1. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Uplatniteľná právna úprava – Kogentná povaha kolíznych noriem – Nemocenské poistenie – Poberatelia dôchodku vyplácaného na základe právnych predpisov členského štátu, ktorý nie je krajinou bydliska
(Nariadenie Rady č. 1408/71, články 28 a 28a, a nariadenie Rady č. 574/72, článok 29)
2. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Nemocenské poistenie – Poberatelia dôchodku vyplácaného na základe právnych predpisov členského štátu, ktorý nie je krajinou bydliska
(Nariadenie Rady č. 1408/71, články 28, 28a a 30, a nariadenie Rady č. 574/72, článok 29)
3. Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Sociálne zabezpečenie migrujúcich občanov – Poberatelia dôchodku vyplácaného na základe právnych predpisov členského štátu, ktorý nie je krajinou bydliska
(Článok 21 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1408/71)
1. Kolízne normy upravené nariadením č. 1408/71, zmeneným a doplneným nariadením č. 1992/2006, sú pre členské štáty kogentné, nemožno pripustiť, že sociálne poistené osoby patriace do pôsobnosti uplatňovania týchto noriem by mohli zabrániť ich účinkom tým, že by mali možnosť výberu sa im vyhnúť. Uplatnenie systému kolízie zákonov zavedeného nariadením č. 1408/71 totiž závisí len od objektívnej situácie, v ktorej sa nachádza dotknutý pracovník. Články 28 a 28a tohto nariadenia svojím znením neposkytujú poberateľom dôchodku, ktorí podliehajú jeho ustanoveniam, nijaké právo voľby.... Pokiaľ sa poberateľ dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov členského štátu nachádza v objektívnej situácii opísanej v uvedených článkoch, kolízna norma uvedená v ich ustanoveniach sa na neho uplatní bez toho, aby sa mohol vzdať jej účinkov, tým, že sa neprihlási v súlade s článkom 29 nariadenia č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71, v príslušnej inštitúcii členského štátu svojho bydliska. Články 28 a 28a nariadenia č. 1408/71 majú teda kogentný charakter pre sociálne poistené osoby spadajúce do ich pôsobnosti.
Prihlásenie sa v príslušnej inštitúcii členského štátu bydliska upravené v článku 29 nariadenia č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71, predstavuje výlučne administratívnu formalitu, ktorej dodržanie je nevyhnutné na zabezpečenie skutočného poskytovania vecných dávok v tomto členskom štáte podľa článkov 28 a 28a nariadenia č. 1408/71. V tejto súvislosti vydaním tlačiva E 121 príslušná inštitúcia členského štátu iba vyhlasuje, že dotknutá sociálne poistená osoba má nárok na vecné dávky podľa právnych predpisov tohto štátu, ak by tam mala bydlisko. Keďže také tlačivo má čisto deklaratórny charakter, jeho predloženie príslušnej inštitúcii členského štátu na účely prihlásenia sa dotknutej sociálne poistenej osoby v inštitúcii nepredstavuje podmienku vzniku nárokov na dávky v tomto členskom štáte.
Za týchto okolností poberatelia dôchodkov spadajúci pod články 28 a 28a nariadenia č. 1408/71 so zreteľom na kogentný charakter systému zavedeného týmito ustanoveniami si nemôžu vybrať, že sa vzdajú nároku na vecné dávky v členskom štáte svojho bydliska tým, že sa neprihlásia v príslušnej inštitúcii tohto členského štátu, a toto neprihlásenie sa nemôže mať za následok ich oslobodenie od platenia príspevkov v členskom štáte zodpovednom za vyplácanie ich dôchodku, pretože v každom prípade náklady na nich znáša posledný uvedený štát, a to bez toho, aby bolo možné vyhnúť sa systému stanovenému uvedeným nariadením.
V prípade neprihlásenia sa v príslušnej inštitúcii členského štátu bydliska sa takto sociálne poistenej osobe fakticky nemôžu poskytovať uvedené dávky v tomto štáte, a teda táto osoba nespôsobuje nijaké výdavky, ktoré by členský štát zodpovedný za vyplácanie jej dôchodku mal nahradiť členskému štátu jej bydliska podľa článku 36 nariadenia č. 1408/71 v spojení s článkom 95 nariadenia č. 574/72. Taká okolnosť však nemá nijaký vplyv na existenciu nároku na tieto dávky, a teda ani na súvisiacu povinnosť platiť príslušným inštitúciám členského štátu, ktorého právna úprava zakladá taký nárok, príspevky na pokrytie rizika, ktoré znáša podľa ustanovení nariadenia č. 1408/71. Takáto povinnosť platiť príspevky z dôvodu existencie nároku na dávky, a to aj bez faktického poskytnutia uvedených dávok, je vlastná zásade solidarity uplatňovanej vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia, pretože neexistencia takej povinnosti by mohla dotknuté osoby podnietiť, aby s prispievaním do tohto systému vyčkali, až kým riziko nenastane.
(pozri body 52, 57, 61 – 65, 72 – 75)
2. Články 28, 28a a 33 nariadenia č. 1408/71 zmeneného a doplneného nariadením č. 1992/2006 v spojení s článkom 29 nariadenia č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71, zmeneného a doplneného nariadením č. 311/2007, sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje právna úprava členského štátu, ktorá stanovuje, že poberatelia dôchodku na základe právnych predpisov tohto štátu, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, v ktorom podľa uvedených článkov 28 a 28a nariadenia č. 1408/71 majú nárok na vecné nemocenské dávky poskytované príslušnou inštitúciou tohto posledného uvedeného členského štátu, musia formou zrážok z uvedeného dôchodku platiť príspevky na uvedené dávky, aj keď sa neprihlásili v príslušnej inštitúcii členského štátu svojho bydliska.
(pozri bod 80, bod 1 výroku)
3. Článok 21 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje právna úprava členského štátu, ktorá stanovuje, že poberatelia dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov tohto štátu, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, v ktorom majú podľa článkov 28 a 28a nariadenia č. 1408/71, zmeneného a doplneného nariadením č. 1992/2006, nárok na vecné nemocenské dávky poskytované príslušnou inštitúciou posledného uvedeného členského štátu, musia formou zrážky z uvedeného dôchodku platiť príspevky na uvedené dávky, aj keď sa neprihlásili v príslušnej inštitúcii členského štátu svojho bydliska.
Článok 21 ZFEÚ sa naopak má vykladať v tom zmysle, že taká vnútroštátna právna úprava mu odporuje, ak spôsobuje alebo obsahuje neodôvodnenú rozdielnosť v zaobchádzaní s rezidentmi a nerezidentmi, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, pokiaľ ide o zaručenie kontinuity celkovej ochrany pred rizikom choroby, ktorú požívali v rámci poistných zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy.
(pozri body 130, 131, bod 2 výroku)