NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 16. decembra 2010 (1)
Vec C‑196/09
Paul Miles a i.,
Robert Watson MacDonald
proti
európskym školám
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Radou pre sťažnosti európskych škôl)
„Pojem ,vnútroštátny súdny orgán‘ v zmysle článku 267 ZFEÚ – Rada pre sťažnosti európskych škôl – Zásady rovnosti zaobchádzania a voľného pohybu pracovníkov – Systém odmeňovania učiteľov pridelených do európskych škôl“
1. Európske školy sú oficiálne vzdelávacie zariadenia kontrolované spoločne vládami členských štátov Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Ich účelom je poskytovať deťom zamestnancov inštitúcií EÚ viacjazyčné a multikultúrne vzdelávanie na úrovni materských, základných a stredných škôl. V súčasnosti existuje 14 škôl s celkovým počtom približne 22 500 zapísaných žiakov(2).
2. Európske školy boli založené na základe dvoch dokumentov, štatútu európskych škôl, podpísaného v Luxemburgu 12. apríla 1957(3), a protokolu o založení európskych škôl z 13. apríla 1962 s odkazom na štatút európskych škôl podpísaný v Luxemburgu 12. apríla 1957(4). Oba dokumenty v relevantnom čase podpísalo šesť zakladajúcich členských štátov. Dňa 21. júna 1994 boli nahradené Dohovorom o štatúte európskych škôl (ďalej len „dohovor“)(5). Od tohto momentu sa inštitúcie Spoločenstva stali zmluvnou stranou medzinárodných dohôd.(6) V súčasnosti sú inštitúcie EÚ a všetkých 27 členských štátov zmluvnými stranami dohovoru.(7)
3. Dohovor obsahuje ustanovenia týkajúce sa účelu a organizácie škôl. Upravuje záležitosti akými sú napríklad pedagogika, inštitucionálna štruktúra systému európskych škôl, orgány zriadené na jeho správu a riešenie sporov týkajúcich sa výkladu a uplatnenia dohovoru.
4. Ďalším cieľom dohovoru je zaručiť primeranú súdnu ochranu osobám, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje, čo viedlo k vytvoreniu Rady pre sťažnosti(8).
5. V rámci prejednávaného prípadu bola nastolená dôležitá inštitucionálna otázka. Má Rada pre sťažnosti právomoc predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa práva EÚ? Ak Súdny dvor dospeje k záveru, že má právomoc preskúmať takýto návrh na začatie prejudiciálneho konania, samotné otázky, ktoré vyvstali v konaní vo veci samej, si budú vyžadovať preskúmanie zásad rovnosti zaobchádzania a voľného pohybu pracovníkov v rámci EÚ.
Právny rámec
Dohovor
6. Tretie odôvodnenie dohovoru stanovuje, že „… systém Európskych škôl je jediný svojho druhu;… predstavuje formu spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Európskymi spoločenstvami…“.
7. Článok 1 dohovoru stanovuje, že účelom škôl je spoločne vzdelávať deti zamestnancov Európskych spoločenstiev.
8. Článok 3 ods. 2 znie: „Vyučovanie zabezpečujú učitelia pridelení alebo vyslaní členskými štátmi v súlade s rozhodnutiami prijatými Najvyššou radou podľa postupu stanoveného v článku 12 ods. 4.“
9. Podľa článku 7 sú spoločnými orgánmi pre všetky školy Najvyššia rada, generálny tajomník, Rada inšpektorov a Rada pre sťažnosti.
10. Článok 12 stanovuje, že Najvyššia rada je povinná:
„1. stanoviť služobné predpisy pre generálneho tajomníka, riaditeľov škôl, učiteľov…
…
4. a) každoročne na návrh rád inšpektorov určiť požiadavky na učiteľov vytvorením alebo zrušením pracovných miest. Zabezpečí spravodlivé rozdelenie funkcií medzi členskými štátmi. Spolu s vládami sa uznáša na otázkach týkajúcich sa vyslania alebo dočasného preloženia učiteľov stredných škôl, učiteľov základných škôl a pedagogických poradcov školy. Zamestnanci si zachovajú právo na postup v zamestnaní a dôchodkové nároky zaručené ich vnútroštátnymi predpismi;
…“
11. Článok 25 znie: „Rozpočet škôl je financovaný z:
1. príspevkov členských štátov prostredníctvom priebežného vyplácania odmien prideleným alebo vyslaným učiteľom a prípadne prostredníctvom finančného príspevku, o ktorom jednomyseľne rozhodne Najvyššia rada.“
12. Článok 26 znie: „Súdny dvor Európskych spoločenstiev má výhradnú právomoc v sporoch medzi zmluvnými stranami týkajúcich sa výkladu a uplatňovania tohto dohovoru, ktoré nevyriešila Najvyššia rada.“
13. Článok 27 sa týka Rady pre sťažnosti. Znie takto:
„1. Zriaďuje sa Rada pre sťažnosti.
2. Rada pre sťažnosti má výhradnú právomoc v prvej a poslednej inštancii, ak boli vyčerpané všetky správne postupy, v akomkoľvek spore týkajúcom sa uplatňovania tohto dohovoru na všetky osoby, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje, s výnimkou administratívnych a pomocných zamestnancov, a spore týkajúcom sa zákonnosti akéhokoľvek aktu založenom na tomto dohovore alebo predpisov prijatých podľa tohto dohovoru, ktoré by nepriaznivo pôsobili na osoby na strane Najvyššej rady, správnej rady škôl pri výkone ich právomocí, ktoré sú špecifikované týmto dohovorom. Ak sú tieto spory finančnej povahy, Rada pre sťažnosti má neobmedzenú právomoc.
Podmienky a podrobnejšie pravidlá týkajúce sa týchto procesov stanovia podľa potreby služobné predpisy pre učiteľský zbor alebo podmienky zamestnávania učiteľov na čiastočný úväzok, alebo všeobecné školské poriadky.
3. Členmi rady pre sťažnosti sú osoby, o ktorých nezávislosti nie sú pochybnosti a sú uznávaní ako schopní právnici.
Stať sa členmi Rady pre sťažnosti sú oprávnené len osoby, ktoré sú uvedené na zozname zostavenom Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.
4. Štatút Rady pre sťažnosti prijme jednomyseľne Najvyššia rada.
Štatút rady pre sťažnosti určí počet členov Rady pre sťažnosti, postup ich vymenovania Najvyššou radou, dĺžku ich funkčného obdobia, ako aj finančné predpisy, ktoré sú na nich uplatniteľné. Štatút upresní spôsob fungovania Rady pre sťažnosti.
5. Rada pre sťažnosti prijme svoj rokovací poriadok, ktorý musí obsahovať ustanovenia potrebné na uplatňovanie štatútu.
Rokovací poriadok si vyžaduje jednomyseľné schválenie Najvyššou radou.
6. Rozsudky vydané Radou pre sťažnosti sú pre strany záväzné a, ak ich tie strany nevykonajú, vynútiteľné príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi predpismi.
7. Iné spory, v ktorých sú školy zúčastnenou stranou, patria do právomoci vnútroštátnych súdov. Týmto článkom nie je dotknutá najmä príslušnosť vnútroštátnych súdov vo veciach občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti.“
Štatút Rady pre sťažnosti(9)
14. Článok 1 Štatútu Rady pre sťažnosti stanovuje, že Rada pre sťažnosti sa skladá zo šiestich členov, ktorý sú volení na obdobie piatich rokov z uchádzačov, ktorých na tento účel navrhuje Súdny dvor. Dĺžka ich funkčného obdobia je v zásade konkludentne obnoviteľná.
15. Článok 2 stanovuje, že každý člen Rady pre sťažnosti musí zložiť túto prísahu:
„Týmto prisahám…, že svoje povinnosti budem vykonávať čestne, nezávisle a nestranne a že budem zachovávať tajomstvo rokovaní“(10).
16. Článok 3 stanovuje, že členovia Rady pre sťažnosti sa počas svojho funkčného obdobia nesmú angažovať v žiadnej politickej alebo administratívnej činnosti ani v žiadnom zamestnaní, ktoré nie je zlučiteľné s ich povinnosťou správať sa nezávisle a nestranne.
17. Článok 5 stanovuje, že člen Rady pre sťažnosti môže byť zbavený svojej funkcie len vtedy, ak ostatní členovia prítomní na plenárnom zasadnutí rozhodnú na základe dvojtretinovej väčšiny hlasov, že prestal spĺňať potrebné podmienky. Pred odvolaním z funkcie má člen právo byť vypočutý Radou pre sťažnosti.
Rokovací poriadok Rady pre sťažnosti európskych škôl(11)
18. Rokovací poriadok obsahuje ustanovenia podobné tým, ktoré upravujú písomnú alebo ústnu časť konania pred Súdnym dvorom a Všeobecným súdom. Článok 9 stanovuje, že akákoľvek korešpondencia s účastníkom konania musí byť vyhotovená v jednom z úradných jazykov(12). Články 11 a 12 stanovujú, že účastníci konania, ktorí sa ocitnú pred Radou pre sťažnosti, musia byť zastúpení právnym zástupcom. Články 14 až 19 stanovujú, že po písomnej časti konania, ktorá zahŕňa oznámenie sťažností, obhajobu, repliku a dupliku, nasleduje ústna časť konania.
Služobný poriadok zamestnancov pridelených do európskych škôl uplatniteľný od 1. septembra 1996(13)
19. Služobný poriadok zamestnancov obsahuje ustanovenia o pravidlách a podmienkach zamestnancov pridelených do európskych škôl.
20. Článok 45 stanovuje, že odmena vyplácaná zamestnancom pozostáva zo základného platu, príplatkov za nadčasy a z rodinných a iných prídavkov.
21. Článok 47 znie:
„1. Odmena zamestnanca je vyjadrená v eurách.
…
2. Vypláca sa zamestnancovi v mieste a v mene krajiny, kde vykonáva svoju funkciu.
Odmena vyplácaná v inej mene ako v eurách sa vypočítava na základe výmenného kurzu uplatniteľného na odmeny úradníkov Európskych spoločenstiev.
