Vec T‑55/08

Union des associations européennes de football (UEFA)

proti

Európskej komisii

„Televízne vysielanie – Článok 3a smernice 89/552/EHS – Opatrenia prijaté Spojeným kráľovstvom, ktoré sa týkajú udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte – Majstrovstvá Európy vo futbale – Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia vyhlasujú za zlučiteľné s právom Spoločenstva – Odôvodnenie – Články 49 ES a 86 ES – Právo vlastniť majetok“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa vnútroštátne opatrenia prijaté podľa článku 3a smernice 89/552 považujú za zlučiteľné s právom Spoločenstva – Neexistencia miery voľnej úvahy členských štátov – Žaloba pôvodného majiteľa práv na vysielanie podujatia, ktorých sa uvedené rozhodnutie týka – Priama dotknutosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernica Rady 89/552, článok 3a; rozhodnutie Komisie 2007/730)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Možnosť byť osobne dotknutý všeobecným rozhodnutím – Podmienky – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa vnútroštátne opatrenia prijaté podľa článku 3a smernice 89/552 považujú za zlučiteľné s právom Spoločenstva – Žaloba pôvodného majiteľa práv na vysielanie podujatia, ktorých sa uvedené rozhodnutie týka – Žalobca identifikovateľný v čase prijatia uvedeného rozhodnutia – Osobne dotknutý žalobca

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernica Rady 89/552, článok 3a; rozhodnutie Komisie 2007/730)

3.      Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti televízneho vysielania – Smernica 89/552 – Oprávnenie členských štátov obmedziť výkon základných slobôd stanovených právom Únie – Odôvodnenie – Záruka práva na informácie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/36, odôvodnenia 18 a 21; smernica Rady 89/552, článok 3a ods. 1)

4.      Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti televízneho vysielania – Smernica 89/552 – Udalosti veľkého významu

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/36, odôvodnenie 18; smernica Rady 89/552, článok 3a)

5.      Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti televízneho vysielania – Smernica 89/552 – Vnútroštátne konania na určenie udalostí veľkého významu pre spoločnosť

(Smernica Rady 89/552, článok 3a ods. 1)

6.      Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti televízneho vysielania – Smernica 89/552

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/36, odôvodnenie 21; smernica Rady 89/552, článok 3 ods. 1 a 2)

7.      Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti televízneho vysielania – Smernica 89/552 – Obmedzenia uložené členským štátom, ktoré sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu a dodržujú zásadu proporcionality – Nepriame účinky na hospodársku súťaž

(Smernica Rady 89/552)

8.      Slobodné poskytovanie služieb – Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Odôvodnenie naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu – Posúdenie so zreteľom na všeobecné právne zásady – Neprípustnosť opatrení, ktoré nie sú v súlade so základnými právami

(Články 46 ES a 55 ES)

1.      Mechanizmus vzájomného uznávania stanovený článkom 3a ods. 3 smernice 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, ktorý bol zavedený rozhodnutím Komisie považujúcim opatrenia, ktoré prijal členský štát podľa uvedeného článku 3a ods. 1, za zlučiteľné s právnom Spoločenstva, vytvára pre členské štáty povinnosť zachovávať právne následky vyplývajúce z uvedených opatrení. Konkrétne musia členské štáty zabezpečiť, aby prevádzkovatelia televízneho vysielania patriaci do ich právomoci dodržiavali podmienky televízneho vysielania udalostí veľkého významu pre spoločnosť, ktoré sú zaradené do zoznamu pripojeného k uvedenému rozhodnutiu, ako ich dotknutý členský štát vymedzil vo svojich opatreniach schválených a zverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie. Povinnosť dosiahnuť tento výsledok pritom priamo ovplyvňuje právne postavenie prevádzkovateľov televízneho vysielania patriacich do právomoci iných členských štátov než členského štátu, ktorý tieto opatrenia prijal, ktorí si želajú zakúpiť práva na vysielanie v uvedenom členskom štáte, ktoré pôvodne mal organizátor udalosti. Také rozhodnutie má teda priame následky na právne postavenie organizátorov takých udalostí, pokiaľ ide o práva, ktoré pôvodne mali, a členským štátom neponecháva nijaký priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o želaný výsledok, uložený automaticky a vyplývajúci iba z právnej úpravy Spoločenstva, bez ohľadu na obsah jednotlivých mechanizmov, ktoré vnútroštátne orgány zavedú na dosiahnutie tohto výsledku. Títo organizátori sú preto priamo dotknutí takým rozhodnutím.

(pozri body 32 – 35)

2.      Iné subjekty ako osoby, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené.

Záverečná fáza majstrovstiev Európy vo futbale (EURO) pritom predstavuje bez ohľadu na právny pôvod a zdroj práv na jej vysielanie udalosť v zmysle odôvodnenia 21 smernice 97/36, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, v tom zmysle, že je vopred zorganizovaná organizátorom, ktorý je právom poverený na predaj týchto práv, a že tento stav rovnako platil v čase vydania rozhodnutia Komisie 2007/730 o zlučiteľnosti opatrení, ktoré má prijať Spojené kráľovstvo podľa článku 3a ods. 1 smernice Rady 89/552, s právom Spoločenstva. Uvedený organizátor EURO bol plne identifikovateľný v čase prijatia tohto rozhodnutia, a preto je ním osobne dotknutý.

(pozri body 36 –38)

3.      Článok 3a ods. 1 smernice 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania konkretizoval možnosť členských štátov obmedziť na základe naliehavých dôvodov verejného záujmu výkon základných slobôd založených primárnym právom Spoločenstva v audiovizuálnej oblasti.

Sloboda prejavu, ako je zabezpečená článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, patrí medzi základné práva zaručené právnym poriadkom Spoločenstva a predstavuje naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorý je spôsobilý odôvodniť takéto obmedzenia. Podľa odseku 1 tohto článku zahŕňa sloboda prejavu aj slobodu prijímať informácie.

Ako pritom vyplýva z odôvodnenia 18 smernice 97/36, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 89/552 opatrenia uvedené v článku 3a smernice 89/552 smerujú k ochrane práva na informácie a zabezpečeniu širokého prístupu verejnosti k televíznym vysielaniam udalostí veľkého významu pre spoločnosť, či už vnútroštátnych, alebo nie. Podľa odôvodnenia 21 smernice 97/36 ide o udalosť veľkého významu pre spoločnosť vtedy, ak je výnimočná, teší sa záujmu všeobecnej verejnosti v Európskej únii alebo v danom členskom štáte, alebo vo významnej časti daného členského štátu a je vopred zorganizovaná organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv týkajúcich sa tejto udalosti.

Z toho vyplýva, že keďže sa opatrenia uvedené v článku 3a ods. 1 smernice 89/552 týkajú udalostí veľkého významu pre spoločnosť, sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Tieto opatrenia musia byť spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nesmú ísť nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

(pozri body 44, 47 – 50)

4.      Článok 3a smernice 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, na ktorý sa odvoláva odôvodnenie 18 smernice 97/36, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 89/552, nepristupuje k harmonizácii na úrovni jednotlivých udalostí, ktoré môžu byť členskými štátmi považované za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Z toho vyplýva, že odôvodnenie 18 smernice 97/36 nemožno vnímať tak, že spôsobuje, že zaradenie záverečnej fázy majstrovstiev Európy vo futbale (EURO) do vnútroštátneho zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť je automaticky zlučiteľné s právom Spoločenstva. Tým viac nemožno toto odôvodnenie chápať tak, že EURO ako celok možno v každom prípade platne zahrnúť do takéhoto zoznamu bez ohľadu na záujem, ktorý táto súťaž vyvoláva v danom členskom štáte.

Napriek tejto neexistencii harmonizácie jednotlivých udalostí, ktoré môže členský štát považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť, zo spomenutia EURO v odôvodnení 18 smernice 97/36 vyplýva, že Komisia nemôže považovať zaradenie zápasov tejto súťaže do zoznamu udalostí za porušenie práva Spoločenstva z dôvodu, že dotknutý členský štát jej neoznámil osobitné dôvody, ktoré odôvodňujú ich význam pre spoločnosť. No prípadný záver Komisie, podľa ktorého zaradenie EURO ako celku do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť členského štátu je zlučiteľné s právom Spoločenstva z dôvodu, že túto súťaž treba vzhľadom na jej charakteristické znaky platne považovať za jedinú udalosť, možno spochybniť na základe konkrétnych okolností preukazujúcich, že „ostatné“ zápasy nemajú taký význam pre spoločnosť v tomto štáte.

(pozri body 51, 52, 120)

5.      Konania, ktoré členské štáty zaviedli v súlade s článkom 3a ods. 1 smernice 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, na účely prijatia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, musia byť zrozumiteľné a prehľadné v tom zmysle, že sa musia zakladať na objektívnych kritériách, ktoré boli vopred známe dotknutým osobám, aby sa zamedzilo tomu, že dôjde k svojvoľnému výkonu voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty k dispozícii pri rozhodovaní o konkrétnych udalostiach, ktoré sa majú zaradiť na ich zoznamy. Hoci je totiž pravda, že zaradenie udalosti do zoznamu podľa uvedeného článku 3a vyžaduje, aby mala veľký význam pre spoločnosť, skutočnosťou zostáva, že predchádzajúce stanovenie špecifických kritérií, podľa ktorých sa tento význam posudzuje, predstavuje podstatný faktor toho, aby vnútroštátne rozhodnutia boli prijímané prehľadným spôsobom a v rámci miery voľnej úvahy, ktorú majú vnútroštátne orgány v tomto ohľade k dispozícii. Súčasťou požiadavky jasnosti a transparentnosti konania je rovnako to, aby ustanovenia, ktoré ho upravujú, stanovovali, ktorý orgán má právomoc zostaviť zoznam udalostí, ako aj podmienky, za ktorých môžu dotknuté osoby vyjadriť svoje pripomienky.

Uvedený článok 3a ods. 1 však nevyžaduje, aby členské štáty stanovili jednotlivé postupy na určenie každej z kategórií, do ktorých mohli rozdelenie udalostí veľkého významu pre spoločnosť považovať za užitočné. Existencia jedného jediného konania pri vypracovaní predmetného zoznamu ako celku nevyvracia posúdenie o jasnosti ani transparentnosti konania.

(pozri body 90, 91, 100)

6.      Článok 3a smernice 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania tým, že stanovuje, že členské štáty majú definovať udalosti veľkého významu pre spoločnosť v zmysle uvedenom v odôvodnení 21 smernice 97/36, ktorou sa mení smernica 89/552, priznáva členským štátom významnú mieru voľnej úvahy v tomto ohľade.

Pokiaľ má teda udalosť veľký význam pre spoločnosť členského štátu, Komisia neporuší zásadu rovnosti zaobchádzania, keď v rámci preskúmania, ktoré vykonáva podľa článku 3a ods. 2 smernice 89/552, nenamietne proti jeho zaradeniu do zoznamu zostaveného predmetným členským štátom z dôvodu, že sa v ňom nenachádza iná udalosť s prípadne ešte väčším významom pre túto spoločnosť.

Pokiaľ totiž ide o výber medzi viacerými konkrétnymi udalosťami veľkého významu pre spoločnosť v zmysle smernice 97/36, nemožno od členských štátov priamo alebo nepriamo vyžadovať, aby zaradili na svoje zoznamy iné udalosti než tie, ktoré sa rozhodli do nich zaradiť, a odchýlili sa od pravidiel Zmluvy vo väčšom rozsahu, než si želajú.

(pozri body 119, 194, 195)

7.      Dôsledky vyplývajúce z toho, že vzhľadom na dôležitosť, ktorú má exkluzívnosť televízneho vysielania zápasov záverečnej fázy majstrovstiev Európy vo futbale (EURO) pre vysielateľov patriacich do druhej kategórie stanovenej právnou úpravou členského štátu, nemajú títo vysielatelia záujem o nadobudnutie vysielacích práv, ktoré nie sú exkluzívne, nepriamo vyplývajú z obmedzení slobodného poskytovania služieb, ktoré so sebou priniesli opatrenia dotknutého členského štátu. Obmedzenia slobodného poskytovania služieb vychádzajúce zo zaradenia všetkých zápasov EURO do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť tohto členského štátu sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu a nie sú nevhodné ani neprimerané. Následky na úrovni množstva potenciálnych konkurentov, ktoré nastávajú ako neodvratné dôsledky týchto prekážok slobodného poskytovania služieb, preto nemožno považovať za následky v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o hospodárskej súťaži. Za týchto podmienok Komisia nemusí vykonať podrobnejšiu analýzu, pokiaľ ide o tieto dôsledky.

(pozri body 163, 164)

8.      Pokiaľ sa členský štát dovoláva ustanovení, akými sú články 46 ES a 55 ES, aby odôvodnil právnu úpravu, ktorá má povahu prekážky výkonu slobodného poskytovania služieb alebo slobody usadiť sa, toto odôvodnenie, ktoré právo Spoločenstva upravuje, musí byť vykladané so zreteľom na všeobecné zásady práva a najmä základné práva. Výnimky, ktoré tieto ustanovenia upravujú, sa tak budú na túto vnútroštátnu právnu úpravu vzťahovať len vtedy, ak je v súlade so základnými právami, ktorých dodržiavanie zabezpečujú súdy Spoločenstva. Obdobne nemožno akceptovať, aby sa na vnútroštátne opatrenie, ktoré nie je v súlade so základnými právami, akým je právo vlastniť majetok, mohli vzťahovať uznávané výnimky, lebo zodpovedá naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, akým je prístup širokej verejnosti k udalostiam veľkého významu pre spoločnosť prostredníctvom televízie.

