstaty prejednávanej veci z vecnej stránky a že bude preskúmané v rámci odpovede na prejudiciálne otázky.

40 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, nič v spise nenasvedčuje tomu, že vysielanie, o ktoré ide vo veci samej, sa neuskutočňuje prostredníctvom satelitu v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 93/83.

41 Nakoniec, pokiaľ ide o tretie tvrdenie, z bodov 76 až 145 rozsudku zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. (C‑403/08 a C‑429/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), vyplýva, že satelitné vysielanie pre verejnosť musí byť možné prijímať vo všetkých členských štátoch a že má tak zo svojej podstaty cezhraničnú povahu. Vysielanie, ktoré je sporné vo veci samej, má navyše takúto povahu aj vzhľadom na to, že zahŕňa belgickú a holandskú spoločnosť, Airfield a Canal Digitaal, a signály prenášajúce programy sú určené predovšetkým televíznym divákom s bydliskom v Belgicku a Luxembursku.

42 Za týchto okolností treba odmietnuť tvrdenie Agicoa a preskúmať prejudiciálne otázky podľa smernice 93/83.

O prejudiciálnych otázkach

43 Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa smernica 93/83 musí vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ satelitného balíčka je na vysielanie diel pre verejnosť, ktoré sa uskutočňuje v rámci priameho a nepriameho prenosu televíznych programov, ako sú tie, o ktoré ide vo veci samej, povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv.

Úvodné pripomienky

44 Najprv treba pripomenúť, že smernica 93/83 nepredstavuje jediný nástroj Únie v oblasti duševného vlastníctva a že vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z jednotnosti a koherencie právneho poriadku Únie sa musia pojmy uvedené v tejto smernici vykladať v súlade s pravidlami a zásadami, ktoré sú stanovené ostatnými smernicami týkajúcimi sa duševného vlastníctva, ako je predovšetkým smernica 2001/29 (pozri analogicky rozsudok z 30. júna 2011, VEWA, C‑271/10, Zb. s. I‑5815, bod 27).

45 Následne, pokiaľ ide o skutkové súvislosti prejudiciálnych otázok, treba na úvod spresniť, že priamy a nepriamy prenos televíznych programov nie sú jedinými spôsobmi vysielania televíznych programov zahrnutých do dotknutého satelitného balíčka.

46 Vysielacie organizácie totiž vysielajú tieto programy aj mimo uvedeného balíčka, a to spôsobmi, ktoré im umožňujú osloviť televíznych divákov priamo, ako je terestriálne vysielanie.

47 Uvedený priamy a nepriamy prenos tak dopĺňajú tieto spôsoby vysielania, aby sa rozšíril okruh televíznych divákov, ktorí prijímajú dotknuté vysielanie, pričom tieto prenosy sú paralelné a súčasné a zásah poskytovateľa satelitného balíčka nemá nijaký vplyv na obsah týchto vysielaní ani ich čas ich uvedenia.

48 Nakoniec je vo veci samej nesporné, že vysielacie organizácie získali súhlas nositeľov dotknutých práv na satelitné vysielanie ich diel a že poskytovateľ satelitného balíčka naopak nezískal nijaký porovnateľný súhlas.

49 V tejto súvislosti treba uviesť, že Airfield a Canal Digitaal v prejednávaných veciach tvrdia, že každý z týchto priamych a nepriamych prenosov televíznych programov predstavuje jediné satelitné vysielanie pre verejnosť v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83 a v dôsledku toho jedno nedeliteľné vysielanie, ktoré možno pripísať jedinej dotknutej vysielacej organizácii. Z toho odvodzujú, že o poskytovateľovi satelitného balíčka nemožno usudzovať, že uskutočňuje vysielanie pre verejnosť v zmysle tohto ustanovenia, a preto by nemal byť povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv, pokiaľ ide o uvedené vysielania.

50 Aby sa určilo, či je uvedený poskytovateľ satelitného balíčka povinný za týchto okolností získať takýto súhlas, treba preskúmať jednak to, či každý z priamych a nepriamych prenosov televíznych programov predstavuje jediné satelitné vysielanie pre verejnosť, alebo či naopak každý z týchto prenosov zahŕňa dve samostatné vysielania. Okrem toho treba preveriť, či prípadná nedeliteľnosť takéhoto vysielania znamená, že ten istý poskytovateľ satelitného balíčka nie je na svoj zásah do tohto vysielania povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv.

O pojme satelitné vysielanie pre verejnosť

51 Tak priamy, ako aj nepriamy prenos predstavuje jediné satelitné vysielanie pre verejnosť vtedy, ak spĺňa všetky kumulatívne podmienky stanovené v článku 1 ods. 2 písm. a) a c) smernice 93/83.

