1

Svojím odvolaním sa Melli Bank plc (ďalej len „Melli Bank“) domáha zrušenia rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 9. júla 2009, Melli Bank/Rada (T-246/08 a T-332/08, Zb. s. II-2629, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol jej žalobu, ktorej predmetom bolo na jednej strane, vo veciach T-246/08 a T-332/08, zrušenie bodu 4 tabuľky B prílohy rozhodnutia Rady 2008/475/ES z 23. júna 2008, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 163, s. 29, ďalej len „sporné rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa jej týka, a na druhej strane, vo veci T-332/08, prípadné vyhlásenie neuplatniteľnosti článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1).

2

Ako to uviedol Súd prvého stupňa v bode 1 napadnutého rozsudku, odvolateľka Melli Bank plc je akciovou spoločnosťou zaregistrovanou v Spojenom kráľovstve, kde má aj svoje sídlo, povolil ju a dozerá na ňu Financial Services Authority (úrad Spojeného kráľovstva pre finančné služby). Svoju bankovú činnosť v Spojenom kráľovstve začala vykonávať 1. januára 2002 v dôsledku transformácie organizačnej zložky banky Bank Melli Iran v tomto štáte. Bank Melli Iran, ktorá je materským subjektom a jediným vlastníkom Melli Bank, je iránskou bankou kontrolovanou štátom Irán.

3

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (ďalej len „Bezpečnostná rada“) s cieľom vyvinúť na Iránsku islamskú republiku tlak na ukončenie jadrových aktivít predstavujúcich nebezpečenstvo rozširovania a vývoja nosičov jadrových zbraní (ďalej len „šírenie jadrových zbraní“) prijala 23. decembra 2006 rezolúciu č. 1737 (2006).

4

V bode 12 tejto rezolúcie Bezpečnostná rada:

„rozhodla, že všetky štáty musia zmraziť finančné prostriedky, ďalšie finančné aktíva a hospodárske zdroje, ktoré sa v čase prijatia tejto rezolúcie alebo neskôr nachádzajú na ich území, ktoré sú vlastnené alebo kontrolované osobami alebo subjektmi uvedenými v prílohe, ako aj akýmikoľvek inými osobami alebo subjektmi, ktoré sa podľa [Bezpečnostnej] rady alebo Výboru priamo podieľajú na činnostiach Iránu v jadrovej oblasti nebezpečných z hľadiska šírenia alebo vývoja nosičov jadrových zbraní, sú s nimi priamo spojené alebo ich podporujú, alebo osôb alebo subjektov, ktoré konajú v ich mene alebo podľa ich pokynov, alebo subjektov, ktoré vlastnia alebo spravujú, aj nezákonnými prostriedkami…“

5

Príloha rezolúcie č. 1737 (2006) uvádza zoznam osôb a subjektov, ktoré sa podieľajú na šírení jadrových zbraní a ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje (ďalej len „finančné prostriedky“) majú byť zmrazené.

6

Tento zoznam bol následne aktualizovaný viacerými rezolúciami, najmä rezolúciou Bezpečnostnej rady č. 1747 (2007) z 24. marca 2007, ktorou boli zmrazené finančné prostriedky iránskej banky Bank Sepah a jej dcérskej spoločnosti v Spojenom kráľovstve, Bank Sepah International plc. Opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov, ktoré prijala Bezpečnostná rada, sa odvolateľky netýkali.

7

Pokiaľ ide o Európsku úniu, rezolúcia č. 1737 (2006) bola vykonaná spoločnou pozíciou Rady 2007/140/SZBP z 27. februára 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 61, s. 49).

8

Článok 5 ods. 1 spoločnej pozície 2007/140 znie:

„Všetky finančné prostriedky…, ktoré sú vo vlastníctve, držbe alebo pod priamou či nepriamou kontrolou:

9

Odvolateľka nie je uvedená v prílohách spoločnej pozície 2007/140.

10

Pokiaľ ide o právomoc Európskeho spoločenstva, rezolúcia č. 1737 (2006) bola vykonaná nariadením č. 423/2007, ktoré bolo prijaté na základe článkov 60 ES a 301 ES vzhľadom na spoločnú pozíciu 2007/140 a ktorého obsah je v podstate podobný tejto rezolúcii, s uvedením rovnakých mien subjektov a fyzických osôb v prílohách tohto nariadenia.

11

Článok 5 tohto nariadenia zakazuje určité transakcie s osobami alebo subjektmi nachádzajúcimi sa v Iráne alebo na účely použitia v tomto štáte.

12

Článok 7 uvedeného nariadenia znie:

„1.   Všetky finančné prostriedky…, ktoré patria osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe IV alebo ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú, sa zmrazia. Príloha IV zahŕňa osoby, subjekty alebo orgány, ktoré v súlade s odsekom 12 rezolúcie [Bezpečnostnej rady č.] 1737 (2006) označila Bezpečnostná rada… alebo výbor pre sankcie.

2.   Všetky finančné prostriedky…, ktoré patria osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe V alebo ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú, sa zmrazia. Príloha V zahŕňa fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány, na ktoré sa nevzťahuje príloha IV a ktoré boli v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b) spoločnej pozície 2007/140… označené za osoby, subjekty alebo orgány:

3.   Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohách IV a V ani v ich prospech.

4.   Zakazuje sa vedomá a úmyselná účasť na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je priame alebo nepriame obchádzanie opatrení uvedených v odsekoch 1, 2 a 3.“

13

Odvolateľka nie je uvedená v prílohe V nariadenia č. 423/2007.