(pozri bod 179)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

zo 17. februára 2011 (*)

„Televízne vysielanie – Článok 3a smernice 89/552/EHS – Opatrenia prijaté Spojeným kráľovstvom, ktoré sa týkajú udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte – Majstrovstvá Európy vo futbale – Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia vyhlasujú za zlučiteľné s právom Spoločenstva – Odôvodnenie – Články 49 ES a 86 ES – Právo vlastniť majetok“

Vo veci T‑55/08,

Union des associations européennes de football (UEFA), so sídlom v Nyone (Švajčiarsko), v zastúpení: A. Bell, K. Learoyd, solicitors, D. Anderson, QC, a B. Keane, solicitor,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: F. Benyon a E. Montaguti, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Flynn, QC, a M. Lester, barrister,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: C. Pochet, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Stuyck, advokát,

a

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne S. Behzadi‑Spencer a V. Jackson, neskôr S. Behzadi‑Spencer a L. Seeboruth, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. de la Mare a B. Kennelly, barristers,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2007/730/ES zo 16. októbra 2007 o zlučiteľnosti opatrení prijatých Spojeným kráľovstvom s právom Spoločenstva v súlade s článkom 3a ods. 1 smernice Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 295, s. 12),

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

v zložení: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia L. Truchot a J. Schwarcz,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. februára 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Článok 49 prvý odsek ES stanovuje:

„V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemca služieb.“

2        Podľa článku 86 ods. 1 ES „v prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým členské štáty priznávajú osobitné alebo výlučné práva, tieto štáty neustanovia ani neponechajú v účinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami tejto Zmluvy, najmä s pravidlami uvedeným v článkoch 12 [ES] a 81 [ES] až 89 [ES]“.

3        Článok 3a smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), doplnený smernicou 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. júna 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica [89/552] (Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321), stanovuje:

„1.      Každý členský štát môže uskutočniť opatrenia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, aby sa zabezpečil[o], že prevádzkovatelia vysielania, na ktorých sa vzťahuje [jeho] právomoc, nebudú vysielať na základe výlučnosti udalosti, ktoré tento členský štát považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť takým spôsobom, že zbavia podstatnú časť verejnosti v tomto členskom štáte možnosti sledovať takéto udalosti prostredníctvom priameho prenosu (naživo) alebo prostredníctvom nepriameho prenosu (zo záznamu) [vo voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad]. Ak tak príslušný členský štát koná, vypracuje zoznam stanovených vnútroštátnych alebo nie vnútroštátnych udalostí, ktoré považuje za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Vypracuje ho zrozumiteľným [jasným – neoficiálny preklad] a prehľadným spôsobom s dostatočným časovým predstihom [vo vhodnom a účelnom čase – neoficiálny preklad]. Pri takom konaní [Súčasne – neoficiálny preklad] dotknutý členský štát taktiež určí, či tieto udalosti budú dostupné prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, ak je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, úplného alebo čiastočného nepriameho prenosu.

2.      Členské štáty ihneď oznámia Komisii akékoľvek uskutočnené opatrenia alebo opatrenia, ktoré sa musia uskutočniť podľa odseku 1. Do troch mesiacov od oznámenia Komisia potvrdí, že takéto opatrenia sú zlučiteľné s právnymi predpismi spoločenstva a oznámi ich ostatným členským štátom. Požiada o stanovisko výbor zriadený v súlade s článkom 23a. Prijaté opatrenia bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a aspoň raz do roka uverejní konsolidovaný zoznam opatrení, ktoré prijali členské štáty.

3.      Členské štáty vhodnými prostriedkami zabezpečia, v rámci svojho právneho poriadku, aby si prevádzkovatelia vysielania spadajúci pod ich jurisdikciu [právomoc – neoficiálny preklad] neuplatňovali výlučné práva, ktoré títo prevádzkovatelia vysielania zakúpili po dátume uverejnenia tejto smernice, takým spôsobom, že podstatná časť verejnosti v inom členskom štáte je zbavená možnosti na sledovanie udalostí, ktoré tento druhý členský štát ustanovil v súlade s predchádzajúcimi odsekmi, prostredníctvom úplného alebo čiastočného priameho prenosu alebo, kde je to nevyhnutné alebo vhodné z objektívnych dôvodov v záujme verejnosti, celého alebo čiastočného nepriameho prenosu na nezávislej televízii [vo voľne prístupnej televízii – neoficiálny preklad], ako tento druhý členský štát ustanovil v súlade s odsekom 1 [podľa toho, aké opatrenia členský štát v súlade s odsekom 1 prijal – neoficiálny preklad].“

4        Odôvodnenia č. 18 až 22 smernice 97/36 znejú:

„(18) keďže je potrebné, aby členské štáty mohli podniknúť opatrenia na ochranu práva na informácie a na zabezpečenie prístupu širokej verejnosti k televíznym vysielaniam národných alebo nenárodných [medzinárodných – neoficiálny preklad] udalostí, ktoré majú veľký význam pre spoločnosť, ako sú olympijské hry, svetový pohár [majstrovstvá sveta – neoficiálny preklad] vo futbale a majstrovstvá Európy vo futbale; keďže členské štáty si preto ponechajú právo na podniknutie opatrení, ktoré sú zlučiteľné s právnymi predpismi spoločenstva, ktorých cieľom je usmerňovanie uplatňovania výlučných práv na vysielanie takýchto udalostí prevádzkovateľmi vysielania spadajúcimi pod ich súdnu právomoc [patriacich do ich právomoci – neoficiálny preklad];

(19)      keďže je nevyhnutné urobiť opatrenia v rámci štruktúry spoločenstva, aby sa zabránilo možnej právnej neistote a narušeniam trhu a aby sa zosúladil voľný pohyb televíznych služieb s potrebou na zabránenie možnosti obchádzania vnútroštátnych opatrení chrániacich oprávnené všeobecné záujmy;

(20)      keďže je obzvlášť vhodné ustanoviť v tejto smernici ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov vysielaní uplatňujúcich výlučné práva na vysielanie, ktoré mohli zakúpiť, pre udalosti, ktoré sú považované za veľmi významné pre spoločnosť v inom členskom štáte ako je ten, ktorý má súdnu právomoc nad televíznou organizáciou [do ktorého právomoci patria prevádzkovatelia televízneho vysielania – neoficiálny preklad],...

(21)      keďže udalosti veľkého významu pre spoločnosť majú na účely tejto smernice spĺňať určité kritériá, ako je napríklad výnimočnosť udalostí, ktoré sa tešia záujmu všeobecnej verejnosti v Európskej únii alebo v danom členskom štáte, alebo vo významnej časti daného členského štátu a sú zorganizované vopred organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv vzťahujúcich sa na túto udalosť;

(22)      keďže na účely tejto smernice ‚televízia bez hraníc‘ [‚voľne prístupná televízia‘ – neoficiálny preklad] znamená vysielanie programov, a to buď na verejnom, alebo komerčnom televíznom kanáli, ktoré sú dostupné verejnosti bezodplatne, okrem spôsobov financovania televíznych vysielaní, ktoré široko prevažujú v každom členskom štáte (ako sú licenčné poplatky a/alebo základný účastnícky poplatok pre káblovú televíznu sieť)“.

 Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

5        Žalobkyňa, Union des associations européennes de football (ďalej len „UEFA“), je riadiacou inštitúciou európskeho futbalu. Jej hlavnou úlohou je dbať o rozvoj európskeho futbalu, pričom organizuje určitý počet medzinárodných futbalových súťaží vrátane záverečnej fázy majstrovstiev Európy vo futbale (ďalej len „EURO“), v rámci ktorej sa 16 národných tímov stretne raz za štyri roky, aby odohrali celkovo 31 zápasov. Príjmy z predaja majetkových práv týkajúcich sa týchto súťaží jej umožňujú podporovať rozvoj európskeho futbalu. UEFA v tejto súvislosti tvrdí, že 64 % z príjmov pochádzajúcich z predaja majetkových práv týkajúcich sa EURO pochádza z prevodu práv na televízne vysielanie zápasov.

6        Rozhodnutím z 25. júna 1998 minister kultúry, médií a športu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „minister“) stanovil na základe časti IV Broadcasting Act 1996 (zákon o vysielaní z roku 1996) zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve vrátane EURO.

7        Prijatiu tohto zoznamu predchádzali konzultácie so 42 rôznymi orgánmi, začaté ministrom v júli 1997, týkajúce sa kritérií, podľa ktorých by sa mala posudzovať dôležitosť rôznych udalostí pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Tento postup vyústil do prijatia zoznamu kritérií uvedeného v dokumente ministerstva kultúry, médií a športu z novembra 1997, ktorý ministerstvo uplatňovalo na účely vytvorenia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Podľa tohto dokumentu udalosť spĺňa podmienky na zaradenie do zoznamu predovšetkým vtedy, ak vyvoláva osobitnú odozvu na celoštátnej úrovni nielen medzi tými, ktorí zvyčajne sledujú predmetnú športovú disciplínu. Podľa toho istého dokumentu možno za takú udalosť považovať aj vnútroštátnu alebo medzinárodnú športovú udalosť, ktorá je výnimočná alebo zahŕňa národný tím alebo športovcov zo Spojeného kráľovstva. Medzi udalosťami, ktoré spĺňajú tieto kritériá, majú väčšie šance na zaradenie do zoznamu tie, ktoré priťahujú množstvo televíznych divákov alebo ktoré sa zvyčajne vysielajú naživo na bezplatných televíznych kanáloch. Okrem toho minister pri svojom rozhodovaní rovnako zohľadnil ostatné činitele týkajúce sa dôsledkov pre dotknutý šport, ako je príležitosť ponúknuť živé vysielanie udalosti ako celku, dopad na tržby v oblasti predmetného športu, následky pre trh vysielania a existencia okolností zaručujúcich prístup k udalosti prostredníctvom televízneho alebo rozhlasového vysielania zo záznamu.

8        Minister následne v súlade s článkom 97 Broadcasting Act 1996 začal proces konzultácií týkajúcich sa jednotlivých udalostí, ktoré mali byť zaradené na zoznam. V rámci tejto konzultácie si minister vyžiadal stanovisko viacerých dotknutých orgánov a prevádzkovateľov, ako aj držiteľov práv na televízne vysielanie, ako je UEFA. Okrem toho poradná komisia menovaná ministrom nazvaná „Advisory Group on listed events“ (Poradný výbor k udalostiam zaradeným do zoznamu) prijala stanovisko k udalostiam, ktoré sa mali zapísať, pričom pokiaľ išlo o EURO, navrhla zaradenie finále, semifinále a zápasov, ktorých sa zúčastňovali národné tímy zo Spojeného kráľovstva.

9        V zmysle článku 98 Broadcasting Act 1996 v znení Television Broadcasting Regulations 2000 (nariadenia z roku 2000 o televíznom vysielaní) sa organizácie televízneho vysielania delia do dvoch kategórií. Prvá kategória zahŕňa organizácie poskytujúce službu bezplatne, ktorú môže okrem toho zachytiť 95 % obyvateľstva Spojeného kráľovstva. Druhá kategória zahŕňa organizácie, ktoré túto podmienku nespĺňajú.

10      Okrem toho v zmysle článku 101 Broadcasting Act 1996 v znení Television Broadcasting Regulations 2000 môže vysielateľ televíznych programov patriaci do jednej z týchto dvoch kategórií naživo vysielať celú udalosť zaradenú do zoznamu alebo jej časť iba vtedy, ak vysielateľ patriaci do druhej z týchto kategórií nadobudol právo vysielať uvedenú časť rovnakej udalosti alebo celú rovnakú udalosť na rovnakom alebo v podstate na rovnakom území. Ak táto podmienka nie je splnená, musí organizácia, ktorá chce naživo vysielať celú predmetnú udalosť alebo jej časť, získať predchádzajúci súhlas Office of Communications (Úrad pre komunikácie).

11      Podľa článku 3 Code on Sports and Other Listed and Designated Events (Zákonník o športových a iných udalostiach zaradených do zoznamu) platného v roku 2000 sú udalosti zaradené do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť rozdelené do dvoch skupín. „Skupina A“ zahŕňa udalosti, ktoré nemôžu byť exkluzívne pokryté naživo, ak nie sú splnené určité kritériá. „Skupina B“ zahŕňa udalosti, ktoré môžu byť exkluzívne vysielané naživo len vtedy, ak boli prijaté opatrenia na zabezpečenie opakovaného vysielania zo záznamu.

12      Podľa článku 13 Code on Sports and Other Listed and Designated Events môže byť povolenie Office of Communications vydané pre udalosti patriace do „skupiny A“ zoznamu, medzi ktoré patrí aj EURO, ak s nimi spojené vysielacie práva boli otvorene ponúknuté za rovnakých a rozumných podmienok všetkým organizáciám televízneho vysielania a nijaká organizácia patriaca do druhej kategórie neprejavila záujem o ich nadobudnutie.

13      Listom z 25. septembra 1998 zaslalo Spojené kráľovstvo v zmysle článku 3a ods. 2 smernice 89/552 Komisii Európskych spoločenstiev zoznam udalostí vypracovaný ministrom. Po výmene korešpondencie medzi Spojeným kráľovstvom a Komisiou a novom oznámení opatrení, ktoré sa uskutočnilo 5. mája 2000, generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva (DG) Komisie „Vzdelávanie a kultúra“ informoval Spojené kráľovstvo listom z 28. júla 2000, že Komisia nevzniesla námietky proti opatreniam tohto členského štátu, ktoré boli preto následne uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

14      Rozsudkom z 15. decembra 2005, Infront WM/Komisia (T‑33/01, Zb. s. II‑5897), Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie obsiahnuté v liste z 28. júla 2000 z dôvodu, že toto rozhodnutie predstavovalo rozhodnutie v zmysle článku 249 ES, ktoré malo byť prijaté samotným plénom členov Komisie (rozsudok Infront WM/Komisia, už citovaný, bod 178).

15      V nadväznosti na rozsudok Infront WM/Komisia, už citovaný v bode 14 vyššie, prijala Komisia rozhodnutie 2007/730/ES zo 16. októbra 2007 o zlučiteľnosti opatrení, ktoré má prijať Spojené kráľovstvo podľa článku 3a ods. 1 smernice [89/552] (Ú. v. EÚ L 295, s. 12, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

16      Výrok napadnutého rozhodnutia znie:

„Článok 1

Opatrenia, ktoré Spojené kráľovstvo prijalo a oznámilo Komisii 5. mája 2000 podľa článku 3a ods. 1 smernice [89/552], ako boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev sérii C 328 z 18. novembra 2000, sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva.

Článok 2

Opatrenia stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 3a ods. 2 smernice [89/552].“

17      Napadnuté rozhodnutie je odôvodnené nasledujúcimi odôvodneniami:

„(4)      Zoznam podujatí veľkého spoločenského významu zahrnutý do opatrení Spojeného kráľovstva bol zostavený zrozumiteľne [jasne – neoficiálny preklad] a transparentne a v [tomto členskom štáte] sa začal rozsiahly proces konzultácií.

