Vec C‑266/09

Stichting Natuur en Milieu a i.

proti

College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden, predtým College voor de toelating van bestrijdingsmiddelen

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný College van Beroep voor het bedrijfsleven)

„Životné prostredie – Prípravky na ochranu rastlín – Smernica 91/414/EHS – Prístup verejnosti k informáciám – Smernice 90/313/EHS a 2003/4/ES – Časová pôsobnosť – Pojem ‚informácia o životnom prostredí‘ – Dôvernosť obchodných a priemyselných informácií“

Abstrakt rozsudku

1. Životné prostredie – Sloboda prístupu k informáciám – Smernica 2003/4 – Informácia o životnom prostredí – Pojem

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4, článok 2)

2. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414 – Zásada dôvernosti informácií, ktoré predstavujú obchodné alebo priemyselné tajomstvo

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4, článok 4 ods. 2; smernica Rady 91/414, článok 14 prvý a druhý odsek)

3. Životné prostredie – Sloboda prístupu k informáciám – Smernica 2003/4 – Povinnosť zváženia verejného záujmu, ktorému slúži sprístupnenie informácie o životnom prostredí, oproti osobitnému záujmu, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4, článok 4; smernica Rady 91/414, článok 14)

1. Pojem informácia o životnom prostredí uvedený v článku 2 smernice 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica 90/313, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa informácie predložené v rámci vnútroštátneho konania o povoľovaní alebo rozširovaní povolenia pre prípravok na ochranu rastlín s ohľadom na stanovenie maximálneho množstva pesticídu, jeho zložky alebo jeho rozkladných produktov v potravinách a nápojoch.

Pokiaľ totiž účelom poskytnutia informácií o prítomnosti rezíduí prípravkov na ochranu rastlín v rastlinách alebo na rastlinách je obmedziť riziko narušenia niektorej zložky biologickej diverzity a riziko rozšírenia týchto rezíduí najmä v pôde alebo podzemných vodách, napriek tomu, že takéto informácie samy osebe neobsahujú priame hodnotenie následkov týchto rezíduí na ľudské zdravie, týkajú sa zložiek životného prostredia, ktoré by ho mohli narušiť v prípade nadmernej prítomnosti týchto rezíduí, a práve to sa má na základe týchto informácií overiť.

(pozri body 42, 43, bod 1 výroku)

2. Ustanovenia článku 14 prvého odseku smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh sa s výnimkou prípadného uplatnenia druhého odseku uvedeného článku na prípady, ktoré sa týkajú jednej zo situácií uvedených v poslednom uvedenom ustanovení, majú vykladať v tom zmysle, že ich možno uplatniť len v prípade, že tým nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 2 smernice 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica 90/313.

Uvedený článok 14 totiž treba vykladať v tom zmysle, že členské štáty a Komisia musia zabezpečiť, aby sa s informáciami, ktoré predložili žiadatelia o povolenie na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín na trh a ktoré predstavujú priemyselné alebo obchodné tajomstvo, zaobchádzalo dôverne, pokiaľ o to títo žiadatelia požiadajú a pokiaľ členský štát alebo Komisia prijmú odôvodnenie uvedené zúčastnenými osobami, a to bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia smernice 2003/4. Tieto ustanovenia umožňujú členským štátom stanoviť, že žiadosť o informácie o životnom prostredí môže byť s výnimkou prípadu, keď sa tieto informácie týkajú emisií do životného prostredia, zamietnutá, pokiaľ by sprístupnenie týchto informácií porušilo dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií v prípade, že ju stanovuje vnútroštátne právo alebo právo Únie, tieto ustanovenia však tiež vyžadujú, aby bol taký dôvod odmietnutia vykladaný reštriktívne s ohľadom na záujem, ktorý pre verejnosť predstavuje sprístupnenie informácií, a aby bol v každom jednotlivom prípade zvážený verejný záujem, ktorému slúži sprístupnenie, oproti záujmu, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia.

Pokiaľ je za týchto okolností príslušným orgánom členského štátu predložená žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré poskytol žiadateľ o povolenie na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín na trh, a žiadosť o ochranu týchto informácií ako priemyselného alebo obchodného tajomstva v zmysle článku 14 smernice 91/414 sa im javí ako odôvodnená, sú tieto orgány napriek tomu povinné vyhovieť žiadosti o prístup k týmto informáciám, pokiaľ sa tieto informácie týkajú emisií do životného prostredia alebo pokiaľ sa v iných prípadoch javí verejný záujem, ktorému slúži sprístupnenie, silnejším ako záujem, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia.

(pozri body 50, 52 – 54, bod 2 výroku)

3. Článok 4 smernice 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica 90/313, sa má vykladať v tom zmysle, že týmto článkom predpísané zváženie verejného záujmu, ktorému slúži sprístupnenie informácie o životnom prostredí, oproti osobitnému záujmu, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia, musí byť vykonané v každom jednotlivom prípade predloženom príslušným orgánom, aj keby vnútroštátny zákonodarca predpisom všeobecnej povahy určil kritériá umožňujúce uľahčiť toto porovnávanie protichodných záujmov.