52 Takéto vysielanie tak predstavuje jediné satelitné vysielanie pre verejnosť vtedy, ak:

– sa začína „zavedením“ signálov prenášajúcich program „pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie“,

– tieto signály smerujú „do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem“,

– tieto signály sú „určené na príjem verejnosťou“ a

– prostriedky na dekódovanie vysielania „poskytuje verejnosti vysielacia organizácia, alebo sú poskytované s jej súhlasom“, keďže signály sú vo veci samej vysielané kódovane.

53 Pokiaľ ide o prvú podmienku, treba pripomenúť, že pokiaľ ide o nepriamy prenos televíznych programov, vysielacie organizácie zavádzajú signály prenášajúce programy do dotknutého prenosového reťazca samy, a to tým, že tieto signály odosielajú poskytovateľovi satelitného balíčka a poverujú ho tým, aby ich priviedol do miesta prenosu satelitného vysielania vzostupným smerom.

54 Vysielacie organizácie majú pri tejto činnosti oprávnenie kontrolovať zavedenie týchto signálov do prenosu smerujúceho na satelit a preberajú zaň zodpovednosť.

55 Pokiaľ ide o priamy prenos televíznych programov, treba uviesť, že vysielacie organizácie zavádzajú signály prenášajúce programy priamo do miesta prenosu satelitného vysielania vzostupným smerom samy, čo znamená, že tým viac majú oprávnenie kontrolovať zavedenie týchto signálov do dotknutého prenosu a preberajú zaň zodpovednosť.

56 V tejto súvislosti treba spresniť, že nič nebráni tomu, aby sa na tomto oprávnení kontrolovať a tejto zodpovednosti, pokiaľ ide o uvedený priamy a nepriamy prenos, prípadne podieľal aj poskytovateľ satelitného balíčka. Zo samotného znenia článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83 totiž jednak vyplýva, že kontrola a zodpovednosť v zmysle tohto ustanovenia sa nevzťahuje na vysielanie ako celok, ale výlučne na zavedenie signálov prenášajúcich programy. Okrem toho nijaké ustanovenie tejto smernice nestanovuje, že oprávnenie kontrolovať a zodpovednosť, pokiaľ ide o toto vysielanie ako celok, musia mať výlučnú povahu.

57 Za týchto okolností treba konštatovať, že tak nepriamy prenos televíznych programov, ako aj ich priamy prenos spĺňajú prvú podmienku stanovenú v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83.

58 Pokiaľ ide o druhú podmienku, z judikatúry Súdneho dvora najprv vyplýva, že smernica 93/83 upravuje uzavretý systém vysielania, kde satelit predstavuje ústredný, hlavný a nenahraditeľný prvok, takže v prípade jeho nefunkčnosti je prenos signálov technicky nemožný, čiže verejnosť neprijíma nijaké vysielanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2005, Lagardère Active Broadcast, C‑192/04, Zb. s. I‑7199, bod 39).

59 V prejednávanej veci je nesporné, že satelit predstavuje ústredný, hlavný a nenahraditeľný prvok tak pri priamom prenose televíznych programov, ako aj pri ich nepriamom prenose, v dôsledku čoho obidva spôsoby prenosu predstavujú takéto uzavreté systémy vysielania.

60 Následne, hoci Airfield a Canal Digitaal pri nepriamom prenose televíznych programov zasahujú do signálov prenášajúcich programy vysielaných vysielacími organizáciami, treba pripomenúť, že takýto zásah spočíva v podstate v príjme týchto signálov od vysielacích organizácií, ich prípadnom dekódovaní, opätovnom zakódovaní a vyslaní na príslušný satelit.

61 Tento jediný zásah teda vychádza z obvyklých technických činností týkajúcich sa prípravy signálov na ich zavedenie do miesta prenosu satelitného vysielania vzostupným smerom. Často je nevyhnutný na to, aby bolo toto vysielanie možné, alebo na jeho uľahčenie. V dôsledku toho sa musí považovať za obvyklý technický postup, ktorý sa uplatňuje na signály prenášajúce programy, a nemožno ho preto považovať za postup, ktorý spôsobuje prerušenie dotknutého vysielacieho reťazca v zmysle odôvodnenia č. 14 smernice 93/83.

62 Nakoniec, pokiaľ ide o priamy prenos televíznych programov, treba pripomenúť, že zásah Airfield a Canal Digitaal sa obmedzuje na dodanie prístupových kľúčov dotknutým vysielacím organizáciám, aby mohli predplatitelia Airfield neskôr pomocou dekódovacej karty dekódovať programy.

63 Keďže je nesporné, že Airfield a Canal Digitaal dodávajú vysielacím organizáciám tieto prístupové kľúče pred tým, ako tieto organizácie zavádzajú do dotknutého vysielacieho reťazca signály prenášajúce programy, takýto zásah Airfield a Canal Digitaal nemôže prerušiť tento vysielací reťazec.