3. Odmena zamestnanca sa upravuje v závislosti od sadzby stanovenej a upravovanej v prípade úradníkov Európskych spoločenstiev, a to na úrovni nižšej, vyššej alebo rovnej 100 %.“
22. Článok 49 ods. 1 stanovuje:
„1. … zamestnanec má nárok na odmenu zodpovedajúcu jeho zaradeniu a platovému stupňu, ako to stanovuje príloha III k tomuto služobnému poriadku.“(14)
23. V relevantnom čase (apríl 2008) článok 49 ods. 2 stanovoval:
„a) Príslušné vnútroštátne orgány uhradia zamestnancom vnútroštátne platy a informujú riaditeľa o týchto uhradených sumách, pričom uvedú všetky zložky zohľadnené na účely ich výpočtu vrátane povinných odvodov do sociálnej poisťovne a daní.
b) Európska škola uhrádza rozdiel medzi na jednej strane odmenou stanovenou v tomto služobnom poriadku a na strane druhej protihodnotou vnútroštátnych odmien znížených o povinné odvody na sociálne zabezpečenie. Táto protihodnota sa vypočíta v mene krajiny, v ktorej zamestnanec vykonáva svoju funkciu, na základe výmenných kurzov používaných na prispôsobenie platov úradníkov Európskych spoločenstiev.“
24. Článok 49 ods. 2 bol s účinnosťou od 1. januára 2008 zmenený a doplnený tak, že v prípade potreby umožňoval európskym školám prispôsobiť výmenné kurzy medzi eurom a inými oficiálnymi menami členských štátov. Do tohto ustanovenia boli doplnené ďalšie pododseky:
„Tieto výmenné kurzy sa porovnávajú s mesačnými výmennými kurzami uplatňovanými na vykonanie rozpočtu. V prípade odchýlky rovnej alebo vyššej ako 5 percent zaregistrovanej pre jednu alebo viacero devíz vo vzťahu k doposiaľ sledovaným výmenným kurzom sa pristúpi k prispôsobeniu od tohto mesiaca. Ak prahová hranica nie je dosiahnutá, výmenné kurzy sú aktualizované najneskôr po šiestich mesiacoch.
Ak je táto protihodnota vyššia ako odmena stanovená v tomto služobnom poriadku pre kalendárny rok, rozdiel medzi týmito sumami patrí dotknutému zamestnancovi.“
25. Článok 79 služobného poriadku stanovuje, že proti správnym a finančným rozhodnutiam prijatým v správnej a finančnej oblasti, ktoré sa týkajú zákonnosti aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na dotknuté osoby, možno podať správnu sťažnosť generálnemu tajomníkovi európskych škôl (ďalej len „generálny tajomník“). Ak generálny tajomník neodpovie na správnu sťažnosť v rámci lehoty piatich mesiacov od jej podania, znamená to, že správna sťažnosť bola implicitne zamietnutá. Proti takémuto rozhodnutiu možno podať odvolanie Rade pre sťažnosti.
26. Relevantné ustanovenia článku 80 znejú:
„1. Rada pre sťažnosti má výlučnú právomoc v prvej a poslednej inštancii v sporoch medzi riadiacimi orgánmi školy a zamestnancami, pokiaľ ide o zákonnosť aktu, ktorý má na nich nepriaznivý vplyv…“
Odsek 2 stanovuje, že ešte predtým, ako sa podá odvolanie Rade pre sťažnosti, musí byť podaná správna sťažnosť generálnemu tajomníkovi podľa článku 79 a musí byť prijaté výslovné alebo implicitné rozhodnutie, ktoré ho zamieta.
Odsek 5 stanovuje: „Dotknuté odvolanie v zmysle tohto článku musí byť preskúmané a musí sa o ňom rozhodnúť za podmienok stanovených v rokovacom poriadku stanovenom Radou pre sťažnosti.
Odvolania podané Rade pre sťažnosti nemajú odkladný účinok. Avšak ak Rada pre sťažnosti usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, môže nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu. Rozhodnutia Rady pre sťažnosti sú konečné a vykonateľné.“
Zmluva ES(15)
27. Článok 12 ods. 1 ES stanovuje: „v rámci pôsobnosti Zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia, je akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti zakázaná.“
28. Článok 39 ES uvádza:
„1. Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci Spoločenstva.
2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky.
3. S výnimkou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a ochranou verejného zdravia majú pracovníci právo:
a) uchádzať sa o skutočne ponúkané pracovné miesta;
b) voľne sa za týmto účelom pohybovať na území členských štátov;
c) na pobyt v niektorom z členských štátov za účelom zamestnania v súlade s ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych aktov, ktorými sa upravuje zamestnávanie vlastných štátnych príslušníkov tohto štátu;
d) po ukončení zamestnania zostať na území členského štátu za podmienok ustanovených vo vykonávacích nariadeniach, ktoré stanoví Komisia.
…“
29. Článok 234 ES uvádza:
„Súdny dvor má právomoc [rozhodnúť o prejudiciálnych otázkach – neoficiálny preklad], ktoré sa týkajú:
a) výkladu tejto zmluvy;
…
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor.“
Kontext, skutkové okolnosti prípadu a konanie vo veci samej
Výpočet odmeny
30. Článok 49 ods. 1 služobného poriadku uvádza, že všetkým učiteľom bude uhradená mesačná odmena stanovená v prílohe III, ktorá je vyjadrená v eurách.(16)
31. Odmena odráža štruktúru európskych škôl, pretože zodpovednosť za uhradenie odmeny je rozdelená medzi členské štáty a školy. Z tohto dôvodu pridelení učitelia naďalej poberajú svoju vnútroštátnu odmenu (podliehajúcu daniam a odvodom na sociálne zabezpečenie), hoci sú pridelení do európskych škôl.(17) Vnútroštátna odmena sa prepočíta na eurá pri uplatnení stanoveného výmenného kurzu. Protihodnota vnútroštátnej odmeny sa potom odpočíta od mesačnej odmeny stanovenej v prílohe III služobného poriadku. Rozdiel medzi nimi je známy ako „európsky príplatok“ a vypláca sa priamo učiteľovi pridelenému do európskych škôl z peňazí z rozpočtu EÚ.(18) Európsky príplatok a vnútroštátna odmena spolu predstavujú základnú odmenu na účely služobného poriadku.
32. Dňa 1. júla 2007 hodnota 1 eura zodpovedala hodnote 0,67215 libry. Od októbra 2007 značné znehodnocovanie libry voči euru pokračovalo. Dňa 1. decembra 2007 hodnota 1 eura zodpovedala hodnote 0,71475 libry a 1. júna 2008 hodnote 0,7866 libry. Medzi 1. júlom 2007 a 30. júnom 2008 tak hodnota libry klesla približne o 7,4 % voči hodnote eura.
33. Výmenný kurz uplatniteľný na výpočet protihodnoty eura vnútroštátnych odmien učiteľov sa každoročne stanovoval k 1. júlu. Služobný poriadok pred zmenou a doplnením, ktorá sa uskutočnila v júli 2008, neobsahoval nijaké ustanovenie o priebežnom prispôsobovaní výmennému kurzu stanovenému 1. júla, ktoré by zohľadňovalo zmeny výmenného kurzu počas roka. Z tohto dôvodu neexistoval žiaden mechanizmus prispôsobovania, ktorý by kompenzoval značné znehodnotenie libry voči euru medzi októbrom 2007 a júnom 2008.
34. Po zmene a doplnení služobného poriadku k 1. júlu 2008 sa môže uskutočniť priebežné prispôsobenie vo výmennom kurze meny v prípade odchýlky rovnej alebo vyššej ako 5 % v porovnaní s predošlým výmenným kurzom(19).
Skutkové okolnosti prípadu a konanie vo veci samej
35. Od apríla 2008 podal Paul Miles a ďalších 135 učiteľov pridelených Spojeným kráľovstvom do európskych škôl správne sťažnosti generálnemu tajomníkovi podľa článku 79 služobného poriadku. V týchto sťažnostiach žiadali úpravu výpočtu európskeho príplatku k ich odmenám s cieľom kompenzovať znehodnotenie libry voči euru počas obdobia od októbra 2007 do júna 2008. Generálna tajomníčka listom zo 7. novembra 2008 potvrdila, že správne sťažnosti učiteľov zamietla. Dňa 15. októbra 2008 učitelia podali proti rozhodnutiu generálnej tajomníčky odvolanie Rade pre sťažnosti.
36. Ďalší sťažovateľ Robert Watson MacDonald podal 9. mája 2008 generálnej tajomníčke správnu sťažnosť. Dňa 9. januára 2009 taktiež podal Rade pre sťažnosti odvolanie voči rozhodnutiu generálnej tajomníčky.
37. Všetky sťažnosti podané zo strany učiteľov sa týkajú výpočtu európskeho príplatku v prípade britských učiteľov, ktorí vykonávajú svoju funkciu v školách členských štátov, kde sa používa mena euro.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania
38. Rada pre sťažnosti vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania tvrdí, že článok 26 dohovoru stanovuje, že Súdny dvor má výlučnú právomoc rozhodnúť o výklade a uplatnení dohovoru v sporoch medzi zmluvnými stranami, ktoré nevyriešila Najvyššia rada. Neexistuje však žiadne výslovné ustanovenie, na základe ktorého by bola Rada pre sťažnosti oprávnená žiadať usmernenie Súdneho dvora v súvislosti s odvolaniami, ktoré prejednáva.
39. Rada pre sťažnosti zdôrazňuje, že jej úlohou je zaručiť, aby sa právo uplatnilo rovnako na všetky záležitosti, ktoré patria do jej právomoci. Jej rozhodnutie o odvolaní je pre účastníkov konania záväzné. Ak ho nerešpektujú, rozhodnutie je vykonateľné príslušnými orgánmi členských štátov. Rada pre sťažnosti zastáva názor, že pri zohľadnení tohto všeobecného právneho kontextu (najmä jej povinnosť zaručiť jednotné uplatnenie práva EÚ v záležitostiach, ktoré patria do jej právomoci) by bolo paradoxné, keby nebola oprávnená predkladať Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky podľa článku 234 ES.
40. Rada pre sťažnosti chce preto predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 234 ES vykladať v tom zmysle, že súdny orgán, akým je Rada pre sťažnosti, ktorá bola zriadená článkom 27 Dohovoru o štatúte Európskych škôl, patrí do jeho pôsobnosti, a keďže Rada pre sťažnosti rozhoduje v konečnom stupni, je povinná predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania?