Ani ustanovenia článku 14 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, ani nijaké iné ustanovenie smernice 2003/4 totiž neumožňujú dospieť k záveru, že zváženie protichodných záujmov, ktoré predpisuje článok 4 poslednej uvedenej smernice, by mohlo byť nahradené iným opatrením, než je preskúmanie týchto záujmov v každom jednotlivom prípade. Táto okolnosť preto nebráni tomu, aby vnútroštátny zákonodarca v predpise všeobecnej povahy určil kritériá umožňujúce uľahčiť toto porovnávanie protichodných záujmov, pod podmienkou, že tento predpis nezbaví príslušné orgány možnosti skutočne vykonať osobitné preskúmanie každej situácie, ktorá im je predložená v rámci žiadosti o prístup k informácii o životnom prostredí podanej na základe smernice 2003/4.

(pozri body 57 – 59, bod 3 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 16. decembra 2010 (*)

Vo veci C‑266/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím College van Beroep voor het bedrijfsleven (Holandsko) z 29. mája 2009 a doručený Súdnemu dvoru 10. júna 2009, ktorý súvisí s konaním:

Stichting Natuur en Milieu,

Vereniging Milieudefensie,

Vereniging Goede Waar & Co.

proti

College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden, predtým College voor de toelating van bestrijdingsmiddelen,

za účasti:

Bayer CropScience BV,

Nederlandse Stichting voor Fytofarmacie,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora)

v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot (spravodajca), sudcovia K. Schiemann, L. Bay Larsen, C. Toader a A. Prechal,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. septembra 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Stichting Natuur en Milieu, v zastúpení: J. Rutteman, za právnej pomoci B. N. Kloostra, advocaat,

– Vereniging Milieudefensie, v zastúpení: B. N. Kloostra, advocaat,

– Vereniging Goede Waar & Co., v zastúpení: B. N. Kloostra, advocaat,

– College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden, predtým College voor de toelating van bestrijdingsmiddelen, v zastúpení: I. L. Rol, za právnej pomoci R. van den Tweel, advocaat,

– Bayer CropScience BV, v zastúpení: D. Waelbroeck, E. Antypas a E. Broeren, advocaten,

– holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia,

– grécka vláda, v zastúpení: S. Papaïoannou a I. Chalkias, splnomocnení zástupcovia,

– Európska komisia, v zastúpení: P. Oliver a B. Burggraaf, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 23. septembra 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. ES L 41, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375).

2 Tento návrh bol predložený v rámci konania o žalobe o neplatnosť podanej Stichting Natuur en Milieu, Vereniging Milieudefensie a Vereniging Goede Waar & Co. proti rozhodnutiu, ktorým im College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden, predtým College voor de toelating van bestrijdingsmiddelen (ďalej len „CTB“), odmietol sprístupniť niektoré štúdie a protokoly o terénnych pokusoch týkajúce sa rezíduí a účinnosti účinnej látky propamokarb v šaláte alebo na jeho povrchu (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 90/313/EHS

3 Podľa článku 3 smernice Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí (Ú. v. ES L 158, s. 56; Mim. vyd. 15/001, s. 402):

„1. S výnimkou ustanovenou týmto článkom musia členské štáty zabezpečiť, aby sa od verejných orgánov požadovalo sprístupňovanie informácií týkajúcich sa životného prostredia akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe na požiadanie a bez preukazovania dôvodu.

Členské štáty určia praktické opatrenia, podľa ktorých sa takéto informácie účinne sprístupnia.

2. Členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosť o takéto informácie bude zamietnutá, ak má dosah na:

…

– obchodné a priemyselné tajomstvo, vrátane duševného vlastníctva,

– dôvernosť osobných údajov a spisov,

– materiál dodaný treťou stranou, bez toho, aby bola táto strana právne viazaná to urobiť,

…

Ak môžu byť informácie o záležitostiach, ktoré sa týkajú horeuvedených záujmov, oddelené, informácie, ktoré majú verejné orgány sa poskytnú čiastočne.

…“

Smernica 90/642/EHS

4 Podľa článku 5b ods. 2 smernice Rady 90/642/EHS z 27. novembra 1990 o stanovení maximálnych hladín pre rezíduá pesticídov v a na určitých produktoch rastlinného pôvodu vrátane ovocia a zeleniny (Ú. v. ES L 350, s. 71; Mim. vyd. 03/011, s. 68), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/41/ES z 25. júna 1997 (Ú. v. ES L 184, s. 33; Mim. vyd. 03/021, s. 207):