14

Článok 13 tohto nariadenia ukladá dotknutým osobám a subjektom povinnosť poskytnúť príslušným orgánom rôzne informácie a spolupracovať s nimi.

15

Článok 15 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia znie:

„2.   Rada [rozhodujúca – neoficiálny preklad] kvalifikovanou väčšinou zostaví, preskúma, zmení a doplní zoznam osôb a subjektov uvedených v článku 7 ods. 2 v plnom súlade s rozhodnutiami Rady v súvislosti s prílohou II k spoločnej pozícii 2007/140… . Zoznam v prílohe V sa pravidelne, a to aspoň každých 12 mesiacov[,] preskúma.

3.   Rada uvedie individuálne a špecifické dôvody pre rozhodnutia prijaté podľa odseku 2 a oznámi ich dotknutým osobám, subjektom a orgánom.“

16

Článok 16 toho istého nariadenia uvádza, že členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie, ktoré sa uplatnia v prípade porušenia tohto nariadenia.

17

Podľa bodu 10 rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1803 (2008) z 3. marca 2008 Bezpečnostná rada žiada „všetky štáty, aby boli obozretné, pokiaľ ide o činnosti vykonávané finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa na ich území vo vzťahu k všetkým bankám usadeným v Iráne, predovšetkým pokiaľ ide o banky Melli a Saderat, ako aj vo vzťahu k ich organizačným zložkám a pobočkám v zahraničí, aby sa zabránilo tomu, aby tieto činnosti prispeli k činnostiam predstavujúcim nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní alebo k vývoju nosičov jadrových zbraní“.

18

Spoločná pozícia Rady 2008/479/SZBP z 23. júna 2008, ktorou sa vykonáva spoločná pozícia 2007/140 (Ú. v. EÚ L 163, s. 43), nahradila predovšetkým znenie prílohy II tejto spoločnej pozície novým znením. Táto príloha obsahuje tabuľku A s názvom „Fyzické osoby“ a tabuľku B s názvom „Subjekty“.

19

V zmysle spoločnej pozície 2008/479 boli Bank Melli Iran a Melli Bank zaradené medzi subjekty, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov. Tabuľka B bod 5 prílohy tejto spoločnej pozície totiž obsahuje v prvom stĺpci označenom ako „Názov“ nasledujúce údaje:

„Bank Melli, Melli Bank Iran a všetky pobočky a dcérske spoločnosti

20

V druhom stĺpci označenom ako „Identifikačné údaje“ je pri obchodnom mene každej z dotknutých bánk uvedená adresa.

21

Tretí stĺpec označený ako „Dôvody“ obsahuje nasledujúci text:

„Poskytnutie alebo pokus o poskytnutie finančnej podpory pre spoločnosti, ktoré sú zapojené do iránskeho jadrového programu a programu riadených striel alebo pre ne obstarávajú materiál (AIO, SHIG, SBIG, AEOI, Novin Energy Company, Mesbah Energy Company, Kalaye Electric Company a DIO). Banka Melli slúži ako prostredník pre citlivé aktivity Iránu. Umožnila veľké množstvo nákupov citlivého tovaru pre iránsky jadrový program a program riadených striel. Poskytuje širokú škálu finančných služieb v mene subjektov spojených s iránskym jadrovým a raketovým priemyslom vrátane otvorenia akreditívov a správy účtov. Mnohé z týchto spoločností sú uvedené v rezolúciách [Bezpečnostnej rady č.] 1737 a 1747.“

22

Vo štvrtom stĺpci označenom ako „Dátum zaradenia na zoznam“ je uvedený dátum „23.6.2008“.

23

Dňa 23. júna 2008 Rada prijala tiež sporné rozhodnutie. Príloha tohto rozhodnutia nahrádza prílohu V nariadenia č. 423/2007. Obsahuje tabuľku A s názvom „Fyzické osoby“ a tabuľku B s názvom „Právnické osoby, subjekty a orgány“, pričom obidve tabuľky obsahujú rovnaké stĺpce, ako sú tie, ktorú sú uvedené v prílohe spoločnej pozície 2008/479. Odvolateľka je uvedená v bode 4 tabuľky B. Údaje o odvolateľke sú rovnaké ako tie, ktorú sú obsiahnuté v prílohe uvedenej spoločnej pozície, okrem dátumu zaradenia do zoznamu, ktorým je 24. jún 2008. Uvedené rozhodnutie bolo 24. júna 2008 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

24

Podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa z 25. júna 2008 odvolateľka podala žalobu vo veci T-246/08, ktorou navrhla zrušenie bodu 4 tabuľky B prílohy sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a zaviazanie Rady na náhradu trov konania.

25

Podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa z 15. augusta 2008 odvolateľka podala žalobu vo veci T-332/08, ktorou navrhla, aby Súd prvého stupňa:

26

Francúzskej republike, Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska a Komisii Európskych spoločenstiev bol povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom konania, ktorí v konaní podporujú návrhy Rady.

27

Na podporu svojich návrhov odvolateľka uviedla niekoľko žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod bol založený na neúčasti Bank Melli Iran na financovaní šírenia jadrových zbraní. Druhý žalobný dôvod bol založený na nesprávnom výklade a uplatňovaní článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007, keďže Rada disponovala voľnou úvahou. Tretí žalobný dôvod, uvedený subsidiárne, bol založený na nezákonnosti tohto článku 7 ods. 2 písm. d) z dôvodu porušenia zásady proporcionality, keďže ukladal Rade povinnosť zaradiť odvolateľku do zoznamu uvedenému v prílohe V tohto nariadenia. Štvrtý žalobný dôvod bol založený na nesprávnom výklade alebo uplatňovaní uvedeného článku 7 ods. 2 písm. d), keďže odvolateľka nie je subjektom „vo vlastníctve alebo pod kontrolou“ materského subjektu v zmysle tohto ustanovenia. Piaty žalobný dôvod bol založený na porušení zásady nediskriminácie. Šiesty žalobný dôvod bol založený na porušení povinnosti odôvodniť sporné rozhodnutie.