(5)      Komisia vyjadrila spokojnosť s tým, že podujatia uvedené v opatreniach Spojeného kráľovstva spĺňajú aspoň dve z týchto kritérií, ktoré sa považujú za spoľahlivé ukazovatele významu podujatí pre spoločnosť: i) mimoriadny všeobecný [osobitný – neoficiálny preklad] ohlas v členskom štáte a nielen význam pre tých, ktorí zvyčajne sledujú príslušnú činnosť alebo šport; ii) všeobecne uznávaný, osobitý kultúrny význam pre obyvateľstvo členského štátu, najmä ako katalyzátor [prvok – neoficiálny preklad] kultúrnej identity; iii) účasť národného družstva na príslušnom podujatí v kontexte súťaže alebo turnaja medzinárodného významu a iv) skutočnosť, že podujatie tradične [vždy – neoficiálny preklad] vysiela[la] voľne prístupná televízia a priláka[lo] množstvo televíznych divákov.

(6)      Významný počet podujatí uvedených v opatreniach Spojeného kráľovstva vrátane letných a zimných olympijských hier, ako aj finále svetového pohára a futbalových zápasov majstrovstiev Európy [majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy – neoficiálny preklad], patrí do kategórie podujatí, ktoré sa tradične považujú za podujatia s veľkým významom pre spoločnosť, ako sa výslovne uvádza v odôvodnení 18 smernice [97/36]. Tieto podujatia majú mimoriadny všeobecný [osobitný – neoficiálny preklad] ohlas v Spojenom kráľovstve v celom svojom rozsahu, pretože sa tešia veľkej obľube u širokej verejnosti (bez ohľadu na štátnu príslušnosť účastníkov) a nielen u tých [televíznych divákov – neoficiálny preklad], ktorí zvyčajne sledujú [sledujú v televízii – neoficiálny preklad] športové podujatia.

…

(18)      Uvedené podujatia vrátane tých, ktoré sa majú brať do úvahy ako celok a nie v ich jednotlivých častiach, tradične vysiela [vždy vysielala – neoficiálny preklad] voľne prístupná televízia a prilákajú [prilákali – neoficiálny preklad] veľké množstvo televíznych divákov...

(19)      Opatrenia Spojeného kráľovstva sa javia ako primerané, pokiaľ ide o odôvodnenie výnimky zo základnej slobody poskytovania služieb vyplývajúcej zo Zmluvy o ES na základe naliehavého dôvodu verejného záujmu [spočívajúceho v zabezpečení prístupu širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu podujatí [udalostí – neoficiálny preklad] s veľkým významom pre spoločnosť].

(20)      Opatrenia Spojeného kráľovstva sú zlučiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže [Zmluvy o ES], pokiaľ sa definícia kvalifikovaných vysielateľov, ktorí môžu vysielať uvedené podujatia, opiera o objektívne kritériá, ktoré umožňujú skutočnú a potenciálnu hospodársku súťaž pri získavaní vysielacích práv na tieto podujatia. Okrem toho počet uvedených podujatí nie je neprimeraný a nenaruší hospodársku súťaž na trhoch s voľne prístupným a s plateným televíznym vysielaním.

(21)      Proporcionalitu opatrení Spojeného kráľovstva podporuje aj skutočnosť, že niekoľko podujatí uvedených v zozname vyžaduje len primerané sekundárne spravodajstvo [zodpovedajúce opakované vysielanie zo záznamu – neoficiálny preklad].

…

(24)      Z rozsudku [Infront WM/Komisia] vyplýva, že vyhlásenie, že opatrenia prijaté podľa článku 3a ods. 1 smernice [89/552] sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva, predstavuje rozhodnutie, ktoré musí byť z toho dôvodu prijaté v náležitej forme. Preto je potrebné v tomto rozhodnutí vyhlásiť, že opatrenia oznámené Spojeným kráľovstvom sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva. Opatrenia s konečnou platnosťou prijaté Spojeným kráľovstvom a uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu by mali [musia – neoficiálny preklad] byť uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 3a ods. 2 smernice [89/552].“

 Konanie a návrhy účastníkov konania

18      Podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. februára 2008 podala UEFA túto žalobu.

19      UEFA navrhuje, aby Súd prvého stupňa v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval Komisiu na predloženie viacerých dokumentov, ktoré by podľa nej pomohli účinnému priebehu písomného konania, objasneniu sporých otázok a súdnemu preskúmaniu, ktoré má Súd prvého stupňa vykonať.

20      Podaniami do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. a 16. júna 2008 Spojené kráľovstvo a Belgické kráľovstvo podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Komisie.

21      Uznesením z 29. septembra 2008 predseda siedmej komory Súdu prvého stupňa vyhovel týmto návrhom. Vedľajší účastníci konania predložili svoje vyjadrenia a UEFA predložila svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.

22      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval UEFA, aby sa písomne vyjadrila k jednej otázke, a Komisiu, aby sa písomne vyjadrili k dvom otázkam. Na otázky Súdu prvého stupňa bolo odpovedané v stanovenej lehote.

23      UEFA navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom schvaľuje v rámci práva Spoločenstva zápis celého EURA do vnútroštátneho zoznamu Spojeného kráľovstva,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

24      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal UEFA na náhradu trov konania.

25      Spojené kráľovstvo a Belgické kráľovstvo navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

 Právny stav

 O prípustnosti

 Tvrdenia účastníkov konania

26      Belgické kráľovstvo tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že UEFA nie je napadnutým rozhodnutím osobne ani priamo dotknutá a že Všeobecný súd nemá právomoc na preskúmavanie zákonnosti vnútroštátnych opatrení. UEFA okrem toho nepodala žalobu proti opatreniam prijatým Spojeným kráľovstvom pred vnútroštátnymi súdmi, takže jej žaloba na Súd prvého stupňa bola podaná po uplynutí lehoty, pričom prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by neovplyvnilo platnosť spornej vnútroštátnej právnej úpravy.

27      UEFA sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie sa jej priamo a osobne týka.

 Posúdenie Všeobecným súdom

28      Dôvody neprípustnosti uvedené Belgickým kráľovstvom sa týkajú absolútnej prekážky konania, keďže sa v ich rámci spochybňuje aktívna legitimácia UEFA, dodržanie lehoty na podanie žaloby a právomoc Všeobecného súdu. Preto treba, aby Všeobecný súd z úradnej moci preskúmal tieto dôvody neprípustnosti, hoci Belgické kráľovstvo ako vedľajší účastník konania nie je podľa článku 40 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu oprávnené ich uvádzať, keďže Komisia nespochybnila prípustnosť žaloby (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90, Zb. s. I‑1125, body 21 až 23).

29      Pokiaľ ide o to, či je UEFA priamo dotknutá, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry podmienka, že fyzická alebo právnická osoba musí byť napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá, ako je stanovená v článku 230 štvrtom odseku ES, vyžaduje, aby napadnuté opatrenie Spoločenstva priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu pre osoby, ktorým je určené, a osoby, ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže to má úplne automatický charakter a vyplýva to iba z právnej úpravy Spoločenstva bez uplatnenia iných sprostredkujúcich predpisov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, C‑125/06 P, Zb. s. I‑1451, bod 47 a tam citovanú judikatúru).

30      V tejto súvislosti nesmie podľa článku 101 Broadcasting Act 1996 (pozri bod 10 vyššie) nijaká organizácia televízneho vysielania patriaca do jednej z kategórií uvedených v bode 9 vyššie pristúpiť k exkluzívnemu živému vysielaniu udalosti zaradenej do zoznamu Spojeného kráľovstva. Office of Communications môže udeliť povolenie organizácii, ktorá nadobudla práva na exkluzívne živé vysielanie predmetnej udalosti, len vtedy, ak nijaká organizácia patriaca do druhej kategórie neprejavila záujem o nadobudnutie práv na vysielanie tejto udalosti a sú splnené ostatné podmienky uvedené v bode 12 vyššie.

31      Z tejto právnej úpravy vyplýva, že prevod práv na vysielanie EURO, ktorého je organizátorom v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 UEFA, na prevádzkovateľov televízneho vysielania patriacich do právomoci Spojeného kráľovstva spôsobom, ktorý ostatných prevádzkovateľov patriacich do právomoci toho istého členského štátu, ktorí prejavili záujem o ich nadobudnutie, zbavuje možnosti vysielať v tomto štáte naživo celú túto udalosť alebo jej časť, nevytvára právne účinky bežne spôsobené takouto doložkou exkluzivity.

32      Hoci je pravda, že tieto právne následky vyplývajú z právnej úpravy Spojeného kráľovstva a nie z napadnutého rozhodnutia, skutočnosťou zostáva, že mechanizmus vzájomného uznávania zavedený napadnutým rozhodnutím v súlade s článkom 3a ods. 3 smernice 89/552 vytvára pre členské štáty povinnosť zachovávať tieto následky. Konkrétne musia členské štáty zabezpečiť, aby prevádzkovatelia televízneho vysielania patriaci do ich právomoci dodržiavali podmienky televízneho vysielania v Spojenom kráľovstve udalostí zaradených do zoznamu tohto členského štátu, ako ich Spojené kráľovstvo vymedzilo vo svojich opatreniach schválených a zverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie. Povinnosť dosiahnuť tento výsledok tak priamo ovplyvňuje právne postavenie prevádzkovateľov televízneho vysielania patriacich do právomoci iných členských štátov ako Spojené kráľovstvo, ktorí si želajú zakúpiť práva na vysielanie v Spojenom kráľovstve, ktoré pôvodne mala UEFA (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 29 vyššie, body 62 a 63).

33      Mechanizmus vzájomného uznávania zavedený napadnutým rozhodnutím preto členské štáty zaväzuje, aby vylúčili využívanie práv, ako sú tie uvedené v bode 31 vyššie, prevádzkovateľmi televízneho vysielania patriacimi do ich právomoci, takže práva, ktoré pôvodne mala UEFA, sú rovnako dotknuté aj vtedy, ak sú verejne ponúkané prevádzkovateľom nepatriacim do právomoci Spojeného kráľovstva, ale do právomoci iného členského štátu.

34      Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie má priame následky na právne postavenie UEFA, pokiaľ ide o práva, ktoré pôvodne mala, a členským štátom neponecháva nijaký priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o želaný výsledok uložený automaticky a vyplývajúci iba z právnej úpravy Spoločenstva, bez ohľadu na obsah jednotlivých mechanizmov, ktoré vnútroštátne orgány zavedú na dosiahnutie tohto výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 29 vyššie, body 60 a 61).

35      UEFA je preto priamo dotknutá napadnutým rozhodnutím.

36      Pokiaľ ide o otázku, či je UEFA osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím, treba pripomenúť, že iné subjekty ako osoby, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri rozsudok Komisia/Infront WM, už citovaný v bode 29 vyššie, bod 70 a tam citovanú judikatúru).

37      V danom prípade je nepochybné, že EURO predstavuje bez ohľadu na právny pôvod a zdroj práv na jeho vysielanie udalosť podľa odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 v tom zmysle, že je vopred zorganizované organizátorom, ktorý je právom poverený na predaj týchto práv, a že UEFA je takýmto organizátorom. Keďže bolo toto postavenie rovnako platné v čase vydania napadnutého rozhodnutia, UEFA bola v tom čase plne identifikovateľná.

38      Preto je UEFA osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím.

39      Pokiaľ ide o tvrdenia Belgického kráľovstva založené na tom, že Všeobecný súd nemá v zmysle článku 230 ES právomoc na preskúmavanie zákonnosti vnútroštátnych opatrení a že UEFA nespochybnila opatrenia Spojeného kráľovstva pred vnútroštátnymi súdmi, stačí uviesť, že UEFA svojou žalobou spochybňuje predovšetkým zákonnosť článku 1 napadnutého rozhodnutia, ktorým boli opatrenia Spojeného kráľovstva vyhlásené za zlučiteľné s právom Spoločenstva.

40      Z toho vyplýva, že preskúmanie, ktoré má Všeobecný súd v danom prípade vykonať, sa týka zákonnosti tohto konštatovania, pričom nespochybnenie opatrení Spojeného kráľovstva pred vnútroštátnymi súdmi tak alebo onak neovplyvňuje prípustnosť žaloby, ktorá navyše bola podaná v lehote stanovenej článkom 230 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Infront WM/Komisia, už citovaný v bode 14 vyššie, bod 109).

41      Tvrdenia týkajúce sa neprípustnosti, ktoré uviedlo Belgické kráľovstvo, preto musia byť zamietnuté.

 O veci samej

42      UEFA uvádza osem žalobných dôvodov založených po prvé na porušení článku 3a ods. 1 smernice 89/552, po druhé na nedostatočnom odôvodnení, po tretie na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552, po štvrté na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže, po piate na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb, po šieste na porušení svojho práva vlastniť majetok, po siedme na porušení zásady proporcionality a po ôsme na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

43      Pred začatím skúmania žalobných dôvodov, ktoré uviedla UEFA, treba uviesť niekoľko všeobecných úvah, ktoré sa musia zohľadniť pri posudzovaní ich dôvodnosti.

44      Najprv treba uviesť, že článok 3a ods. 1 smernice 89/552 konkretizoval možnosť členských štátov obmedziť na základe naliehavých dôvodov verejného záujmu výkon základných slobôd založených primárnym právom Spoločenstva v audiovizuálnej oblasti.

45      Aj keď sa opatrenia prijaté členskými štátmi v rámci článku 3a ods. 1 smernice 89/552 uplatňujú bez diskriminácie tak na podniky so sídlom na území daného členského štátu, ako aj na podniky so sídlom v ostatných členských štátoch, na to, aby sa tieto opatrenia považovali za obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 ES, postačuje, že tieto opatrenia zvýhodňujú určité podniky so sídlom na území daného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 5. júna 1997, SETTG, C‑398/95, Zb. s. I‑3091, bod 16, a z 13. decembra 2007, United Pan‑Europe Communications Belgium a i., C‑250/06, Zb. s. I‑11135, body 37 a 38).

46      Takéto obmedzenia základných slobôd zaručených Zmluvou pritom môžu byť odôvodnené, ak sa opierajú o naliehavé dôvody všeobecného záujmu, pokiaľ sú spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok United Pan‑Europe Communications Belgium a i., už citovaný v bode 45 vyššie, bod 39 a tam citovanú judikatúru).