„Členské štáty zavedú mechanizmy na stanovovanie maximálnych úrovní rezíduí, či už trvalých alebo dočasných, pre výrobky uvedené v článku 1 (1) dovážané na ich územia z členského štátu pôvodu, berúc pritom do úvahy osvedčené poľnohospodárske praktiky v členskom štáte pôvodu a bez dosahu na podmienky nevyhnuté z hľadiska ochrany zdravia spotrebiteľov, v prípadoch, keď neboli stanovené žiadne maximálne úrovne rezíduí pre tieto výrobky v súlade s ustanoveniami článkov 3 (1) alebo 5a.“

Smernica 91/414

5 Podľa článku 5 ods. 1 smernice 91/414:

„Vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky bude účinná látka zaradená do prílohy I na počiatočnú dobu neprevyšujúcu 10 rokov, ak sa dá očakávať, že prípravky na ochranu rastlín obsahujúce účinnú látku budú spĺňať nasledujúce podmienky:

a) ich rezíduá spôsobené aplikáciou podľa správnej odbornej praxe ochrany rastlín nebudú mať žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat alebo na spodnú vodu a ani žiadny neprijateľný vplyv na životné prostredie, a dané rezíduá – pokiaľ sú toxikologicky alebo ekologicky významné – sa dajú stanoviť všeobecne používanými metódami;

b) ich používanie v súlade so správnou odbornou praxou ochrany rastlín nemá žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat a ani žiadny neprijateľný vplyv na životné prostredie, ako je uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b), iv) a v).“

6 Článok 14 smernice 91/414 stanovuje:

„Členské štáty a Komisia musia – bez toho, aby tým bola dotknutá smernica Rady 90/313… – zabezpečiť, aby sa s informáciami predloženými žiadateľmi a týkajúcimi sa priemyselného a obchodného tajomstva zaobchádzalo ako s dôvernými, pokiaľ si to žiadateľ o zaradenie účinnej látky do prílohy I alebo žiadateľ o povolenie prípravku na ochranu rastlín želá, a ak členský štát alebo Komisia akceptuje, že požiadavka žiadateľa je oprávnená.

Dôvernosť sa nevzťahuje na:

…

– súhrn výsledkov skúšok, ktorých cieľom bolo potvrdiť účinnosť a neškodnosť látky alebo prípravku na ľudí, zvieratá, rastliny a životné prostredie,

…“

Smernica 2003/4

7 Podľa odôvodnenia č. 5 smernice 2003/4:

„Dňa 25. júna 1998 Európske spoločenstvo podpísalo Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Ustanovenia práva spoločenstva musia byť v súlade s uvedeným dohovorom vzhľadom na jeho uzavretie Európskym spoločenstvom.“

8 Podľa článku 2 smernice 2003/4:

„Na účely tejto smernice:

1. ‚Informácie o životnom prostredí‘ sú akékoľvek informácie v písomnej, vizuálnej, zvukovej, elektronickej alebo ľubovoľnej inej forme o:

a) stave prvkov životného prostredia, ako sú vzduch a atmosféra, voda, pôda, zem, krajina a prírodné prostredie vrátane mokradí, pobreží a morských oblastí, biologická diverzita a jej zložky vrátane geneticky modifikovaných organizmov, a o interakcii medzi týmito prvkami;

b) faktoroch, ako sú látky, energia, hluk, žiarenie alebo odpad vrátane rádioaktívneho odpadu, emisie, vypúšťanie alebo iné uvoľňovanie do životného prostredia, ktoré ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť prvky životného prostredia uvedené v písmene a);

c) opatreniach (vrátane administratívnych), ako sú politiky, legislatíva, plány, programy, environmentálne dohody a činnosti, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť prvky a faktory uvedené v písmenách a) a b), ako aj opatrenia alebo činnosti určené na ochranu týchto prvkov;

…

f) stave zdravia a bezpečnosti ľudí, vrátane prípadnej kontaminácie potravinového reťazca, o podmienkach ľudského života, kultúrnych lokalít a stavbách, pokiaľ majú alebo môžu byť dotknuté prvkami životného prostredia uvedenými v písmene a) alebo prostredníctvom týchto prvkov niektoré z faktorov alebo opatrení uvedených písmenách b) a c);

…“

9 Článok 4 smernice 2003/4 nazvaný „Výnimky“ uvádza v odseku 2:

„Členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí sa zamietne, ak by ich zverejnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť:

…

d) dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií, keď takúto dôvernosť ustanovuje národné právo alebo právo spoločenstva na ochranu oprávneného hospodárskeho záujmu vrátane verejného záujmu na zachovaní utajenia štatistických údajov a daňového tajomstva;

…

Dôvody zamietnutia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykladajú reštriktívnym spôsobom, pričom v každom jednotlivom prípade sa musí zohľadňovať verejný záujem na sprístupnení. V každom jednotlivom prípade sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie. členské štáty, v zmysle odseku 2 písm. a), d), f), g) a h), nesmú umožniť zamietnutie žiadosti, keď sa žiadosť týka informácií o emisiách do životného prostredia.

…“

10 Článok 11 smernice 2003/4 stanovuje:

„Smernica 90/313/EHS sa týmto ruší s účinnosťou od 14. februára 2005.

