Vec C‑424/09

Christina Ioanni Toki

proti

Ypourgos Ethnikis paideias kai Thriskevmaton

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Symvoulio tis Epikrateias)

„Smernica 89/48/EHS – Článok 3 prvý odsek písm. a) a b) – Uznávanie diplomov vyššieho vzdelania – Environmentálny inžinier – Činnosť pokladaná za regulovanú odbornú činnosť – Uplatniteľný systém uznávania – Pojem ‚odborná prax‘“

Abstrakt rozsudku

1. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Pracovníci – Uznávanie diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov – Smernica 89/48 – Prístup k regulovanému povolaniu alebo jeho vykonávaniu za rovnakých podmienok, ako sa uplatňujú na štátnych príslušníkov – Povolania považované za regulované povolania – Uplatnenie systému uznávania stanoveného v článku 3 prvom odseku písm. b) smernice bez ohľadu na to, či je dotknutá osoba členom združenia alebo uznanej profesijnej organizácie

[Smernica Rady 89/48, článok 1 písm. d) druhý pododsek a článok 3 prvý odsek písm. b)]

2. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Pracovníci – Uznávanie diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov – Smernica 89/48 – Prístup k regulovanému povolaniu alebo jeho vykonávaniu za rovnakých podmienok, ako sa uplatňujú na štátnych príslušníkov – Povolania považované za regulované povolania – Prístup na základe odbornej praxe – Podmienky

[Smernica Rady 89/48, článok 3 prvý odsek písm. b)]

1. Článok 3 prvý odsek písm. b) smernice 89/48 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov, zmenenej a doplnenej smernicou 2001/19, sa má vykladať v tom zmysle, že systém uznávania, ktorý stanovuje, sa uplatňuje v prípade, ak sa na dotknuté povolanie v členskom štáte pôvodu vzťahuje článok 1 písm. d) druhý pododsek tejto smernice bez ohľadu na to, či je dotknutá osoba plnoprávnym členom príslušného združenia alebo organizácie.

(pozri bod 26, bod 1 výroku)

2. Na to, aby sa odborná prax, ktorou žiadateľ odôvodňuje žiadosť o povolenie vykonávať regulované povolanie v hostiteľskom členskom štáte, mohla zohľadniť na účely článku 3 prvého odseku písm. b) smernice 89/48 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov, zmenenej a doplnenej smernicou 2001/19, musia byť splnené tieto tri podmienky:

– uvádzaná prax musí byť prácou na plný úväzok počas minimálne dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov,

– táto práca musí pozostávať zo sústavného a pravidelného vykonávania súboru odborných činností, ktoré charakterizujú toto povolanie v členskom štáte pôvodu bez toho, aby táto práca zahŕňala všetky tieto činnosti, a

– povolanie, ktoré sa spravidla vykonáva v členskom štáte pôvodu, musí byť z hľadiska zahrnutých činností rovnocenné s povolaním, na ktorého vykonávanie bola v hostiteľskom členskom štáte podaná žiadosť o povolenie.

(pozri bod 42, bod 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 5. apríla 2011 (*)

Vo veci C‑424/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) z 29. júna 2009 a doručený Súdnemu dvoru 28. októbra 2009, ktorý súvisí s konaním:

Christina Ioanni Toki

proti

Ypourgos Ethnikis paideias kai Thriskevmaton,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.‑C. Bonichot, K. Schiemann (spravodajca), J.‑J. Kasel a D. Šváby, sudcovia R. Silva de Lapuerta, E. Juhász, G. Arestis, M. Safjan a M. Berger,

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. októbra 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Ch. I. Toki, v zastúpení: T. Georgopoulos, dikigoros,

– grécka vláda, v zastúpení: E. Skandalou, splnomocnená zástupkyňa,

– Európska komisia, v zastúpení: G. Zavvos a H. Støvlbæk, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. novembra 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 prvého odseku písm. b) smernice Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov (Ú. v. ES L 19, s. 16; Mim. vyd. 05/001, s. 337), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES zo 14. mája 2001 (Ú. v. ES L 206, s. 1; Mim. vyd. 05/004, s. 138, ďalej len „smernica 89/48“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Ch. I. Toki, ktorá v Spojenom kráľovstve získala určité kvalifikácie v oblasti environmentálneho inžinierstva, na jednej strane a Ypourgos Ethnikis paideias kai Thriskevmaton (ministerstvo školstva a vierovyznania) na druhej strane vo veci rozhodnutí Symvoulio Anagnorisis Epangelmatikis Isotimias Titlon Tritovathmias Ekpaidefsis (Rada pre uznávanie odbornej ekvivalencie dokladov vyššieho vzdelania) o zamietnutí povolenia vykonávať povolanie environmentálneho inžiniera v Grécku.

