Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. marca 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht München — Nemecko) — Privater Rettungsdienst und Krankentransport Stadler/Zweckverband für Rettungsdienst und Feuerwehralarmierung Passau

(Vec C-274/09) (1)

(Verejné zákazky - Smernica 2004/18/ES - Koncesia na služby vo verejnom záujme - Záchranné služby - Rozlišovanie medzi „verejnou zákazkou na služby“ a „koncesiou na služby“)

2011/C 139/04

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht München

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Privater Rettungsdienst und Krankentransport Stadler

Žalovaný: Zweckverband für Rettungsdienst und Feuerwehralarmierung Passau

Za účasti: Malteser Hilfsdienst eV, Bayerisches Rotes Kreuz

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberlandesgericht München — Výklad článku 1 ods. 2 písm. a) a d) a článku 1 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) — Pojmy „verejná zákazka na služby“ a „koncesia na služby“ — Zmluva o poskytovaní služieb rýchlej zdravotnej pomoci uzatvorená medzi verejným obstarávateľom a humanitárnymi organizáciami, podľa ktorej sa odmena za poskytnuté služby stanoví na základe rokovaní medzi uvedenými organizáciami a tretími osobami, ako sú inštitúcie sociálneho zabezpečenia

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 2 písm. d) a článok 1 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že keď odmenu vybratého hospodárskeho subjektu zabezpečujú v plnom rozsahu iné osoby ako obstarávateľ, ktorý zadal zákazku na záchranné služby, a tento hospodársky subjekt znáša riziko prevádzky, hoci veľmi obmedzené, najmä z dôvodu, že suma poplatkov za využívanie predmetných služieb závisí od výsledku každoročných rokovaní s tretími osobami a nie je zabezpečené v plnej miere pokrytie nákladov vynaložených hospodárskym subjektom v rámci výkonu jeho činností v súlade so zásadami uvedenými vo vnútroštátnom práve, uvedenú zmluvu je potrebné považovať za „koncesiu na služby“ v zmysle článku 1 ods. 4 tejto smernice.

(1)  Ú. v. EÚ C 267, 7.11.2009.