Odkazy na zrušenú smernica sa vykladajú ako odkazy na túto smernicu podľa korelačnej tabuľky v prílohe.“

Rozhodnutie 2005/370/ES:

11 Rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. EÚ L 124, s. 1) Rada Európskej únie vyjadrila súhlas s týmto dohovorom.

Vnútroštátna právna úprava

12 Podľa článku 22 zákona o pesticídoch z roku 1962 (Bestrijdingsmiddelenwet 1962):

„1. Povinnosť dôverného zaobchádzania podľa článku 2:5 Algemene Wet bestuursrecht (všeobecný zákon správneho práva) neplatí pre zložky pesticídov so škodlivými účinkami na ľudí, zvieratá alebo rastliny, ktorých zachovanie je žiadúce.

2. Pokiaľ podklady, ktoré boli podľa ustanovení tohto zákona alebo na ich základe poskytnuté príslušnému ministrovi alebo College alebo inej osobe alebo inštitúcii, obsahujú údaje, alebo z týchto podkladov je možné vyvodiť údaje, s ktorými sa z dôvodu ochrany priemyselného tajomstva má dôverne zaobchádzať, príslušný minister, resp. College rozhodne na písomnú žiadosť osoby, ktorá podklady poskytla, o tom, že bude zachovaná dôvernosť týchto údajov. Takú žiadosť treba odôvodniť.

3. Príslušný minister vydá predpisy stanovujúce, na ktoré údaje sa nevzťahuje povinnosť dôverného zaobchádzania.“

13 Ministerským nariadením z 19. októbra 1999 minister zdravotníctva, verejného blaha a športu konajúci v zhode so štátnym tajomníkom pre poľnohospodárstvo, ochranu prírody a rybárstvo zmenil a doplnil nariadenie o rezíduách pesticídov. Táto zmena okrem iného stanovuje prípustnú maximálnu hodnotu rezíduí (ďalej len „MHR“) pesticídu propamokarb v šaláte alebo na jeho povrchu vo výške 15 mg/kg.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14 K zmene MHR pre propamokarb v šaláte alebo na jeho povrchu došlo na žiadosť majiteľa prípravku Previcur N. Bayer CropScience BV (ďalej len „Bayer“) je právnym nástupcom tohto majiteľa.

15 Listom z 31. januára 2005 žalobcovia vo veci samej požiadali najmä CTB, aby im poskytol všetky informácie, ktoré boli základom rozhodnutia o stanovení vyššie uvedenej MHR.

16 Rozhodnutím z 8. marca 2005 CTB zamietol žiadosť žalobcov vo veci samej na základe článku 22 zákona o pesticídoch z roku 1962. Žalobcovia podali proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť listom zo 14. apríla 2005.

17 Dňa 31. mája 2005 CTB informoval spoločnosť Bayer o žiadosti o informácie podanej žalobcami vo veci samej. Ponúkol spoločnosti Bayer možnosť podať žiadosť o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami nachádzajúcimi sa v dotknutých dokumentoch.

18 Listom z 13. júla 2005 spoločnosť Bayer predovšetkým uviedla dokumenty, ktoré podľa nej obsahovali priemyselné tajomstvo. Išlo najmä o štúdie o rezíduách a protokoly o terénnych pokusoch. Požiadala o dôverné zaobchádzanie s týmito dokumentmi.

19 Dňa 22. júna 2007 CTB odmietol sprístupniť štúdie o rezíduách a protokoly o terénnych pokusoch na účely ochrany priemyselného tajomstva. Dodal zoznam dokumentov, ktorých kópiu bolo možné poskytnúť. Tento zoznam bol doplnený opravným rozhodnutím z zo 17. júla 2007.

20 Proti tomuto rozhodnutiu z 22. júna 2007 a opravnému rozhodnutiu zo 17. júla 2007 smeruje žaloba podaná žalobcami vo veci samej na vnútroštátnom súde. Tieto dva akty spolu predstavujú sporné rozhodnutie.

21 Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či vnútroštátny zákon, na základe ktorého bolo odmietnuté sprístupnenie niektorých informácií, ako aj jeho uplatnenie v prejednávanej veci sú zlučiteľné s povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice 2003/4.

22 Jeho otázky sa konkrétne týkajú okrem uplatnenia ratione temporis smernice 2003/4 na okolnosti prejednávanej veci aj samotného pojmu informácie o životnom prostredí upraveného touto smernicou. Najskôr sa totiž pýta, či údaje, ktoré sú základom vymedzenia MHR pre prípravok na ochranu rastlín, predstavujú takú informáciu o životnom prostredí a preto patria do vecnej pôsobnosti uvedenej smernice.

23 Vnútroštátny súd ďalej konštatuje, že článok 14 smernice 91/414 stanovuje nepodmienečnú dôvernosť obchodných a priemyselných informácií, a pýta sa na dosah tohto článku, keďže tento článok spresňuje, že platí „bez toho, aby tým bola dotknutá smernica 2003/4“. Posledná uvedená smernica sa vo svojom článku 4 odvoláva na informácie o dôvernosti súvisiacej s priemyselným tajomstvom alebo prinajmenšom vyžaduje od vnútroštátnych orgánov zváženie protichodných záujmov.