Právny rámec

Právna úprava Únie

3 Z tretieho a štvrtého odôvodnenia smernice 89/48 vyplýva, že jej cieľom je zaviesť všeobecný systém uznávania diplomov vyššieho vzdelania, aby sa európskym občanom uľahčil vykonávanie akéhokoľvek povolania, ktoré v nejakom hostiteľskom členskom štáte závisí od ukončenia postredoškolského vzdelania a prípravy za predpokladu, že majú diplom pripravujúci ich na tieto činnosti, ktorý im bol udelený po ukončení štúdií trvajúcich aspoň tri roky a bol vydaný iným členským štátom.

4 V zmysle piateho a desiateho odôvodnenia tejto smernice si členské štáty vyhradzujú možnosť stanoviť minimálnu úroveň kvalifikácie s cieľom zabezpečiť kvalitu služieb poskytovaných na svojom území pre povolania, na ktorých vykonávanie Európska únia túto úroveň nestanovila; všeobecný systém pre uznávanie diplomov vyššieho vzdelania nemá za cieľ ani úpravu pravidiel, vrátane pravidiel profesionálnej etiky uplatniteľných na akúkoľvek osobu vykonávajúcu nejaké povolanie na území nejakého členského štátu.

5 Smernica 89/48 sa podľa svojho článku 2 prvého odseku vzťahuje na ktoréhokoľvek štátneho príslušníka členského štátu, ktorý si želá vykonávať „regulované povolanie“ v inom členskom štáte.

6 Podľa definície v článku 1 písm. c) smernice 89/48 sa za „regulované povolanie“ pokladá regulovaná odborná činnosť alebo rozsah činností [súbor činností – neoficiálny preklad], ktoré predstavujú toto povolanie v niektorom členskom štáte.

7 Podľa článku 1 písm. d) platia na účely tejto smernice tieto definície:

„regulovaná odborná činnosť: odborná činnosť, pokiaľ začatie alebo vykonávanie takejto činnosti alebo jednej [alebo jeden – neoficiálny preklad] z jej spôsobov vykonávania v členskom štáte predpokladá priamo či nepriamo v zmysle zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení vlastnenie diplomu. Nasledovné bude osobitne predstavovať spôsob vykonávania regulovanej odbornej činnosti:

– vykonávanie činnosti na základe profesijného titulu, pokiaľ používanie takého titulu je vyhradené pre držiteľa diplomu podmieneného [diplomu určeného – neoficiálny preklad] zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami,

– vykonávanie profesionálnej činnosti týkajúcej sa zdravia, pokiaľ odmena a/alebo náhrada za takú činnosť podlieha vlastneniu diplomu na základe opatrení zameraných na sociálnu istotu vo vnútroštátnom meradle.

Tam, kde neplatí prvý pododsek, odborná činnosť bude pokladaná za regulovanú odbornú činnosť, ak ju vykonávajú členovia nejakého združenia alebo organizácie, účelom ktorej je osobitne podporovať a udržiavať vysoký štandard príslušnej odbornej oblasti a ktorá na dosiahnutie tohto cieľa je uznávaná v osobitnej forme niektorým členským štátom a:

– udeľuje diplom svojim členom,

– zabezpečuje, že jej členovia rešpektujú pravidlá odborného správania, ktoré sú predpísané, a

– prepožičiava im právo používať titul alebo poverovací list, alebo mať prospech zo štatútu zodpovedajúcemu [titul alebo skratku alebo požívať výhody vyplývajúce z postavenia zodpovedajúceho – neoficiálny preklad] tomuto diplomu.