64 Za týchto okolností treba konštatovať, že nepriamy aj priamy prenos televíznych programov spĺňajú druhú podmienku stanovenú v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83.

65 Pokiaľ ide o tretiu podmienku, je nesporné jednak to, že od okamihu, keď sú tieto signály vysielané na satelit, sú určené verejnosti, t. j. verejnosti, ktorá je držiteľom dekódovacej karty poskytnutej spoločnosťou Airfield.

66 Okrem toho, hoci signály, ktoré sú súčasťou nepriameho prenosu televíznych programov, sú podrobené určitým technickým úpravám, tieto úpravy predchádzajú ich zavedeniu do miesta prenosu satelitného vysielania vzostupným smerom a predstavujú, ako to už bolo konštatované v bode 61 tohto rozsudku, obvyklé technické postupy. Za týchto okolností nemožno o týchto úpravách usudzovať, že ovplyvňujú určenie uvedených signálov.

67 Preto treba konštatovať, že signály prenášajúce programy vysielané v rámci priameho a nepriameho prenosu televíznych programov sú určené na to, aby ich prijímala verejnosť, čím tieto prenosy spĺňajú tretiu podmienku stanovenú v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83.

68 Pokiaľ ide o štvrtú podmienku, je nesporné, že v rámci prenosov, o ktoré ide v konaniach vo veci samej, prostriedky na dekódovanie vysielania neposkytujú verejnosti vysielacie organizácie, ale poskytovateľ satelitného balíka. Zo spisu pritom nevyplýva, že tento poskytovateľ poskytuje uvedené prostriedky bez súhlasu uvedených organizácií, čo však musí vnútroštátny súd preveriť.

69 Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, čo však musí preveriť vnútroštátny súd, že tak nepriamy prenos televíznych programov, ako ich priamy prenos spĺňajú všetky kumulatívne podmienky stanovené v článku 1 ods. 2 písm. a) a c) smernice 93/83, a že sa preto každé z týchto vysielaní musí považovať za jediné satelitné vysielanie pre verejnosť, a teda za nedeliteľné.

70 Nedeliteľnosť takéhoto vysielania v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) a c) pritom neznamená, že zásah poskytovateľa satelitného balíčka do tohto vysielania možno vykonať bez súhlasu nositeľov dotknutých práv.

O súhlase na satelitné vysielanie pre verejnosť

71 Z článku 2 smernice 93/83 najprv vyplýva, že nositelia autorských práv musia dať súhlas na akékoľvek satelitné vysielanie chránených diel pre verejnosť.

72 Následne z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že takýto súhlas musí získať predovšetkým osoba, ktorá spúšťa takéto vysielanie alebo doň zasahuje, v dôsledku čoho prostredníctvom tohto vysielania sprístupňuje chránené diela novému okruhu divákov, t. j. okruhu divákov, ktorý autori chránených diel nezohľadňovali pri udeľovaní súhlasu inej osobe (pokiaľ ide o pojem vysielanie pre verejnosť v zmysle článku 3 smernice 2001/29, pozri analogicky rozsudok zo 7. decembra 2006, SGAE, C–306/05, Zb. s. I‑11519, body 40 a 42, ako aj uznesenie z 18. marca 2010, Organismos Sillogikis Diacheirisis Dimiourgon Theatrikon kai Optikoakoustikon Ergon, C‑136/09, Zb. s. 37, bod 38).

73 To okrem iného potvrdzuje odôvodnenie č. 17 smernice 93/83, podľa ktorého musia mať nositelia dotknutých práv zabezpečenú primeranú odmenu za satelitné vysielanie ich diel pre verejnosť, ktorá zohľadní všetky okolnosti vysielania, ako je jeho skutočný okruh divákov a jeho potenciálny okruh divákov (pozri v tomto zmysle rozsudok Football Association Premier League a i., už citovaný, body 108 a 110).

74 Dotknutá osoba však nie je povinná získať uvedený súhlas, ak sa jej zásah do vysielania pre verejnosť obmedzuje v súlade s odôvodnením č. 27 smernice 2001/29 na zabezpečenie fyzických zariadení určených na umožnenie alebo uskutočnenie uvedeného vysielania.

75 V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/83 spúšťa satelitné vysielanie pre verejnosť, ako je to, o ktoré ide v konaniach vo veci samej, vysielacia organizácia, pod ktorej kontrolou a zodpovednosťou sú signály prenášajúce program zavedené do prenosového reťazca vedúceho na satelit. Navyše je nesporné, že táto organizácia tým vo všeobecnosti sprístupňuje chránené diela novému okruhu divákov. V dôsledku toho je táto organizácia povinná získať súhlas stanovený v článku 2 smernice 93/83.

