1. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Pojem
(Článok 102 ZFEÚ)
2. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Pojem – Kritériá posúdenia
(Článok 102 ZFEÚ)
3. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zneužívajúca povaha cenovej praxe
(Článok 102 ZFEÚ)
4. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Správanie, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž
(Článok 102 ZFEÚ)
5. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Služby prístupu k pevnej telefónnej sieti pomocou asymetrickej digitálnej prípojky – Správanie, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž
(Článok 102 ZFEÚ)
6. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Ekonomicky odôvodnená cenová prax – Podmienky
(Článok 102 ZFEÚ)
7. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Stupeň dominancie na dotknutom trhu – Neexistencia vplyvu
(Článok 102 ZFEÚ)
8. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Správanie na trhu susediacom s ovládaným trhom
(Článok 102 ZFEÚ)
9. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Posúdenie vzhľadom na existujúcich a potenciálnych klientov
(Článok 102 ZFEÚ)
10. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Uplatňovanie cien nižších ako určitá úroveň nákladov
(Článok 102 ZFEÚ)
11. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Rýchlo rastúce trhy prechádzajúce na novú technológiu, ktorá si vyžaduje veľké investície
(Článok 102 ZFEÚ)
1. Pri neexistencii objektívneho odôvodnenia môže zneužívanie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ predstavovať skutočnosť, že vertikálne integrovaný podnik s dominantným postavením na veľkoobchodnom trhu služieb pripojenia pomocou asymetrickej digitálnej prípojky uplatňuje takú cenovú prax, pri ktorej rozpätie medzi cenami na tomto trhu a cenami účtovanými na maloobchodnom trhu služieb vysokorýchlostného pripojenia poskytovaného koncovým užívateľom nie je dostatočné na pokrytie špecifických nákladov, ktoré tomuto podniku vznikajú v súvislosti s prístupom na posledný uvedený trh. Pri posúdení zneužívajúcej povahy tejto praxe treba vziať do úvahy všetky okolnosti prejednávanej veci.
(pozri body 112, 113 a výrok)
2. Podnik zneužíva svoje dominantné postavenie vtedy, keď uplatňuje cenovú politiku, prostredníctvom ktorej môže vylúčiť z trhu podniky, ktoré sú možno rovnako efektívne ako on sám, ale z dôvodu ich menšej finančnej kapacity nedokážu odolať hospodárskej súťaži, ktorá existuje. S cieľom posúdiť zákonnosť cenovej politiky dominantného podniku sa treba v zásade odvolať na cenové kritériá založené na nákladoch dominantného podniku a jeho stratégii.
Najmä pri posúdení zneužívajúcej povahy cenovej praxe vedúcej k cenovému stláčaniu je potrebné vziať do úvahy, v zásade a prednostne, ceny a náklady podniku dotknutého na maloobchodnom trhu.
Použitie takých kritérií pri analýze umožňuje overiť, či by tento podnik mohol dostatočne efektívne ponúkať svoje maloobchodné služby pre koncových užívateľov aj inak než so stratou, keby musel vopred uhradiť svoje veľkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov. Pokiaľ by však tento podnik v dominantnom postavení nemohol ponúkať svoje maloobchodné služby inak než so stratou, znamenalo by to, že konkurenti, ktorí môžu byť vylúčení pomocou predmetnej cenovej praxe, nemôžu byť považovaní za menej efektívnych ako tento podnik a že nebezpečenstvo ich vylúčenia je potom vyvolané narušenou hospodárskou súťažou. Takáto hospodárska súťaž by sa totiž nezakladala iba na samotných zásluhách dotknutých podnikov. Keďže takýto prístup je v súlade so všeobecnou zásadou právnej istoty, je o to viac odôvodnený, pretože zohľadnenie nákladov podniku v dominantnom postavení mu vzhľadom na jeho špecifickú zodpovednosť podľa článku 102 ZFEÚ umožňuje posúdiť zákonnosť jeho konania. Podnik v dominantnom postavení totiž síce pozná vlastné náklady a ceny, ale v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov.
V prípade, že vzhľadom na okolnosti nie je možné odkázať na tieto ceny a náklady, však nemožno vylúčiť, že náklady a ceny konkurentov na trhu maloobchodných služieb môžu byť relevantné pri posúdení cenovej praxe dominantného podniku.