47      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ochrana slobody prejavu, ako je zabezpečená článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, patrí medzi základné práva zaručené právnym poriadkom Spoločenstva a predstavuje naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorý je spôsobilý odôvodniť takéto obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok United Pan-Europe Communications Belgium a i., už citovaný v bode 45 vyššie, bod 41 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zahŕňa sloboda prejavu aj slobodu prijímať informácie.

48      V danom prípade, ako je uvedené v odôvodnení č. 19 napadnutého rozhodnutia, predstavujú opatrenia Spojeného kráľovstva obmedzenia slobodného poskytovania služieb. Ako však vyplýva z odôvodnenia č. 18 smernice 97/36, opatrenia uvedené v článku 3a smernice 89/552 smerujú k ochrane práva na informácie a zabezpečeniu širokého prístupu verejnosti k televíznym vysielaniam udalostí veľkého významu pre spoločnosť, či už vnútroštátnych, alebo nie. Podľa odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 ide o udalosť veľkého významu pre spoločnosť vtedy, ak je výnimočná, teší sa záujmu všeobecnej verejnosti v Európskej únii alebo v danom členskom štáte, alebo vo významnej časti daného členského štátu a je vopred zorganizovaná organizátorom udalosti, ktorý je oprávnený na predaj práv týkajúcich sa tejto udalosti.

49      Z toho vyplýva, že keďže sa opatrenia uvedené v článku 3a ods. 1 smernice 89/552 týkajú udalostí veľkého významu pre spoločnosť, sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.

50      Ďalej, ako už bolo uvedené v bode 46 vyššie, predmetné opatrenia musia byť spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nesmú ísť nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

51      Nakoniec, pokiaľ ide o dosah odôvodnenia č. 18 smernice 97/36, treba po prvé uviesť, že, ako to zdôrazňuje Komisia, článok 3a smernice 89/552, na ktorý sa toto odôvodnenie odvoláva, nepristupuje k harmonizácii na úrovni jednotlivých udalostí, ktoré môžu byť členskými štátmi považované za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Na rozdiel od znenia tohto článku, ktoré sa nachádza v rozhodnutí Európskeho parlamentu týkajúceho sa spoločnej pozície vydanej Radou vzhľadom na prijatie smernice 97/36 (Ú. v. ES C 362, 1996, s. 56) a výslovne odkazuje na letné a zimné olympijské hry a majstrovstvá sveta a Európy vo futbale, totiž toto ustanovenie neodkazuje na jednotlivé podujatia, ktoré môžu byť zaradené do vnútroštátnych zoznamov.

52      Z toho vyplýva, že odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 nemožno vnímať tak, že spôsobuje, že zaradenie EURO do vnútroštátneho zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť je automaticky zlučiteľné s právom Spoločenstva. Tým viac nemožno toto odôvodnenie chápať tak, že EURO ako celok možno v každom prípade platne zahrnúť do takéhoto zoznamu bez ohľadu na záujem, ktorý táto súťaž vyvoláva v danom členskom štáte.

53      Naopak, vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 44 až 49 vyššie toto odôvodnenie znamená, že ak členský štát zaradil zápasy EURO do zoznamu, ktorý sa rozhodol zostaviť, nemusí vo svojom oznámení Komisii uviesť osobitné odôvodnenie týkajúce sa ich povahy ako udalosti veľkého významu pre spoločnosť.

54      Dôvodnosť žalobných dôvodov, ktoré uviedla UEFA, treba preskúmať s ohľadom na tieto úvahy.

55      Nakoniec, pokiaľ UEFA uvádza v rámci svojho druhého žalobného dôvodu nedostatočné odôvodnenie posúdenia Komisie týkajúceho sa jasnosti a transparentnosti konania vykonaného Spojeným kráľovstvom, Všeobecný súd sa bude týmto dôvodom zaoberať predtým, ako preskúma prvý žalobný dôvod spochybňujúci dôvodnosť tohto posúdenia. Okrem toho Všeobecný súd preskúma piaty žalobný dôvod pred štvrtým žalobným dôvodom.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení

–       Tvrdenia účastníkov konania

56      UEFA tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a preto ho nemôže Všeobecný súd preskúmať. Keďže obmedzuje slobodné poskytovanie služieb, hospodárskej súťaže a práva vlastniť majetok, napadnuté rozhodnutie malo byť podrobne odôvodnené. Podľa UEFA napadnuté rozhodnutie však neobsahuje dostatočné odôvodnenie týkajúce sa jasnosti a transparentnosti konania, ktoré prebehlo v Spojenom kráľovstve ani slobodného poskytovania služieb a práva hospodárskej súťaže.

57      Zo znenia napadnutého rozhodnutia v skutočnosti vyplýva, že Komisia pri jeho vydaní nezohľadnila vývoj, ktorý nastal po roku 2000, a preto nemala k dispozícii skutočnosti potrebné na to, aby v roku 2007 vydala náležite odôvodnené rozhodnutie. Údaje o sledovanosti týkajúce sa EURO v rokoch 2000 a 2004 preukázali, že zápasy, ktorých sa nezúčastnili národné tímy zo Spojeného kráľovstva, sledovala v tomto štáte len tretina televíznych divákov oproti zápasom, ktorých sa zúčastnil národný tím z tohto členského štátu. Komisia tým, že nezozbierala informácie týkajúce sa zmeny okolností, ktoré nastali po vydaní rozsudku Infront WM/Komisia, už citovaného v bode 14 vyššie, ktorý si vyžiadal prijatie rozhodnutia o zozname Spojeného kráľovstva, rovnako porušila zásadu riadnej správy vecí verejných. Okrem toho neaktualizovala hodnotenie obsiahnuté v liste z 28. júla 2000 (pozri body 13 a 14 vyššie), pokiaľ ide o zlučiteľnosť zoznamu Spojeného kráľovstva s právom Spoločenstva.

58      Komisia len jednoducho zmenila list z 28. júla 2000 na rozhodnutie bez toho, aby vykonala dôkladnejšiu analýzu ako bola stručná analýza, ktorú vykonala podľa svojho vlastného zhrnutia pred Súdom prvého stupňa v rámci veci, ktorá bola dôvodom rozsudku Infront WM/Komisia, už citovaného v bode 14 vyššie. Toto porušenie povinnosti vykonať dôkladné preskúmanie nevyhnutne viedlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia, ako aj zjavne nesprávnemu posúdeniu, pokiaľ ide o slobodné poskytovanie služieb a právo hospodárskej súťaže.

59      V tejto súvislosti UEFA tvrdí, že obmedzenie slobodného poskytovania služieb bolo odôvodnené len zabezpečením prístupu k vysielaniu udalostí veľkého významu pre spoločnosť, čo však predstavovalo len odkaz na článok 3a smernice 89/552 bez uvedenia skutkových a právnych okolností odôvodňujúcich túto výnimku zo základného ustanovenia Zmluvy. Okrem toho, pokiaľ ide o právo hospodárskej súťaže, napadnuté rozhodnutie rovnako neobsahuje ani snahu o vymedzenie relevantných trhov.

60      Nakoniec UEFA tvrdí, že Komisia mala osobitne odôvodniť svoje rozhodnutie zaujať iný postoj, ako je ten, ktorý zaujala vo vzťahu k členským štátom, ktoré uviedli vo svojich príslušných zoznamoch len niektoré zápasy EURO.

61      Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

62      Podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce zúčastneným osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať v závislosti od okolností daného prípadu, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby boli v odôvodnení uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudok Súdneho dvora z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C‑265/97 P, Zb. s. I‑2061, bod 93).

63      Okrem toho treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia týkajúcej sa zákonnosti sporného aktu z vecnej stránky (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑112/05, Zb. s. II‑5049, bod 94).

64      Pokiaľ ide o otázku, či konanie zavedené v Spojenom kráľovstve zodpovedalo požiadavkám jasnosti a transparentnosti, Komisia v odôvodnení č. 4 napadnutého rozhodnutia uviedla, že zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve bol vypracovaný jasným a transparentným spôsobom a v tomto členskom štáte bol spustený rozsiahly proces konzultácií (pozri bod 17 vyššie).

65      V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že samotná UEFA sa ako organizátor EURO podieľala na predmetnom konaní, tým, že listom z 23. decembra 1997 zaslaným ministrovi predložila svoje pripomienky k prípadnému zahrnutiu tejto súťaže do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve.

66      Po druhé ustanovenia Broadcasting Act 1996 týkajúce sa udalostí veľkého významu pre spoločnosť sú uvedené v prílohe napadnutého rozhodnutia. Článok 97 tohto právneho predpisu uvádza, že predmetný zoznam je vypracovaný ministerstvom po konzultáciách predovšetkým s osobou, od ktorej možno kúpiť práva na televízne vysielanie všetkých udalostí vyvolávajúcich záujem na vnútroštátnej úrovni, či už minister navrhuje ich zaradenie do zoznamu, alebo nie.

67      Po tretie z odôvodnenia č. 5 napadnutého rozhodnutia spolu s jeho odôvodneniami č. 6 a 18 vyplýva, že zaradenie EURO do zoznamu Spojeného kráľovstva schválila Komisia z dôvodov, že táto súťaž má v tomto členskom štáte osobitný ohlas nielen u ľudí, ktorí zvyčajne sledujú v televízii športové podujatia, a že ju vždy vysielali voľne prístupné televízne kanály a prilákali veľké množstvo televíznych divákov. Predmetné kritériá tak patria medzi tie, ktoré zostavil minister pred procesom konzultácií o jednotlivých udalostiach, ktoré sa majú zapísať do zoznamu Spojeného kráľovstva (pozri body 7 a 8 vyššie).

68      Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie obsahuje potrebné informácie, ktoré umožňujú UEFA pochopiť dôvod, prečo Komisia dospela k záveru, že konanie uskutočnené ministrom bolo jasné a transparentné vzhľadom na kritériá zvolené na výber udalostí, ktoré sa majú zapísať do zoznamu, na konzultácie týkajúce sa tohto výberu a na určenie príslušného orgánu v tejto súvislosti a ktoré umožňujú Všeobecnému súdu preskúmať dôvodnosti tohto záveru.

69      Keďže UEFA rovnako vytýka, vo všeobecnosti, nedostatočné odôvodnenie v oblastiach slobodného poskytovania služieb a práva hospodárskej súťaže, treba pripomenúť, že v bodoch 19 a 20 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla dôvody, prečo rozhodla, že opatrenia Spojeného kráľovstva nie sú v rozpore s ustanoveniami práva Spoločenstva týkajúcimi sa týchto oblastí (pozri bod 17 vyššie).

70      V tejto súvislosti Komisia uviedla, že opatrenia Spojeného kráľovstva sa javia primerané a odôvodňujú výnimku zo slobodného poskytovania služieb na základe naliehavého dôvodu všeobecného záujmu, akým je prístup širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí veľkého významu pre spoločnosť. Z odôvodnenia č. 19 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia uviedla dôvody, prečo usúdila, že ustanovenia Zmluvy týkajúce sa slobodného poskytovania služieb nie sú prekážkou zaradenia EURO do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, takým spôsobom, ktorý umožňuje UEFA ich pochopiť a spochybniť ich dôvodnosť a umožňuje Všeobecnému súdu preskúmať ho. Keďže odôvodnenia č. 5, 6 a 18 napadnutého rozhodnutia uvádzajú dôvody, prečo Komisia usúdila, že EURO je udalosťou veľkého významu pre spoločnosť, je UEFA, pôvodný držiteľ práv na vysielanie EURO, v skutočnosti schopná posúdiť, či existujú okolnosti spôsobilé spochybniť toto posúdenie alebo preukázať, že zaradenie všetkých zápasov tejto súťaže do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve môže byť neprimerané alebo inak v rozpore s právom Spoločenstva.

71      Pokiaľ ide o právo hospodárskej súťaže, Komisia v odôvodnení č. 20 napadnutého rozhodnutia uviedla, že kritériá uplatnené pri rozdelení vysielateľov sú objektívne a opatrenia Spojeného kráľovstva umožňujú potenciálnu a účinnú hospodársku súťaž pri nadobúdaní práv na vysielanie predmetných udalostí. Komisia okrem toho usúdila, že počet zaradených udalostí nie je neprimeraný, a ich zaradenie preto nenaruší hospodársku súťaž na konečných trhoch voľne prístupného ani plateného televízneho vysielania.

72      Treba konštatovať, že Komisia v tomto odôvodnení uviedla dôvody, prečo usúdila, že opatrenia Spojeného kráľovstva nie sú v rozpore s článkom 86 ES. Z toho istého odôvodnenia okrem toho vyplýva, že Komisia vysvetlila svoje stanovisko odkazom na trh nadobúdania práv na vysielanie predmetných udalostí, ako aj na konečné trhy voľne prístupného a plateného televízneho vysielania. Okrem iného je dôležité upresniť, že cieľom napadnutého rozhodnutia nie je skúmať zákonnosť správania podnikov v zmysle článkov 81 ES a 82 ES a prípadne prijímať opatrenia na základe nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ale preskúmať zlučiteľnosť opatrení štátu s článkom 86 ES. V tejto súvislosti je pre povinnosť odôvodnenia Komisie v zmysle článku 253 ES postačujúce, ak táto inštitúcia jednoznačným spôsobom uvedie dôvody, pre ktoré usúdila, že vnútroštátna právna úprava neviedla k obmedzeniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s príslušnými pravidlami Zmluvy, pokiaľ ide o podniky, ktorým boli zverené osobitné alebo výlučné práva.

73      Keďže sú tieto dôvody uvedené v odôvodnení č. 20 napadnutého rozhodnutia, UEFA má možnosť pochopiť uvažovanie Komisie a spochybniť jeho dôvodnosť pred Všeobecným súdom, ktorý ho môže okrem iného preskúmať aj v tejto súvislosti.