76 Toto konštatovanie pritom nevylučuje to, že iní prevádzkovatelia vykonávajú v rámci vysielania, ako je to, ktoré je uvedené v predchádzajúcom bode, zásah, v dôsledku ktorého sprístupňujú predmety ochrany širšiemu okruhu divákov, ako je ten, s ktorým počítala dotknutá vysielacia organizácia, t. j. okruhu divákov, ktorý autori týchto diel nezohľadňovali pri udeľovaní súhlasu na používanie vysielacej organizácii. V takom prípade sa súhlas udelený tejto organizácii nevzťahuje na zásah uvedených prevádzkovateľov.

77 Za okolností, ako sú tie v konaniach vo veci samej, taký prípad môže nastať predovšetkým vtedy, ak prevádzkovateľ rozšíri okruh osôb, ktoré majú prístup k tomuto vysielaniu, a sprístupní tak predmety ochrany novému okruhu divákov.

78 V tejto súvislosti treba uviesť, že poskytovateľ satelitného balíčka na jednej strane kóduje dotknuté vysielanie alebo poskytuje vysielacím organizáciám prístupové kľúče k tomuto vysielaniu, aby ho jeho predplatitelia mohli dekódovať, a na druhej strane poskytuje týmto predplatiteľom zodpovedajúce prostriedky na dekódovanie, čím tieto činnosti umožňujú vznik vzťahu medzi vysielaním vysielacích organizácií a uvedenými predplatiteľmi.

79 Túto činnosť nemožno považovať za jednoduché zabezpečenie fyzických zariadení určených na zaručenie alebo zlepšenie príjmu pôvodného vysielania v oblasti jeho pokrytia, ktoré vychádza z predpokladu uvedeného v bode 74 tohto rozsudku, ale za zásah, bez ktorého by uvedení predplatitelia nemohli sledovať vysielané diela, hoci sa nachádzajú v uvedenej oblasti. Tieto osoby sú preto súčasťou cieľovej skupiny verejnosti samotného poskytovateľa satelitného balíčka, lebo tento poskytovateľ svojím zásahom v rámci dotknutého satelitného vysielania sprístupňuje chránené diela verejnosti, o ktorú sa rozširuje skupina verejnosti, s ktorou počítala dotknutá vysielacia organizácia.

80 Navyše treba zdôrazniť, že zásah poskytovateľa satelitného balíčka predstavuje samostatné poskytovanie služieb, ktoré sa uskutočňuje s cieľom dosiahnuť zisk, pričom uvedené osoby neplatia predplatné vysielacej organizácii, ale tomuto poskytovateľovi. Je pritom nesporné, že táto cena sa neplatí za prípadné technické služby, ale za prístup k satelitnému vysielaniu, čiže za diela a iné predmety ochrany.

81 Nakoniec treba uviesť, že poskytovateľ satelitného balíčka neumožňuje svojim predplatiteľom prístup k vysielaniu jedinej vysielacej organizácie, ale viaceré vysielania pochádzajúce od rôznych vysielacích organizácií združuje do nového audiovizuálneho produktu, pričom o zložení takto vytvoreného balíčka rozhoduje poskytovateľ satelitného balíčka.

82 Za týchto okolností treba konštatovať, že poskytovateľ satelitného balíčka rozširuje okruh osôb, ktoré majú prístup k televíznym programom, a umožňuje prístup nového okruhu divákov k dielam a iným predmetom ochrany.

83 V dôsledku toho je tento poskytovateľ satelitného balíčka povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv s jeho zásahom do satelitného vysielania, ibaže sa títo nositelia dohodli s dotknutou vysielacou organizáciou, že chránené diela sa budú verejnosti vysielať aj prostredníctvom tohto poskytovateľa, pod podmienkou, že v tom prípade zásah tohto poskytovateľa nesprístupní uvedené diela novému okruhu divákov.

84 Vzhľadom uvedené treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 smernice 93/83 sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ satelitného balíčka je povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv s jeho zásahom do priameho a nepriameho prenosu televíznych programov, ako sú tie, o ktoré ide v konaniach vo veci samej, ibaže sa títo nositelia dohodli s dotknutou vysielacou organizáciou, že chránené diela sa budú verejnosti vysielať aj prostredníctvom tohto poskytovateľa, pod podmienkou, že v tom prípade zásah tohto poskytovateľa nesprístupní uvedené diela novému okruhu divákov.

O trovách

85 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 2 smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ satelitného balíčka je povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv s jeho zásahom do priameho a nepriameho prenosu televíznych programov, ako sú tie, o ktoré ide v konaniach vo veci samej, ibaže sa títo nositelia dohodli s dotknutou vysielacou organizáciou, že chránené diela sa budú verejnosti vysielať aj prostredníctvom tohto poskytovateľa, pod podmienkou, že v tom prípade zásah tohto poskytovateľa nesprístupní uvedené diela novému okruhu divákov.

Podpisy

* Jazyk konania: holandčina.