Mohlo by to tak byť najmä v prípade, že štruktúru nákladov dominantného podniku nebude možné z objektívnych dôvodov presne vymedziť, alebo ak služba poskytovaná konkurentom spočíva len v prevádzke infraštruktúry, kde už boli výrobné náklady odpísané, takže prístup k takejto infraštruktúre už nepredstavuje pre dominantný podnik náklady ekonomicky porovnateľné s nákladmi jeho konkurentov, ktoré musia znášať v súvislosti s týmto prístupom, alebo ak to vyžadujú konkrétne podmienky hospodárskej súťaže na trhu, napríklad ak výška nákladov dominantného podniku presne závisí od konkurenčnej výhody, v ktorej sa tento podnik nachádza vďaka svojmu dominantnému postaveniu.
(pozri body 40 – 46 a výrok)
3. Článok 102 ZFEÚ sa týka iba tých protisúťažných konaní, ktoré prijímajú podniky z vlastnej iniciatívy. Pokiaľ je protisúťažné správanie uložené podnikom vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo keď tieto predpisy vytvárajú právny rámec, ktorý sám vylučuje akúkoľvek možnosť súťažného správania týchto podnikov, článok 102 ZFEÚ sa neuplatňuje. V takej situácii nemá obmedzenie hospodárskej súťaže, ako predpokladá toto ustanovenie, príčinu v samostatnom konaní podnikov. Článok 102 ZFEÚ sa naopak môže uplatniť, ak sa preukáže, že vnútroštátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby samostatné konanie podnikov mohlo vylúčiť, obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž.
Pokiaľ ide o vertikálne integrovaný podnik s dominantným postavením na veľkoobchodnom trhu služieb pripojenia pomocou asymetrickej digitálnej prípojky, neexistencia zákonnej povinnosti tohto podniku poskytovať takéto služby konkurenčným operátorom nemá nijaký vplyv na zneužívajúcu povahu cenovej praxe vedúcej k stláčaniu cien jeho prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov.
Pokiaľ totiž vertikálne integrovaný podnik v dominantnom postavení má určitý rozhodovací priestor na zmenu hoci len svojich maloobchodných cien, už len z tohto dôvodu mu možno pripísať cenové stláčanie. Tým viac, pokiaľ má podnik úplnú samostatnosť vo svojom konaní na trhu, článok 102 ZFEÚ sa naň uplatňuje. Osobitná zodpovednosť dominantného podniku za to, aby svojím správaním neohrozil účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, sa totiž týka konania, či už aktívneho, alebo opomenutia, o ktorom sa podnik rozhodne z vlastnej iniciatívy.
(pozri body 49 – 53, 59 a výrok)
4. Cenové postupy používané podnikom v dominantnom postavení predstavujú zneužívanie v zmysle článku 102 ZFEÚ, pokiaľ prostredníctvom vylúčenia prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu prostredníctvom stláčania ich cien môžu sťažiť, alebo dokonca znemožniť prístup týchto konkurentov na dotknutý trh. Z toho vyplýva, že na preukázanie zneužívajúcej povahy takých postupov musí na trhu existovať ich protisúťažný účinok, ale nemusí byť nevyhnutne konkrétny, pretože stačí aj preukázanie potenciálneho protisúťažného účinku, ktorý môže vytlačiť prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov, ako je podnik v dominantnom postavení.
Pokiaľ totiž podnik v dominantnom postavení skutočne používa cenové postupy vedúce k stláčaniu cien jeho prinajmenšom rovnako výkonných konkurentov, ktorých cieľom je vytlačiť ich z trhu, skutočnosť, že plánovaný výsledok – teda vytlačenie konkurentov – napokon nie je dosiahnutý, určite nemôže vylúčiť, aby sa toto konanie posudzovalo ako zneužívanie v zmysle článku 102 ZFEÚ. Ak však konkurenčná situácia konkurentov nie je nijako dotknutá, takéto cenové postupy nemožno kvalifikovať ako postupy vylučovania, lebo prenikanie konkurentov na dotknutý trh nie je nimi nijako sťažené.
(pozri body 63 – 66)
5. Na posúdenie toho, či cenová prax podniku v dominantnej pozícii vedúca k stláčaniu cien jeho prinajmenšom rovnako výkonných konkurentov, ako je on sám, môže brániť výkonu činnosti uvedených konkurentov na maloobchodnom trhu poskytovania služieb vysokorýchlostného pripojenia koncovým užívateľom, je potrebné zohľadniť všetky konkrétne okolnosti veci.
