1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Žiadosť o výklad týkajúci sa uplatnenia ustanovení práva Únie vyplývajúceho z vnútroštátneho práva, ktoré odkazuje na medzinárodný dohovor prebratý uvedenými ustanoveniami – Právomoc poskytnúť tento výklad
(Články 68 ES a 234 ES)
2. Víza, azyl, prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Vylúčenie priznania postavenia utečenca
[Spoločná pozícia Rady 2001/931; smernica Rady 2004/83, článok 12 ods. 2 písm. b) a c)]
3. Víza, azyl, prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Vylúčenie priznania postavenia utečenca
[Smernica Rady 2004/83, článok 12 ods. 2 písm. b) a c)]
4. Víza, azyl, prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Vylúčenie priznania postavenia utečenca
[Smernica Rady 2004/83, článok 12 ods. 2 písm. b) a c)]
5. Víza, azyl, prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Vylúčenie priznania postavenia utečenca
(Smernica Rady 2004/83, článok 3 a článok 12 ods. 2)
1. Ak sa otázky položené vnútroštátnym súdom týkajú výkladu ustanovenia práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Z ustanovení článkov 68 ES a 234 ES ani z predmetu konania zavedeného týmto druhým uvedeným článkom predovšetkým nevyplýva, že by autori Zmluvy mali v úmysle vylúčiť z právomoci Súdneho dvora návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa určitej smernice v osobitnom prípade, keď vnútroštátne právo členského štátu odkazuje na obsah ustanovení medzinárodného dohovoru, ktoré boli prebraté touto smernicou, na účely určenia ustanovení použiteľných na čisto vnútornú situáciu v tomto členskom štáte. V takom prípade existuje nepochybný záujem Únie na tom, aby sa ustanovenia tohto medzinárodného dohovoru prevzaté do vnútroštátneho práva a práva Únie vykladali jednotne bez ohľadu na okolnosti, za ktorých sa majú aplikovať.
(pozri bod 71)
2. Článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, sa má vykladať tak, že:
– skutočnosť, že určitá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu spoločnej pozície 2001/931 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, pretože sa zapojila do teroristických činov a aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, automaticky nepredstavuje vážny dôvod domnievať sa, že táto osoba spáchala vážny nepolitický trestný čin alebo činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,
– v tejto súvislosti zistenie, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba spáchala taký trestný čin alebo je vinná za také činy, podlieha preskúmaniu konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade, ktorého cieľom je určiť, či činy, ktorých sa dopustila dotknutá organizácia, spĺňajú podmienky stanovené v uvedených ustanoveniach a či individuálnu zodpovednosť za spáchanie týchto činov je možné s prihliadnutím na štandard preukazovania požadovaný podľa článku 12 ods. 2 prisúdiť dotknutej osobe.
Neexistuje totiž priamy vzťah medzi spoločnou pozíciou 2001/931 a smernicou 2004/83, pokiaľ ide o sledované ciele, a nie je dôvodné, aby príslušný orgán, ktorý má v úmysle vylúčiť osobu z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice, založil svoje rozhodnutie len na jej príslušnosti k organizácii uvedenej v zozname, ktorý bol prijatý mimo rámca zavedeného smernicou na dodržanie Ženevského dohovoru.
(pozri body 89, 99, bod 1 výroku)
3. Vylúčenie z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, nie je podmienené tým, či zo strany dotknutej osoby hrozí nebezpečenstvo pre hostiteľský členský štát.
(pozri bod 105, bod 2 výroku)
4. Vylúčenie z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, nie je podmienené posúdením proporcionality vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu.
(pozri bod 111, bod 3 výroku)
5. Článok 3 smernice 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu udeliť azyl podľa ich vnútroštátneho práva osobe, ktorá je vylúčená z postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 tejto smernice, pod podmienkou, že tento druh ochrany si nemožno mýliť s postavením utečenca v zmysle danej smernice.
(pozri bod 121, bod 4 výroku)