28

Súd prvého stupňa vyhlásil prvý žalobný dôvod za neprípustný z dôvodu, že neúčasť Bank Melli Iran na financovaní šírenia jadrových zbraní bola len jednoduchým tvrdením v žalobe, a že pokiaľ bol tento dôvod prednesený neskôr, bol nový.

29

Súd prvého stupňa potom preskúmal a zamietol všetky ostatné žalobné dôvody.

30

Melli Bank navrhuje, aby Súdny dvor:

31

Rada, Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia navrhujú, aby Súdny dvor:

32

Odvolanie vychádza zo štyroch odvolacích dôvodov. Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z dvoch častí, odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 má povinné uplatnenie, zatiaľ čo tento výklad je podľa prvej časti tohto odvolacieho dôvodu v rozpore so znením tohto ustanovenia a podľa jeho druhej časti v rozpore so zásadou proporcionality. Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že uvedený článok 7 ods. 2 písm. d) je v súlade so zásadou proporcionality. Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri formulovaní a uplatnení kritéria na určenie, či bola vo vlastníctve alebo pod kontrolou materského subjektu. Svojím štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že Rada splnila svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie zapísať ju do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007.

33

Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu sa v zásade týka bodov 61 až 67 napadnutého rozsudku, ako aj bodov 69 a 70 tohto rozsudku.

34

Odvolateľka spochybňuje analýzu výrazu „sa zmrazia“ uvedeného v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, ku ktorej Súd prvého stupňa pristúpil v bode 63 napadnutého rozsudku a pri ktorej dospel k záveru, že Rada nedisponovala voľnou úvahou. Podľa odvolateľky použitie výrazu „ktoré boli… označené“ v druhej vete tohto odseku 2 zjemňuje skoršie použitie výrazu „zahŕňa“ a preukazuje, že Rada bola povinná vykonať hodnotenie a identifikovanie, aby určila, či sa má zmraziť majetok vlastnených alebo kontrolovaných subjektov. Tento záver Súdu prvého stupňa je podľa nej okrem iného v rozpore s bodmi 64 a 65 napadnutého rozsudku, v ktorých tento súd uviedol, že Rada bola povinná preskúmať, či boli splnené podmienky uplatnenia článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007, vrátane podmienok vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve subjektov označených za podieľajúce sa na šírení jadrových zbraní.

35

Podľa odvolateľky nariadenie č. 423/2007 zakotvuje individualizovaný prístup k zápisu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 do zoznamu, z čoho vyplýva povinnosť osobitne odôvodniť zapísanie každého subjektu do tohto zoznamu, ktorá je uvedená v článku 15 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý ukladá Rade uviesť dôvody, prečo sa domnieva, že určitý subjekt spĺňa podmienky na zaradenie do uvedeného zoznamu.

36

Rada, Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia nesúhlasia s takýmto výkladom.

37

Článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 stanovuje, že „všetky finančné prostriedky…, ktoré patria osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe V alebo ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú, sa zmrazia“ a že „príloha V zahŕňa fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány, na ktoré sa nevzťahuje príloha IV a ktoré boli v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b) spoločnej pozície 2007/140… označené za osoby, subjekty alebo orgány, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou osoby, subjektu alebo orgánu uvedených v písmenách a) alebo b) [ktoré sa podieľajú na šírení jadrových zbraní, sú s ním priamo spojené alebo ho podporujú], a to aj nezákonným spôsobom“.

38

Podľa ustálenej judikatúry (pozri analogicky rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, Zb. s. 3781, bod 12, a z 23. februára 2010, Teixeira, C-480/08, Zb. s. I-1107, bod 48) bol Súd prvého stupňa pri výklade článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 povinný zohľadniť znenie a kontext uvedeného ustanovenia, ako aj ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

39

Ako to uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, Súd prvého stupňa nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď pri výklade znenia článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 usúdil, že toto ustanovenie ukladá Rade povinnosť zmraziť finančné prostriedky subjektu „vo vlastníctve alebo pod kontrolou“ subjektu označeného za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní v zmysle článku 7 ods. 2 písm. a) alebo b) toho istého nariadenia, keďže Rada posudzuje jednotlivo, či je subjekt „vo vlastníctve alebo pod kontrolou“ dotknutého subjektu.

40

Súd prvého stupňa v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku správne uviedol, že vzhľadom na to, že výraz „boli… označené“ je uvedený v úvodnej časti článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, musí Rada posudzovať skutočnosť, či je subjekt „vo vlastníctve alebo pod kontrolou“, jednotlivo, predovšetkým v závislosti od stupňa predmetného vlastníctva alebo intenzity predmetnej kontroly. Súd prvého stupňa rovnako správne v bodoch 63 a 69 uvedeného rozsudku zdôraznil, že z dôvodu použitia formulácie „‚zmrazia sa‘“ v tom istom ustanovení nariadenia č. 423/2007 je prijatie opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov vo vzťahu k subjektu, ktorý Rada označila za subjekt vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjektu, ktorý je sám označený za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní, povinné a nie je odôvodnené skutočnosťou, že tento vlastnený alebo kontrolovaný subjekt sa sám zúčastňuje na šírení jadrových zbraní.