Po prvé treba predovšetkým analyzovať funkčné vzťahy medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými produktmi. Nevyhnutnosť veľkoobchodného produktu tak môže byť relevantná v rámci posúdenia účinkov cenového stláčania. Pokiaľ je totiž poskytovanie veľkoobchodného produktu nevyhnutné na predaj maloobchodného produktu, prinajmenšom rovnako efektívni konkurenti, ako je podnik, ktorý je dominantný na veľkoobchodnom trhu, ktorí môžu na maloobchodnom trhu podnikať len so stratou alebo v každom prípade so zníženou rentabilitou, majú na tomto trhu konkurenčnú nevýhodu, ktorá môže brániť rozvoju ich činnosti na tomto trhu alebo ho obmedzovať. V takom prípade je pravdepodobný prinajmenšom potenciálny protisúťažný účinok cenového stláčania. Vzhľadom na dominantné postavenie dotknutého podniku na veľkoobchodnom trhu však treba spresniť, že nemožno vylúčiť, že len preto, lebo veľkoobchodný produkt nebude nenahraditeľný na poskytovanie maloobchodného produktu, cenová prax vedúca k cenovému stláčaniu nemôže spôsobovať žiadny protisúťažný účinok, a to ani potenciálny. Vnútroštátny súd preto musí preveriť, či aj v prípade, že veľkoobchodný produkt nie je nenahraditeľný, by dotknutá prax mohla mať protisúťažné účinky na dotknutých trhoch.
Po druhé treba preveriť úroveň cenového stláčania prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov, ako je dominantný podnik. Ak je totiž ich marža záporná, čo znamená, že veľkoobchodná cena služieb pripojenia pomocou asymetrickej digitálnej prípojky je vyššia ako maloobchodná cena služieb poskytovaných koncovým užívateľom, je pravdepodobný prinajmenšom potenciálny účinok vylúčenia, keďže v takej situácii konkurenti dominantného podniku – hoci sú rovnako efektívni, prípadne efektívnejší – musia predávať so stratou. Ak je naopak táto marža kladná, bude treba preukázať, že dotknutá cenová prax môže napríklad z dôvodu zníženej rentability prinajmenšom sťažiť výkon činnosti dotknutých operátorov na dotknutom trhu.
(pozri body 67 – 74 a výrok)
6. Na stanovenie zneužívajúcej povahy cenovej praxe podniku v dominantnej pozícii vedúcej k cenovému stláčaniu jeho prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov, ako je on sám, je potrebné preukázať, že predovšetkým vzhľadom na nevyhnutnosť veľkoobchodného produktu má táto cenová prax prinajmenšom potenciálne protisúťažné účinky na maloobchodnom trhu bez toho, aby to bolo akokoľvek ekonomicky odôvodnené.
Podnik totiž môže preukázať, že hoci má jeho cenová prax účinky vylúčenia, je ekonomicky odôvodnená. Posúdenie hospodárskej odôvodnenosti cenovej praxe, ktorá môže mať účinok vylúčenia, zavedenej podnikom v dominantnom postavení sa uskutočňuje na základe všetkých okolností prejednávanej veci. V tejto súvislosti je dôležité určiť, či vylučujúci účinok, ktorý vyplýva z takejto praxe a neprospieva hospodárskej súťaži, možno vyrovnať alebo prekonať prostredníctvom výhod v zmysle efektívnosti, z ktorých má prospech aj spotrebiteľ. Ak vylučujúci účinok takejto praxe nie je spojený s výhodou pre trh a spotrebiteľa alebo ak presahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie takýchto výhod, takáto prax sa musí považovať za zneužívanie.
(pozri body 75 – 77 a výrok)
7. Uplatnenie cenovej praxe podniku vedúcej k cenovému stláčaniu môže predstavovať zneužívanie dominantného postavenia, pokiaľ tento podnik má také postavenie, bez toho, aby v tomto ohľade mal v zásade význam stupeň dominancie na dotknutom trhu. Článok 102 ZFEÚ nezavádza žiadne rozlíšenie ani stupne v pojme dominantné postavenie. Pokiaľ má podnik takú hospodársku silu, ako to vyžaduje článok 102 ZFEÚ, na preukázanie jeho dominantného postavenia na vymedzenom trhu treba jeho konanie posúdiť s ohľadom na toto ustanovenie. Stupeň trhovej sily má však v zásade skôr dosah na účinky správania dotknutého podniku než na existenciu zneužívania.
(pozri body 80 – 82 a výrok)
8. Zneužívajúca povaha cenovej praxe zavedenej vertikálne integrovaným podnikom s dominantným postavením na veľkoobchodnom trhu služieb pripojení pomocou asymetrickej digitálnej prípojky, ktorá vedie k stláčaniu cien konkurentov tohto podniku na maloobchodnom trhu poskytovania služieb vysokorýchlostného pripojenia koncovým užívateľom, nezávisí od existencie dominantného postavenia tohto podniku na danom maloobchodnom trhu.