74      Pokiaľ ide o tvrdenia UEFA, že Komisia neodôvodnila napadnuté rozhodnutie na požadovanej právnej úrovni, lebo pri kontrole správnosti záverov ministra, ktoré viedli k zaradeniu EURO do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, nezohľadnila okolnosti, ktoré nastali po roku 2000, treba konštatovať, že sa netýkajú odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale dôvodnosti jeho dôvodov. Keďže Komisia v skutočnosti v odôvodneniach č. 5, 6 a 18 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré usúdila, že EURO mohlo byť platne zaradené do predmetného zoznamu, skutočnosť, že nezohľadnila okolnosti spôsobilé vyvrátiť posúdenie Komisie v tejto súvislosti, ak by sa preukázala, by ovplyvnila zákonnosť napadnutého rozhodnutia z vecnej stránky. Tieto tvrdenia budú preto preskúmané v rámci tretieho žalobného dôvodu.

75      Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia mala osobitne odôvodniť svoje rozhodnutie zaujať iný postoj, ako je ten, ktorý zaujala vo vzťahu k členským štátom, ktoré uviedli na svojich príslušných zoznamoch len niektoré zápasy EURO, treba konštatovať, že Komisia nemala v danom prípade takúto povinnosť.

76      Keďže článok 3a smernice 89/552 v tejto súvislosti nepristúpil k harmonizácii na úrovni jednotlivých udalostí, ktoré môžu členské štáty považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť (pozri body 51 a 52 vyššie), s predmetným ustanovením môžu byť zlučiteľné rovnako viaceré prístupy k zápisu zápasov EURO do vnútroštátneho zoznamu.

77      Ak je za týchto podmienok zaradenie EURO ako celku do vnútroštátneho zoznamu v súlade s právom Spoločenstva, nič nebráni tomu, aby takým bolo aj zaradenie iba niektorých zo zápasov tejto súťaže. Preto skutočnosť, že Komisia vo svojich rozhodnutiach vyjadrila rozdielne prístupy, ktoré sú rovnako zlučiteľné s právom Spoločenstva, ako taká nepredstavuje nijaký rozpor a nevyžaduje nijaké osobitné odôvodnenie, čo je v protiklade s tým, čo tvrdí žalobkyňa.

78      Druhý žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 1 smernice 89/552

–       Tvrdenia účastníkov konania

79      UEFA pripomína, že článok 3a ods. 1 smernice 89/552 ukladá členským štátom vypracovanie zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť jasným a transparentným spôsobom vo vhodnom a účelnom čase. V tejto súvislosti sa podľa UEFA napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení č. 4 obmedzilo na konštatovanie, že táto podmienka je splnená a že v Spojenom kráľovstve sa začali rozsiahle konzultácie.

80      Tieto konzultácie však neboli úplné, lebo minister nesprávne zohľadnil pripomienky, ktoré v ich rámci vyslovila UEFA. Minister navyše ignoroval stanovisko Advisory Group on listed events (pozri bod 8 vyššie), ktorá odporúčala zahrnúť zápasy, v ktorých nevystupovali národné tímy zo Spojeného kráľovstva, do „skupiny B“ zoznamu, ako aj stanovisko Office of Fair Trading (OFT, Úrad Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž), ktorý navrhoval, aby sa zaradenie zápasov do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť uskutočnilo výlučne vtedy, ak to vyžaduje „nevyvrátiteľný verejný záujem“. Minister však nevysvetlil dôvody, prečo neprijal tieto pripomienky, ani nevysvetlil, prečo sa každý zápas EURO musí považovať za udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve.

81      Okrem toho sa neuskutočnili nijaké konzultácie, pokiaľ ide o kritériá rozdelenia vysielateľov do kategórií stanovených článkom 98 Broadcasting Act 1996 (pozri bod 9 vyššie), ktoré sprísňujú obmedzenia hospodárskej súťaže stanovené právnym poriadkom Spojeného kráľovstva a prakticky znemožňujú nadobudnutie výlučných práv na televízne vysielanie udalostí zaradených do zoznamu vysielateľmi, ktorí nemajú sídlo v tomto členskom štáte. Rozdelenie vysielateľov podľa kategórií ovplyvnilo okrem iného rozsah následkov vyplývajúcich zo zaradenia udalosti do zoznamu.

82      UEFA tvrdí, že Spojené kráľovstvo od roku 1998 nezmenilo zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť, hoci trh sa odvtedy podstatne zmenil. Jednu konzultáciu, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1997 a 1998, preto nemožno považovať za primeranú na účely prijatia rozhodnutia Komisie v októbri 2007.

83      Broadcasting Act 1996 nezodpovedá požiadavkám článku 3a smernice 89/552, keďže nezaväzuje ministra preskúmať, či na zachovanie všeobecného záujmu na prístupe k televíznemu vysielaniu udalosti veľkého významu nepostačuje vysielanie zo záznamu. Okrem toho nebol spôsob, ktorým bola vybraná skupina zoznamu, do ktorej patrí každá udalosť, ani jasný, ani transparentný. V tejto súvislosti vyhlásenie uvedené v odôvodnení č. 21 napadnutého rozhodnutia, že proporcionalitu opatrení Spojeného kráľovstva podporuje aj skutočnosť, že niekoľko podujatí uvedených do zoznamu vyžaduje len zodpovedajúce opakované vysielanie zo záznamu, nevysvetlilo, prečo bolo rozumné a primerané zahrnúť do „skupiny A“ zoznamu všetky zápasy EURO.

84      UEFA tvrdí, že opatrenia Spojeného kráľovstva obmedzujú výlučné práva nadobudnuté po 1. októbri 1996, hoci EURO bolo zaraden do zoznamu tohto členského štátu až 25. júna 1998. Komisia však neskúmala zákonnosť uloženia obmedzení výlučných práv týkajúcich sa EURO so spätnou účinnosťou, hoci sa tento úkon nezdá byť zlučiteľný tak s právnym poriadkom Spojeného kráľovstva, ako aj s článkom 3a ods. 3 smernice 89/552.

85      UEFA nakoniec uvádza, že jej výhrady spochybňujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže Komisia nedospela k záveru, že konanie na vnútroštátnej úrovni nebolo jasné ani transparentné, pričom absencia spochybnenia opatrení Spojeného kráľovstva pred vnútroštátnymi súdmi ju nezbavuje možnosti uviesť tento žalobný dôvod.

86      Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

87      Na úvod treba pripomenúť, že článok 3a ods. 1 smernice 89/552 neuvádza osobitné okolnosti, ktoré musia byť príznačné pre postupy uplatňované na vnútroštátnej úrovni na účely prípravy zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť. Toto ustanovenie ponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu pri úprave predmetných postupov, pokiaľ ide o ich etapy, prípadné konzultácie s dotknutými osobami a rozdelenie správnych právomocí, pričom upresňuje, že ako celok sa musia vyznačovať jasnosťou a transparentnosťou.

88      Obmedzenia výkonu základných slobôd, ktoré sú zaručené Zmluvou, prostredníctvom vnútroštátnych opatrení odôvodnených naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu musia byť navyše spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nesmú ísť nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (pozri bod 46 vyššie).

89      Ďalej, aj keď je cieľom vnútroštátnej právnej úpravy, ako je tá, ktorá je uvedená v článku 3a ods. 1 smernice 89/552, ochrana práva na slobodu prejavu (pozri body 47 až 49 vyššie), požiadavky vyplývajúce z opatrení určených na uplatňovanie takejto politiky musia byť v každom prípade primerané uvedenému cieľu a spôsoby ich uplatňovania nesmú so sebou prinášať diskrimináciu na úkor príslušníkov ostatných členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. novembra 1989, Groener, C‑379/87, Zb. s. 3967, bod 19, a z 12. júna 2003, Schmidberger, C‑112/00, Zb. s. I‑5659, bod 82).

90      Konania, ktoré členské štáty zaviedli na účely prijatia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť musia byť v uvedenej súvislosti zrozumiteľné a prehľadné v tom zmysle, že musia zakladať na objektívnych kritériách, ktoré boli vopred známe dotknutým osobám, aby sa zamedzilo tomu, že dôjde k svojvoľnému výkonu voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty k dispozícii pri rozhodovaní o konkrétnych udalostiach, ktoré sa majú zaradiť na ich zoznamy (pozri v tomto zmysle rozsudok United Pan‑Europe Communications Belgium a i., už citovaný v bode 45 vyššie, bod 46). Hoci je pravda, že zaradenie udalosti do zoznamu podľa článku 3a smernice 89/552 vyžaduje, aby mala veľký význam pre spoločnosť, skutočnosťou zostáva, že predchádzajúce stanovenie špecifických kritérií, podľa ktorých sa tento význam posudzuje, predstavuje podstatný faktor toho, aby vnútroštátne rozhodnutia boli prijímané prehľadným spôsobom a v rámci miery voľnej úvahy, ktorú majú vnútroštátne orgány v tomto ohľade k dispozícii (pozri bod 119 nižšie).

91      Súčasťou požiadavky jasnosti a transparentnosti konania je rovnako to, aby ustanovenia, ktoré ho upravujú, stanovovali, ktorý orgán má právomoc zostaviť zoznam udalostí, ako aj podmienky, za ktorých môžu dotknuté osoby vyjadriť svoje pripomienky.

92      Naopak, jednoduchá existencia okolností smerujúcich k vyvráteniu posúdenia vnútroštátneho orgánu, pokiaľ ide o dôležitosť konkrétnej udalosti pre spoločnosť, sa netýka ani jasnosti, ani transparentnosti vykonaného konania, ale dôvodnosti tohto posúdenia. To isté platí aj vtedy, ak tieto okolnosti spočívajú v stanovisku alebo pripomienkach vyslovených poradnými orgánmi, útvarmi príslušného orgánu alebo dotknutými osobami, ktoré sa zúčastnili konania.

93      Tvrdenia UEFA založené na nezohľadnení odporúčaní Advisory Group on listed events, Office of Fair Trading a jej vlastných stanovísk preto nemôžu spochybniť posúdenie Komisie o jasnosti alebo transparentnosti konania, ktoré uskutočnil minister na účely prijatia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve (pozri body 6 až 8 vyššie).

94      Okrem toho cieľom ani následkom požiadavky jasnosti a transparentnosti stanovenej článkom 3a smernice 89/552 nie je nútiť príslušný vnútroštátny orgán, aby vysvetlil dôvody, prečo neprijal stanoviská alebo pripomienky, ktoré mu boli predložené počas konania o konzultáciách. Tvrdenia UEFA založené na tom, že minister ani Komisia nevysvetlili dôvody, prečo nebolo prijaté stanovisko Advisory Group on listed events, preto nemajú spôsobilosť preukázať, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, pokiaľ ide o určenie, že postup uplatnený Spojeným kráľovstvom je jasný a transparentný.

95      Toto posúdenie platí o to viac pre EURO, ktoré je uvedené v odôvodnení č. 18 smernice 97/36 a ktoré dôvodne možno považovať viac za jednu udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na zápasy „gala“, zápasy „nie gala“ a zápasy, ktorých sa zúčastňuje príslušný národný tím (pozri bod 103 nižšie).

96      Ak sa dotknutá osoba za týchto podmienok domnieva, že názory alebo pripomienky predložené počas konzultácií obsahujú okolnosti vyvracajúce konečné posúdenie príslušného orgánu, pokiaľ ide o význam predmetnej udalosti pre spoločnosť, má po prvé možnosť spochybniť toto posúdenie pred vnútroštátnymi súdmi a po druhé napadnúť pred Všeobecným súdom dôvodnosť prípadného rozhodnutia Komisie, ktorým bolo toto posúdenie schválené, ako to okrem iného robí UEFA v rámci tretieho žalobného dôvodu.

97      Neexistencia konzultácií o kritériách na rozdelenie vysielateľov, ak sa preukáže, okrem iného nespochybňuje posúdenie Komisie o jasnosti alebo transparentnosti konania, ktoré uskutočnil minister na účely prijatia zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Povinnosť jasnosti a transparentnosti sa v zmysle článku 3a ods. 1 smernice 89/552 v skutočnosti týka postupu vypracovania predmetného zoznamu a nie postupu, podľa ktorého bol ako celok uplatnený právny rámec smerujúci k ochrane práva na informácie. Okrem toho zlučiteľnosť tohto právneho rámca s právom Spoločenstva posudzuje Komisia v rámci druhého odseku tohto ustanovenia.

98      Keďže otázka, či mohla Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia v roku 2007 platne vychádzať z okolností vyplývajúcich z konzultácií, ktoré sa uskutočnili pred rokom 1998, sa netýka ani jasnosti, ani transparentnosti konania vykonaného na národnej úrovni, ale dôvodnosti posúdenia Komisie týkajúceho sa zaradenia EURO do zoznamu Spojeného kráľovstva, bude táto otázka preskúmaná v rámci tretieho žalobného dôvodu.

99      Rovnako nemôžu obstáť tvrdenia UEFA, že Broadcasting Act 1996 nezaväzoval ministra preskúmať najprv to, či môže byť verejný záujem dostatočne zabezpečený vysielaním udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve voľne prístupnými kanálmi zo záznamu. V tejto súvislosti treba konštatovať, že táto argumentácia je založená na nesprávnom výklade poslednej vety článku 3a ods. 1 smernice 89/552. Táto časť predmetného ustanovenia v skutočnosti nezaväzuje členské štáty skúmať, či možno cieľ zaistenia prístupu veľkej časti verejnosti k vysielaniu udalosti veľkého významu pre spoločnosť dostatočne zabezpečiť tak, že táto udalosť je vysielaná platenou televíziou naživo a voľne prístupnou televíziou zo záznamu. Táto veta dáva členským štátom možnosť stanoviť, že udalosť veľkého významu pre spoločnosť musí byť predmetom televízneho vysielania, pričom Spojené kráľovstvo túto možnosť nevyužilo. Príslušná vnútroštátna právna úprava neukladá vysielateľom povinnosť takéhoto vysielania, ako to okrem iného vyplýva z článku 9 Code on Sports and Other Listed and Designated Events.

100    Článok 3a ods. 1 smernice 89/552 rovnako nevyžaduje, aby členské štáty stanovili jednotlivé postupy na určenie každej z kategórií, do ktorých mohli rozdelenie udalostí veľkého významu pre spoločnosť považovať za užitočné. Toto ustanovenie v skutočnosti vyžaduje, aby mali udalosti zaradené do zoznamu naozaj veľký význam pre spoločnosť, pričom nezasahuje do posudzovania členského štátu, pokiaľ ide o rozdeľovanie týchto udalostí do viacerých kategórií. Existencia jedného jediného konania pri vypracovaní predmetného zoznamu ako celku nevyvracia posúdenie Komisie o jasnosti ani transparentnosti konania vykonaného v Spojenom kráľovstve v tejto súvislosti. Výhradu UEFA preto nemožno uznať.