2. Majú sa v prípade kladnej odpovede na prvú otázku články 12 a 39 Zmluvy ES vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu systému odmeňovania platného v rámci európskych škôl v rozsahu, v akom tento systém, hoci sa výslovne odvoláva na systém vzťahujúci sa na úradníkov Spoločenstva, neumožňuje zohľadniť, a to ani retroaktívne, znehodnotenie meny spôsobujúce stratu kúpnej sily učiteľov pridelených orgánmi dotknutého členského štátu?
3. Môže v prípade kladnej odpovede na druhú otázku rozdielna situácia učiteľov pridelených do európskych škôl, ktorých odmena je vyplácaná jednak vnútroštátnymi orgánmi a jednak európskou školou, kde vyučujú, a úradníkov Európskeho spoločenstva, ktorých odmena je vyplácaná výlučne Spoločenstvom, vzhľadom na zásady uvedené v bodoch uvedených vyššie a aj keď Služobný poriadok zamestnancov pridelených do európskych škôl výslovne odkazuje na Služobný poriadok úradníkov Spoločenstva, odôvodniť, že výmenné kurzy určené na zachovanie rovnocennej kúpnej sily nebudú rovnaké?“
41. Učitelia, európske školy a Európska komisia predložili svoje písomné pripomienky a na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. júna 2010, vyjadrili ústne prednesy.
Posúdenie
Prvá otázka
42. Prvá otázka odhaľuje zásadný problém. Vzťahuje sa právomoc Súdneho dvora podľa článku 234 ES na orgány, akým je napríklad Rada pre sťažnosti? V prípade zápornej odpovede na túto otázku nie je potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku.
Týkajú sa otázky predložené Radou pre sťažnosti práva EÚ?
43. Európske školy tvrdia, že sú založené na medzinárodných dohodách a že tieto dohody, opatrenia a rozhodnutia európskych škôl by sa nemali považovať za integrálnu súčasť práva EÚ. Systém, ktorý upravuje fungovanie európskych škôl, preto nepatrí do rozsahu kategórie tých opatrení, na ktoré sa vzťahuje článok 234 ES.
44. V rozsudku vo veci Hurd(20) si prejudiciálna otázka predložená Súdnemu dvoru vyžadovala preskúmanie systému odmeňovania uplatniteľného na britských učiteľov pridelených do európskych škôl, ktorí vyučovali na škole Culham v Anglicku. Najvyššia rada prvej európskej školy rozhodla (na zasadnutí z 26. a 27. januára 1957), že zamestnanci by mali odvádzať daň z odmeny (alebo z časti odmeny) zodpovedajúcej ich vnútroštátnej odmene. Naopak príplatky a príspevky uhrádzané na základe služobného poriadku sú oslobodené od všetkých daní. V Spojenom kráľovstve európsky príplatok a rôzne príspevky uhrádzané európskou školou v Culham učiteľom, ktorí neboli štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, boli oslobodené od dane z príjmu. Spor vo veci samej v rozsudku vo veci Hurd sa týkal otázky, či takéto odmeny môžu byť zdanené, ak sa vyplácajú štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva. Pán Hurd tvrdil, že príplatky vyplácané európskou školou v Culham učiteľom prideleným Spojeným kráľovstvom by mali byť oslobodené od vnútroštátnej dane ako záležitosť práva Spoločenstva. Taktiež tvrdil, že keďže Spojené kráľovstvo pristúpilo k Dohovoru o štatúte európskych škôl, ako to vyžaduje článok 3 Aktu o pristúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskym spoločenstvám z roku 1972, prijalo aj rozhodnutie zo zasadnutia z 26. a 27. januára 1957. Vláda Spojeného kráľovstva tvrdila, že hoci Súdny dvor mohol vyložiť článok 3 aktu o pristúpení, nemal právomoc vyložiť dohovory zriaďujúce európske školy.
45. Súdny dvor rozhodol, že nemá právomoc vyložiť článok 3 aktu o pristúpení na účely stanovenia povinností Spojeného kráľovstva podľa opatrení a rozhodnutí orgánov európskych škôl, pretože opatrenia a rozhodnutia európskych škôl nepatria do tej kategórie opatrení, na ktoré sa vzťahuje článok 234 ES. Skutočnosť, že takéto dohody boli spojené so Spoločenstvom a fungovaním jeho inštitúcií, neznamená, že sa mali považovať za integrálnu súčasť práva Spoločenstva. Súdny dvor však s cieľom stanoviť rozsah článku 3 aktu o pristúpení, pokiaľ ide o tieto nástroje, dospel k záveru, že môže byť nevyhnutné stanoviť právne postavenie opatrení a rozhodnutí orgánov európskych škôl, a teda ich preskúmať v rozsahu nevyhnutnom na tieto účely(21).
46. Súdny dvor svoje rozhodnutie prijaté v rozsudku vo veci Hurd nedávno potvrdil v rozsudku Komisia/Belgicko(22). Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že služobný poriadok stanovený Najvyššou radou európskych škôl podľa článku 12 ods. 1 dohovoru je preto opatrením, ktoré už prima facie nepatrí do pôsobnosti článku 234 ES.
47. Z tohto dôvodu sa domnievam, že v kontexte prejednávaného prípadu má služobný poriadok to isté postavenie ako ustanovenia vnútroštátneho práva v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženého zo strany vnútroštátneho súdu. Súdny dvor nemá právomoc ho vykladať, ale môže poskytnúť usmernenie, ako sa naň uplatňuje právo EÚ.
48. Okrem toho európske školy počas pojednávania tvrdili, že uplatnili Zmluvu a potvrdili, že samotné otázky predložené Súdnemu dvoru zo strany Rady pre sťažnosti sa týkajú jej správneho výkladu.
49. Vzhľadom na to, že druhá a tretia otázka sa výslovne týkajú výkladu Zmluvy, domnievam sa, že služobný poriadok môže byť preskúmaný v rozsahu nevyhnutnom na zodpovedanie otázok týkajúcich práva EÚ.
Je Rada pre sťažnosti súdnym orgánom členského štátu v zmysle článku 234 ES?
50. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „pri hodnotení, či vnútroštátny orgán má povahu súdneho orgánu v zmysle článku 234 ES, čo je otázka, ktorá výlučne spadá do práva Spoločenstva, Súdny dvor berie do úvahy všetky skutočnosti ako celok, akými sú právny základ orgánu, jeho pôsobenie, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha konania, uplatnenie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť“(23). Okrem toho vnútroštátny súd môže predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku iba vtedy, ak ide o neukončený spor a prejednáva ho v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím súdneho charakteru(24).
51. Komisia a učitelia tvrdia, že Rada pre sťažnosti má všetky vlastnosti súdneho orgánu na účely článku 234 ES. Európske školy s tým súhlasia, ale zároveň tvrdia, že nejde o súdny orgán členského štátu, ako to stanovuje znenie článku 234 druhého odseku ES. Nespornými skutočnosťami sa preto budem zaoberať iba stručne, a zameriam sa skôr na poslednú uvedenú otázku.
52. Rada pre sťažnosti sa zriaďuje podľa článku 27 dohovoru. Jednoznačne ju teda stanovuje právo. Jej stálu povahu možno odvodiť z článku 27 ods. 1, keďže sa zriaďuje bez akéhokoľvek časového obmedzenia, pričom funkčné obdobie jej členov je päť rokov a možno ho obnoviť. Podľa článku 27 ods. 2 má Rada pre sťažnosti výlučnú právomoc rozhodovať v predmetných sporoch a podľa článku 27 ods. 6 (potvrdenom článkom 80 ods. 5 služobného poriadku) sú jej rozhodnutia záväzné a vykonateľné; tieto ustanovenia ozrejmujú to, že Rada pre sťažnosti vykonáva súdnu funkciu. Článok 27 ods. 5 zveruje Rade pre sťažnosti právomoc prijať vlastný rokovací poriadok na účely uplatnenia štatútu a rokovací poriadok, ktorý prijala, stanovuje konanie inter partes.
53. Ďalej je zrejmé, že Rada pre sťažnosti sa vyznačuje nezávislosťou, ktorá je súčasťou výkonu súdnej činnosti.(25) Jej zloženie upravuje článok 27 ods. 3 dohovoru a články 1, 2, 3 a 5 štatútu. Jej členovia musia byť osoby, o nezávislosti ktorých sa nepochybuje, vybrané zo zoznamu uchádzačov, ktorý na tento účel zostavuje Súdny dvor. Skladajú prísahu, že svoju funkciu budú vykonávať nezávisle a nestranne, a nesmú vykonávať žiadnu činnosť, ktorá je v rozpore s touto povinnosťou. Člena možno odvolať z funkcie iba vtedy, ak po tom, ako bol vypočutý, dospejú dve tretiny členov k záveru, že nespĺňa podmienky potrebné na výkon funkcie. Rada pre sťažnosti navyše koná ako tretia strana vo vzťahu k orgánu, ktorý prijal dotknuté rozhodnutie, keďže ide o samostatný orgán nezávislý od generálneho tajomníka.
54. Keďže sa potvrdilo, že Rada pre sťažnosti spĺňa všetky podmienky na označenie za súdny orgán, pristúpim ku skúmaniu zásadnej otázky, či ju možno považovať za súdny organ členského štátu.
55. Európske školy tvrdia, že článok 234 druhý odsek ES sa má vykladať doslovne, teda ako odkaz na súdny orgán členského štátu – ktorým Rada pre sťažnosti zjavne nie je.
56. Komisia a učitelia tvrdia, že cieľom článku 234 ES je zaručiť koherentné a jednotné uplatnenie práva EÚ. Článok 234 ES by sa teda mal vykladať účelovo a slovné spojenie „súdny orgán členského štátu“(26) by sa malo vykladať širšie. V rozsudku vo veci Rheinmühlen(27) Súdny dvor potvrdil, že účelom konania podľa v článku 177 Zmluvy EHS bolo zaručiť to, aby právo v rámci členských štátov Spoločenstva bolo za akýchkoľvek okolností rovnaké.
