Voľný pohyb kapitálu – Obmedzenia – Daňová právna úprava
(Článok 56 ES)
Článku 56 ES odporuje taká právna úprava členského štátu, podľa ktorej daňovníkom rezidentom tohto členského štátu dosahujúcim príjmy alebo dividendy z vkladov alebo investícií v inom členskom štáte vzniká daňová povinnosť zaplatiť dodatočnú komunálnu daň, ak sa nerozhodli, že si tieto príjmy z hnuteľného majetku dajú vyplatiť prostredníctvom sprostredkovateľa so sídlom v ich štáte bydliska, zatiaľ čo príjmy rovnakej povahy pochádzajúce z vkladov alebo investícií realizovaných v členskom štáte ich bydliska môžu byť neoznámené, pretože z nich bola zrážková daň odvedená už pri zdroji, a teda tejto dani nepodliehajú.
Zavedenie rozdielneho zaobchádzania zo strany členského štátu podľa miesta realizovania investícií totiž vedie k odradeniu rezidenta tohto členského štátu od investovania alebo vloženia svojho kapitálu do spoločnosti usadenej v inom členskom štáte a má takisto obmedzujúci účinok vo vzťahu k spoločnostiam usadeným v iných členských štátoch, keďže pre ne predstavuje prekážku na zhromažďovanie kapitálu v tomto prvom členskom štáte. V tomto ohľade situácia daňovníka, ktorý realizoval vklady alebo investície v jednom štáte, sa neodlišuje od situácie daňovníka realizujúceho vklady alebo investície v inom členskom štáte. V rámci takej právnej úpravy je daňovník rezident, ktorý nadobudol príjmy z investícií alebo vkladov realizovaných v inom členskom štáte, rovnako povinný zaplatiť daň z týchto príjmov vo svojom štáte bydliska ako daňovník rezident, ktorý nadobudol príjmy z investícií alebo vkladov realizovaných vo svojom štáte bydliska. V tomto kontexte je preto práve okolnosť, že uvedené príjmy sú predmetom odlišného spôsobu zdanenia, dôvodom rozdielneho zaobchádzania, v dôsledku ktorého len príjmy pochádzajúce z investícií alebo vkladov realizovaných v inom členskom štáte povinne podliehajú dodatočnej komunálnej dani, ale neodráža odlišnú situáciu na strane dotknutých daňovníkov s ohľadom na uvedenú daň. Pokiaľ ide totiž o takú daň, ktorú stanovujú aglomerácie a obce pre všetkých daňovníkov danej aglomerácie, respektíve obce, a ktorej základ predstavuje daň z príjmov fyzických osôb, daňovník rezident dosahujúci príjmy z investícií alebo vkladov realizovaných v inom členskom štáte sa objektívne nenachádza v odlišnej situácii od situácie daňovníka rezidenta dosahujúceho príjmy z investícií alebo vkladov realizovaných v štáte jeho bydliska. Za týchto okolností taká vnútroštátna právna úprava členského štátu predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu.
Takéto obmedzenie nemôže byť odôvodnené potrebou zachovať súdržnosť vnútroštátneho daňového systému, pokiaľ nebolo uvedené nijaké daňové zaťaženie, ktoré by kompenzovalo výhodu spočívajúcu v oslobodení od dodatočnej komunálnej dane z príjmov pochádzajúcich z vkladov alebo investícií realizovaných v inom členskom štáte bydliska daňovníka. Okrem toho, hoci potreba ochrany účinnosti daňových kontrol by mohla podporiť názor, že výber zrážkovej dane môžu vykonávať len sprostredkovatelia so sídlom v danom členskom štáte, nemôže odôvodniť skutočnosť, že príjmy, ktoré podliehajú tejto zrážkovej dani, a príjmy, ktoré jej nepodliehajú, sú predmetom rozdielneho zaobchádzania, pokiaľ ide o dodatočnú komunálnu daň.
(pozri body 31, 45 – 48, 57, 59, 62 a výrok)