101    Komisia preto nebola povinná v napadnutom rozhodnutí osobitne vysvetliť dôvody, prečo bolo dôvodné zahrnúť do zoznamu Spojeného kráľovstva všetky zápasy EURO do „skupiny A“, na tom založené tvrdenie UEFA musí byť rovnako odmietnuté.

102    Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že minister nevysvetlil dôvody, prečo sa musel každý zápas EURO považovať za udalosť veľkého významu pre spoločnosť, treba po prvé pripomenúť, že EURO je uvedené v odôvodnení č. 18 smernice 97/36 ako príklad udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Po druhé v rámci svojho tretieho žalobného dôvodu UEFA tvrdí, že iba zápasy nazvané „gala“, ako je otvárací zápas, finále a zápasy, ktorých sa zúčastňujú národné tímy zo Spojeného kráľovstva, majú skutočne veľký význam pre spoločnosť v tomto členskom štáte.

103    Po tretie, hoci sa odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 nevyjadruje k otázke, či na vnútroštátny zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť majú byť zahrnuté všetky zápasy EURO alebo len ich časť (pozri bod 52 vyššie), nijaké platné odôvodnenie neumožňuje dospieť k záveru, že v zásade iba zápasy „gala“ a zápasy, ktorých sa zúčastňujú národné tímy zo Spojeného kráľovstva, možno za také považovať vo vzťahu k spoločnosti v tomto členskom štáte a z toho dôvodu zahrnúť na takýto zoznam. EURO je súťažou, ktorú možno rozumne viac považovať za jednu udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na zápasy „gala“, zápasy „nie gala“ a zápasy, ktorých sa zúčastňuje príslušný národný tím. V tejto súvislosti je všeobecne známe, že výsledky zápasov „nie gala“ určujú v rámci EURO osud mužstiev, a preto od nich môže závisieť ich účasť na zápasoch „gala“ alebo na zápasoch, ktorých sa zúčastňuje príslušný národný tím. Zápasy „nie gala“ rovnako určujú súperov príslušného národného tímu v nasledujúcich fázach súťaže. Výsledky zápasov „nie gala“ môžu okrem toho rovnako určiť prítomnosť alebo neprítomnosť tohto národného tímu v nasledujúcej fáze súťaže.

104    Vzhľadom na tieto osobitné súvislosti, ktoré umožňujú považovať EURO za jedinečnú udalosť, nemusel minister podrobnejšie odôvodňovať svoje posúdenie vo vzťahu ku každému zápasu tejto súťaže, to znamená rovnako vo vzťahu k zápasom „nie gala“, predovšetkým ak relevantné štatistické údaje nepreukázali, žeby tieto zápasy systematicky priťahovali zanedbateľné množstvo televíznych divákov (pozri body 126 až 135 nižšie).

105    Okrem toho tvrdenie založené na údajnej spätnej účinnosti právnej úpravy Spojeného kráľovstva sa netýka ani jasnosti, ani transparentnosti konania pri vypracovaní zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte. Pokiaľ sa UEFA týmto tvrdením snaží namietať porušenie článku 3a ods. 3 smernice 89/552, stačí konštatovať, že toto ustanovenie stanovuje v rámci mechanizmu vzájomného uznávania povinností iných členských štátov ako sú tie, ktoré prijali zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť. Odkaz na práva zakúpené po uverejnení smernice 97/36 sa preto týka úpravy, podľa ktorej musia postupovať ostatné členské štáty, aby dodržali svoje povinnosti vzájomného uznávania, a nie konania členského štátu, ktorý prijal zoznam, v danom prípade Spojeného kráľovstva.

106    Tvrdenia UEFA tak nepreukazujú, že Komisia pochybila, keď usúdila, že postup opísaný v bodoch 7 a 8 vyššie bol jasný a transparentný.

107    Prvý žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552

–       Tvrdenia účastníkov konania

108    UEFA tvrdí, že nijaké z kritérií uvedených Komisiou v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 17 vyššie) nie je splnené v prípade zápasov EURO v celom jeho rozsahu.

109    Pokiaľ ide o prvé kritérium, UEFA uvádza, že posúdenie Komisie v odôvodnení č. 6 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého má EURO ako celok v Spojenom kráľovstve osobitný ohlas, pretože sa teší osobitnej obľube u širokej verejnosti a nielen u tých televíznych divákov, ktorí zvyčajne sledujú v televízii športové podujatia, je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. Toto pochybenie ovplyvnilo určenie, že EURO v celom jeho rozsahu je udalosťou veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, lebo na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, EURO nespĺňa prvé kritérium uvedené v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia.

110    Z dvoch prieskumov týkajúcich sa Spojeného kráľovstva, ktoré si UEFA objednala u špecializovanej organizácie, vyplývalo, že spomedzi osôb, ktoré „sa zvyčajne nezaujímajú“ alebo „sa vôbec nezaujímajú“ o futbal, by sa iba malé percento zaujímalo o zápasy EURO, ktorých sa nezúčastňuje národný tím zo Spojeného kráľovstva. Ďalej 20 % z tých, ktorí „sa zvyčajne nezaujímajú“ o futbal, by preukázalo určitý záujem o takéto zápasy, oproti 1 %, ktoré by o ne malo mimoriadny záujem, a 45 %, ktorých by zaujímali zápasy EURO, ktorých sa zúčastňujú národné tímy zo Spojeného kráľovstva. Okrem toho spomedzi tých, ktorí príležitostne sledujú televízne vysielania futbalových zápasov, by sa iba 33 % zaujímalo o zápas, ktorého sa nezúčastňuje národný tím zo Spojeného kráľovstva, oproti 56 %, ktoré by prejavili záujem v opačnom prípade, zatiaľ čo spomedzi tých, ktorí futbal v televízii nesledujú nikdy, by sa iba 4 % zaujímali o zápas, ktorého sa nezúčastňuje národný tím zo Spojeného kráľovstva.

111    Tieto výsledky sú podporené číslami sledovanosti týkajúcimi sa Spojeného kráľovstva, podľa ktorých zápasy EURO 2004, ktorých sa nezúčastnil národný tím zo Spojeného kráľovstva, pritiahli v priemere len 32 % ľudí, ktorí v okamihu vysielania sledovali televíziu, oproti v priemere 67 % televíznych divákov, ktorých pritiahli zápasy, v ktorých nastúpil národný tím z tohto členského štátu. Údaje týkajúce sa EURO 2000 a 2008 vedú k podobnému výsledku, zatiaľ čo, pokiaľ ide o EURO 1996, zápasy v skupine, ktorých sa nezúčastnil národný tím zo Spojeného kráľovstva, pritiahli v priemere polovicu televíznych divákov, ktorí sledovali zápasy národného tímu z tohto členského štátu v skupine. Tieto okolnosti podľa UEFA preukazujú, že zápasy EURO, ktorých sa nezúčastňujú národné tímy zo Spojeného kráľovstva, nevyvolávajú v spoločnosti v tomto členskom štáte osobitnú odozvu, a preto záver, že televízni diváci, ktorí zvyčajne nesledujú futbal, sa o tieto zápasy zaujímajú a že tieto zápasy majú pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve veľký význam, by bol nesprávny.

112    UEFA okrem toho tvrdí, že dva zápasy EURO 2004 a dva zápasy EURO 2008 boli po súhlase Office of Communications vysielané televíznymi kanálmi druhej z kategórií stanovených právnym poriadkom Spojeného kráľovstva (pozri bod 9 vyššie) a pritiahli od 4 000 do 739 000 televíznych divákov. Ak by však tieto zápasy mali, podľa UEFA, skutočne veľký význam pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, BBC a ITV by neboli žiadali o súhlas na ich vysielanie na ich druhých kanáloch a neboli by zaznamenali také nízke čísla sledovanosti. UEFA dodáva, že kanály, ktoré vysielali tieto záznamy, pokrývajú podstatnú časť verejnosti Spojeného kráľovstva (31,6 milióna v roku 2004 a 50,4 milióna v roku 2008), preto predmetné výsledky sledovanosti nemožno pripísať nízkej miere pokrytia.

113    Pokiaľ ide o štvrté z týchto kritérií, ktoré, zdá sa, Komisia vo vzťahu k EURO uviedla v odôvodnení č. 18 napadnutého rozhodnutia, UEFA tvrdí, že je nevhodné na určovanie významu udalosti pre spoločnosť. Pred rozvojom platenej televízie tomuto kritériu v skutočnosti vyhovovali všetky športové udalosti vysielané v televízii.

114    Okrem toho zápasy EURO, v ktorých nenastúpil národný tím zo Spojeného kráľovstva, priťahovali v tomto členskom štáte systematicky podstatne nižší počet televíznych divákov ako zápasy, v ktorých takýto tím nastúpil, preto okrem zápasov „gala“ majú skutočne veľký význam pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve ako celok len zápasy, v ktorých nastupuje takýto tím. Táto okolnosť bola rovnako uznaná v rámci rozhodnutia Komisie v oblasti hospodárskej súťaže v audiovizuálnom odvetví. Okrem iného je objavné, že zápasy EURO, v ktorých nenastúpil národný tím, nedosiahli výsledky sledovanosti ani desiatej najpopulárnejšej športovej udalosti v roku 2007, ani stého najpopulárnejšieho televízneho vysielania v rokoch 2006 a 2007.

115    Prevažujúci záujem o národný tím je príznačný rovnako pre televíznych divákov v ostatných členských štátoch, ako sú Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Holandsko, údaje týkajúce sa Spojeného kráľovstva v tejto súvislosti preukazujú ešte významnejšiu tendenciu, a to rovnako pokiaľ ide o ostatné športové disciplíny. S výnimkou Belgického kráľovstva a Spojeného kráľovstva však takmer všetky členské štáty, ktoré vydali zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť, naň zapísali, pokiaľ ide o EURO, iba zápasy „gala“ a zápasy, v ktorých nastúpili príslušné národné tímy. Prístup zvolený Spojeným kráľovstvom však nebol odôvodnený nijakou objektívnou odlišnosťou, čo by Komisia mohla konštatovať, ak by bola túto otázku preskúmala.

116    Komisia preto tým, že dospela k záveru, že EURO v celom jeho rozsahu má veľký význam pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, vec zjavne nesprávne posúdila. Toto pochybenie malo rovnako za následok de facto diskrimináciu UEFA v rámci prevodu práv na televízne vysielanie EURO v Spojenom kráľovstve. Komisia tiež nesprávne preverila zlučiteľnosť vnútroštátnych opatrení s právom Spoločenstva, čím porušila povinnosť, ktorú jej ukladá článok 3a ods. 2 smernice 89/552.

117    UEFA dodáva, že ak sa má odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 vykladať tak, že EURO ako celok má veľký význam pre spoločnosť, je postihnuté nezákonnosťou, ktorú možno vyhlásiť na základe článku 241 ES.

118    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu a uvádza, že UEFA nemôže platne vznášať námietku v zmysle článku 241 ES proti smernici 97/36. Komisia okrem toho potvrdzuje, že EURO ako celok spĺňa prvé a štvrté kritérium uvedené v odôvodnení č. 5 napadnutého rozhodnutia, ako to okrem iného vyplýva z odôvodnení č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

119    Na úvod treba pripomenúť, že keďže v zmysle znenia odôvodnenia č. 21 smernice 97/36 prináleží členským štátom, aby určili udalosti veľkého významu pre ich spoločnosť, článok 3a smernice 89/552 priznáva členským štátom v tejto súvislosti významnú mieru voľnej úvahy.

120    Ďalej bez ohľadu na skutočnosť, že článok 3a smernice 89/552 nepristupuje k harmonizácii jednotlivých udalostí, ktoré môže členský štát považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť (pozri body 51 a 52 vyššie), uvedenie EURO v odôvodnení č. 18 smernice 97/36 znamená, že zaradenie zápasov tejto súťaže do zoznamu udalostí nemôže Komisia považovať za úkon v rozpore s právom Spoločenstva z toho dôvodu, že dotknutý členský štát jej neoznámil konkrétne dôvody odôvodňujúce povahu udalosti ako udalosti veľkého významu pre spoločnosť (pozri bod 53 vyššie). Prípadný záver Komisie, že zaradenie EURO ako celku do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v členskom štáte je v súlade s právom Spoločenstva z dôvodu, že táto súťaž sa vďaka jej vlastnostiam právom považuje za jedinečnú udalosť, však možno spochybniť na základe osobitných okolností, ktoré preukazujú, že zápasy „nie gala“ taký význam pre spoločnosť tohto štátu nemajú.

121    Ako to už bolo uvedené v bodoch 51 a 52 vyššie, odôvodnenie č. 18 smernice 97/36 ani článok 3a smernice 89/552 neriešia otázku, či možno EURO ako celok platne zahrnúť do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť bez ohľadu na záujem, ktorý jeho zápasy, a predovšetkým zápasy „nie gala“, vyvolávajú v dotknutom členskom štáte.

122    Akákoľvek diskusia o zákonnosti smernice 97/36, pokiaľ ide o určenie EURO ako celku, a tým viac len zápasov „gala“ a tých, v ktorých nastupujú národné tímy zo Spojeného kráľovstva (pozri bod 117 vyššie), je preto bezpredmetná, keďže jej odôvodnenie č. 18 sa touto otázkou nezaoberá. Rovnako nie je potrebné rozhodovať o otázke, či v tejto súvislosti mohla vo svojej replike UEFA proti smernici 97/36 platne vzniesť námietku v zmysle článku 241 ES.

123    Okrem toho, ako už bolo vysvetlené v bode 103 vyššie, EURO možno rozumne viac považovať za jednu udalosť ako za súbor jednotlivých udalostí rozdelených na zápasy s rôznou úrovňou významu, preto nebol prístup ministra svojvoľný, ale v rámci miery jeho voľnej úvahy.

124    Význam zápasov „nie gala“ vyplýva okrem iného tiež z jednoduchej skutočnosti, že sú súčasťou tejto súťaže, rovnako ako pri iných športoch, pri ktorých sa záujem, zvyčajne obmedzený, zvyšuje vtedy, ak sa odohrávajú v rámci olympijských hier.