57. V tomto s Komisiou a učiteľmi súhlasím.
58. Uplynulo už 30 rokov, odkedy Súdny dvor po prvýkrát vyložil článok, ktorý sa neskôr stal článkom 234 ES v širšom ako doslovnom znení druhého odseku. V rozsudku vo veci Broekmeulen(28) Súdny dvor rozhodol, že ak odvolacia komisia zriadená Holandskou kráľovskou spoločnosťou na podporu medicíny (ďalej len „odvolacia komisia“) uplatnila právo Spoločenstva a riešila záležitosti s ním súvisiace, musí sa považovať za súdny organ členského štátu. Súdny dvor vo svojom rozsudku poznamenal, že neexistovalo žiadne právo podať odvolanie proti rozhodnutiu odvolacej komisie na bežné súdy.
59. V prejednávanom prípade má Rada pre sťažnosti „výhradnú právomoc v prvej a poslednej inštancii“(29). Keďže sa jej právomoc vzťahuje na práva a povinnosti učiteľov, z ktorých mnohí vykonávajú práva voľného pohybu ako súčasť súhlasu s pridelením do rôznych európskych škôl, nevyhnutne musí – ako je to v prejednávanom prípade – uplatniť (a uprednostniť) právo EÚ pri riešení sporov, ktoré prejednáva. Ako to už bolo v prípade odvolacej komisie v rozsudku vo veci Broekmeulen, neexistuje nijaké právo podať odvolanie proti rozhodnutiu Rady pre sťažnosti na bežné súdy akéhokoľvek členského štátu. Analógia s rozsudkom vo veci Broekmeulen je presvedčivá.(30)
60. V rozsudku vo veci Christian Dior(31) Súdny dvor skúmal, či – v rámci konania týkajúceho sa výkladu smernice o ochranných známkach(32) – sa najvyšší vnútroštátny súd Holandska alebo súd členských štátov Beneluxu(33) má považovať za súdny orgán, proti rozhodnutiu ktorého nie je možné podať opravný prostriedok, a ktorý je preto povinný podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 tretí odsek ES. Súdny dvor opäť prijal účelový výklad a s odvolaním sa na súd členských štátov Beneluxu uviedol: „Neexistuje nijaký dôvod, prečo by takýto súd, spoločný pre niekoľko členských štátov, nemal byť oprávnený predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky rovnako ako súdne orgány akéhokoľvek z týchto členských štátov“. Súdny dvor pri vyslovení tohto záveru kládol dôraz na dva faktory. Po prvé úlohou súdu členských štátov Beneluxu bolo zaručiť, aby sa právne predpisy, ktoré sú spoločné pre tri členské krajiny Beneluxu, uplatňovali jednotne; a konanie pred ním bolo stupňom konania na vnútroštátnych súdoch, ktorý viedol ku konečnému výkladu spoločných právnych predpisov Beneluxu. Po druhé výklad, že súd členských štátov Beneluxu bol oprávnený predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, slúžil na účely článku 234 ES, pretože zaručoval jednotný výklad práva Spoločenstva.(34)
61. Generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch túto otázku stručne preskúmal. Zdôraznil, že „podstatou ustanovení Zmluvy je, aby súd členského štátu, proti rozhodnutiam ktorého nie je možné podať opravný prostriedok, nemohol rozhodovať o otázke práva Spoločenstva bez rozhodnutia Súdneho dvora“.
62. Európske školy tvrdia, že rozsudok vo veci Christian Dior sa líši od prejednávaného prípadu v tom, že otázka v konaní vo veci samej pôvodne vznikla v rámci konania pred vnútroštátnym súdom (Rechtbank te Haarlem, návrh na začatie prejudiciálneho konania následne podal najvyšší súd Holandska). V prejednávanom prípade nikdy nevznikla otázka v rámci konaní pred vnútroštátnym súdom, a preto nijaká otázka nepochádza od súdneho orgánu.
63. S týmto nesúhlasím. Domnievam sa, že Súdny dvor by mal v tomto prípade taktiež prijať účelový výklad článku 234 ES, a to z nasledujúcich dôvodov.
64. Po prvé členské štáty zriadili Radu pre sťažnosti spoločne ako súdny orgán prvej a poslednej inštancie na riešenie všetkých otázok týkajúcich sa európskych škôl, ktoré upravuje dohovor (alebo opatrenia prijaté na jeho základe, ako je napríklad služobný poriadok)(35). Rada pre sťažnosti je povinná zaistiť, aby sa právne predpisy stanovené dohovorom uplatňovali jednotne. Jej rozhodnutia sú konečné a definitívne. Dohovor stanovuje, že rozhodnutia Rady pre sťažnosti sú vykonateľné príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s ich zákonmi.(36)
65. Z toho vyplýva, že Rada pre sťažnosti by sa mala považovať za súdny orgán „spoločný pre niekoľko členských štátov“. Keďže je tento orgán spoločný pre všetky členské štáty, ide o definitívne vyjadrenie tohto konceptu. Paradoxom by bolo, keby pri uplatňovaní práva EÚ Rada pre sťažnosti nebola oprávnená predkladať Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, najmä ak sú členské štáty následne povinné vykonávať jej rozhodnutia prostredníctvom svojich vnútroštátnych súdov.
66. V tejto súvislosti pripomínam, že podľa článku 26 dohovoru má Súdny dvor výlučnú právomoc v sporoch medzi zmluvnými stranami týkajúcich sa výkladu a uplatňovania dohovoru, ktoré nevyriešila Najvyššia rada.(37) Bolo by neobvyklé, ak by obdobnú otázku, ktorá vznikla v rámci odvolania podaného jednotlivcami proti rozhodnutiu prijatému generálnou tajomníčkou, nemohla predložiť Súdnemu dvoru taktiež Rada pre sťažnosti na účely záväzného rozhodnutia, pokiaľ sa týka výkladu práva EÚ.
67. V tomto kontexte sa domnievam, že možno nájsť primeranú paralelu so systémom zavedeným Zmluvami, kde priame žaloby dopĺňajú návrhy na začatie prejudiciálneho konania a Súdny dvor sa prikláňa k širokému výkladu, aby zachoval jednotnosť výkladu a zaručil účinnú ochranu.
68. V uznesení vo veci Zwartveld(38) sa Súdny dvor zaoberal „žiadosťou o súdnu spoluprácu“ podanú vnútroštátnym súdom, ktorá celkom nezapadala do procesného systému stanoveného Zmluvami, pokiaľ by sa vykladali doslovne. Rechter‑commissaris pri Arrondissementsrechtbank Groningen (Holandsko) vyšetroval vážne nezrovnalosti týkajúce sa prevádzky rybieho trhu v Lauwersoog, vrátane tvrdení o porušovaní vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie pravidiel Spoločenstva o kvótach na rybolov. Počas vyšetrovania považoval za podstatné získať kópie, okrem iného, aj správ vypracovaných inšpektormi pre rybolov EHS, a po preskúmaní týchto dokumentov uviedol, že by takisto mohlo byť potrebné získať dôkazy od dotknutých inšpektorov. Komisia odmietla sprístupnenie a tvrdila, že tieto dokumenty sú súčasťou spisového materiálu o právnych záležitostiach, ktoré prejednáva Komisia. Rechter‑commissaris sa preto obrátil na Súdny dvor a žiadal súčinnosť na základe Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev a Európskeho dohovoru alebo dohovorov o vzájomnej spolupráci (ktorých Spoločenstvo zmluvnou stranou nebolo, ale ktoré sa považovali za prebraté do právneho poriadku Spoločenstva, a teda aj za integrálnu súčasť práva Spoločenstva).
69. Súdny dvor prípad neodmietol ako neprípustný. Naopak, v pléne rozhodol(39), že v rámci Spoločenstva, ktoré sa zakladá na vláde práva, sú inštitúcie Spoločenstva povinné dodržiavať povinnosť úprimnej spolupráce (ktorá mala osobitný význam voči súdnym orgánom zodpovedným za uplatňovanie a dodržiavanie práva Spoločenstva). Nevyhnutným dôsledkom toho je, že Súdny dvor musí mať právomoc preskúmať, či povinnosť bola dodržaná a, má teda právomoc preskúmať, či odmietnutie inštitúcií Spoločenstva spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi bola odôvodnené.(40)
70. Súdny dvor tak vykonal túto právomoc a nariadil Komisii, aby sprístupnila potrebné dokumenty a umožnila vypočuť jej inšpektorov ako svedkov, ledaže by sa nezistili „naliehavé dôvody týkajúce sa potreby zachovať záujmy Spoločenstiev“, ktoré by odôvodňovali jej odmietnutie tak urobiť(41).
71. Vážim si ochotu Súdneho dvora v rozsudku vo veci Zwartveld spočívajúcu v zohľadnení teleológie Zmlúv a kladení dôrazu na jeho vlastnú právomoc potvrdiť dôležité zásady práva Spoločenstva, čím sa zaručuje to, aby Európske spoločenstvá aj naďalej boli „Spoločenstvom založeným na vláde práva“. Počas 20 rokov, ktoré uplynuli od prijatia rozsudku vo veci Zwartveld, sa Európske spoločenstvá stali Európskou úniou a mnoho iného sa zmenilo, ale hlavný význam, ktorý spočíva v zaručení dodržiavania pravidiel stanovených v Zmluvách a s tým spojených právnych nástrojov a v potvrdení vlády práva, ostáva nezmenený.
Právo na súdne preskúmanie
72. Nespochybniteľným dôvodom na prijatie teleologického výkladu článku 234 ES je to, že je nevyhnutný na zaručenie jednotného a konzistentného výkladu práva EÚ. Rada pre sťažnosti by teda mala byť oprávnená predkladať Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodnutie o otázke práva EÚ je nevyhnutné na rozhodnutie vo veci samej.
73. Jednotnosť a koherencia práva EÚ je primárnym cieľom prejudiciálneho konania. Bolo by zvláštne mať orgán zriadený členskými štátmi a inštitúciami EÚ, ktorý rozhoduje o otázkach práva EÚ v poslednej inštancii, ale ktorý – keby sa úzko vykladala právomoc Súdneho dvora podľa článku 234 ES – by nemohol predkladať prejudiciálne otázky.