41

Tieto dve posúdenia Súdu prvého stupňa si neodporujú, keďže prvé sa vzťahuje na povinnosť preveriť, s určitou voľnou úvahou, skutočnosť, či je subjekt „vo vlastníctve alebo pod kontrolou“ dotknutého subjektu, zatiaľ čo druhé sa týka povinnosti zmraziť finančné prostriedky takéhoto subjektu bez toho, aby sa kontrolovalo, či sa tento subjekt sám osebe podieľa na šírení jadrových zbraní.

42

Za týchto okolností nemožno z existencie voľnej úvahy Rady v súvislosti s posúdením, či je subjekt vo vlastníctve alebo pod kontrolou iného subjektu, odvodiť, že Rada disponuje voľnou úvahou tiež v súvislosti s posúdením účasti takéhoto subjektu na šírení jadrových zbraní pri rozhodovaní o nariadení zmrazenia jeho finančných prostriedkov.

43

Ani z povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 nemožno vyvodiť nijaký záver v prospech uznania takejto právomoci. Individuálne a špecifické dôvody, ktoré je Rada povinná uviesť, sú dôvodmi, ktoré sa týkajú zapísania osôb, subjektov a orgánov na predmetný zoznam, t. j. podľa okolností prípadu, podieľaní sa na jadrových aktivitách Iránskej islamskej republiky alebo, pokiaľ ide o vlastnené alebo kontrolované subjekty, dôvodov, ktoré ju viedli k záveru, že podmienka týkajúca sa vlastníctva alebo kontroly bola splnená.

44

Vzhľadom na to, čo je uvedené vyššie, nie je prvá časť prvého odvolacieho dôvodu dôvodná a v dôsledku toho ju treba zamietnuť.

45

Druhou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa pri výklade článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 tým spôsobom, že nepriznáva Rade voľnú úvahu v súvislosti s určením, či dcérska spoločnosť spĺňa kritériá určené v tomto ustanovení, porušil zásadu proporcionality. Druhým odvolacím dôvodom tvrdí, že ak by Súdny dvor dospel k záveru, že uplatnenie článku 7 ods. 2 písm. d) uvedeného nariadenia sa musí považovať za povinné, toto ustanovenie je samo osebe v rozpore so zásadou proporcionality, a preto by malo byť v prejednávanej veci vyhlásené za neuplatniteľné v súlade s článkom 241 ES, čím by sporné rozhodnutie stratilo právny základ. Tieto výhrady a odvolacie dôvody sa v zásade týkajú bodov 75, 76, 99, 102 a 103 napadnutého rozsudku, ako aj jeho bodov 107 až 110.

46

Odvolateľka kritizuje odôvodnenie Súdu prvého stupňa, že pri výklade článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 nezohľadnil rezolúcie Bezpečnostnej rady. Pripomína súvislosť, ktorá existuje medzi týmito rezolúciami a týmto nariadením a ktorá vyplýva predovšetkým z odôvodnení č. 1, 2, 5 a 6 uvedeného nariadenia, ako aj z odôvodnení spoločnej pozície 2007/140. Okrem iného má podľa nej rezolúcia č. 1803 (2008), hoci bola prijatá neskôr ako nariadenie č. 423/2007, osobitný význam pri výklade článku 7 ods. 2 písm. d) tohto nariadenia. Podľa nej totiž skutočnosť, že Bezpečnostná rada neprijala voči odvolateľke nijaké opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov, ale v bode 10 tejto rezolúcie odporučila štátom, „aby boli obozretné“, nasvedčuje tomu, že na dosiahnutie cieľov sledovaných rezolúciami Bezpečnostnej rady postačovala účinnosť menej závažných opatrení, ako je zmrazenie finančných prostriedkov.

47

Odvolateľka sa okrem iného domnieva, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, ako to uviedol v poslednej vete bodu 103 napadnutého rozsudku, že zmrazenie finančných prostriedkov subjektov vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjektu označeného za zúčastneného na šírení jadrových zbraní je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie účinnosti opatrení prijatých voči tomuto subjektu a na zabezpečenie toho, že tieto opatrenia sa nebudú obchádzať. Podľa odvolateľky už článok 5 ods. 1, článok 7 ods. 3 a 4, ako aj články 13 a 16 nariadenia č. 423/2007 stanovujú účinné opatrenia. Súd prvého stupňa podľa nej pochybil, keď odmietol alternatívne opatrenia navrhnuté odvolateľkou ako opatrenia, ktoré nemôžu predísť prípadným transakciám, ktoré nebudú v súlade s príslušnými prijatými opatreniami. V každom prípade pokiaľ ide o alternatívne opatrenia ex post, bolo podľa nej možné stanoviť zapísanie dcérskej spoločnosti do zoznamu až po použití takýchto opatrení. Súd prvého stupňa rozhodnutím, ktoré vydal, podľa nej skreslil zásadu proporcionality a preniesol dôkazné bremeno tým, že vyžadoval, aby odvolateľka preukázala absolútnu účinnosť alternatívnych opatrení.

48

Okrem toho je podľa odvolateľky kategorické odmietnutie jej argumentácie týkajúcej sa účinnosti alternatívnych opatrení Súdom prvého stupňa v bode 107 napadnutého rozsudku zjavne neprimerané vzhľadom na rozsah porušenia jej základných práv opatreniami na zmrazenie finančných prostriedkov.