Neúplný zoznam združení alebo organizácií, ktoré pri prijatí tejto smernice spĺňajú podmienky druhého pododseku, sa nachádza v prílohe. Kedykoľvek členský štát uzná nejaké združenie alebo organizáciu v zmysle druhého pododseku, bude o tom informovať Komisiu, ktorá uverejní túto informáciu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.“

8 Na zozname uvedenom v článku 1 písm. d) treťom pododseku smernice 89/48 sa okrem iného nachádza „Engineering Council“.

9 Pojem „odborná prax“ je na účely tejto smernice definovaná v článku 1 písm. e) tejto smernice ako „skutočné a legálne [skutočné a dovolené – neoficiálny preklad] vykonávanie príslušnej profesie v niektorom členskom štáte“.

10 Článok 3 smernice 89/48 stanovuje:

„Ak je v hostiteľskom členskom štáte začatie výkonu alebo vykonávanie regulovaného povolania podmienené vlastníctvom diplomu, príslušný orgán nemôže z dôvodov neprimeranej kvalifikácie odmietnuť schváliť štátnemu príslušníkovi členského štátu začať alebo vykonávať toto povolanie za rovnakých podmienok, aké stanovuje vlastným štátnym príslušníkom:

a) ak je uchádzač [žiadateľ – neoficiálny preklad] držiteľom diplomu, ktorý bol udelený v členskom štáte a ktorý sa vyžaduje v ďalšom členskom štáte pre začatie vykonávania alebo vykonávanie príslušného povolania na jeho území, alebo

b) ak uchádzač [žiadateľ – neoficiálny preklad] vykonával príslušné povolanie na plný úväzok počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v ďalšom členskom štáte, ktorý nereguluje toto povolanie v zmysle článku 1 písm. c) a prvého pododseku [odseku – neoficiálny preklad] článku 1 písm. d), a vlastní doklad o jednej alebo viacerých formálnych kvalifikáciách:

– ktoré boli udelené príslušným orgánom v členskom štáte, stanovené [príslušným orgánom v členskom štáte určeným – neoficiálny preklad] v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami tohto štátu,

– ktoré preukazujú, že držiteľ úspešne ukončil postredoškolské štúdium aspoň trojročného trvania alebo primeranej dĺžky popri zamestnaní [denné nadstavbové štúdium v dĺžke aspoň tri roky alebo v zodpovedajúcej dĺžke popri zamestnaní – neoficiálny preklad], na univerzite alebo v inštitúcii vyššieho vzdelávania, alebo v ďalšej inštitúcii členského štátu rovnakej úrovne, a kde je to vhodné, že úspešne zavŕšil odbornú prípravu vyžadovanú ako dodatok k postredoškolskému [nadstavbovému – neoficiálny preklad] štúdiu, a

– ktoré pripravili uchádzača na vykonávanie svojho povolania [ktoré ho pripravili na vykonávanie tohto povolania – neoficiálny preklad].

Avšak dvojročná odborná prax, ktorá sa uvádza v prvom pododseku [odseku – neoficiálny preklad] sa nesmie vyžadovať vtedy, keď kvalifikácia alebo kvalifikácie, ktoré má uchádzač a ktoré sú uvedené aj v tomto bode, boli udelené na základe ukončenia regulovaného vzdelávania a odbornej prípravy.

Nasledovné sa bude posudzovať rovnakým spôsobom ako doklad formálnej kvalifikácie, na ktorý sa vzťahuje prvý pododsek: akákoľvek formálna kvalifikácia alebo akýkoľvek súbor takých formálnych kvalifikácií udelených príslušným orgánom v členskom štáte, ak sú udelené pri úspešnom zavŕšení prípravy získanej v spoločenstve a uznané tým členským štátom ako rovnocenné za predpokladu, že ostatné členské štáty a Komisia boli informované o tomto uznaní.“

11 Bez vplyvu na článok 3 smernice 89/48 môže podľa jej článku 4 hostiteľský členský štát od žiadateľa za určitých v ňom vymedzených okolností požadovať, aby preukázal, že má odbornú prax v určitej dĺžke, že ukončil adaptačné obdobie nepresahujúce tri roky alebo sa podrobil skúške spôsobilosti.