125    Z toho vyplýva, že Komisia sa tým, že nespochybnila stanovisko, že na účely posudzovania významu EURO pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve netreba rozlišovať medzi zápasmi „gala“ a zápasmi, v ktorých nastupuje národný tím z tohto členského štátu, na jednej strane a zápasmi „nie gala“ na druhej strane, ale že treba posudzovať túto súťaž ako celok a nie ako sériu jednotlivých udalostí (odôvodnenia č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia, pozri bod 17 vyššie), nedopustila nijakého pochybenia.

126    Nakoniec výsledky prieskumov, ktoré si UEFA objednala, tento záver potvrdzujú, namiesto toho, aby ho vyvrátili, preto tvrdenia, ktoré uvádza proti tomuto záveru v rámci tohto žalobného dôvodu, nevyvracajú posúdenia vyjadrené v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia.

127    V skutočnosti treba po prvé uviesť, že na zaradenie zápasov „nie gala“ na vnútroštátny zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť sa nevyžaduje to, aby pritiahli rovnaký počet televíznych divákov ako zápasy „gala“ a zápasy, v ktorých nastupuje príslušný národný tím, ani to, aby vyvolávali u futbalových profesionálov rovnako intenzívny záujem, ako je záujem, ktorý vyvolávajú zápasy „gala“ alebo zápasy, ktorých sa zúčastňuje príslušný národný tím.

128    Po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdí UEFA, skutočnosť, že 21 % obyvateľov Spojeného kráľovstva, ktorí sa zvyčajne nezaujímajú o futbal, vyhlásilo, že sa zaujíma o zápasy EURO, v ktorých nenastupuje národný tím zo Spojeného kráľovstva, oproti 45 %, ktoré vyhlásilo, že sa zaujímajú o zápasy, v ktorých takýto tím nastupuje, preukazuje, že prvá z týchto skupín zápasov vyvoláva u futbalových profesionálov vyšší záujem, ako je záujem, ktorý u tej istej skupiny vyvolávajú zápasy, ktoré nie sú súčasťou veľkého medzinárodného futbalového turnaja národných tímov, v ktorom nenastupuje národný tím zo Spojeného kráľovstva. To isté platí pre 7 % obyvateľov Spojeného kráľovstva, ktorí sa o futbal vôbec nezaujímajú, pričom rovnako vyhlásili, že sa zaujímajú o zápasy EURO, v ktorých nenastupuje národný tím zo Spojeného kráľovstva, oproti 17 % tej istej skupiny, ktorí vyhlásili, že sa zaujímajú o zápasy takéhoto tímu. V skutočnosti na rozdiel od toho, čo, ako sa potvrdilo, platí pre zápasy EURO „nie gala“, osoby, ktoré sa podľa predpokladu predmetného prieskumu zvyčajne alebo vôbec nezaujímajú o futbal, už z povahy veci neprejavujú záujem o zápasy, ktoré nie sú súčasťou veľkého medzinárodného futbalového turnaja na úrovni národných tímov, v ktorom navyše nenastupuje národný tím zo Spojeného kráľovstva.

129    Tieto závery navyše podporuje aj skutočnosť, že podľa toho istého prieskumu sa 33 % obyvateľov Spojeného kráľovstva, ktorí sledujú futbal v televízii príležitostne, zaujíma o zápasy EURO, v ktorých nenastupuje národný tím z tohto členského štátu, oproti 56 %, ktorí sa zaujímajú o zápasy, v ktorých takýto tím nastupuje. Uvedené percentuálne účasti sa zvyšujú na 36 % a 55 %, ak sa vzorka zvýši o tých, ktorí futbal v televízii nesledujú nikdy, a preukazujú, že záver Komisie, že všetky zápasy EURO vyvolávajú u všeobecnej verejnosti osobitný ohlas, nie je postihnutý pochybením.

130    Pokiaľ ide o údaje o sledovanosti EURO 2004, ktoré predložila UEFA, treba poznamenať, že zápasy „nie gala“ mohli pritiahnuť od 25,5 % do 44,2 % všetkých televíznych divákov, s najvyšším počtom 8,8 milióna televíznych divákov, zatiaľ čo percentuálna účasť týkajúca sa zápasov národného tímu Anglicka bola od 65,9 % do 72,5 %, s najvyšším počtom 20,7 milióna televíznych divákov.

131    Údaje týkajúce sa EURO 2000 vedú k podobnému výsledku, zápasy „nie gala“ pritiahli od 25,7 % do 49,6 % všetkých televíznych divákov, s najvyšším počtom 9,7 milióna televíznych divákov, pričom zápasy národného tímu Anglicka pritiahli od 58,5 % do 74,9 % tej istej skupiny, s najvyšším počtom 16,9 milióna televíznych divákov.

132    Výsledky týkajúce sa EURO 1996, ktoré sú vyjadrené v absolútnych počtoch televíznych divákov, odhaľujú, že zápasy „nie gala“ mohli pritiahnuť od 2,9 do 8,5 milióna televíznych divákov, zatiaľ čo zápasy národného tímu Anglicka mohli pritiahnuť od 8,7 do 23,8 milióna televíznych divákov.

133    Treba dodať, že podľa toho istého prieskumu pritiahlo finále Football Association Cup (národná pohárová futbalová súťaž) z roku 2007 okolo 10,1 milióna televíznych divákov.

134    Percentá a čísla sledovanosti zápasov „nie gala“ tak v absolútnom ponímaní, ako aj vo vzťahu k percentám a číslam sledovanosti zápasov, v ktorých nastupuje národný tím Anglicka, ale aj vo vzťahu k číslam sledovanosti finále Football Association Cup z roku 2007, potvrdzujú, že tieto zápasy priťahujú v Spojenom kráľovstve mimoriadne široké obecenstvo, čo si nemožno vysvetliť inak ako ich zahrnutím do programu EURO. Tieto štatistické údaje tak potvrdzujú úvahy uvedené v bodoch 103 a 124 vyššie a posilňujú stanovisko uvedené v odôvodnení č. 18 napadnutého rozhodnutia, že zápasy EURO vrátane zápasov „nie gala“ zvyčajne priťahujú množstvo televíznych divákov. Preto aj pri predpoklade, ako to tvrdí UEFA, že Komisia nezohľadnila údaje z obdobia po roku 2000, táto skutočnosť nie je spôsobilá spochybniť závery, ktoré Komisia prijala na základe starších údajov.

135    Túto analýzu nespochybňujú údajne osobitne nízke čísla sledovanosti uvedené UEFA, pokiaľ ide o dva zápasy EURO 2004 a dva zápasy EURO 2008 (pozri bod 112 vyššie). V skutočnosti, ako to tiež uvádza UEFA, tri z predmetných zápasov sa odohrávali v rovnakom čase ako ostatné zápasy, v ktorých nenastúpil národný tím zo Spojeného kráľovstva, a pritiahli od 4,6 do 8,8 milióna televíznych divákov na bezplatných kanáloch patriacich do prvej z kategórií stanovených právnou úpravou tohto členského štátu. Z toho vyplýva, že toto tvrdenie nepreukazuje, že zápasy, v ktorých nenastúpil národný tím zo Spojeného kráľovstva, vo všeobecnosti nepriťahujú množstvo televíznych divákov. Pokiaľ ide o štvrtý zápas, medzi Francúzskom a Švajčiarskom, tento zápas sa odohrával v rovnakom čase ako zápas národného tímu Anglicka, ktorý pritiahol 18,2 milióna televíznych divákov, čo plne vysvetľuje, prečo pritiahol len 4 000 televíznych divákov, navyše na internetovom kanáli BBCi.

136    Pokiaľ ide o tvrdenie, že ak by mali zápasy „nie gala“ veľký význam pre spoločnosť, boli by vysielatelia povinní vysielať ich na ich hlavných kanáloch, nemôže obstáť. V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že zahrnutie týchto záznamov do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve je odôvodnené skutočnosťou, že EURO ako celok možno právom považovať za takúto udalosť (pozri bod 103 vyššie), a po druhé, že na zaradenie zápasov „nie gala“ do tohto zoznamu sa nevyžaduje, aby mali rovnaký význam ako zápasy „gala“ alebo zápasy, ktorých sa zúčastňuje príslušný národný tím (pozri bod 127 vyššie). Okrem toho na to, aby mohlo byť EURO v celom jeho rozsahu platne zaradené do zoznamu udalostí veľkého významu pre Spojené kráľovstvo, nie je nevyhnutné, aby všetky zápasy „nie gala“ mali veľký význam pre spoločnosť v tomto členskom štáte. Naopak, na odôvodnenie nerozlišovania medzi zápasmi EURO podľa ich významu pre spoločnosť postačuje, aby sa opis uvedený v bode 103 vyššie týkal určitých zápasov „nie gala“, ktorých počet ani účastníkov nemožno bližšie určiť v okamihu prípravy zoznamu alebo nadobúdania práv na vysielanie. Ďalej, vzhľadom na vysvetlenie a výnimočnú povahu čísel sledovanosti týkajúcich sa týchto konkrétnych zápasov (pozri body 134 a 135 vyššie), skutočnosť, že BBC ani ITV sa nerozhodli vysielať ich na jednom zo svojich hlavných kanálov, nemení záver uvedený v bode 125 vyššie.

137    Okrem toho záver uvedený v bode 134 vyššie nie je v rozpore so záverom uvedeným v odôvodnení č. 40 rozhodnutia Komisie 2000/400/ES z 10. mája 2000 týkajúceho sa konania na základe článku 81 [ES] (vec IV/32.10 – Eurovision, Ú. v. ES L 151, s. 18), na ktorý sa UEFA odvoláva (pozri bod 114 vyššie). Podľa tohto odôvodnenia sú medzinárodné podujatia pre obyvateľstvo daného štátu vo všeobecnosti príťažlivejšie ako národné podujatia do tej miery, v akej sa ich zúčastňuje národný tím alebo národný víťaz, zatiaľ čo medzinárodné podujatia, ktorých sa národný tím alebo víťaz nezúčastňuje, vyvolávajú často len malý záujem. Vo veľkej väčšine prípadov sa však EURO odohráva za účasti národného tímu zo Spojeného kráľovstva. Okrem toho, aj keď to výnimočne neplatí, chýbajúca účasť akéhokoľvek národného tímu zo Spojeného kráľovstva na EURO je zvyčajne konštatovaná po zostavení zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte, ale tiež po prevode práv na televízne vysielanie týkajúce sa daného roka.

138    Skutočnosť, že Spojené kráľovstvo zvolilo iný postup ako členské štáty, ktoré zapísali do svojho zoznamu hlavne zápasy „gala“ alebo zápasy, v ktorých nastupoval ich príslušný národný tím, nemá vplyv na predchádzajúce úvahy, ktoré umožnili, aby sa táto súťaž ako celok právom považovala za udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve. Keďže článok 3a smernice 89/552 nepristúpil k harmonizácii na úrovni jednotlivých udalostí, ktoré môžu členské štáty považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť (pozri body 51 a 52 vyššie), zlučiteľné s predmetným ustanovením môžu byť v skutočnosti rovnako viaceré prístupy k zápisu zápasov EURO do vnútroštátneho zoznamu.

139    Z toho vyplýva, že tvrdenia UEFA, ktoré sa snažia preukázať, že úvahy uvedené v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa osobitného ohlasu, ktorý vyvoláva EURO v celom jeho rozsahu v spoločnosti v Spojenom kráľovstve, a množstva televíznych divákov, ktoré priťahujú všetky zápasy tejto súťaže, sú postihnuté pochybením, nemôžu obstáť.

140    To isté platí pre tvrdenie založené na tom, že pred spustením platenej televízie boli všetky udalosti vysielané na bezplatných kanáloch, v dôsledku čoho kritérium s tým spojené nie je relevantné. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci bola platená televízia spustená až po bezplatnej televízii, skutočnosť, že udalosť bola predtým zvyčajne vysielaná na bezplatnom kanáli, zostáva relevantným kritériom. V skutočnosti aj pred spustením platenej televízie nebolo značné množstvo udalostí vysielané na bezplatných televíznych kanáloch tej doby, v dôsledku čoho dnes toto kritérium nemožno automaticky považovať za splnené, pokiaľ ide o takúto udalosť. Z oznámenia Spojeného kráľovstva Komisii z 24. marca 1999, ktorého obsah je uvedený v dokumente nazvanom „Návrh odpovede na list Komisie z 23. decembra 1998“, ktorý bol pripojený k vyjadreniu k žalobe, však vyplýva, že EURO bolo v Spojenom kráľovstve zvyčajne vysielané na bezplatných kanáloch a že od roku 1988 bol každý z jeho zápasov vysielaný naživo. Keďže UEFA tieto skutočnosti nespochybnila, treba jej tvrdenie týkajúce sa zvyčajného vysielania EURO na bezplatných kanáloch zamietnuť.

141    Vzhľadom na to, že tvrdenia UEFA založené na tom, že Komisia tým, že potvrdila posúdenie ministra, podľa ktorého EURO ako celok predstavuje udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, pochybila, musia byť zamietnuté, treba tento žalobný dôvod zamietnuť.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb

–       Tvrdenia účastníkov konania

142    UEFA tvrdí, že, ako to uznáva odôvodnenie č. 19 napadnutého rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie odoberá vysielateľom so sídlom v ostatných členských štátoch možnosť naživo vysielať v Spojenom kráľovstve zápasy EURO, v dôsledku čoho obmedzuje slobodné poskytovanie služieb. Aj keď by obmedzenia tejto slobody mohli byť odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, museli by byť v súlade s cieľmi Zmluvy, byť uplatňované bez diskriminácie a byť primerané. Dôkazné bremeno v tejto súvislosti znáša osoba, ktorá uvádza odôvodnenosť predmetného obmedzenia.

143    V danom prípade obsahoval zoznam Spojeného kráľovstva také udalosti, ako sú zápasy, v ktorých nenastupoval národný tím z tohto členského štátu, ktoré nemožno rozumne považovať za udalosti veľkého významu pre spoločnosť. Obmedzenie slobodného poskytovania služieb vyplývajúce zo zaradenia týchto zápasov do zoznamu Spojeného kráľovstva preto nebolo vo všeobecnom záujme ani nebolo zlučiteľné s cieľmi Zmluvy.

