5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 171/41


Žaloba podaná 9. mája 2008 – Microsoft/Komisia

(Vec T-167/08)

(2008/C 171/80)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Microsoft Corp (v zastúpení: J.-F. Bellis, lawyer, I. Forrester, QC)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

zrušiť rozhodnutie Európskej komisie K(2008) 764 v konečnom znení, ktorým sa stanovuje konečná výška pravidelného penále uloženého spoločnosti Microsoft Corporation rozhodnutím K(2005) 4420 v konečnom znení,

subsidiárne zrušiť alebo znížiť výšku uloženého pravidelného penále,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím z 10. novembra 2005 prijatým podľa článku 24 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 (1) Komisia uložila žalobcovi periodické penále za nesplnenie povinnosti sprístupnenia technickej dokumentácie obsahujúcej informácie o interoperabilite spoločnostiam, ktoré o to majú záujem, za primeraných a nediskriminačných podmienok v zmysle článku 5 písm. a) rozhodnutia Komisie č. 2007/53/ES z 24. marca 2004 (2). Napadnuté rozhodnutie stanovilo konečnú výšku periodického penále za obdobie od 21. júna 2006 do 21. októbra 2007 na 899 miliónov EUR. Žalobca navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe týchto žalobných dôvodov:

1.

Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že uložila Microsoft periodické penále, aby ho donútila uplatniť „primerané“ cenové podmienky bez upresnenia toho, aké cenové podmienky by podľa Komisie boli „primerané“, ktoré by Microsoft umožnilo, aby vedel, čo má robiť, aby sa vyhol uloženiu takéhoto penále.

2.

Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 253 ES tým, že dospela k záveru, že uverejnené ceny stanovené Microsoft boli neprimerané a v rozpore s rozhodnutím z roku 2004, pričom nezohľadnila, že i) účelom uverejnenia týchto cien bolo výlučne zjednodušiť rokovania medzi Microsoft a perspektívnymi majiteľmi licencií, a že ii) Microsoft po porade s Komisiou vytvoril mechanizmus, v ktorom mohla poverená osoba, ak by nedošlo k uzavretiu licenčnej zmluvy s perspektívnym majiteľom licencie, skontrolovať ceny navrhnuté Microsoft, pričom tento mechanizmus bol prakticky rovnaký ako mechanizmus vytvorený samotnou Komisiou v NDC Health/IMS Health: Interim Measures („IMS Health“) (3). Komisia sa tiež dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že i) náležite nezohľadnila skutočnosť, že tieto uverejnené ceny stanovil Microsoft na nižšej úrovni, ako boli ceny, ktoré za primerané označili nezávislí odborníci, že ii) náležite nezohľadnila skutočnosť, že všetkým perspektívnym majiteľom licencií sa podarilo dosiahnuť dohodu s Microsoft a že iii) nezohľadnila skutočnosť, že majitelia „nepatentovanej“ licencie získajú taktiež práva na použitie patentov Microsoft.

3.

Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď žiadala Microsoft, aby preukázal, že jeho obchodné tajomstvá boli inovačné v zmysle zvýšeného testu patentovateľnosti s cieľom odôvodnenia uloženia licenčných poplatkov za poskytnutie licencií k takýmto obchodným tajomstvám. Komisia taktiež porušila článok 253 ES tým, že nezohľadnila mnohé tvrdenia predložené Microsoft na základe správ vyhotovených patentovými odborníkmi, ktorí kritizovali Komisiu za jej prístup.

4.

Komisia porušila článok 233 ES tým, že neprijala potrebné opatrenia na vyhovenie rozsudku vo veci T-201/04 (4), pretože vo svojich posudkoch vyhotovených poverenou osobou vychádzala z dokumentov získaných na základe svojej vyšetrovacej právomoci, ktorú Súd prvého stupňa vyhlásil za nezákonnú.

5.

Komisia porušila právo Microsoft byť vypočutý tým, že neposkytla Microsoft možnosť vyjadriť jeho stanoviská po skončení referenčného obdobia, za ktoré sa Microsoft uložila pokuta, čím Microsoft zabránila vyjadriť sa ku všetkým relevantným aspektom veci.

6.

Výška periodického penále je neúmerná a neprimeraná. Komisia okrem iného primerane nezohľadnila skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí sa dospelo len k takému záveru, že licenčné poplatky, ktoré Microsoft údajne stanovil na základe jednej konkrétnej licenčnej zmluvy („nepatentovej“ licencie) boli neprimerané, a teda sa v ňom nenamieta proti i) licenčným poplatkom, ktoré Microsoft údajne stanovil za všetky svoje práva duševného vlastníctva obsiahnuté v informáciách o interoperabilite ako celku, ktorých sprístupnenie sa od Microsoft požaduje na základe článku 5 rozhodnutia 2004 alebo proti ii) úplnosti a presnosti informácií o interoperabilite.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2)  Rozhodnutie Komisie z 24. mája 2004, ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 82 Zmluvy o ES a článku 54 Dohody o EHP vedené proti spoločnosti Microsoft Corporation (Prípad COMP/C-3/37.792 – Microsoft) [oznámené pod číslom K(2004) 900], Ú. v. EÚ L 32, 2007, s. 23.

(3)  Rozhodnutie Komisie 2002/165/ES z 3. júla 2001 o konaní podľa článku 82 Zmluvy ES (Prípad COMP D3/38.044 – NDC Health/IMS Health: Interim measures) [oznámené pod číslom K (2001) 1695], Ú. v. ES L 59, 2002, s. 18.

(4)  Vec T-201/04, Microsoft/Komisia, zatiaľ neuverejnené v Zbierke.