49

Odvolateľka konštatuje, že v spornom rozhodnutí boli spomenuté len dve z dvadsiatich dcérskych spoločností Bank Melli Iran. Rovnako poskytla Súdu prvého stupňa iný príklad uvedený v bode 53 napadnutého rozsudku, z ktorého podľa nej vyplývalo, že Rada mala do sporného zoznamu zapísať materský subjekt bez toho, aby uviedla akúkoľvek z jeho šiestich dcérskych spoločností. Z toho vyvodzuje, že buď Rada disponuje voľnou úvahou v súvislosti s uplatňovaním článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007, ako to tvrdí odvolateľka, alebo táto prax preukazuje neprimeranosť povinnosti zapísať do uvedeného zoznamu všetky dcérske spoločnosti.

50

Odvolateľka z toho vyvodzuje záver, že Rada disponuje voľnou úvahou a že Súd prvého stupňa pri výklade článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 tým spôsobom, že jeho uplatňovanie je povinné, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Uvedený článok 7 ods. 2 písm. d) je podľa nej prinajmenšom nejednoznačný. Podľa judikatúry totiž v prípade, ak možno text sekundárneho práva vykladať viacerými spôsobmi, treba uprednostniť výklad, podľa ktorého je toto ustanovenie v súlade so Zmluvou. V prejednávanej veci Súd prvého stupňa podľa nej vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď nevyložil článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 v tom zmysle, že Rada disponuje voľnou úvahou.

51

Rada, Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia sa domnievajú, že Súd prvého stupňa pri posudzovaní proporcionality sporného opatrenia nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

52

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada proporcionality je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie [rozsudky z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C-491/01, Zb. s. I-11453, bod 122; zo 6. decembra 2005, ABNA a i., C-453/03, C-11/04, C-12/04 a C-194/04, Zb. s. I-10423, bod 68, ako aj z 8. júna 2010, Vodafone a i., C-58/08, Zb. s. I-4999, bod 51].

53

Odvolateľka nespochybnila legitímnosť sledovaného cieľa, ktorým je boj proti šíreniu jadrových zbraní v Iráne s cieľom zachovať mier a medzinárodnú bezpečnosť, ale vhodnosť a nevyhnutnosť zmrazenia finančných prostriedkov vlastnených alebo kontrolovaných subjektov. Súdu prvého stupňa v prvom rade vytýka to, že pri výklade článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 nezohľadnil dostatočným spôsobom rezolúcie Bezpečnostnej rady.

54

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na jednej strane rezolúcie Bezpečnostnej rady a na druhej strane spoločné pozície Rady, ako aj jej nariadenia sú súčasťou odlišných právnych poriadkov. Akty prijaté na jednej strane Organizáciou Spojených národov a na druhej strane Úniou sú prijaté orgánmi s autonómnymi právomocami, ktoré im priznávajú ich zakladajúce listiny, čiže Zmluvy, ktorými boli vytvorené (rozsudok zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, C-548/09 P, Zb. s. I-11381, body 100 a 102).

55

V bode 103 už citovaného rozsudku Bank Melli Iran/Rada Súdny dvor pripomenul, že pri vypracovávaní opatrení Spoločenstva, ktorých cieľom je vykonanie rezolúcie Bezpečnostnej rady uvedenej v spoločnej pozícii, musí Spoločenstvo riadne zohľadniť znenie a ciele dotknutej rezolúcie. Rovnako treba pri výklade nariadenia, ktorého cieľom je vykonanie rezolúcie Bezpečnostnej rady, zohľadniť jej znenie a účel (rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný, bod 104 a citovaná judikatúra).

56

Súd prvého stupňa zohľadnil rezolúciu č. 1737 (2006), lebo v bode 6 napadnutého rozsudku konštatoval, že bola vykonaná nariadením č. 423/2007, ktorého obsah je v podstate zhodný s obsahom spoločnej pozície 2007/140. V tejto súvislosti odvolateľka nepreukazuje, v čom mohol Súd prvého stupňa dospieť k inému záveru, pokiaľ ide o nevyhnutnosť zmraziť finančné prostriedky vlastnených alebo kontrolovaných subjektov. Treba totiž konštatovať, že rezolúcia č. 1737 (2006) vo svojom bode 12 výslovne stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov subjektov, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou osôb alebo subjektov, ktoré sa podieľajú na jadrových aktivitách Iránskej islamskej republiky.

57

Pokiaľ ide o rezolúciu č. 1803 (2008), táto neukladá štátom konkrétne opatrenia, ale žiada ich, aby boli obozretné, pokiaľ ide o činnosti vykonávané finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa na ich území vo vzťahu k Bank Melli Iran, aby zabránili tomu, že tieto činnosti prispejú k činnostiam predstavujúcim nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní (pozri v tomto zmysle rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný, bod 107). Z tohto odporúčania nemožno vyvodiť neexistenciu nevyhnutnosti zmraziť finančné prostriedky subjektov vo vlastníctve alebo pod kontrolou Bank Melli Iran.

58

Za týchto okolností Súd prvého stupňa nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 103 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že pokiaľ sú zmrazené finančné prostriedky subjektu, ktorý je označený za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento subjekt bude vyvíjať nátlak na subjekty, ktoré vlastní alebo kontroluje, aby obišiel účinky opatrení, ktoré sa ho týkajú, a že zmrazenie finančných prostriedkov týchto subjektov je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie účinnosti prijatých opatrení a zaručenie toho, že tieto opatrenia sa nebudú obchádzať.