Vnútroštátna právna úprava

12 Cieľom ustanovení prezidentského dekrétu 165/2000 z 23. júna 2000 (FEK A’ 149/28.6.2000), zmeneného a doplneného prezidentskými dekrétmi 373/2001 z 22. októbra 2001 (FEK A’ 251), a 385/2002 z 23. decembra 2002 (FEK A’ 334, ďalej len „dekrét 165/2000“) je prebrať smernicu 89/48 do gréckeho právneho poriadku.

13 Článok 2 ods. 3 a 4 dekrétu 165/2000 definuje regulované povolanie, regulovanú odbornú činnosť a odbornú činnosť pokladanú za regulovanú odbornú činnosť takými istými pojmami ako smernica 89/48. Pokiaľ však ide o systém uznávania upravený v článku 3 smernice 89/48, článok 4 ods. 1 písm. b) tohto dekrétu stanovuje, že „ak je v Grécku začatie výkonu alebo vykonávanie regulovaného povolania podmienené vlastníctvom diplomu uvedeného v článku 2, Rada uvedená v článku 10 tohto dekrétu nemôže z dôvodov neprimeranej kvalifikácie odmietnuť povoliť štátnemu príslušníkovi členského štátu začatie alebo vykonávanie tohto povolania za rovnakých podmienok, aké stanovuje vlastným štátnym príslušníkom, ak žiadateľ: … vykonával príslušné povolanie na plný úväzok počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v inom členskom štáte, ktorý nereguluje toto povolanie v zmysle článku 2 ods. 3 a ods. 4 tohto dekrétu…“.

14 Toto vnútroštátne ustanovenie odkazuje v prípadoch, v ktorých je vylúčené uplatnenie ním stanoveného systému uznávania, nielen na ustanovenie zodpovedajúce článku 1 písm. c) smernice 89/48, ale aj na ustanovenia, ktoré zodpovedajú celému článku 1 písm. d) tejto smernice. Takéto znenie následne vylučuje uplatnenie tohto systému uznávania v prípadoch, keď dotknutá osoba pochádza z členského štátu, kde vykonávanie povolania, ktoré je predmetom žiadosti, regulujú súkromné organizácie uznané týmto členským štátom v súlade s ustanoveniami článku 1 písm. d) druhého pododseku tejto smernice.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15 Ch. I. Toki, grécka štátna príslušníčka, je držiteľkou diplomu „Bachelor of Engineering“, ako aj diplomu „Master of Science“ v oblasti environmentálneho inžinierstva, ktoré získala v Spojenom kráľovstve v roku 1997 na univerzite Sheffield Hallam a v roku 1998 na univerzite v Portsmouthe. Dňa 1. septembra 1999 posledná uvedená univerzita zamestnala Ch. I. Toki ako výskumnú pracovníčku. Ch. I. Toki tu pracovala na fakulte stavebného inžinierstva do 31. augusta 2002. Činnosti vykonávané Ch. I. Toki zahŕňali popri všeobecnej výskumnej práce aj starostlivosť o študentov vysokoškolského a postgraduálneho štúdia a posudzovanie efektívnosti inovatívnej metódy spracovania odpadov v spolupráci so súkromnou spoločnosťou špecializovanou na technológie v tejto oblasti.

16 V Spojenom kráľovstve reguluje činnosti týkajúce sa povolania inžiniera Engineering Council, ktorá je výslovne uvedená v zozname spomínanom v článku 1 písm. d) treťom pododseku smernice 89/48. Členstvo v tejto organizácii na účely vykonávania povolania inžiniera nie je povinné, ale veľká časť odborníkov v tejto oblasti je jej členom a dobrovoľne podlieha predpisom, ktoré táto organizácia vypracúva. Ch. I. Toki sa zapísala ako praktikantka do zoznamu Engineering Council, ale jej plnoprávnou členkou („Chartered Engineer“) sa neskôr nestala. Taktiež sa zapísala na Chartered Institution of Water and Environmental Management ako absolventka vysokej školy („graduate“).