74. Ako už generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vyjadril vo svojich návrhoch vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Umweltanwalt von Kärnten(42):
„Článok 234 ES iniciuje dialóg medzi súdmi, aby sa zaručilo jednotné uplatňovanie práva Spoločenstva vo všetkých členských štátoch. Súdny dvor umožnil zúčastniť sa na tomto dialógu veľmi odlišným subjektom…. Aj napriek vyššie uvedeným problémom nie je táto situácia úplne neodôvodnená. Súdna organizácia Európy, ktorú tvorí 27 členských štátov, zodpovedá veľmi rôznorodým parametrom a koncepciám. Je ťažké si predstaviť model, ktorý by spoločne opísal súdnu funkciu v toľkých krajinách, a preto sa kritériá vyvodené v rozsudku Vaassen‑Göbbels vykladali tak všeobecne a široko.“
75. Okrem toho úzky výklad by bol v rozpore so zmyslom prejudiciálneho konania. Bol by pravým opakom ducha súdnej spolupráce, čo Súdny dvor jasne zdôraznil vo svojej judikatúre(43).
76. Domnievam sa, že ak by Rada pre sťažnosti nebola oprávnená predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania s cieľom získať autoritatívne rozhodnutie o otázke práva EÚ, ktorá sa týka prejednávanej sťažnosti, narúšalo by to jednotnosť a koherentnosť práva EÚ. Taktiež by to zbavovalo sťažovateľov v rámci tejto sťažnosti práva na súdny opravný prostriedok, ako to európske školy priznali počas pojednávania.
77. S ohľadom na všetky tieto faktory sa domnievam, že na základe účelového výkladu Rada pre sťažnosti patrí do pôsobnosti článku 234 ES.
Ak bude tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vyhlásený za prípustný, môže dôjsť k nežiaducemu nárastu počtu prípadov na Súdnom dvore?
78. Možno namietať, že ak sa Rada pre sťažnosti európskych škôl považuje za oprávnenú predložiť Súdnemu dvoru podľa článku 234 ES prejudiciálne otázky, Súdny dvor by mohol byť zaplavený podobnými návrhmi od iných orgánov, o ktorých sa dodnes predpokladalo, že nepatria do pôsobnosti článku 234 ES.
79. Komisia po prvé tvrdila, že pri posudzovaní rizika potenciálneho nárastu počtu návrhov na začatie prejudiciálneho konania oproti potrebe zaručiť jednotné uplatňovanie práva EÚ by malo mať prednosť jednotné uplatňovanie práva EÚ. Po druhé zdôraznila, že Rada pre sťažnosti je veľmi osobitná inštitúcia. Je veľmi nepravdepodobné, že existuje množstvo ďalších orgánov, ktoré majú tie isté vlastnosti, a sú tak oprávnené predkladať prejudiciálne otázky podľa článku 234 ES.
80. S týmto súhlasím.
81. Tvrdenie, že priznanie podávania návrhov na začatie prejudiciálneho konania Radou pre sťažnosti podľa článku 234 ES by zahltilo Súdny dvor, nie je stanoviskom založeným na právnych zásadách. Ak by zo správneho právneho hľadiska Rada pre sťažnosti bola povinná predkladať prejudiciálne otázky, skutočnosť, že by mohlo dôjsť k (potenciálnemu alebo hypotetickému) nárastu prípadov na Súdnom dvore, nie je správnym dôvodom na dosiahnutie iného záveru.
82. Pri poslednom významnom rozšírení EÚ v roku 2004 (z 15 členských štátov na 25 členských štátov) by bolo nepredstaviteľné domnievať sa, že hoci súdne orgány v rámci nových členských štátov boli oprávnené predkladať návrhy na začatie prejudiciálneho konania, bolo by vhodné, a teda aj lepšie im to neumožniť, aby Súdny dvor nebol zaplavený prácou. Vhodnosť, akokoľvek lákavá, nie je platným právnym argumentom.
83. Navyše je ťažké, ak nie priam nemožné, nájsť inštitúcie podobné Rade pre sťažnosti niekde inde v rámci systému EÚ.
84. Po prvé všetky zmluvné strany Dohovoru o založení európskych škôl (27 členských štátov a inštitúcie EÚ) sú v rámci EÚ. Ich postavenie sa teda líši od dohôd, na základe ktorých bol zriadený Európsky súd pre ľudské práva(44) a výbory WTO(45), alebo na základe ktorých by mohol byť zriadený Európsky patentový súd(46). Je rozumné dospieť k záveru, že by bolo potrebné, aby existovalo osobitné ustanovenie umožňujúce takýmto medzinárodným súdom predkladať Súdnemu dvoru návrhy na začatie prejudiciálneho konania. Naopak spory, ktoré prejednáva Rada pre sťažnosti, vznikajú iba v rámci EÚ a týkajú sa iba tých účastníkov konania, na ktorých sa vzťahuje právo EÚ.
85. Po druhé členovia Rady pre sťažnosti sú vyberaní zo zoznamu, ktorý na tento účel zostavuje Súdny dvor, a podmienky ich voľby sa nelíšia od podmienok uplatniteľných na členov Súdu pre verejnú službu. Oba prvky zdôrazňujú súdnu funkciu Rady pre sťažnosti a jej štrukturálne prepojenie s právnym systémom EÚ.
86. Inštitút európskej univerzity (ďalej len „IEU“) môže poskytnúť najbližšiu paralelu. Univerzita vznikla na základe medzinárodného dohovoru (ďalej len „dohovor o IEU“) z roku 1972 uzatvoreného medzi šiestimi pôvodnými členskými štátmi. Jej služobný poriadok stanovuje konanie o sťažnostiach, proti ktorým možno podať odvolanie na Radu pre odvolania. Rada pre odvolania sa však líši od Rady pre sťažnosti napríklad v tom smere, že nie je na základe dohovoru o IEU oprávnená riešiť spory. Z toho však nevyhnutne nevyplýva, že pokiaľ je Rada pre sťažnosti európskych škôl oprávnená predložiť podľa článku 234 ES návrh na začatie prejudiciálneho konania, Súdny dvor je automaticky povinný prijať návrh predložený Radou pre odvolania IEU.
87. Stručne povedané, Rada pre sťažnosti a dohovor, na základe ktorého bola zriadená, sa zdajú byť, ak nie jedinečné, tak aspoň súčasťou neobvyklého systému v rámci Európskej únie. Je vysoko nepravdepodobné, že by bol Súdny dvor zaplavený návrhmi na začatie prejudiciálneho konania predloženými zo strany orgánov, akým je napríklad Rada pre sťažnosti. Okrem toho, ako som už zdôraznila, pokiaľ nie sú uplatniteľné pravidlá súčasťou práva EÚ, povinnosťou Súdneho dvora je iba poskytnúť usmernenie pri výklade práva EÚ v rozsahu, v akom má vplyv na uplatnenie týchto pravidiel.
88. V dôsledku toho sa domnievam, že odpoveď na prvú otázku by mala byť taká, že Rada pre sťažnosti európskych škôl patrí do pôsobnosti článku 234 ES a vzhľadom na to, že Rada pre sťažnosti koná ako súd poslednej inštancie, je nielenže oprávnená predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania pri posudzovaní otázok práva EÚ, ale je v zásade i povinná tak urobiť za rovnakých podmienok ako iné súdne orgány, proti rozhodnutiu ktorých nie je možné podať opravný prostriedok.
Druhá otázka
89. Svojou druhou otázkou chce Rada pre sťažnosti zistiť, či článok 12 ES (zakazujúci diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti) alebo článok 39 ES (zaručujúci voľný pohyb pracovníkov) bránia systému odmeňovania platnému v rámci európskych škôl v relevantnom čase, pokiaľ tento systém neumožňuje zohľadniť znehodnotenie meny spôsobujúce stratu kúpnej sily niektorých pridelených učiteľov. V tomto smere Rada pre sťažnosti poznamenáva, že dotknutý systém „sa výslovne odvoláva na systém vzťahujúci sa na úradníkov Spoločenstva“.
90. Táto otázka vznikla v dôsledku výrazného poklesu hodnoty libry voči euru medzi 1. júlom 2007 a 1. júlom 2008. Výmenný kurz uplatniteľný pri výpočte odmien úradníkov Európskych spoločenstiev sa však počas tohto obdobia nezmenil a nezmenila sa ani protihodnota európskeho príplatku (vypočítaná a vyjadrená v eurách k 1. júlu 2007), na ktorý mal nárok každý jednotlivý učiteľ.(47) V dôsledku týchto dvoch faktorov vnútroštátna odmena učiteľov pridelených Spojeným kráľovstvom do funkcie, za výkon ktorej dostávali odmenu vyjadrenú v eurách, klesla (v eurách) a hodnota ich celkovej odmeny vyjadrená v eurách (vnútroštátna odmena plus európsky príplatok) klesla takisto.
91. Učitelia tvrdia, že systém odmeňovania neumožňoval všetkým prideleným učiteľom jednotnú kúpnu silu. Taktiež tvrdia, že diskriminoval britských učiteľov v Bruseli v porovnaní s i) učiteľmi pridelenými do Bruselu, ktorí poberali svoju vnútroštátnu odmenu v inej mene, ako je mena euro alebo libra, ii) s britskými učiteľmi, ktorí vyučovali na európskej škole v Culham, ktorí nevykonávali svoje právo na slobodu pohybu a iii) s učiteľmi, ktorí poberali svoju vnútroštátnu odmenu v eurách.
92. Učitelia ďalej tvrdia, že článok 49 ods. 2 písm. b) služobného poriadku je v rozpore s článkami 12 ES a 39 ES v tom, že pri stanovení európskeho príplatku neumožňoval zohľadniť znehodnotenie libry, a znevýhodňoval tak britských učiteľov. Na účely súladu so Zmluvou mala mať zmena článku 49 ods. 2 písm. b) navyše retroaktívny účinok, aby umožňovala prispôsobenie európskeho príplatku počas celého obdobia, proti ktorému učitelia namietajú (od októbra 2007 do júna 2008).
93. Európske školy tvrdia, že britskí učitelia neboli diskriminovaní. Po prvé neexistovala žiadna skutočná porovnávacia skupina – situácia učiteľov, ktorých vnútroštátna odmena bola vyjadrená v librách, sa líšila od situácie učiteľov, ktorých vnútroštátna odmena bola vyjadrená v eurách. Po druhé systém odmeňovania nerozlišoval na základe štátnej príslušnosti; uplatňoval sa objektívne a rovnako na všetkých učiteľov, ktorých vnútroštátna odmena bola vyjadrená v inej mene, ako je mena euro.