59

Pokiaľ ide v druhom rade o alternatívne opatrenia navrhnuté odvolateľkou, treba najprv konštatovať, že Súd prvého stupňa v bode 109 napadnutého rozsudku odmietol preskúmanie opatrení spočívajúcich v schvaľovaní transakcií vopred a ich sledovaní nezávislým splnomocnencom, ako aj úplný zákaz transakcií s Iránskou islamskou republikou, ktoré boli prvýkrát uvedené na pojednávaní, z dôvodu, že by to bolo v rozpore s článkom 48 ods. 2 a článkom 76a ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. V bode 107 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že tvrdenie založené na primeranosti opatrení dohľadu a kontroly existujúcich v čase prijatia sporného rozhodnutia vzhľadom na nebezpečenstvo uvedené v bode 103 napadnutého rozsudku nebolo podporené, čím konštatoval neexistenciu dôkazov, pričom Súdnemu dvoru v rámci odvolania neprislúcha jej preskúmanie. Pokiaľ ide o opatrenia ex post uvedené v bode 108 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupňa vyhodnotil ich účinnosť na základe posúdenia skutkového stavu, čoho preskúmanie v rámci odvolania Súdnemu dvoru rovnako neprislúcha.

60

Vzhľadom na tieto okolnosti nemožno spochybniť záver Súdu prvého stupňa uvedený v bode 110 napadnutého rozsudku, že alternatívne opatrenia, ktoré navrhla odvolateľka, neboli primerané na dosiahnutie sledovaného cieľa.

61

Rovnako, ako to tiež uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, a z dôvodov, ktoré Súd prvého stupňa uviedol v bodoch 111 a 112 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupňa bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, mohol dospieť k záveru, že vzhľadom na prvoradú dôležitosť zachovania mieru a medzinárodnej bezpečnosti neboli obmedzenia slobodného výkonu hospodárskej činnosti, ako aj práva vlastniť majetok bankovej inštitúcie, ktoré spôsobili opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov, neprimerané vzhľadom na sledované ciele.

62

V treťom rade odvolateľka uvádza skutočnosť, že nebolo praxou Rady zmrazovať finančné prostriedky všetkých subjektov vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjektov označených za podieľajúce sa šírení jadrových zbraní. Súd prvého stupňa však nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol:

63

Súd prvého stupňa rovnako bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, v bode 76 napadnutého rozsudku usúdil, že judikatúra týkajúca sa výkladu aktov Spoločenstva uvedená odvolateľkou a pripomenutá v bode 50 tohto rozsudku nie je relevantná, keďže neexistovala pochybnosť o výklade článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007.

64

Z týchto úvah vyplýva, že Súd prvého stupňa neporušil zásadu proporcionality pri svojom výklade článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 ani pri preskúmaní uplatnenia tohto ustanovenia na situáciu odvolateľky. V dôsledku toho nie sú druhá časť prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod opodstatnené a treba ich zamietnuť.

65

Odvolateľka kritizuje body 119 až 129 napadnutého rozsudku. Uvádza, že kritérium, ktoré sa má zohľadniť, je to, ktoré je uvedené v bode 121 napadnutého rozsudku, podľa ktorého treba preskúmať, či „na základe toho, že… je vo vlastníctve [Bank Melli Iran], sa môže s nezanedbateľnou pravdepodobnosťou podieľať na obídení účinkov opatrení prijatých voči jej materskému subjektu“.

66

Súd prvého stupňa však podľa nej vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 123 napadnutého rozsudku uviedol, že neuplatňovanie článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 na dcérsku spoločnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve subjektu označeného za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní, môžu odôvodniť iba výnimočné okolnosti.

67

Odvolateľka rovnako uvádza nesprávne právne posúdenie, z ktorého Súd prvého stupňa podľa nej vychádzal pri neprimeranom zohľadnení predchádzajúcich rozhodnutí z oblasti práva hospodárskej súťaže. Odvolateľka tvrdí, že domnienka používaná v práve hospodárskej súťaže je vyvrátiteľná. Okrem iného zatiaľ čo podľa tohto práva sú dotknuté spoločnosti oprávnené predložiť Komisii pripomienky, v prejednávanej veci to tak podľa nej nebolo, keďže odvolateľka bola zapísaná do sporného zoznamu bez toho, aby mala príležitosť namietať proti stanovisku Rady.

68

Odvolateľka okrem toho tvrdí, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri tom, ako voči nej uplatil kritérium stanovené v bode 121 napadnutého rozsudku. Predovšetkým podľa nej vychádzal z takéhoto nesprávneho právneho posúdenia tým, že príliš veľkú dôležitosť pripísal oprávneniu materského subjektu menovať riaditeľov Melli Bank. Odvolateľka v tejto súvislosti pripomína viacero okolností uvedených v bode 17 žaloby podanej na Súd prvého stupňa, ako aj obmedzenia uvedené v jej korešpondencii a vyvodzuje z toho, že nebolo nevyhnutné prijať opatrenia, ako je zmrazenie finančných prostriedkov.

69

Podľa odvolateľky sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok tým, že vychádzajú z toho, že bude konať protiprávne, porušujú zásadu prezumpcie neviny, keďže zmrazenie finančných prostriedkov je porovnateľné s trestnoprávnou sankciou.

70

Komisia zdôrazňuje, že ani v rámci tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka nepreukazuje, v čom vychádzalo odôvodnenie Súdu prvého stupňa z nesprávneho právneho posúdenia. Odvolateľka podľa nej okrem iného spochybňuje posúdenie skutkových okolností a hodnotenie dôkazov.