17 Keďže povolanie environmentálneho inžiniera je v Grécku regulované, Ch. I. Toki požiadala, aby jej bolo priznané právo vykonávať toto povolanie, pričom argumentovala, že nadobudla odbornú kvalifikáciu a odbornú prax v Spojenom kráľovstve. Jej žiadosť Symvoulio Anagnorisis Epangelmatikis Isotimias Titlon Tritovathmias Ekpaidefsis zamietol rozhodnutím z 12. apríla 2005 s odôvodnením, že Ch. I. Toki v Spojenom kráľovstve nezískala diplom inžinierky, lebo nie je plnoprávnou členkou Engineering Council a nie je držiteľkou titulu „Chartered Engineer“, takže sa na ňu nevzťahuje systém uznávania upravený v článku 3 prvom odseku písm. a) smernice 89/48.

18 Ch. I. Toki napadla zamietavé rozhodnutie na vnútroštátnom súde a uviedla, že jej žiadosť bola zamietnutá protiprávne na základe ustanovení dekrétu 165/2000, ktorého článok 4 ods. 1 písm. a) preberá článok 3 prvý odsek písm. a) smernice 89/48, hoci jej žiadosť sa mala preskúmať z hľadiska ustanovení tohto dekrétu, ktorými sa preberá článok 3 prvý odsek písm. b) tejto smernice, teda z hľadiska článku 4 ods. 1 písm. b) dekrétu 165/2000, keďže po prvé povolanie environmentálneho inžiniera nie je v Spojenom kráľovstve regulované a po druhé Ch. I. Toki bola držiteľkou potrebných titulov a v tomto členskom štáte počas posledných desiatich rokov nadobudla trojročnú odbornú prax.

19 Podľa vnútroštátnej judikatúry je zamietnutie žiadosti Ch. I. Toki v súlade s pravidlami zavedenými ustanoveniami dekrétu 165/2000, ktoré vylučujú, ako už bolo uvedené v bodoch 13 a 14 tohto rozsudku, uplatnenie systému uznávania upraveného v článku 3 prvom odseku písm. b) smernice 89/48, ak je v členskom štáte pôvodu predmetné povolanie regulované alebo pokladané za regulovanú odbornú činnosť v zmysle článku 1 písm. d) druhého pododseku tej istej smernice.

20 Keďže Symvoulio tis Epikrateias zastával názor, že spor obsahuje závažný problém výkladu smernice 89/48, rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 3 [prvý odsek] písm. b) smernice 89/48… vykladať v tom zmysle, že mechanizmus uznávania, ktorý stanovuje, sa uplatňuje v prípadoch, ak je predmetné povolanie v členskom štáte pôvodu regulované v zmysle článku 1 písm. d) druhého pododseku [tejto smernice], ale dotknutá osoba nie je plnoprávnym členom združenia alebo organizácie, ktorá spĺňa podmienky uvedené v tomto pododseku?

2. Má sa pod vykonávaním povolania na plný úväzok v členskom štáte pôvodu v zmysle článku 3 [prvého odseku] písm. b) smernice 89/48… rozumieť vykonávanie povolania ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnanec, ktorého sa týka žiadosť o povolenie vykonávať povolanie podaná v hostiteľskom členskom štáte podľa smernice 89/48…, alebo sa môže pod tým rozumieť aj výskumná práca vo vedeckej oblasti súvisiacej s povolaním vykonávaná v zariadení, ktoré je v zásade neziskové?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

21 Pokiaľ ide o pôsobnosť dvoch systémov uznávania upravených v článku 3 prvom odseku písm. a) a b) smernice 89/48, Súdny dvor už v minulosti rozhodol, že zo systematiky tohto článku 3 vyplýva, že iba jeden z dvoch mechanizmov uznávania možno uplatniť na daný skutkový stav (rozsudok zo 7. septembra 2006, Price, C‑149/05, Zb. s. I‑7691, bod 36).

22 Prvá prejudiciálna otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, sa týka osobitnej situácie, ktorá je upravená v článku 1 písm. d) druhom pododseku smernice 89/48 a rozšírená predovšetkým v Írsku a Spojenom kráľovstve, keď sporné povolanie nie je regulované členským štátom pôvodu v zmysle chápania prvého pododseku toho istého ustanovenia, ale napriek tomu ho často vykonávajú členovia súkromného združenia alebo súkromnej organizácie, ktorá je v osobitnej forme uznávaná príslušným členským štátom a zabezpečuje, že jej členovia rešpektujú určité pravidlá.