24 Vnútroštátny súd sa nakoniec pýta, či toto zváženie záujmov môže byť vykonané všeobecným spôsobom a iba raz v ustanoveniach prijatých zákonodarcom alebo príslušným správnym orgánom alebo ho treba vykonávať v každom jednotlivom prípade.

25 Za týchto okolností College van Beroep voor het bedrijfsleven rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa pojem ‚informácie o životnom prostredí‘ v článku 2 smernice 2003/4… vykladať v tom zmysle, že sa pod ním chápu aj informácie sprostredkované v rámci vnútroštátneho konania o povolení (alebo o rozšírenie povolenia) prípravkov na ochranu rastlín so zreteľom na stanovenie maximálnej hladiny pre rezíduá pesticídu, jeho zložky alebo výsledku metabolizmu, ktorá sa môže nachádzať v potravinách alebo nápojoch?

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: aký je vzťah medzi článkom 14 smernice 91/414… a smernicou 2003/4…, pokiaľ ide o informácie opísané v prvej otázke a najmä: vyplýva z tohto vzťahu, že článok 14 smernice 91/414… sa môže uplatniť len v prípade, že tým nebudú dotknuté povinnosti podľa článku 4 ods. 2 smernice 2003/4…?

3. Pokiaľ z odpovede na prvé dve otázky vyplynie, že žalovaný je v tejto veci povinný uplatniť článok 4 smernice 2003/4…, vyplýva z tohto článku, že ním stanovené zváženie verejného záujmu, ktorému slúži zverejnenie, oproti osobitnému záujmu, ktorému slúži zamietnutie, sa má uskutočniť na úrovni uplatňovania práva alebo sa môže vykonať na úrovni vnútroštátnej právnej úpravy?“

O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania

26 Listom zo 7. októbra 2010 Bayer a Nederlandse Stichting voor Fytofarmacie podali návrh o opätovné otvorenie ústnej časti konania v podstate z toho dôvodu, že treba kontradiktórne prediskutovať otázku, či sa informácie, o ktoré ide vo veci samej, týkajú emisií v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2003/4. Podľa zúčastnených strán totiž tento pojem emisií analyzovala generálna advokátka vo svojich návrhoch, zatiaľ čo vnútroštátny súd nepoložil v tomto ohľade nijakú otázku, niektorí účastníci konania nepredložili nijakú argumentáciu týkajúcu sa tohto pojmu a tí účastníci konania, ktorí sa ním zaoberali vo svojich pripomienkach, ho vykladali úplne inak než bol vyložený v uvedených návrhoch.

27 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor môže v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku bez návrhu, na návrh generálneho advokáta, ako aj na návrh účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania, ak usúdi, že nemá dostatok informácií alebo že vec má byť rozhodnutá na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili (pozri najmä rozsudok z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, C‑42/07, Zb. s. I‑7633, bod 31, ako aj citovanú judikatúru).

28 Štatút Súdneho dvora Európskej únie ani jeho rokovací poriadok naproti tomu neupravujú možnosť účastníkov konania podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom (pozri rozsudok Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, už citovaný, bod 32).

29 Súdny dvor sa po vypočutí generálnej advokátky domnieva, že v prejednávanej veci má k dispozícii všetky informácie potrebné na zodpovedanie otázok predložených vnútroštátnym súdom a že vec netreba preskúmavať z hľadiska argumentu, o ktorom sa pred ním nediskutovalo.

30 Návrh na opätovné otvorenie ústnej časti konania preto treba zamietnuť.

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

31 Treba uviesť, že vnútroštátny súd sa domnieva, že skutočnosti, o ktoré ide vo veci samej, musia byť posúdené z hľadiska práva platného v čase, keď bolo prijaté sporné rozhodnutie. Žiada preto Súdny dvor o výklad smernice 2003/4, ktorá bola platná v tom čase. Holandská vláda a Komisia naproti tomu tvrdia, že tento výklad sa musí týkať ustanovení smernice 90/313, ktorá vzhľadom na to, že bola smernicou 2003/4 zrušená až s účinnosťou od 14. februára 2005, bola platná tak v čase, keď boli informácie, o ktorých sprístupnenie sa žiada, poskytnuté príslušnému orgánu, ako aj v čase, keď tento orgán prvý krát dostal žiadosť o sprístupnenie informácií.

32 V tomto ohľade treba pripomenúť, že nová právna norma sa v zásade uplatní od nadobudnutia účinnosti aktu, v ktorom sa táto norma nachádza. Hoci sa neuplatní na právne situácie, ktoré vznikli a s definitívne prebehli za účinnosti predchádzajúceho zákona, uplatní sa na ich budúce účinky, ako aj na nové právne situácie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2010, Monsanto Technology, C‑428/08, Zb. s. I‑6765, bod 66). Bez toho, aby tým bola dotknutá zásada zákazu retroaktivity, platí niečo iné len vtedy, keď novú normu sprevádzajú osobitné ustanovenia, ktoré konkrétne určujú podmienky jej uplatňovania v čase.