V tejto súvislosti článok 102 ZFEÚ výslovne neuvádza požiadavky, pokiaľ ide o umiestnenie zneužívania na trhu výrobkov. Materiálny rozsah osobitnej zodpovednosti dominantného podniku treba posúdiť s prihliadnutím na osobitné okolnosti každého prípadu, ktoré preukazujú oslabovanie hospodárskej súťaže.
Z toho vyplýva, že ako zneužívajúce možno kvalifikovať niektoré konania na iných ako ovládaných trhoch, ktoré majú účinky buď na týchto ovládaných trhoch, alebo na trhoch, ktoré nie sú samy ovládané. Uplatňovanie článku 102 ZFEÚ totiž predpokladá vzťah medzi dominantným postavením a údajným zneužívajúcim správaním, ktorý zvyčajne neexistuje, ak má konanie na inom než ovládanom trhu účinky na tomto inom trhu, nič to nemení na tom, že pokiaľ ide o trhy odlišné, ale súvisiace, osobitné okolnosti môžu odôvodniť uplatnenie článku 102 ZFEÚ na existujúce konanie na súvisiacom, ale neovládanom trhu, ktoré má účinky na tomto trhu.
Takéto okolnosti môžu existovať, ak konanie vertikálne integrovaného podniku s dominantným postavením na hlavnom trhu spočíva v snahe o vytlačenie prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov na nadväzujúcom trhu najmä prostredníctvom stláčania ich cien. Takéto konanie totiž môže mať najmä vzhľadom na úzke väzby medzi dotknutými trhmi účinok oslabenia hospodárskej súťaže na nadväzujúcom trhu. V takejto situácii, keď neexistuje nijaké ekonomické odôvodnenie, možno takéto konanie odôvodniť len úmyslom dominantného podniku zabrániť hospodárskej súťaži na nadväzujúcom trhu a posilniť svoju pozíciu, alebo dokonca získať dominantné postavenie na tomto trhu inak než prostredníctvom vlastných zásluh.
(pozri body 84 – 89 a výrok)
9. Zneužívajúca povaha cenovej praxe podniku v dominantnom postavení vedúcej k stláčaniu cien prinajmenšom rovnako výkonných konkurentov, ako je dominantný podnik, spočíva v podstate v tom, že takáto prax môže narušiť riadnu hospodársku súťaž na susediacom trhu ovládanom podnikom v dominantnom postavení, pretože môže mať účinky vytlačenia konkurentov daného podniku z tohto trhu.
Skutočnosť, že dotknutí operátori sú existujúcimi, alebo novými klientmi dominantného podniku, v tejto súvislosti nie je relevantná. Okrem toho nemôže byť relevantná ani skutočnosť, že ide o nových klientov, ktorí ešte nepôsobia na dotknutom trhu. Zneužívajúca povaha cenovej praxe sa totiž musí posúdiť s ohľadom na možnosť, že táto prax vedie k vylúčeniu rovnako efektívnych konkurentov z relevantného trhu, ktorí už na ňom pôsobia, ale rovnako sa musia zohľadniť prípadné prekážky, ktoré môže klásť potenciálnym rovnako efektívnym konkurentom, ktorí ešte na trhu nie sú.
(pozri body 91 – 94 a výrok)
10. Na preukázanie, či cenová prax podniku v dominantnej pozíciii vedúca k stláčaniu cien prinajmenšom rovnako výkonných konkurentov, ako je dominantný podnik, je zneužívajúca, nie je relevantná otázka, či dominantný podnik má možnosť pokryť prípadné straty, ktoré mu vznikli v dôsledku tejto praxe.
Samotné cenové stláčanie totiž môže pri neexistencii objektívneho odôvodnenia predstavovať zneužívanie v zmysle článku 102 ZFEÚ. Cenové stláčanie pritom vyplýva z rozpätia medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami, nie z úrovne samotných cien. Toto stláčanie môže predovšetkým vyplývať nielen z nezvyčajne nízkej maloobchodnej ceny, ale aj z nezvyčajne vysokej veľkoobchodnej ceny. Podnik, ktorý využíva prax stláčania cien svojich konkurentov, preto nemusí mať nevyhnutne straty.