94. Európske školy pripúšťajú, že znenie článku 49 ods. 2 písm. b), ktoré bolo uplatniteľné s účinnosťou od 1. júla 2008, by sa mohlo považovať za nepriamo diskriminačné v tom smere, že pri stanovení európskeho príplatku neumožňovalo zohľadniť výrazný pokles výmenného kurzu iných mien, ako je mena euro. Tvrdia však, že takáto diskriminácia bola odôvodnená, pretože výmenný kurz sa uplatňoval s odkazom na objektívne kritériá.
Úvodné poznámky
95. Zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti stanovený v článku 12 ES je osobitným vyjadrením všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania a jej konkrétna forma je stanovená okrem iného v článku 39 ES, pokiaľ ide o právo pracovníkov na slobodu pohybu(48). Tieto práva sú taktiež chránené v rámci medzinárodnej organizácie a články 12 ES a 39 ES sa uplatňujú osobitne na učiteľov pridelených do európskych škôl(49). Súdny dvor taktiež stanovil, že ustanovenia, ktoré bránia slobode pohybu pracovníkov alebo od neho odrádzajú, predstavujú prekážku dokonca aj vtedy, ak sa uplatňujú bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutých pracovníkov.(50)
96. Najprv preskúmam to, či dotknutý systém viedol k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti alebo inak porušoval zásadu rovnosti zaobchádzania, ďalej to, či bránil niektorej kategórii učiteľov vo výkone slobody pohybu alebo ich od nej odrádzal, a napokon v nevyhnutnom rozsahu to, či bol tento systém odôvodnený.
Viedol dotknutý systém k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti alebo inak porušoval zásadu rovnosti zaobchádzania?
97. Zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti nezahŕňa
„… iba otvorenú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj zastreté formy diskriminácie, ktoré pri použití iných rozlišovacích znakov vedú k rovnakému výsledku.
Pokiaľ nie je objektívne odôvodnené a primerané sledovanému cieľu, ustanovenie vnútroštátneho práva musí byť považované za nepriamo diskriminačné, ak je v skutočnosti spôsobilé ovplyvniť migrujúcich pracovníkov viac ako vnútroštátnych pracovníkov a existuje s tým spojené riziko, že toto ustanovenie osobitne znevýhodní migrujúcich pracovníkov.“(51)
98. Zásada rovnosti zaobchádzania vo všeobecnosti vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokiaľ to nie je objektívne odôvodnené.(52)
99. Zo znenia služobného poriadku je zrejmé, že neexistovala nijaká priama diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.
100. Ustanovenia služobného poriadku nie sú ani ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré svojou samotnou povahou sú spôsobilé ovplyvniť viac štátnych príslušníkov „iných“ členských štátov ako štátnych príslušníkov „hosťovského“ členského štátu v klasickom slova zmysle, keďže sa uplatňujú na učiteľov z akéhokoľvek členského štátu pridelených do akejkoľvek školy v jednom zo siedmich hosťovských členských štátov.
101. V rámci systému možno rozlišovať medzi dvomi skupinami učiteľov a je zjavné, že sa s nimi – prinajmenšom v relevantnom čase – zaobchádzalo rozdielne, pokiaľ ide o spôsob, akým sa mohla vyvíjať hodnota ich celkovej odmeny vyjadrenej v eurách počas obdobia jedného roka. Prvú skupinu tvorili učitelia pridelení z členského štátu patriaceho do eurozóny, ktorých hodnota vnútroštátnej odmeny v eurách sa nemenila a ktorých celková odmena ostala rovnaká počas celého relevantného obdobia vo výške stanovenej v prílohe III k služobnému poriadku. Druhú skupinu tvorili učitelia pridelení z členského štátu, ktorý nepatril do eurozóny, ktorých hodnota vnútroštátnej odmeny v eurách sa mohla – a aj sa v skutočnosti – do väčšej či menšej miery menila podľa fluktuácie výmenného kurzu, takže ich celková odmena (vnútroštátna odmena premenlivej hodnoty v eurách plus európsky príplatok konštantnej hodnoty v eurách) sa mohla – a v skutočnosti sa aj – líšila od sumy stanovenej v prílohe III služobného poriadku. Odkazujem na tieto skupiny ako na „skupinu 1“ a „skupinu 2“.
102. Je potrebné poznamenať, že rozdielnosť v zaobchádzaní, ktorú som uviedla, sa týka nároku učiteľov zaručeného článkom 49 ods. 1 služobného poriadku na celkovú odmenu, ktorej hodnota vyjadrená v eurách je hodnota uvedená pre príslušný platový stupeň v platovej triede, v prílohe III služobného poriadku. Netýka sa kúpnej sily tejto odmeny, ktorá nie je zaručená služobným poriadkom a ktorá sa okrem iného mení v závislosti od rozsahu, v akom učiteľ môže a chce poberať, sporiť a využívať časť svojej odmeny v členskom štáte svojho pôvodu v mene platnej v tomto členskom štáte.
103. Taktiež je potrebné poznamenať, že ak dotknuté dohody porušovali zásadu rovnosti zaobchádzania, pretože sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rozdielne, muselo dôjsť k porušeniu osobitného zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, pretože učitelia v skupine 1 boli zjavne s najväčšou pravdepodobnosťou štátnymi príslušníkmi členských štátov, ktoré patrili do eurozóny, a učitelia v skupine 2 boli s najväčšou pravdepodobnosťou štátnymi príslušníkmi iných členských štátov.
104. Vzhľadom na to, že obe skupiny, ktoré som vymedzila, presne nezodpovedajú tým, ktoré boli navrhnuté ako porovnávacia skupina v rámci konania, je potrebné stručné vysvetlenie.
105. Po prvé sú obe skupiny z hľadiska zásady rovnosti zaobchádzania v porovnateľnej situácii?
106. Domnievam sa, že odpoveď musí byť kladná. Služobný poriadok stanovuje platové tabuľky v eurách a uvádza, že zamestnanci majú „nárok“ na túto odmenu. Všetci učitelia s tým istým nárokom sú teda v porovnateľnej situácii. Je pravda, že určitý objektívny rozdiel možno stanoviť medzi učiteľmi, ktorých miesto pôvodu a pridelenia je v rôznej menovej oblasti, a učiteľmi, ktorých miesto pôvodu a pridelenia je v tej istej menovej oblasti, pretože sa na nich vzťahujú rôzne podmienky pri prevode akejkoľvek časti ich odmeny medzi týmito miestami. Tieto rozdiely – ktorých účinok bude závisieť do veľkej miery od osobných preferencií – však nemajú žiaden vplyv na hodnotu odmeny v eurách, na ktorú majú nárok.
107. Po druhé sú iné porovnania relevantné?
108. Rada pre sťažnosti a Komisia vyzvali Súdny dvor porovnať postavenie učiteľov s postavením úradníkov Európskych inštitúcií. Úradníci sa však po vymenovaní stávajú zamestnancami príslušných inštitúcií a sú úplne nezávislí od orgánov členského štátu svojho pôvodu. Naopak učitelia pridelení do systému európskych škôl ostávajú spojení so svojimi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, ktoré sú aj naďalej zodpovedné za vyplácanie ich vnútroštátnej odmeny. Je pravda, že článok 49 ods. 2 písm. b) služobného poriadku odkazuje na „výmenné kurzy používané na prispôsobenie platov úradníkov Európskych spoločenstiev“. Ide však iba o stanovenie výmenného kurzu, ktorý sa použije pri výpočte (konkrétne kurz používaný na vykonanie všeobecného rozpočtu EÚ)(53). Systém odmeňovania učiteľov pridelených do európskych škôl sa tým nestáva porovnateľný so systémom odmeňovania úradníkov EÚ.
109. Komisia sa taktiež odvoláva na postavenie detašovaných vnútroštátnych expertov pridelených na výkon funkcií v inštitúciách. Situácie sa však opäť nezdajú byť porovnateľné. Celkovú odmenu detašovaných vnútroštátnych expertov uhrádzajú ich vnútroštátne správne orgány, ktorých súčasťou aj naďalej ostávajú, zatiaľ čo inštitúcie uhrádzajú iba denné a mesačné prídavky.(54) Naopak v prípade učiteľov pridelených do európskych škôl sa odmena, na ktorú majú nárok, skladá z vnútroštátnej odmeny plus európskeho prídavku. Preto je rozhodujúce, že pravidlá uplatniteľné na detašovaných vnútroštátnych expertov sa nijako nesnažia zaručiť to, aby experti z rôznych členských štátov dostávali tú istú celkovú odmenu, pokiaľ vykonávajú svoju pridelenú funkciu. Služobný poriadok uplatniteľný na učiteľov pridelených do európskych škôl naopak stanovuje, že každý učiteľ „má nárok na“ odmenu zodpovedajúcu jeho zaradeniu a platovému stupňu uvedenú v eurách v prílohe III.
110. Pokiaľ ide o učiteľov, tí tvrdili, že učiteľov pridelených Spojeným kráľovstvom do európskych škôl v Bruseli možno porovnať s (a) inými učiteľmi zo Spojeného kráľovstva pridelenými do európskej školy v Culham v ich domovskom členskom štáte, a/alebo (b) s učiteľmi pridelenými do Bruselu, ktorí poberajú vnútroštátnu odmenu v inej mene, ako je mena euro alebo libra. Obe tieto skupiny však v skutočnosti spadajú do mojej „skupiny 2“, s členmi ktorej sa zaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o spôsob, akým sa hodnota ich celkovej odmeny v eurách mohla odchýliť – a vo všetkých prípadoch sa vo väčšej alebo menšej miere aj odchýlila – od hodnoty uvedenej v prílohe III služobného poriadku. To, či je možné členenie na ďalšie podskupiny podľa účinku kúpnej sily, je, ako som už vysvetlila, irelevantné.