33 V prejednávanej veci treba konštatovať, že smernica 2003/4, ktorou sa ruší smernica 90/313, neobsahuje v tomto ohľade nijaké osobitné ustanovenie.

34 Právo na prístup k informáciám o životnom prostredí sa okrem toho môže realizovať až v čase, keď majú príslušné orgány rozhodnúť o žiadosti, ktorá im bola predložená. Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 28 svojich návrhov, až v tomto okamihu majú tieto orgány s ohľadom na skutkové a právne okolnosti veci posúdiť, či sa majú požadované informácie poskytnúť.

35 Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bolo sporné rozhodnutie prijaté po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2003/4, skutkové okolnosti vo veci samej treba v každom prípade posudzovať z hľadiska práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, ako ho definuje táto smernica, keďže uvedená smernica nestanovuje inak a okrem toho vo svojom článku 3 nijako nerozlišuje podľa povahy informácií, ktorých sprístupňovanie upravuje, medzi informáciami, ktoré mali príslušné orgány k dispozícii pred 14. februárom 2005 a informáciami, ktoré mali tieto orgány k dispozícii až po uvedenom dátume.

36 Je preto namieste, aby Súdny dvor odpovedal na položené otázky z hľadiska smernice 2003/4, ako to požaduje vnútroštátny súd.

O prvej otázke

37 Článok 2 smernice 2003/4 vymenúva rôzne kategórie informácií o životnom prostredí, ktoré podľa práva Únie podliehajú režimu sprístupňovania definovanému uvedenou smernicou. Cieľom prvej otázky položenej vnútroštátnym súdom je teda v podstate určiť, či informácie, o aké ide vo veci samej, patria do niektorej z týchto kategórií.

38 V tomto ohľade treba uviesť, že sporné rozhodnutie sa týka odmietnutia sprístupniť štúdie o rezíduách a protokoly o terénnych pokusoch predložené v rámci konania o rozšírení povolenia pre prípravok, ktoré patrí do pôsobnosti smernice 91/414. Zákonodarca Únie pri prijímaní tejto smernice predovšetkým konštatoval, ako vyplýva z jej štvrtého odôvodnenia, že prípravky na ochranu rastlín môžu mať nepriaznivé účinky na rastlinnú výrobu a že ich používanie môže vyvolať riziká a nebezpečenstvá pre ľudí, zvieratá a životné prostredie, najmä ak boli uvedené na trh bez úradných skúšok a bez povolenia a ak sa používali nesprávne.

39 Je teda nepopierateľné, že informácie obsiahnuté v spornom rozhodnutí, ktoré sa týkajú rezíduí prípravku na ochranu rastlín na potravinách, boli predložené v rámci povoľovacieho konania, ktorého cieľom je práve predchádzať rizikám a nebezpečenstvám pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. Tieto informácie sa teda môžu samy osebe týkať, ako vyplýva z článku 2 bodu 1 písm. f) smernice 2003/4, stavu zdravia a bezpečnosti ľudí, vrátane prípadnej kontaminácie potravinového reťazca.

40 Podľa tohto článku 2 bodu 1 písm. f) však informácie tohto charakteru patria do pôsobnosti smernice 2003/4 len vtedy, keď stav ľudského zdravia a bezpečnosti a kontaminácia potravinového reťazca, ktorých sa tieto informácie týkajú, sú alebo môžu byť ovplyvnené stavom zložiek životného prostredia uvedených v tomto článku 2 bode 1 písm. a) alebo prostredníctvom týchto zložiek niektorými z faktorov alebo opatrení uvedených v tom istom článku 2 bode 1 písm. b) a c).

41 Článok 2 bod 1 písm. a) smernice 2003/4 sa týka zložiek životného prostredia, ako sú vzduch a atmosféra, voda, pôda, zem, krajina a prírodné prostredie vrátane mokradí, pobreží a morských oblastí, biologická diverzita a jej zložky vrátane geneticky modifikovaných organizmov, ako aj o interakcie medzi týmito zložkami. Článok 2 bod 1 písm. b) sa zasa týka faktorov, ako sú látky, energia, hluk, žiarenie alebo odpad vrátane rádioaktívneho odpadu, emisie, vypúšťanie alebo iné uvoľňovanie do životného prostredia, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť zložky životného prostredia uvedené v uvedenom článku 2 bode 1 písm. a).