71

Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia spochybňujú kritérium, ktoré Súd prvého stupňa uviedol v prvej vete bodu 121 napadnutého rozsudku. Podľa nich článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 obsahuje alternatívnu podmienku, v dôsledku čoho ak je preukázané, že odvolateľka je vo výlučnom vlastníctve Bank Melli Iran, nie je potrebné preukázať existenciu kontroly nad ňou. Podľa Komisie sa musia rôzne okolnosti uvedené Súdom prvého stupňa na preukázanie takejto kontroly považovať „skôr za prvky…, ktoré preukazujú ratio legis“ uvedeného článku 7 ods. 2 písm. d).

72

Spojené kráľovstvo však uvádza, že aj keby bolo kritérium uplatnené Súdom prvého stupňa prípustné, odvolateľka nepreukázala, že Súd prvého stupňa vychádzal vo svojom odôvodnení z nesprávneho právneho posúdenia.

73

Pokiaľ ide o to, že Súd prvého stupňa použil kritériá vychádzajúce z práva hospodárskej súťaže, Rada, Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia uvádzajú, že Súd prvého stupňa sa nimi len inšpiroval.

74

Tieto inštitúcie a členské štáty pripomínajú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je zmrazenie finančných prostriedkov zabezpečovacím opatrením a nie sankciou.

75

Článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov subjektov označených za vlastnené alebo kontrolované subjektmi, ktoré sú samy označené za podieľajúce sa na šírení jadrových zbraní v zmysle článku 7 ods. 2 písm. a) alebo b) uvedeného nariadenia, priamo s ním spojené alebo podporujúce ho. Toto ustanovenie sa má vykladať v súlade s bodom 12 rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1737 (2006), ktorý stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov subjektom, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou osôb alebo subjektov označených za podieľajúce sa šírení jadrových zbraní, priamo s ním spojené alebo podporujúce ho.

76

Článok 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 stanovuje dve alternatívne kritériá, a síce vlastníctvo a kontrolu. Zo sporného rozhodnutia aj z pripomienok, ktoré Rada predložila na pojednávaní pred Súdom prvého stupňa, ako ich Súd prvého stupňa uviedol v bode 120 napadnutého rozsudku, vyplýva, že zmrazenie finančných prostriedkov odvolateľky bolo vykonané z dôvodu, že je subjektom „vo vlastníctve“ Bank Melli Iran. Súd prvého stupňa tak správne obmedzil svoje preskúmanie na preverenie toho, či je Bank Melli vo vlastníctve Bank Melli Iran.

77

Odvolateľka nespochybňuje, že je vo výlučnom vlastníctve Bank Melli Iran. Domnieva sa však, že Súd prvého stupňa na požadovanej právnej úrovni nepreveril, či z dôvodu, že je vo vlastníctve Bank Melli Iran, môže byť s nezanedbateľnou pravdepodobnosťou vedená k obchádzaniu účinkov opatrení prijatých voči jej materskému subjektu, čím odkazuje na prvú vetu bodu 121 napadnutého rozsudku.

78

V tejto súvislosti treba konštatovať, že napriek jasnému zneniu článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007, ktorý sa vykladá v súlade s bodom 12 rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1737 (2006), a hoci odvolateľka nespochybňovala, že je vo výlučnom vlastníctve Bank Melli Iran, Súd prvého stupňa považoval za nevyhnutné vykonať dodatočné preskúmanie.

79

Neuplatnil tak právo Únie správnym spôsobom. Ak je totiž subjekt v 100 % vlastníctve subjektu označeného za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní, podmienka vlastníctva stanovená v článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 je splnená.

80

Toto nesprávne právne posúdenie však nespôsobuje zrušenie napadnutého rozsudku, keďže Súd prvého stupňa v každom prípade zamietol žalobný dôvod odvolateľky.

81

Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, opatrenie prijaté voči nej, ktoré je dôsledkom toho, že je vo výlučnom vlastníctve Bank Melli Iran, nie je v rozpore s prezumpciou neviny. Opatrenie zmrazenia finančných prostriedkov prijaté na základe článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 sa totiž nevzťahuje presne na autonómne správanie subjektu, ako je odvolateľka, a teda nevyžaduje jeho správanie, ktoré by bolo v rozpore s pravidlami uvedeného nariadenia.

82

Tretí odvolací dôvod je v dôsledku toho nedôvodný.

83

Odvolateľka spochybňuje odôvodnenie Súdu prvého stupňa, ktoré uviedol v bodoch 143 až 151 napadnutého rozsudku. Pripomína, že odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu musí byť dotknutému subjektu oznámené súčasne s týmto aktom a uvádza, že v prejednávanej veci sporné rozhodnutie neobsahovalo nijaké „individuálne a špecifické dôvody“, ako ich vyžaduje článok 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007. Vo svojej replike uvádza, že sporné rozhodnutie jej malo byť oznámené.

84

V prvom rade podľa odvolateľky nepostačovalo len to, že Rada v spornom rozhodnutí uviedla, že bolo prijaté v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, keďže toto ustanovenie obsahuje rôzne prípady, v ktorých mohla Rada pristúpiť k jej zapísaniu do sporného zoznamu.

85

V druhom rade uvádza, že nebol uvedený nijaký dôvod, prečo sa Rada domnievala, že existovala nezanedbateľná pravdepodobnosť, že odvolateľka by mohla byť vedená k obchádzaniu účinkov zapísania jej materského subjektu do tohto zoznamu.