23 Zo znenia článku 3 prvého odseku písm. a) a b) smernice 89/48 z tohto hľadiska vyplýva, že na povolania spadajúce pod článok 1 písm. d) druhý pododsek smernice 89/48 možno uplatniť iba systém upravený v uvedenom prvom odseku písm. b). Na jednej strane členovia združenia alebo organizácie upravenej v článku 1 písm. d) druhom pododseku tejto smernice nesporne nie sú držiteľmi diplomu, ktorý sa „vyžaduje v ďalšom členskom štáte“ na začatie vykonávania povolania, ako to vyžaduje uvedený článok 3 prvý odsek písm. a). Na druhej strane článok 3 prvý odsek písm. b) výslovne vylučuje zo svojej pôsobnosti povolania upravené v uvedenom článku 1 písm. d), ale nevylučuje povolania, ktoré upravuje druhý pododsek tohto ustanovenia, a preto sa na ne plne uplatňuje.

24 Hoci je pravda, že článok 1 písm. d) druhý pododsek smernice 89/48 stanovuje, že povolania spadajúce pod toto ustanovenie sa pokladajú za regulované povolania, ak ich vykonávajú členovia nejakého združenia alebo organizácie, táto rovnocennosť, ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, však nie je úplnou rovnocennosťou a uvedené povolania nepredstavujú regulované povolania v zmysle článku 1 písm. c) tejto smernice. Na rozdiel od toho, k čomu dospel Súdny dvor v bodoch 45 a 47 už citovaného rozsudku Price, sa preto systém uznávania podľa článku 3 prvého odseku písm. a) tejto smernice nemôže uplatniť na žiadateľov vykonávajúcich takéto povolanie. Ďalej na rozdiel od toho, čo vyplýva z bodov 36, 45, 46 a 48 uvedeného rozsudku Price, sa na povolanie spadajúce pod článok 1 písm. d) prvý pododsek smernice 89/48 uplatní systém uznávania upravený v článku 3 prvom odseku písm. b) tejto smernice.

25 Bez ohľadu na to, či je Ch. I. Toki plnoprávnou členkou Engineering Council, na jej situáciu je uplatniteľný iba systém uznávania upravený v článku 3 prvom odseku písm. b) smernice 89/48, pretože jej situácia nespadá pod článok 1 písm. c) a d) prvý pododsek tejto smernice.

26 V dôsledku toho treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať, že článok 3 prvý odsek písm. b) smernice 89/48 sa má vykladať v tom zmysle, že systém uznávania práva, ktorý stanovuje, sa uplatňuje v prípade, ak sa na dotknuté povolanie v členskom štáte pôvodu vzťahuje článok 1 písm. d) druhý pododsek tejto smernice bez ohľadu na to, či je dotknutá osoba plnoprávnym členom príslušného združenia alebo organizácie.

O druhej otázke

27 Svojou druhou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, aké kritériá sa majú uplatniť na účely určenia, či sa odborná prax, ktorou žiadateľ odôvodňuje žiadosť o povolenie vykonávať regulované povolanie podanú v hostiteľskom členskom štáte, musí zohľadniť na základe článku 3 prvého odseku písm. b) smernice 89/48.

28 V tejto súvislosti definuje smernica 89/48 v článku 1 písm. e) pojem odborná prax ako „skutočné a legálne [skutočné a dovolené – neoficiálny preklad] vykonávanie príslušnej profesie v niektorom členskom štáte“.

29 Na účely odpovede na druhú otázku treba najprv spresniť obsah pojmu skutočné vykonávanie profesie s ohľadom na systém uznávania upravený v článku 3 prvom odseku písm. b) smernice 89/48 a následne preskúmať, za akých okolností sa môže povolanie, ku ktorému sa viaže táto prax v členskom štáte pôvodu, považovať za to isté povolanie, akým je povolanie, na ktorého vykonávanie sa požaduje povolenie v hostiteľskom členskom štáte.