42 V prejednávanej veci je teda účelom poskytnutia informácií o prítomnosti rezíduí prípravkov na ochranu rastlín v rastlinách alebo na rastlinách, akou je šalát vo veci samej, umožniť overiť úroveň, na ktorej bola stanovená MHR, a tým obmedziť riziko narušenia niektorej zložky biologickej diverzity a riziko rozšírenia týchto rezíduí najmä v pôde alebo podzemných vodách. Také informácie sa napriek tomu, že samy osebe neobsahujú priame hodnotenie následkov týchto rezíduí na ľudské zdravie, týkajú zložiek životného prostredia, ktoré by ho mohli narušiť v prípade nadmernej prítomnosti týchto rezíduí, a práve to sa má na základe týchto informácií overiť.

43 Za týchto okolností treba na prvú otázku odpovedať, že pojem „informácia o životnom prostredí“ uvedený v článku 2 smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa informácie predložené v rámci vnútroštátneho konania o povoľovaní alebo rozširovaní povolenia pre prípravok na ochranu rastlín s ohľadom na stanovenie maximálneho množstva pesticídu, jeho zložky alebo jeho rozkladných produktov v potravinách a nápojoch.

O druhej otázke

44 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa ustanovenia článku 14 smernice 91/414 majú vykladať v tom zmysle, že ich možno uplatniť len v prípade, keď tým nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 2 smernice 2003/4.

45 Na úvod treba uviesť, že článok 14 druhý odsek smernice 91/414 obsahuje zoznam dokumentov a informácií, na ktoré sa nemôže uplatniť dôverné zaobchádzanie. Medzi nimi sú v piatej zarážke uvedené „[súhrn] výsledkov skúšok, ktorých cieľom bolo potvrdiť účinnosť a neškodnosť látky alebo prípravku na ľudí, zvieratá, rastliny a životné prostredie“. V situácii, o akú ide vo veci samej, preto musia príslušné vnútroštátne orgány predtým, než určia, aký je rozsah ochrany dôvernosti požadovanej spoločnosťou Bayer na základe článku 14 prvého odseku smernice 91/414, overiť, či dotknuté informácie a dokumenty patria medzi dokumenty a informácie vymenované v zozname, ktorý obsahuje druhý odsek tohto článku 14.

46 Na účely zodpovedania otázky položenej vnútroštátnym súdom treba pripomenúť, že podmienky prístupu k informáciám o životnom prostredí boli najskôr stanovené v smernici 90/313, ktorá bola s účinnosťou od 14. februára 2005 zrušená smernicou 2003/4.

47 Článok 14 smernice 91/414 stanovil zásadu, podľa ktorej žiadatelia o povolenie na uvedenie na trh môžu žiadať, aby sa s informáciami, ktoré predložili a ktoré predstavujú priemyselné alebo obchodné tajomstvo, zaobchádzalo dôverne, ale „bez toho, aby tým bola dotknutá smernica Rady 90/313“. Článok 3 poslednej uvedenej smernice stanovoval, že členské štáty môžu odmietnuť prístup k informácii v oblasti životného prostredia, pokiaľ je táto informácia predmetom obchodného alebo priemyselného tajomstva.

48 Smernica 90/313 bola nahradená smernicou 2003/4, ktorej článok 4 stanovuje menej prísnu ochranu priemyselného a obchodného tajomstva než uvedené ustanovenia smernice 91/414 v spojení so smernicou 90/313, keďže na účely rozhodnutia o tom, či sa odmietne alebo neodmietne sprístupnenie informácie o životnom prostredí, vyžaduje, aby bol zvážený záujem, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia, oproti verejnému záujmu, ktorému slúži sprístupnenie.

49 V tejto súvislosti treba uviesť že od 14. februára 2005 a na základe výslovných ustanovení článku 11 smernice 2003/4 treba článok 14 smernice 91/414 vykladať tak, že už neodkazuje na smernicu 90/313, ale na smernicu 2003/4. Keďže totiž smernica 2003/4 neobsahuje iné ustanovenie, ktoré by v tomto ohľade stanovovalo opak, treba poskytnúť odkazu v článku 14 smernice 91/414, ktorý teraz odkazuje na smernicu 2003/4, plný účinok.

50 Uvedený článok 14 preto treba vykladať v tom zmysle, že členské štáty a Komisia musia zabezpečiť, aby sa s informáciami, ktoré predložili žiadatelia o povolenie na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín na trh a ktoré predstavujú priemyselné alebo obchodné tajomstvo, zaobchádzalo dôverne, pokiaľ o to títo žiadatelia požiadajú a pokiaľ členský štát alebo Komisia prijmú odôvodnenie uvedené zúčastnenými osobami, a to bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia smernice 2003/4.

51 V situácii, o akú ide vo veci samej, teda majú príslušné štáty dotknutého členského štátu, ktorému bola predložená žiadosť o zachovanie dôvernosti poskytnutých údajov, zaobchádzať s touto žiadosťou v súlade s podmienkami stanovenými v uvedenom článku 14, pod podmienkou, že toto zaobchádzanie nevedie tieto orgány v prípade, keď im je predložená aj žiadosť o prístup k tým istým informáciám, k porušeniu povinností, ktoré im teraz vyplývajú zo smernice 2003/4.

