1. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Smernica 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času – Pôsobnosť
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 1 ods. 3)
2. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Smernica 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času – Minimálna doba odpočinku
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 3, článok 17 ods. 2 a 3 písm. b) a c)]
1. Na osoby, s ktorými boli uzavreté pracovné zmluvy o účasti na výchovnom procese a ktoré vykonávajú príležitostné alebo sezónne činnosti v prázdninových táboroch a centrách voľného času, pričom ročne odpracujú maximálne 80 pracovných dní, sa vzťahuje pôsobnosť smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.
(pozri bod 33 a bod 1 výroku)
2. Na osoby, s ktorými boli uzavreté pracovné zmluvy o účasti na výchovnom procese a ktoré vykonávajú príležitostné alebo sezónne činnosti v prázdninových táboroch a centrách voľného času, pričom ročne odpracujú maximálne 80 pracovných dní, sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 17 ods. 3 písm. b) a/alebo písm. c) smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.
Podmienky stanovené v článku 17 ods. 2 tejto smernice však na účely uplatnenia uvedenej výnimky, podľa ktorých sa dotknutým pracovníkom poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo vo výnimočných prípadoch, keď nie je z objektívnych dôvodov možné poskytnúť rovnocenný náhradný čas odpočinku, sa dotknutým pracovníkom poskytne primeraná ochrana, nespĺňa vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje činnosť takýchto pracovníkov na 80 pracovných dní ročne. Aj keď osobitná povaha práce alebo osobitný kontext, v ktorom sa táto práca vykonáva, výnimočne umožňujú odchýliť sa od článku 3 smernice a od povinnosti pravidelného striedania pracovného času s časom odpočinku, vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej nemajú pracovníci nárok na denný odpočinok počas celej doby trvania ich pracovnej zmluvy, aj keď ide o zmluvu s maximálnou dĺžkou trvania 80 dní ročne, nielenže odníma subjektívne právo výslovne priznané touto smernicou, ale je aj v rozpore s jej cieľom, ktorým je účinná ochrana bezpečnosti a zdravia pracovníkov.
(pozri body 37, 46, 47, 52, 60 – 62, bod 2 výroku)