4.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 328/6


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. októbra 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad — Bulharsko) — Georgi Ivanov Elchinov/Natsionalna zdravnoosiguritelna kasa

(Vec C-173/09) (1)

(Sociálne zabezpečenie - Slobodné poskytovanie služieb - Zdravotné poistenie - Nemocničná starostlivosť poskytnutá v inom členskom štáte - Predchádzajúce povolenie - Podmienky uplatňovania článku 22 ods. 2 druhého pododseku nariadenia (EHS) č. 1408/71 - Spôsoby náhrady nemocničných nákladov, ktoré poistená osoba vynaložila v inom členskom štáte - Povinnosť vnútroštátneho súdu nižšieho stupňa podriadiť sa výkladovým pokynom súdu vyššieho stupňa)

2010/C 328/09

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen sad Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Georgi Ivanov Elchinov

Žalovaná: Natsionalna zdravnoosiguritelna kasa

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Administrativen sad Sofia-grad — Výklad článku 49 ES a článku 22 ods. 2 druhého pododseku nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35), v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3) — Zdravotné poistenie — Odmietnutie príslušnej vnútroštátnej inštitúcie vydať povolenie na financovanie nákladov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte než je členský štát, v ktorom má poistený pacient bydlisko, z jej rozpočtu (formulár E 112) — Domnienka potreby súvislosti medzi financovaním a existenciou tohoto druhu starostlivosti na vnútroštátnom území — Výraz „starostlivosť, ktorá nemôže byť dotknutej osobe poskytnutá na území členského štátu, kde má bydlisko“ — Pravidlá povoľovania financovania a režim použiteľný na náhradu vynaložených nákladov — Povinnosť vnútroštátneho súdu nižšieho stupňa podriadiť sa výkladovým pokynom súdu vyššieho stupňa, o ktorých sa domnieva, že sú v rozpore s právom Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.

Právo Únie bráni tomu, aby právne posúdenie súdu vyššieho stupňa bolo pre vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť vo veci po tom, čo mu súd vyššieho stupňa, na ktorý bol podaný opravný prostriedok, vrátil vec na ďalšie konanie, v súlade s vnútroštátnym procesným právom záväzné, ak sa tento vnútroštátny súd v súvislosti s výkladom, o ktorý požiadal Súdny dvor, domnieva, že uvedené posúdenie nie je v súlade s právom Únie.

2.

Právna úprava členského štátu, ktorá sa vykladá v tom zmysle, že v každom prípade vylučuje náhradu nákladov na nemocničnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte bez predchádzajúceho povolenia, odporuje článku 49 ES a článku 22 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006.

3.

Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, ktorá nemôže byť poskytnutá v členskom štáte, na ktorého území má poistená osoba bydlisko, článok 22 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneným a doplneným nariadením č. 1992/2006, sa má vykladať v tom zmysle, že povolenie požadované podľa odseku 1 písm. c) bodu i) toho istého článku nemožno odmietnuť:

ak — v prípade, že výkony stanovené vnútroštátnou právnou úpravou sa nachádzajú na zozname, na ktorom sa výslovne a konkrétne neuvádza metóda uplatňovanej liečby, ale uvádza sa len druh liečby, ktorú prepláca príslušná inštitúcia — sa pri uplatnení obvyklých zásad výkladu a na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, pričom sa zohľadnia príslušné lekárske prvky a dostupné vedecké údaje, preukáže, že táto metóda liečby zodpovedá druhom liečebných postupov uvedeným na tomto zozname,

ak v členskom štáte, na ktorého území má poistená osoba bydlisko, nemožno včas vykonať alternatívnu liečbu, ktorá je rovnako účinná.

Ten istý článok bráni tomu, aby sa vnútroštátne orgány, ktoré sú povinné vyjadriť sa k žiadosti o predchádzajúce povolenie, pri uplatňovaní tohto ustanovenia domnievali, že nemocničná starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v členskom štáte, na ktorého území má poistená osoba bydlisko, nepatrí medzi výkony, ktorých preplácanie je stanovené právnou úpravou tohto členského štátu, a naopak, že nemocničnú starostlivosť, ktorá patrí medzi tieto výkony, v uvedenom členskom štáte možno poskytnúť.

4.

Pokiaľ sa preukáže, že odmietnutie udeliť povolenie požadované podľa článku 22 ods. 1 písm. c) bodu i) nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneným a doplneným nariadením č. 1992/2006, nebolo dôvodné, zatiaľ čo nemocničná starostlivosť bola ukončená a poistenej osobe vznikli s tým súvisiace náklady, vnútroštátny súd je povinný podľa vnútroštátnych procesných pravidiel zaviazať príslušnú inštitúciu na náhradu nákladov, ktoré poistenej osobe vznikli, v sume, ktorú by táto inštitúcia obvykle zaplatila, ak by bolo povolenie riadne udelené.

Táto suma je rovnaká ako suma stanovená na základe ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je pre inštitúciu členského štátu, na ktorého území bola nemocničná starostlivosť poskytnutá, záväzná. V prípade, ak je táto suma nižšia ako suma, ktorá by osobe podrobujúcej sa nemocničnej starostlivosti v tomto štáte patrila pri uplatnení právnej úpravy účinnej v členskom štáte jej bydliska, je príslušná inštitúcia povinná poskytnúť poistenej osobe dodatočnú náhradu nákladov zodpovedajúcu tomuto rozdielu, a to v rozsahu skutočne vynaložených nákladov.


(1)  Ú. v. EÚ C 180, 1.8.2009.