52 Uvedené povinnosti vyplývajú z ustanovení článku 4 smernice 2003/4. Tieto ustanovenia umožňujú členským štátom stanoviť, že žiadosť o informácie o životnom prostredí môže byť s výnimkou prípadu, keď sa tieto informácie týkajú emisií do životného prostredia, zamietnutá, pokiaľ by sprístupnenie týchto informácií porušilo dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií v prípade, že ju stanovuje vnútroštátne právo alebo právo Únie. Tieto ustanovenia však tiež vyžadujú, aby bol taký dôvod odmietnutia vykladaný reštriktívne s ohľadom na záujem, ktorý pre verejnosť predstavuje sprístupnenie informácií, a aby bol v každom jednotlivom prípade zvážený verejný záujem, ktorému slúži sprístupnenie, oproti záujmu, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia.

53 Pokiaľ je za týchto okolností príslušným orgánom predložená žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré poskytol žiadateľ o povolenie na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín na trh, a žiadosť o ochranu týchto informácií ako priemyselného alebo obchodného tajomstva v zmysle článku 14 smernice 91/414 sa im javí ako odôvodnená, sú tieto orgány napriek tomu povinné vyhovieť žiadosti o prístup k týmto informáciám, pokiaľ sa tieto informácie týkajú emisií do životného prostredia alebo pokiaľ sa v iných prípadoch javí verejný záujem, ktorému slúži sprístupnenie, silnejším ako záujem, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia.

54 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že s výnimkou prípadu, keď situácia, o akú ide vo veci samej, patrí medzi situácie vymenované v článku 14 druhom odseku smernice 91/414, sa majú ustanovenia prvého odseku tohto článku 14 vykladať v tom zmysle, že ich možno uplatniť len v prípade, že tým nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 2 smernice 2003/4.

O tretej otázke

55 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 smernice 2003/4 vykladať v tom zmysle, že týmto článkom predpísané zváženie verejného záujmu, ktorému slúži sprístupnenie informácie o životnom prostredí, oproti osobitnému záujmu, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia, musí byť vykonané v každom jednotlivom prípade predloženom príslušným orgánom alebo môže byť definované vo všeobecnom opatrení prijatom vnútroštátnym zákonodarcom.

56 V tomto ohľade treba konštatovať, že zo samotného znenia článku 4 smernice 2003/4 vyplýva, že zákonodarca Únie stanovil, že zváženie protichodných záujmov sa má vykonať v každom jednotlivom prípade.

57 Ani ustanovenia článku 14 smernice 91/414, ani nijaké iné ustanovenie smernice 2003/4 neumožňujú dospieť k záveru, že zváženie protichodných záujmov, ktoré predpisuje článok 4 poslednej uvedenej smernice, by mohlo byť nahradené iným opatrením, než je preskúmanie týchto záujmov v každom jednotlivom prípade.

58 Táto okolnosť však nebráni tomu, aby vnútroštátny zákonodarca v predpise všeobecnej povahy určil kritériá umožňujúce uľahčiť toto porovnávanie protichodných záujmov, pod podmienkou, že tento predpis nezbaví príslušné orgány možnosti skutočne vykonať osobitné preskúmanie každej situácie, ktorá im je predložená v rámci žiadosti o prístup k informácii o životnom prostredí podanej na základe smernice 2003/4.

59 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na tretiu otázku treba odpovedať, že článok 4 smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že týmto článkom predpísané zváženie verejného záujmu, ktorému slúži sprístupnenie informácie o životnom prostredí, oproti osobitnému záujmu, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia, musí byť vykonané v každom jednotlivom prípade predloženom príslušným orgánom, aj keby vnútroštátny zákonodarca predpisom všeobecnej povahy určil kritériá umožňujúce uľahčiť toto porovnávanie protichodných záujmov.

O trovách

60 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1. Pojem „informácia o životnom prostredí“ uvedený v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa informácie predložené v rámci vnútroštátneho konania o povoľovaní alebo rozširovaní povolenia pre prípravok na ochranu rastlín s ohľadom na stanovenie maximálneho množstva pesticídu, jeho zložky alebo jeho rozkladných produktov v potravinách a nápojoch.

2. S výnimkou prípadu, keď situácia, o akú ide vo veci samej, patrí medzi situácie vymenované v článku 14 druhom odseku smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, sa ustanovenia prvého odseku tohto článku 14 majú vykladať v tom zmysle, že ich možno uplatniť len v prípade, že tým nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 2 smernice 2003/4.

3. Článok 4 smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že týmto článkom predpísané zváženie verejného záujmu, ktorému slúži sprístupnenie informácie o životnom prostredí, oproti osobitnému záujmu, ktorému slúži odmietnutie sprístupnenia, musí byť vykonané v každom jednotlivom prípade predloženom príslušným orgánom, aj keby vnútroštátny zákonodarca predpisom všeobecnej povahy určil kritériá umožňujúce uľahčiť toto porovnávanie protichodných záujmov.

Podpisy

* Jazyk konania: holandčina.