30 Cieľom podmienky upravenej v článku 3 prvom odseku písm. b) smernice 89/48, ktorá vyžaduje, aby žiadateľ pochádzajúci z členského štátu, ktorý nereguluje ani povolanie, ktoré žiadateľ chce vykonávať v inom členskom štáte, ani príslušné vzdelávanie, preukázal aspoň dvojročnú odbornú prax, je poskytnúť hostiteľskému členskému štátu príležitosť požívať záruky, ktoré sú podobné zárukám v prípade, keď príslušné povolanie alebo vzdelávanie pripravujúce na vykonávanie tohto povolania sú regulované v členskom štáte pôvodu a vzťahuje sa na ne článok 3 prvý odsek písm. a) alebo článok 3 druhý odsek smernice 89/48.

31 Ak štát povolanie nereguluje, záruku určitej úrovne kvality služieb v príslušnej odbornej oblasti najčastejšie zabezpečuje ruka trhu v tom zmysle, že iba osoby vykonávajúce príslušné povolania, ktoré majú schopnosti na úrovni, akú zamestnávatelia alebo zákazníci považujú za dostačujúcu, budú spôsobilí vykonávať toto povolanie na plný úväzok ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby počas predpísaného obdobia dvoch rokov. Požiadavka odbornej praxe v tejto dĺžke sa viaže na skutočnú možnosť žiadateľa vykonávať príslušné povolanie v členskom štáte pôvodu.

32 Túto požiadavku však nemožno chápať tak, že sa týka osobitného obsahu odborných kvalifikácií žiadateľa alebo že nahrádza kompenzačné opatrenia podrobne uvedené v bode 11 tohto rozsudku, ktoré upravuje článok 4 smernice 89/48 a ktoré sa môžu v každom prípade uplatniť na žiadateľa, ak existujú podstatné rozdiely medzi vzdelávaním v členskom štáte pôvodu a vzdelávaním požadovaným v hostiteľskom členskom štáte.

33 Pokiaľ ide o rámec, v ktorom sa toto povolanie má vykonávať v členskom štáte pôvodu, treba zdôrazniť, ako uviedol generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, že na účely uplatnenia systému uznávania upraveného v smernici 89/48 nie je relevantné zistenie, v akom organizačnom alebo štatutárnom rámci žiadateľ vykonával svoje povolanie v členskom štáte pôvodu, takisto ani skutočnosť, že jeho zamestnávateľ v tomto členskom štáte bol neziskovým zariadením, nemôže mať vplyv na uplatnenie článku 3 prvého odseku písm. b) tejto smernice. Podľa znenia jej článku 2 prvého odseku sa táto smernica bude vzťahovať na ktoréhokoľvek štátneho príslušníka členského štátu, ktorý si želá vykonávať regulované povolanie „samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnanec“ v inom členskom štáte, pričom nijaké ustanovenie tejto smernice neupravuje, že na účely zohľadnenia absolvovanej odbornej praxe sa povolanie, ktoré najčastejšie vykonáva samostatne zárobkovo činná osoba, musí vykonávať v členskom štáte pôvodu práve samostatne zárobkovo činná osoba a nie zamestnanec.

34 Hoci článok 3 prvý odsek písm. b) smernice 89/48 požaduje, aby sa predmetné povolanie vykonávalo „na plný úväzok“, a článok 1 písm. c) tejto smernice definuje regulované povolanie ako „regulovanú odbornú činnosť alebo rozsah činností [súbor činností – neoficiálny preklad]“, ktoré predstavujú toto povolanie, vzhľadom na riziko neprimeraného obmedzenia pôsobnosti systému uznávania upraveného v tomto článku 3 prvom odseku písm. b) nemožno vyžadovať, aby sa žiadateľ venoval úplne a výlučne súboru odborných činností tvoriacich predmetné povolanie s cieľom zohľadniť jeho odbornú prax.

35 Na účely článku 3 prvého odseku písm. b) smernice 89/48 sa musí považovať za dostačujúce, pokiaľ predmetná odborná prax pozostáva v rámci práce na plný úväzok zo sústavného a pravidelného vykonávania súboru odborných činností, ktoré tvoria toto povolanie, bez toho, aby nutne zahŕňala všetky tieto činnosti.