111. Relevantný rozdiel v zaobchádzaní medzi učiteľmi v skupine 1 a učiteľmi v skupine 2 je teda ten, že skupina 1 poberala v rámci relevantného obdobia odmenu, ktorej hodnota v eurách bola presne taká, ako to stanovoval článok 49 ods. 1 a príloha III služobného poriadku, zatiaľ čo učitelia v skupine 2 boli nevyhnutne vystavení riziku, že ich odmena sa bude od tejto hodnoty líšiť. Domnievam sa, že otázka, či sa toto riziko premietlo do prospechu alebo na úkor učiteľov z konkrétneho členského štátu, je irelevantná. To, či britskí učitelia v skutočnosti v rámci relevantného obdobia „stratili“, zatiaľ čo učitelia z iných členských štátov, ktoré nepatrili do eurozóny, mohli „získať“, záviselo od fluktuácií výmenného kurzu, čo bol celkom objektívny vonkajší faktor. Rozhodujúce je, že učiteľom v skupine 2 reálne hrozilo, že dostanú menej, ako je zaručená hodnota ich odmeny v eurách, čo sa mohlo riešiť v rámci systému odmeňovania stanoveného v služobnom poriadku, zatiaľ čo učiteľom v skupine 1 nič také nehrozilo.
112. Z tohto dôvodu zastávam názor, že predmetný systém v relevantnom čase porušoval zásadu rovnosti zaobchádzania, a tým viedol k diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti, ktorá je v rozpore s článkom 12 ES.
Bránil predmetný systém voľnému pohybu alebo od neho odrádzal?
113. Nemôžem však súhlasiť s tým, že zistený nedostatok nejakým spôsobom bráni výkonu práv slobody pohybu alebo od neho odrádza.
114. Systém odmeňovania učiteľov pridelených do európskych škôl zahŕňa nepretržité vyplácanie odmeny, na ktorú už majú nárok, plus európsky prídavok. Zdá sa, že v každom prípade pri pridelení poberajú vyššiu odmenu ako tú, ktorú by dostávali, ak by ostali vo svojom predchádzajúcom zaradení.
115. Takáto vyhliadka pravdepodobne neodradí žiadneho učiteľa od toho, aby požiadal o pridelenie alebo ho prijal, ibaže by bola celková odmena nižšia, ako je to potrebné či už na udržanie jeho životného štandardu pri pridelení alebo na pokrytie trvajúcich záväzkov, ktoré môže mať v členskom štáte svojho pôvodu, a všetkých nákladov na presun medzi členskými štátmi. V rámci prejednávaného prípadu nebolo uvedené žiadne takéto riziko, a ani sa nezdá, že je pravdepodobné. Riziko zistenia, že hodnota skutočnej celkovej odmeny v eurách sa líši od tejto hodnoty v prípade iného učiteľa na rovnakom platovom stupni – čo je naopak reálne, a dokonca nevyhnutné riziko – pravdepodobne nebude mať žiaden význam pri rozhodovaní o tom, či požiadať o pridelenie alebo ho prijať. Môže byť v každom prípade dôkazom nespokojnosti alebo uspokojenia v závislosti od smeru odchýlky, ale v systéme, ktorý zahŕňa učiteľov z 27 členských štátov, s výrazne líšiacimi sa vnútroštátnymi odmenami, ktoré sú rôzne zaradené v systéme obsahujúcom deväť platových skupín, každú s 12 platovými stupňami, to takmer iste nijako neovplyvní schopnosť alebo vôľu učiteľa využiť svoje právo na slobodu pohybu tým, že požiada o pridelenie do európskej školy v inom členskom štáte alebo takéto pridelenie prijme.
Môže byť predmetný systém odôvodnený?
116. Podľa ustálenej judikatúry je rozdielne zaobchádzanie, ktoré predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, zakázané, pokiaľ nie je objektívne odôvodnené, vhodné na zabezpečenie dosiahnutia legitímneho cieľa, ktorý sleduje, a nejde nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.(55)
117. Komisia tvrdí, že zaviesť systém odmeňovania, ktorý by zaručoval presnú rovnosť kúpnej sily medzi učiteľmi pridelenými zo strany 27 vnútroštátnych správ do európskych škôl, je nemožné. Navyše sa posilnenia a oslabenia hodnoty libry voči euru v období od 1995 až 2008 vyrovnali.
118. Ako som však už zdôraznila, porovnávanie nemôže vychádzať z kúpnej sily, ale musí sa obmedziť na hodnotu celkového platu v eurách, ktorú zaručuje služobný poriadok. Pritom je irelevantné, či sa fluktuácie výmenného kurzu v priebehu času vyrovnali, keďže nedostatok systému spočíva v zachovaní pevného výmenného kurzu na účely výpočtu európskeho prídavku počas jedného roka.
119. Európske školy tvrdia, že tak systém platný v relevantnom čase, ako aj zmeny zavedené z účinnosťou od 1. júla 2008 boli odôvodnené. Po prvé systém odmeňovania musí zohľadňovať skutočnosť, že pridelení učitelia aj naďalej poberajú od 27 vnútroštátnych správ vnútroštátne odmeny. Po druhé systém sa nesmie zaťažiť nadmernými administratívnymi požiadavkami, ale musí sa snažiť fungovať vo všeobecnom záujme všetkých pridelených učiteľov. Po tretie, hoci niektorí pridelení učitelia môžu byť znevýhodnení, ak ich vnútroštátna mena voči euru oslabí, majú taktiež prospech v prípade, ak posilní, takže systém je zhruba vyvážený.
120. Domnievam sa, že prvá uvádzaná okolnosť nie je relevantná. Ak predmetný systém odmeňovania mohol zohľadniť skutočnosť, že pridelení učitelia poberajú vnútroštátne odmeny vyplácané zo strany 27 vnútroštátnych správ, pri výpočte európskeho prídavku, čo sa uskutočňuje raz ročne, mohol tak urobiť pri každom vyplácanom plate.
121. Pokiaľ ide o druhú a tretiu okolnosť, rozsudok vo veci Terhoeve sa zdá byť relevantný. Tento prípad sa týkal toho, či je odôvodnené, aby pracovník, ktorý pre výkon zamestnania presunul svoje bydlisko z jedného členského štátu do druhého, platil vyššie odvody na sociálne zabezpečenie. Súdny dvor rozhodol, že to odôvodnené nie je. Konkrétne, ani cieľ zjednodušenia a koordinácie vnútroštátnych pravidiel vyberania daní a odvodov na sociálne zabezpečenie a ani hľadiská administratívnej povahy nemôžu odôvodniť zásah do základnej slobody.(56)
122. Dospela som tak k záveru, že systém odmeňovania, ako bol v relevantnom čase stanovený v článku 49 ods. 2 služobného poriadku, bol v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, najmä s jej vyjadrením v článku 12 ES, a nemohol byť objektívne odôvodnený.
Tretia otázka
123. Svojou treťou otázkou sa Rada pre sťažnosti pýta, či v prípade kladnej odpovede na otázku (ako to navrhujem v rozsahu, v akom ide o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, čo má za následok nepriamu diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti), rozdielna situácia učiteľov pridelených do európskych škôl, a úradníkov EÚ môže odôvodňovať to, že výmenné kurzy určené na zachovanie rovnocennej kúpnej sily nie sú rovnaké.
124. Táto otázka sa predovšetkým zdá byť nevhodne naformulovaná, pretože výmenné kurzy používané pri výpočte európskeho prídavku učiteľov pridelených do európskych škôl boli v relevantnom čase úplne rovnaké ako výmenné kurzy používané pri výpočte v inej mene, ako je euro, platov úradníkov EÚ – čo bolo výslovne uvedené v článku 49 ods. 2 písm. b) služobného poriadku.
125. Z obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa však zdá, že zámerom bolo poukázať na tú skutočnosť, že v prípade úradníkov EÚ je rovnocennosť kúpnej sily zaistená koeficientmi podľa miesta výkonu zamestnania, ktoré sa stanovujú každý rok v rovnakom čase ako výmenné kurzy, ale môžu sa upraviť v prípade podstatnej zmeny životných nákladov(57). Napriek tomu je otázka stále mätúca, keďže článok 47 ods. 3 služobného poriadku uvádza: „Odmena zamestnanca sa UPRAVUJE v závislosti od sadzby stanovenej a upravovanej v prípade úradníkov Európskych spoločenstiev, a to na úrovni nižšej, vyššej alebo rovnej 100 %“.
126. Preto si nemyslím, že Súdny dvor môže odpovedať na túto otázku v podobe, v akej bola položená.
127. Zo znenia pripomienok predložených Súdnemu dvoru zo strany učiteľov sa zdá byť pravdepodobné, že otázka, ktorú mala Rada pre sťažnosti podľa priania učiteľov položiť, sa týkala skôr skutočnosti, že hoci sa na úradníkov EÚ a učiteľov pridelených do európskych škôl vzťahujú tie isté koeficienty a úpravy, nemajú vplyv na odmeny učiteľov rovnako ako na odmeny úradníkov, pretože úprava koeficientov nemôže zohľadniť fluktuácie výmenného kurzu. V tom prípade by zamýšľanou otázkou mohla byť otázka, či rovnaké posudzovanie odlišných situácií úradníkov a učiteľov nemôže porušovať zásadu rovnosti zaobchádzania.
128. Je to však iba hypotéza, ktorá nezodpovedá zneniu predloženej prejudiciálnej otázky a ktorá by si vyžadovala, pokiaľ by mala byť preskúmaná, oveľa viac informácií o uplatňovaní systému koeficientov na platy učiteľov. Za týchto okolností sa domnievam, že Súdny dvor nie je oprávnený odpovedať na túto hypotetickú otázku. Chcela by som iba dodať, že – ako som už uviedla(58) – podľa môjho názoru nie je postavenie učiteľov pridelených do európskych škôl porovnateľné s postavením úradníkov EÚ.
Návrh
129. Vzhľadom na uvedené som dospela k záveru, že Súdny dvor by mal na otázky predložené zo strany Rady pre sťažnosti európskych škôl odpovedať takto:
1. Rada pre sťažnosti európskych škôl patrí do pôsobnosti článku 234 ES.
2. Zásada rovnosti zaobchádzania a jej vyjadrenie v zákaze diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti v článku 12 ES bráni uplatneniu systému odmeňovania stanoveného v článkoch 45 až 49 služobného poriadku zamestnancov pridelených do európskych škôl.
3. Súdny dvor nemôže odpovedať na tretiu otázku.
1 – Jazyk prednesu: angličtina.
2 – Školy sú umiestnené takto: päť v Belgicku, tri v Nemecku, jedna v Taliansku, dve v Luxembursku, jedna v Holandsku, jedna v Španielsku a jedna v Spojenom kráľovstve.