V každom prípade, aj za predpokladu, že dominantný podnik má pri stláčaní cien svojich konkurentov straty, nemožno od neho vyžadovať, aby predložil dôkaz o možnosti pokryť prípadné straty, aby bolo možné dokázať existenciu zneužívania. Možnosť, že by konkurenti boli vytlačení z trhu, totiž nezávisí ani tak od toho, že dominantný podnik má straty, ani od toho, že je schopný svoje straty pokryť, ale závisí len od rozpätia medzi cenami, ktoré dominantný podnik účtuje na dotknutých trhoch a ktoré môže prípadne spôsobiť straty nie samotnému dominantnému podniku, ale jeho konkurentom.
Napokon za predpokladu, že by podnik v dominantnom postavení napriek tomu účtoval na maloobchodnom trhu takú nízku cenu, že by mu predaj spôsoboval straty, bez ohľadu na skutočnosť, že toto konanie by mohlo predstavovať samostatnú formu zneužívania spočívajúcu v účtovaní predátorských cien, Súdny dvor už v každom prípade vylúčil, že aj v takom prípade dôkaz o možnosti pokrytia strát vzniknutých v dôsledku toho, že podnik v dominantnom postavení uplatňuje ceny nižšie ako určitá úroveň jeho nákladov, je nevyhnutným predpokladom toho, aby bolo možné preukázať zneužívajúci charakter takej cenovej politiky.
(pozri body 97 – 103 a výrok)
11. Na stanovenie zneužívajúcej povahy cenovej praxe vedúcej k stláčaniu cien prinajmenšom rovnako výkonných konkurentov, ako je dominantný podnik, v zmysle článku 102 ZFEÚ v zásade nie je relevantná skutočnosť, že na dotknutých trhoch, ktorých sa týka vykonávanie dominantného postavenia uvedeného podniku sa prechádza na novú technológiu, ktorá si vyžaduje veľké investície.
Po prvé, článok 102 ZFEÚ nezavádza nijaké rozlíšenie medzi stupňami rozvoja dotknutých trhov, ktorých sa týka vykonávanie dominantného postavenia podniku.
Po druhé, na rýchlo rastúcom trhu môže konkurenčná výhoda vyplývajúca z dominantného postavenia na druhom susediacom trhu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže na prvom trhu, keďže na tomto prvom trhu môžu pôsobiť operátori, ktorí sú nútení podnikať určitý čas so stratou alebo so zníženou rentabilitou. Práve za takýchto podmienok však môže následné zníženie rentability činnosti operátora vyplývajúce z cenového stláčania spôsobeného dotknutou cenovou praxou brániť vytvoreniu alebo rozvoju riadnych podmienok hospodárskej súťaže na dotknutom trhu.
Po tretie, vzhľadom na cieľ pravidiel hospodárskej súťaže nemôže ich uplatnenie závisieť od skutočnosti, že dotknutý trh už dosiahol určitý stupeň zrelosti. Predovšetkým v prípade rýchlo rastúceho trhu totiž článok 102 ZFEÚ vyžaduje čo najrýchlejší zásah, ktorý by zabránil tomu, aby sa na tomto trhu nevytvorila a neupevnila narušená štruktúra hospodárskej súťaže prostredníctvom zneužívajúcej stratégie podniku v dominantnom postavení na tomto trhu alebo na úzko napojenom susediacom trhu, teda skôr, než táto stratégia vyvolá protisúťažné účinky.
To platí o to viac na trhu, akým je trh poskytovania služieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu, ktorý je úzko spojený s iným trhom, a to s trhom služieb prístupu k účastníckej prípojke v odvetví telekomunikácií. Tento posledný uvedený trh nielen že nie je nový alebo vznikajúci, ale jeho konkurenčná štruktúra je do značnej miery založená na bývalej monopolnej štruktúre. Možnosť podnikov zneužiť svoje dominantné postavenie na tomto trhu tak, že to ohrozí rozvoj hospodárskej súťaže na susediacom rýchlo rastúcom trhu, vyžaduje, aby sa nepovolila žiadna výnimka z uplatňovania článku 102 ZFEÚ.
Hoci podnik v dominantnom postavení na trhu sa nemôže odvolávať na svoje investície, ktoré použil na preniknutie na susediaci trh, pokúšajúc sa pritom vytlačiť rovnako efektívnych skutočných alebo potenciálnych konkurentov, nič to nemení na skutočnosti, že podmienky hospodárskej súťaže na ovládanom trhu a najmä náklady na zriadenie a investície podniku v dominantnom postavení na tomto trhu treba zohľadniť pri analýze nákladov tohto podniku, ktorá sa musí vykonať s cieľom zistiť, či dochádza k cenovému stláčaniu.
(pozri body 105 – 111 a výrok)