36 Otázka, ktoré odborné činnosti sú charakteristické pre určité povolanie, je v zásade skutkovou otázkou a musia sa ňou zaoberať príslušné orgány hostiteľského členského štátu, ktoré podliehajú kontrole vnútroštátnych súdov, prípadne v spolupráci s úradmi členského štátu pôvodu. Pokiaľ povolanie vykonávané v členskom štáte pôvodu nie je regulovaným povolaním v tomto štáte v zmysle článku 1 písm. d) prvého pododseku smernice 89/48, ako je to v konaní vo veci samej, je potrebné vychádzať z odborných činností, ktoré v tomto povolaní spravidla vykonávajú osoby v tom istom členskom štáte.

37 V rámci tohto posudzovania príslušné orgány hostiteľského členského štátu musia určiť, či odborná prax upravená v článku 3 prvého odseku písm. b) smernice 89/48 pozostáva v zásade z praktických skúseností viažucich sa na trh práce s predmetným povolaním.

38 V tomto smere sa činnosti ako napríklad všeobecná výskumná práca alebo asistentská činnosť poskytovaná študentom vysokoškolského a postgraduálneho štúdia, ktoré vykonávala Ch. I. Toki a sú opísané v bode 15 tohto rozsudku, nemôžu považovať samy osebe za skutočné vykonávanie povolania environmentálneho inžiniera, a teda za odbornú prax, ktorá musí byť zohľadnená na účely článku 3 prvého odseku písm. b) smernice 89/48.

39 Práce vykonávané v spolupráci so súkromnou organizáciou zaoberajúcou sa technológiou spracovania tekutých odpadov, tak ako sú opísané v bode 15 tohto rozsudku, môžu však predstavovať takéto vykonávanie pod podmienkou, že táto činnosť sa vykonávala sústavne a pravidelne najmenej dva mesiace v rámci práce na plný úväzok, čo v konkrétnom prípade musia preveriť vnútroštátne orgány.

40 Ak by sa zistilo, že Ch. I. Toki skutočne vykonávala povolanie environmentálnej inžinierky v Spojenom kráľovstve, bolo by potrebné určiť, či toto povolanie predstavuje to isté povolanie ako to, na ktorého vykonávanie žiadala žalobkyňa v konaní vo veci samej povolenie v Grécku. V rámci systému uznávania upraveného v článku 3 prvom odseku písm. b) smernice 89/48 je v právomoci príslušných orgánov hostiteľského členského štátu overiť si, či to tak je.

41 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výraz „príslušné povolanie“ uvedený v článku 3 prvom odseku písm. a) smernice treba chápať tak, že označuje povolania, ktoré sú v členskom štáte pôvodu a v hostiteľskom členskom štáte totožné, podobné alebo v niektorých prípadoch iba rovnocenné z hľadiska činností, ktoré zahŕňajú (rozsudok z 19. januára 2006, Colegio de Ingenieros de Caminos, Canales y Puertos, C‑330/03, Zb. s. I‑801, bod 20). Tento výklad, ako uviedol generálny advokát v bode 75 svojich návrhov, sa vzťahuje aj na článok 3 prvý odsek písm. b) tejto smernice, ktorý sa výslovne týka vykonávania „príslušného povolania“.

42 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na druhú prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že na to, aby sa odborná prax, ktorou žiadateľ odôvodňuje žiadosť o povolenie vykonávať regulované povolanie v hostiteľskom členskom štáte, mohla zohľadniť na účely článku 3 prvého odseku písm. b) smernice 89/48, musia byť splnené tieto tri podmienky:

– uvádzaná prax musí byť prácou na plný úväzok počas minimálne dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov,

O trovách

43 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1. Článok 3 prvý odsek písm. b) smernice Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES zo 14. mája 2001, sa má vykladať v tom zmysle, že systém uznávania, ktorý stanovuje, sa uplatňuje v prípade, ak sa na dotknuté povolanie v členskom štáte pôvodu vzťahuje článok 1 písm. d) druhý pododsek tejto smernice bez ohľadu na to, či je dotknutá osoba plnoprávnym členom príslušného združenia alebo organizácie.

– uvádzaná prax musí byť prácou na plný úväzok počas minimálne dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov,

Podpisy

* Jazyk konania: gréčtina.