86

V treťom rade odvolateľka uvádza, že tvrdenie Súdu prvého stupňa, že Rada implicitne dospela k záveru, že odvolateľka je vo vlastníctve svojho materského subjektu v zmysle článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007, a teda že bola do uvedeného zoznamu zapísaná na tomto základe, predstavuje nepodložený záver, ktorý nijako nevyplýva zo znenia sporného rozhodnutia.

87

Vo štvrtom rade odvolateľka tvrdí, že možnosť podať žalobu proti spornému rozhodnutiu nevyvracia skutočnosť, že Rada porušila povinnosť odôvodniť toto rozhodnutie.

88

V piatom rade odvolateľka naznačuje, že začala prostredníctvom korešpondencie komunikovať s Radou, aby sa snažila pochopiť dôvody svojho zapísania do sporného zoznamu aj dôvody zmrazenia svojich finančných prostriedkov, ale že Rada jej odmietla poskytnúť svoj spis.

89

Rada, Francúzska republika a Komisia spochybňujú prípustnosť odvolacieho dôvodu založeného na neodôvodnení sporného rozhodnutia.

90

Komisia tvrdí, že odvolateľka nespochybňuje zásadu, ktorú Súd prvého stupňa uviedol v bode 146 napadnutého rozsudku, podľa ktorej sa povinnosť odôvodnenia, ktorú mala Rada, týkala okrem uvedenia právneho základu aj okolnosti, že dotknutý subjekt bol vo vlastníctve alebo pod kontrolou subjektu, ktorý bol označený ako podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní v zmysle článku 7 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia č. 423/2007.

91

V tejto súvislosti sa Rada, Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia domnievajú, že Súd prvého stupňa nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 147 a nasledujúcich bodoch napadnutého rozsudku uviedol, že sporné rozhodnutie bolo odôvodnené dostatočným spôsobom. Podľa nich najmä uvedenie Melli Bank v bode 4 tabuľky B prílohy uvedeného nariadenia umožňovalo odvolateľke poznať, že jej finančné prostriedky boli zmrazené z dôvodu, že je dcérskou spoločnosťou Bank Melli Iran.

92

Na úvod treba odmietnuť odvolací dôvod založený na neoznámení sporného rozhodnutia. Ako to tiež uviedol generálny advokát v bode 66 svojich návrhov, tento dôvod nebol uvedený v konaní pred Súdom prvého stupňa. V rámci odvolania je totiž právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov prejednávaných prvostupňovým súdom (rozsudok z 15. septembra 2011, Nemecko/Komisia, C-544/09 P, bod 63).

93

Pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, odvolateľka nespochybňuje zásadu, podľa ktorej sa táto povinnosť musí posudzovať v závislosti od okolností daného prípadu, čo Súd prvého stupňa pripomenul v bodoch 143 až 145 napadnutého rozsudku. Tvrdí však, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že odôvodnenie sporného rozhodnutia je dostatočné a je v súlade s povinnosťou stanovenou v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 uviesť individuálne a špecifické dôvody tohto rozhodnutia.

94

V bode 147 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa konštatoval, že Rada tak v názve sporného rozhodnutia, ako aj v jeho odôvodnení č. 2 uviedla právny základ, z ktorého vychádza prijatie tohto rozhodnutia, t. j. článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, a v bode 4 tabuľky B prílohy sporného rozhodnutia uviedla skutočnosť, že Bank Melli Iran sa podieľa na šírení jadrových zbraní, a skutočnosť, že odvolateľka patrí medzi organizačné zložky a dcérske spoločnosti tejto spoločnosti.

95

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Súd prvého stupňa nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že nebolo nevyhnutné spresniť, že sporné rozhodnutie bolo, čo sa týka odvolateľky, prijaté na základe článku 7 ods. 2 písm. d) uvedeného nariadenia, keďže sa v ňom uvádzajú organizačné zložky a dcérske spoločnosti Bank Melli Iran.

96

Súd prvého stupňa preto nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 148 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že uvedenie odvolateľky ako dcérskej spoločnosti Bank Melli Iran, čo bola pre odvolateľku nevyhnutne známa skutočnosť a čo odvolateľka nikdy nespochybnila, postačovalo vzhľadom na judikatúru v oblasti povinnosti odôvodnenia, ktorú pripomenul.

97

Pokiaľ ide o možnosť podať žalobu, tvrdenie odvolateľky vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa totiž v bode 151 predmetného rozsudku neuviedol jednoduché tvrdenie, že odvolateľka mohla podať žalobu, ale podrobne uviedol obsah žaloby podanej vo veci T-246/08, aby posilnil svoj záver o dostatočnosti odôvodnenia, pričom v tejto súvislosti uviedol, že v okamihu podania žaloby si bola odvolateľka vedomá súvislosti, ktorá existovala medzi zmrazením jej finančných prostriedkov a účasťou na šírení jadrových zbraní, ktorá bola vytýkaná jej materskému subjektu, Bank Melli Iran.

98

Pokiaľ ide o tvrdenia založené na nesprístupnení spisu Rady, toto tvrdenie nie je relevantné na účely posúdenia odvolacieho dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia, keďže Súd prvého stupňa bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, rozhodol, že odôvodnenie tohto rozhodnutia postačovalo vzhľadom na judikatúru v tejto oblasti.

99

Z toho vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

100

Keďže žiadnemu z dôvodov, ktoré uviedla odvolateľka, sa nevyhovelo, odvolanie treba zamietnuť.

101

Podľa článku 122 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie nedôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 tohto poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch a Rada, Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia navrhli zaviazať ju na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: