1. Konanie – Námietka neprípustnosti – Povinnosť predložiť námietku samostatným podaním – Hranice
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 114)
2. Odvolanie – Záujem na konaní – Podmienka – Odvolanie, ktoré môže priniesť prospech účastníkovi, ktorý ho podal – Rozsah
3. Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Všeobecnému súdu – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť
[Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]
1. Článok 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nijako nevyžaduje, aby každá námietka neprípustnosti bola vznesená samostatným podaním. Naopak, vznesenie takej námietky samostatným podaním je nevyhnutné len vtedy, ak účastník konania, ktorý ju vznáša, chce súdu navrhnúť, aby rozhodol o prípustnosti žaloby pred prejednaním veci samej.
Námietku neprípustnosti teda možno vzniesť vo vyjadrení k žalobe a Všeobecný súd ju môže preskúmať pri rozhodovaní o žalobe.
(pozri body 43 – 45)
2. Žalobca nemôže mať legitímny záujem na zrušení rozhodnutia, pri ktorom je už teraz isté, že by voči nemu mohlo byť iba opätovne potvrdené. Okrem toho žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu je neprípustný pre chýbajúci záujem na konaní, pokiaľ by aj za predpokladu, že tomuto dôvodu treba vyhovieť, nemohlo zrušenie napadnutého aktu na základe tohto dôvodu poskytnúť žalobcovi zadosťučinenie. Všeobecný súd tak po zamietnutí prvého dôvodu môže usúdiť, že nie je potrebné vysloviť sa k ďalším dôvodom, ktoré uvádza žalobca, pokiaľ tieto dôvody žalobcovi neumožňujú dosiahnuť nápravu v rámci jeho žaloby.
(pozri body 49, 50)
3. Odvolanie musí presným spôsobom uvádzať napádané časti rozhodnutia Všeobecného súdu, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. Tejto požiadavke nezodpovedá odvolací dôvod, ktorý neobsahuje ani argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávnosti, ktorú má napadnuté rozhodnutie obsahovať, ale obmedzuje sa na zopakovanie tvrdení už predložených Všeobecnému súdu. Taký odvolací dôvod totiž v skutočnosti predstavuje návrh smerujúci len k opätovnému preskúmaniu žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora. Navyše samotné abstraktné označenie odvolacieho dôvodu, ktoré nepodporujú presnejšie údaje, nespĺňa povinnosť odôvodniť uvedené odvolanie. Tak je to v prípade, ak sa odvolací dôvod obmedzuje na spomenutie viacerých ustanovení práva Únie bez toho, aby preukázal ich uplatniteľnosť v prejednávanej veci a uviedol, v čom boli tieto ustanovenia porušené.
(pozri body 55, 61)