3 – Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zväzok 443, s. 129.
4 – Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zväzok 752, s. 267.
5 – Ú. v. ES L 212, s. 3; Mim. vyd. 16/001, s. 16.
6 – Po prijatí rozhodnutia Rady 94/557/ES, Euratom zo 17. júna 1994, ktorým sa Európske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu splnomocňujú na podpísanie a uzavretie Dohovoru o štatúte Európskych škôl (Ú. v. ES L 212, s. 15; Mim. vyd. 16/001, s. 14). Pozri tiež rozhodnutie Komisie 94/558/ESUO zo 17. júna 1994 o uzavretí Dohovoru o štatúte európskych škôl (Ú. v. ES L 212, s. 15; Mim. vyd. 16/001, s. 29).
7 – Dohovor nadobudol účinnosť 1. októbra 2002.
8 – Pozri článok 27 dohovoru v bode 13 nižšie.
9 – Prijatý podľa článku 27 ods. 4 dohovoru a schválený Najvyššou radou písomne 22. apríla 2004 (ďalej len „štatút“), dostupný na internetovej stránke európskych škôl.
10 – Pozri tiež článok 2 štatútu Súdneho dvora (Ú. v. EÚ C 115, s. 210) a článok 5 prílohy I.
11 – Schválený Najvyššou radou na zasadnutí 1. a 2. februára 2005 (ďalej len „rokovací poriadok“), dostupný na internetovej stránke európskych škôl.
12 – Konkrétne jazyky obsiahnuté v prílohe II dohovoru: dánčina, holandčina, angličtina, francúzština, nemčina, gréčtina, taliančina, portugalčina a španielčina.
13 – Schválený Najvyššou radou na jej zasadnutí 20. a 21. januára 2009 (ďalej len „služobný poriadok“), dostupný na internetovej stránke európskych škôl.
14 – Podľa súčasného znenia služobného poriadku sú mzdové tarify stanovené v prílohe IV. V relevantnom čase však boli mesačné mzdové tarify v eurách zamestnancov pridelených do európskych škôl obsiahnuté v prílohe III. Z tohto dôvodu sa v týchto návrhoch odvolávam na prílohu III.
15 – Vzhľadom na to, že konanie vo veci samej vzniklo ešte predtým, ako Lisabonská zmluva nadobudla účinnosť, odvolávam sa na ustanovenia Zmluvy v znení v relevantnom čase. Ustanovenia článku 12 ES možno v súčasnosti nájsť v článku 18 ZFEÚ, ustanovenia článkov 39 a 234 v článkoch 45 a 267 ZFEÚ. Pred nadobudnutím účinnosti Amsterdamskej zmluvy v roku 1999 sa ustanovenia článku 234 nachádzali (okrem zmien, ktoré nie sú v prejednávanom prípade relevantné) v článku 177 Zmluvy EHS a následne v článku 177 ES. Na lepšie pochopenie som tieto odkazy upravila tak, že odkazujú na články Zmluvy v číselnom označení uplatniteľnom v čase vzniku konania vo veci samej. Odkazy na Spoločenstvo v staršej judikatúre a právnej úprave by sa samozrejme mali vykladať ako odkazy na Európsku úniu.
16 – Všetky odkazy sa vzťahujú na prílohu III, tak ako platila v relevantnom čase: pozri poznámku pod čiarou 14.
17 – Článok 25 dohovoru a článok 49 ods. 2 písm. a) služobného poriadku: pozri body 11 a 23 vyššie.
18 – Dohody sú vysvetlené v rozsudku z 15. januára 1986, Hurd, 44/84, Zb. s. 29, bod 5.
19 – Pozri bod 24 vyššie.
20 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 18.
21 – Rozsudok vo veci Hurd, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, body 20 a 21.
22 – Rozsudok z 30. septembra 2010, Komisia/Belgicko, C‑132/09, Zb. s. I‑8695, body 43 a 44.
23 – Uznesenie zo 14. mája 2008, Pilato, C‑109/07, Zb. s. I‑3503, bod 22 a tam citovaná judikatúra. Pozri tiež rozsudok z 18. októbra 2007, Österreichischer Rundfunk, C‑195/06, Zb. s. I‑8817, bod 19, a bod 35 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz‑Jarabo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 10. decembra 2009, Umweltanwalt von Kärnten (C‑205/08, Zb. s. I‑11525), kde cituje rozsudok z 30. júna 1966, Vaassen‑Goebbels, 61/65, Zb. s. 261.
24 – Rozsudok zo 14. júna 2001, Salzmann, C‑178/99, Zb. s. I‑4421, bod 14.
25 – Pozri najmä rozsudok z 19. septembra 2006, Wilson, C‑506/04, Zb. s. I‑8613, body 49 až 53.
26 – Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
27 – Rozsudok zo 16. januára 1974, Rheinmühlen‑Düsseldorf, 166/73, Zb. s. 33, bod 2. Pozri rozsudok z 12. júna 2008, Gourmet Classic, C‑458/06, Zb. s. I‑4207, bod 20.
28 – Rozsudok zo 6. októbra 1981, Broekmeulen, 246/80, Zb. s. 2311, body 16 a 17.
29 – Pozri článok 27 ods. 2 dohovoru, uvedený v bode 13 vyššie.
30 – Pozri ďalej bod 43 a nasl., kde som sa zaoberala tvrdením európskych škôl, že výklad služobného poriadku sa netýka práva EÚ.
31 – Rozsudok zo 4. novembra 1997, Christian Dior, C‑337/95, Zb. s. I‑6013.
32 – Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92).
33 – Súd členských štátov Beneluxu bol zriadený zmluvou podpísanou v Bruseli 31. marca 1965 Belgickým kráľovstvom, Luxemburským veľkovojvodstvom a Holandským kráľovstvom a skladá sa zo sudcov najvyšších súdov každého z týchto troch štátov: pozri rozsudok vo veci Christian Dior, už citovaný poznámke pod čiarou 31, bod 15.
34 – Pozri rozsudok vo veci Christian Dior v poznámke pod čiarou 31, bod 21. Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. Pozri taktiež body 22 a 23.
35 – Článok 27 dohovoru. Záležitosti, na ktoré sa dohovor nevzťahuje, patria do právomoci vnútroštátnych súdov: pozri článok 27 ods. 7.
36 – Článok 27 ods. 6 dohovoru.
37 – Prvú žalobu podľa článku 26 dohovoru podala Komisia koncom roka 2009 v rozsudku vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo (C‑545/09), ktorú v súčasnosti prejednáva Súdny dvor.
38 – Uznesenia z 13. júla 1990 a zo 6. decembra 1990, Zwartveld a. i., C‑2/88 Imm, Zb. s. I‑3365 a I‑4405.
39 – Vo svojom prvom uznesení z 13. júla 1990, Zwartveld a i. (C‑2/88, Zb. s. I‑3365), po získaní pripomienok predložených zo strany ôsmich členských štátov, Rady, Európskeho parlamentu a Komisie.
40 – Pozri body 15 až 24 uznesenia z 13. júla 1990.
41 – Pozri body 25 a 26 uznesenia z 13. júla 1990. V druhom uznesení zo 6. decembra 1990, Zwartveld a i. (C‑2/88, Zb. s. I‑4405) Súdny dvor nariadil Komisii vypracovať štyri relevantné správy a umožniť jej inšpektorom pre rybolov, aby boli vypočutí ako svedkovia.
42 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 35 návrhov.
43 – Pozri napríklad rozsudok z 12. februára 2008, Kempter, C‑2/06, Zb. s. I‑411, bod 41 a tam citovanú judikatúru.
44 – Signatármi Európskeho dohovoru o ľudských právach sú tak členské štáty, ako aj niekoľko tretích krajín (ďalej len „EDĽP“). Po podpise Lisabonskej zmluvy EÚ pristúpila k EDĽP podľa článku 6 ods. 2 Zmluvy EÚ.
45 – Členské štáty, EÚ a tretie krajiny sú signatármi dohôd WTO.
46 – Členské štáty, EÚ a niektoré tretie krajiny by boli signatármi návrhu dohody o vytvorení nového Európskeho patentového súdu.
47 – Pozri článok 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1558/2007 zo 17. decembra 2007, ktorým sa od 1. júla 2007 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (Ú. v. EÚ L 340, s. 1) a nariadenie Rady (ES, EURATOM) č. 1323/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2008 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (Ú. v. EÚ L 345, s. 10).
48 – Pozri napríklad rozsudky z 13. októbra 2005, Parking Brixen, C‑458/03, Zb. s. I‑8585, bod 48, a z 15. januára 2002, Gottardo, C‑55/00, Zb. s. I‑413, bod 21.
49 – Pozri rozsudky z 3. októbra 2000, Ferlini, C‑411/98, Zb. s. I‑8081, bod 42, a Hurd, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, body 54 a 55.
50 – Pozri napríklad rozsudky z 26. januára 1999, Terhoeve, C‑18/95, Zb. s. I‑345, bod 39, a z 1. apríla 2008, Vláda Francúzskeho spoločenstva a valónska vláda, C‑212/06, Zb. s. I‑1683, bod 34.
51 – Rozsudok z 13. apríla 2010, Bressol a i., C‑73/08, Zb. s. I‑2735, body 40 a 41.
52 – Pozri nedávny rozsudok zo 16. septembra 2010, Chatzi, C‑149/10, Zb. s. I‑8489, bod 64.
53 – Článok 63 nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 56, s. 30) v znení zmien a doplnení.
54 – Pozri rozhodnutie Komisie K(2008) 6866 v konečnom znení z 12. novembra 2008 stanovujúce pravidlá pridelenia národných expertov a národných expertov v odbornom vzdelávaní. Kapitola III a najmä článok 17 sa zaoberajú odmeňovaním.
55 – Rozsudok vo veci Vláda Francúzskeho spoločenstva a valónska vláda, už citovaný v poznámke pod čiarou 50, bod 55.
56 – Rozsudok vo veci Terhoeve, už citovaný v poznámke pod čiarou 50, body 44 a 45.
57 – Pozri články 64 a 65 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie v nariadení č. 259/68 v znení zmien a doplnení, citovanom v poznámke pod čiarou 53.
58 – Pozri bod 108 vyššie.