Odvolanie podané 8. júla 2008: Stanislava Boudova a iní proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu z 21. apríla 2008 vo veci F-78/07, Boudova a i./Komisia

(Vec T-271/08 P)

(2008/C 260/24)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolatelia: Stanislava Boudova (Howald, Luxembursko), Adovica (Luxemburg, Luxembursko), Kuba (Konz, Nemecko), Puciriuss (Luxemburg, Luxembursko), Strzelecka (Arlon, Belgicko), Szyprowska (Berbourg, Luxembursko), Tibai (Luxemburg, Luxembursko), Vaituleviciene (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: Marc-Albert Lucas, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľov

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolatelia týmto odvolaním žiadajú zrušenie uznesenia Súdu pre verejnú službu z 21. apríla 2008 vydanom vo veci Boudova a i./Komisia, F-78/07, ktorým Súd pre verejnú službu zamietol žalobu odvolateľov ako zjavne neprístupnú, ktorou žiadali zrušenie rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá ich žiadosť o opravu ich zaradenia do platovej triedy stanovenej v rozhodnutiach o prijatí do zamestnania.

Odvolatelia na podporu ich odvolania po prvé uvádzajú, že Súd pre verejnú službu v bode 38 napadnutého uznesenia porušil jeho povinnosť odôvodnenia, keďže boli prijatí do zamestnania, aby dočasne obsadili trvalé pracovné miesta zahrnuté v tabuľke zamestnancov a nie, aby zastúpili úradníkov a dočasných zamestnancov, ktorí dočasne nemôžu vykonávať ich funkcie tak, že v skutočnosti boli – alebo mali byť – prijatí do zamestnania ako dočasní zamestnanci – alebo sa prinajmenšom mali nachádzať v analogickej situácii s dočasnými zamestnancami.

Odvolatelia po druhé tvrdia, čo sa týka bodov 39 až 41 napadnutého uznesenia, že nevylúčením, že záväzok Európskeho parlamentu obsiahnutý v rozhodnutí z 13. februára 2006, zmeniť zaradenie svojich zamestnancov – prijatých do zamestnania ako dočasní zamestnanci pred 1. májom 2004 po úspešnom vnútornom alebo verejnom výberovom konaní vyhlásenom pred 1. májom 2004 a následne menovaní za úradníkov tej istej kategórie, ale zaradených do platovej triedy nižšej, do akej by boli zaradení pred 1. májom 2004 – zo štatutárnej povinnosti vyplýva, že Súd pre verejnú službu porušil judikatúru citovanú v bode 37 napadnutého uznesenia.

Odvolatelia ďalej tvrdia, že existencia alebo neexistencia povinnosti vyplývajúcej zo Služobného poriadku nie je otázkou o skutkových okolnostiach prípadu, o ktorých dôkazy majú byť predložené odvolateľmi, ale právnou otázkou, o ktorej mal Súd pre verejnú službu rozhodnúť a že rozdiel v platovom zaradení úradníkov, ktorých skutková aj právna situácia je zhodná alebo podobná, vyplývajúca z neskôr prijatého rozhodnutia inej inštitúcie, ako je tá, do ktorej patria odvolatelia, predstavuje novú a podstatnú skutočnosť, ktorá oprávňuje preskúmanie zaradenia odvolateľov do platovej triedy.

Odvolatelia po tretie tvrdia, že Súd pre verejnú službu porušil pojem ospravedlniteľného omylu, keďže poznámka v Administratívnych informáciách č. 59/2005, zverejnená Komisiou 20. júla 2005, uviedla odvolateľov do omylu v súvislosti s možnosťou podať sťažnosť proti rozhodnutiu o zaradení v lehote podľa Služobného poriadku.

Nakoniec odvolatelia tvrdia, že odôvodnenie Súdu pre verejnú službu porušuje ustanovenia rokovacieho poriadku o neprípustnosti žaloby.