144    Predmetné ustanovenia navyše viedli k diskriminovaniu organizácií televízneho vysielania so sídlom v iných členských štátoch, ako je Spojené kráľovstvo, keďže iba traja vysielatelia z tohto členského štátu, BBC, ITV a Channel 4, mohli patriť do prvej kategórie. Predmetná právna úprava tiež ochraňovala týchto troch vysielateľov pred akoukoľvek konkurenciou zo strany vysielateľov so sídlom v ostatných členských štátoch. Prax preukázala, že takýto vysielatelia mohli preniknúť na trh Spojeného kráľovstva prostredníctvom nadobudnutia práv na televízne vysielanie futbalových zápasov, ktoré neboli zaradené do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť tohto členského štátu.

145    UEFA rovnako spochybňuje primeranosť opatrení prijatých Spojeným kráľovstvom z toho dôvodu, že viaceré zápasy EURO nemajú veľký význam pre spoločnosť v tomto členskom štáte, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie porušuje túto zásadu. Neprimeranosť opatrení Spojeného kráľovstva je ešte vyostrená požiadavkami uloženými na to, aby mohol vysielateľ patriť do prvej kategórie vysielateľov.

146    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

147    Ako to bolo tiež uznané v odôvodnení č. 19 napadnutého rozhodnutia, mechanizmus vzájomného uznávania vyvolaný napadnutým rozhodnutím na základe článku 3a smernice 89/552 má za následok obmedzenie slobodného poskytovania služieb na spoločnom trhu, ako bolo stanovené článkom 49 ES.

148    V skutočnosti, ako to uvádza UEFA, bez ohľadu na skutočnosť, že právna úprava opísaná v bodoch 9 a 10 sa uplatňuje bez rozdielu na vysielateľov patriacich do obidvoch kategórií stanovených právnym poriadkom Spojeného kráľovstva, za daných okolností je pravdepodobnosť, že akýkoľvek vysielateľ z prvej kategórie so sídlom veľmi pravdepodobne v tomto členskom štáte by nemal záujem vysielať EURO, pričom by konkurentovi so sídlom v inom členskom štáte umožnil získať od Office of Communications súhlas na prakticky exkluzívne vysielanie tejto udalosti (pozri bod 12 vyššie), menšia ako pravdepodobnosť opačnej situácie.

149    Tieto obmedzenia slobodného poskytovania služieb však môžu byť odôvodnené, keďže smerujú k ochrane práva na informácie a k zabezpečeniu širokého prístupu verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí, či už vnútroštátnych, alebo nie, veľkého významu pre spoločnosť, za dodatočnej podmienky, že sú spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nejdú nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (pozri body 44 až 50 vyššie).

150    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že UEFA spochybňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia vzhľadom na ustanovenia Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb, a to v rozsahu, v akom Komisia schválila zaradenie zápasov, v ktorých nenastúpil národný tím zo Spojeného kráľovstva, do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte. Tieto zápasy podľa UEFA nezodpovedali tejto kvalifikácii, preto je obmedzenie slobodného poskytovania služieb neprimerané.

151    Treba uviesť, že tvrdenie UEFA prezrádza zamieňanie medzi na jednej strane veľkým významom udalosti pre spoločnosť, ktorý je prvou podmienkou, ktorá musí byť splnená, a ktorý predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu odôvodňujúci obmedzenie slobodného poskytovania služieb zaručeného Zmluvou (pozri body 44 až 49 vyššie), a na druhej strane primeranosťou predmetného obmedzenia, ktorá predstavuje druhú podmienku, ktorú musí splniť vnútroštátna právna úprava obmedzujúca takúto slobodu, aby bola v súlade s právom Spoločenstva (pozri bod 50 vyššie).

152    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že, ako to vyplýva z bodov 123 až 141 vyššie, EURO možno právom považovať za jedinečnú udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, pričom čísla sledovanosti týkajúce sa zápasov, v ktorých nenastúpil národný tím z tohto členského štátu, posúdenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia potvrdzujú, nie vyvracajú. Treba preto konštatovať, že výhrada založená na tom, že predmetné zápasy nemajú veľký význam pre spoločnosť, v dôsledku čoho boli opatrenia Spojeného kráľovstva neprimerané, je v každom prípade založená na chybnom predpoklade. Táto výhrada preto nevyvracia záver Komisie o vhodnosti a primeranosti zaradenia všetkých zápasov EURO do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve vzhľadom na jednotnú povahu tejto súťaže.

153    Piaty žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže

–       Tvrdenia účastníkov konania

154    UEFA tvrdí, že Komisia v rozpore so závermi vyplývajúcimi z rozsudku Infront WM/Komisia, už citovaného v bode 14 vyššie, nepristúpila k skúmaniu vplyvu opatrení Spojeného kráľovstva na hospodársku súťaž. Zo znenia odôvodnenia č. 20 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 17 vyššie) v skutočnosti vyplýva, že Komisia nepristúpila ani k určeniu relevantného trhu alebo relevantných trhov. UEFA v tejto súvislosti poznamenáva, že, ako to vyplýva z rozhodnutia 2000/400, nadobúdanie práv na vysielanie určitých významných športových udalostí, ako je EURO, predstavuje samostatný trh. Komisia však neskúmala, či nadobúdanie práva na živé vysielanie EURO predstavuje samo osebe trh dodávateľov televízií, na ktorom si konkurujú viacerí vysielatelia.

155    Ak by sa malo pripustiť, že takýto trh existuje, tak napadnuté rozhodnutie, a nie smernica 89/552, by viedlo k silnému oslabeniu a poškodeniu hospodárskej súťaže na tomto trhu. V tejto súvislosti UEFA zdôrazňuje, že praktickým následkom definície vysielateľov patriacich do prvej kategórie, ktorá je stanovená právnym poriadkom Spojeného kráľovstva (pozri bod 9 vyššie), je umožniť, aby výlučne BBC, ITV a Channel 4 nadobudli práva na živé vysielanie zápasov EURO, v dôsledku čoho budú všetci ich konkurenti prevádzkujúci platené kanály razom vylúčení z tohto trhu.

156    Dôsledkom opatrení Spojeného kráľovstva teda je, že títo traja vysielatelia sa dostali do zvýhodneného postavenia, pričom dvaja z nich ho využili v neprospech UEFA. Praktický výsledok tohto postavenia je podobný priznaniu osobitných alebo výlučných práv v zmysle článku 86 ods. 1 ES. V skutočnosti právna úprava Spojeného kráľovstva priznala obmedzenému počtu vysielateľov, v danom prípade tých, ktorí patria do prvej z kategórií, ktoré stanovila, možnosť nadobudnúť práva na živé vysielanie EURO v Spojenom kráľovstve a fakticky z tohto postupu vylúčila prevádzkovateľov platených kanálov. Za daných okolností existoval len jeden potenciálny nadobúdateľ práv na vysielanie zápasov EURO v Spojenom kráľovstve, pretože BBC a ITV, jediní prevádzkovatelia, ktorí v tejto súvislosti prejavili záujem, zvyčajne pristupovali k predkladaniu spoločných ponúk. Reštriktívna definícia vysielateľov patriacich do prvej kategórie stanovená právnymi predpismi Spojeného kráľovstva mala tiež za následok posilniť a povzbudiť, v neprospech UEFA a spotrebiteľov z tohto členského štátu, protisúťažné správanie vysielateľov chránených pred akoukoľvek konkurenciou zo strany prevádzkovateľov so sídlom v Spojenom kráľovstve alebo v iných členských štátoch. V každom prípade mali vysielatelia patriaci do prvej kategórie stanovenej právnym poriadkom Spojeného kráľovstva spoločne dominantné postavenie na trhu nadobúdania práv na vysielanie EURO v tomto členskom štáte.

157    Z odôvodnenia č. 20 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že Komisia nezohľadnila tieto dôsledky pre hospodársku súťaž pred tým, ako dospela k záveru, že opatrenia Spojeného kráľovstva sú v súlade s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa hospodárskej súťaže. Komisia okrem iného ignorovala stanovisko generálneho riaditeľa Office of Fair Trading, podľa ktorého by malo byť zaradenie udalosti do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť výnimočným opatrením prijatým v prípadoch, ktoré sú jednoznačné, presne z dôvodu protisúťažných dôsledkov, ktoré spôsobuje.

158    Komisia rovnako pochybila tým, že v odôvodnení č. 20 napadnutého rozhodnutia rozlišovala medzi trhom voľne prístupnej televízie a trhom platenej televízie, hoci si prevádzkovatelia týchto dvoch spôsobov vysielania konkurujú pri nadobúdaní práv na vysielanie, ako aj vo vzťahu k divákom a k reklame. Táto skutočnosť bola uznaná radou Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž (Competition Commission).

159    Tieto opomenutia nadobudli ešte väčší význam v tomto prípade, kde Komisia nezohľadnila informácie týkajúce sa vývoja na audiovizuálnom trhu po roku 2000. Akákoľvek analýza v oblasti hospodárskej súťaže však mala zohľadňovať situáciu v okamihu, keď bolo prijaté rozhodnutie Komisie.

160    Komisia tak pochybila, keď usúdila, že opatrenia Spojeného kráľovstva nespôsobili významné a neprimerané narušenie hospodárskej súťaže.

161    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

162    Treba uviesť, že argumentácia UEFA v rámci tohto žalobného dôvodu pozostáva z dvoch častí.

163    Prvá časť sa týka dôsledkov vyplývajúcich z toho, že vzhľadom na dôležitosť, ktorú má exkluzívnosť televízneho vysielania zápasov EURO pre vysielateľov patriacich do druhej kategórie stanovenej právnym poriadkom Spojeného kráľovstva, nemajú títo vysielatelia záujem o nadobudnutie vysielacích práv, ktoré nie sú exkluzívne. Táto okolnosť podľa UEFA so sebou prináša obmedzovanie hospodárskej súťaže na viacerých trhoch, ako sú trh nákupu uvedených práv, reklamný trh a trh vysielania športových udalostí platenými kanálmi, z dôvodu zníženia počtu vysielateľov činných na týchto trhoch. V rovnakej súvislosti UEFA vytýka Komisii aj to, že nedefinovala tieto trhy a nevysvetlila svoje posúdenie, pokiaľ ide o tieto obmedzenia.

164    V tejto súvislosti treba poznamenať, že predmetné dôsledky nepriamo vyplývajú z obmedzení slobodného poskytovania služieb, ktoré so sebou priniesli opatrenia Spojeného kráľovstva. Ako však už bolo rozhodnuté v rámci piateho žalobného dôvodu, obmedzenia slobodného poskytovania služieb vychádzajúce zo zaradenia všetkých zápasov EURO do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu a nie sú nevhodné ani neprimerané. Následky na úrovni množstva potenciálnych konkurentov, ktoré nastávajú ako neodvratné dôsledky týchto prekážok slobodného poskytovania služieb, preto nemožno považovať za následky v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o hospodárskej súťaži. Za týchto podmienok nemusela Komisia vykonať podrobnejšiu analýzu, ako je tá, ktorú urobila, pokiaľ ide o tieto dôsledky.

165    Druhá časť sa týka osobitných práv, ktoré boli údajne udelené BBC a ITV, a ktorých následkom bolo povoliť alebo umožniť zneužitie dominantného postavenia, ktoré mali títo vysielatelia na relevantnom trhu, t. j., podľa UEFA, trhu práv na vysielanie zápasov EURO. 

166    V skutočnosti je v zmysle článku 86 ods. 1 ES, pravidla hospodárskej súťaže, ktoré sa vzťahuje na opatrenia štátu (rozsudok Súdneho dvora zo 16. septembra 1999, Becu a i., C‑22/98, Zb. s. I‑5665, bod 31), zakázané, aby členské štáty zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami priznávali verejnoprávnym podnikom a podnikom, ktorým priznali osobitné alebo výlučné práva, postavenie, do ktorého by sa tieto podniky samy nemohli dostať svojím vlastným správaním bez porušenia článkov 12 ES a 81 ES až 89 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1991, GB-Inno-BM, C‑18/88, Zb. s. I‑5941, bod 20).

167    Aj keď sú v tejto súvislosti osobitné alebo výlučné práva v zmysle tohto ustanovenia priznané tým, že obmedzenému počtu podnikov je štátom udelená ochrana a táto ochrana je spôsobilá podstatným spôsobom ovplyvniť spôsobilosť ostatných podnikov vykonávať predmetnú hospodársku činnosť na tom istom území za podmienok, ktoré sú v podstate rovnocenné (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C‑475/99, Zb. s. I‑8089, bod 24), právna úprava Spojeného kráľovstva však predmetným vysielateľom takúto ochranu neposkytuje.

168    Ďalej o takéto práva ide vtedy, ak orgány verejnej moci zveria monopol (rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 1998, Raso a i., C‑163/96, Zb. s. I‑533, bod 23), ak môžu blokovať vstup konkurenta na trh, na ktorom je činný držiteľ práv, alebo na trh s ním súvisiaci z dôvodov týkajúcich sa negatívnych následkov, ktoré by mal takýto vstup na fungovanie a výnosnosť činnosti uvedeného držiteľa (rozsudok Ambulanz Glöckner, už citovaný v bode 167 vyššie, body 7, 23 a 25) alebo pre potreby pracovnej sily (rozsudok Becu a i., už citovaný v bode 166 vyššie, bod 23), alebo ak je držiteľ prostredníctvom príslušnej právnej úpravy oprávnený ovplyvňovať podmienky výkonu predmetnej činnosti zo strany svojich konkurentov v závislosti od svojich záujmov alebo od dôsledkov ich činnosti na tento trh alebo na trh s ním súvisiaci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 1991, Francúzsko/Komisia, C‑202/88, Zb. s. I‑1223, bod 51; z 18. júna 1991, ERT, C‑260/89, Zb. s. I‑2925, bod 37; GB-Inno-BM, už citovaný v bode 166 vyššie, bod 25, a z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07, Zb. s. I‑4863, bod 43).

169    Právna úprava Spojeného kráľovstva sa však ďaleko od toho, aby sama zakázala alebo oprávnila BBC, ITV alebo Channel 4 zakázať akémukoľvek vysielateľov nadobudnutie práva na vysielanie zápasov EURO alebo ovplyvniť podmienky ich vysielania, obmedzuje na vylúčenie možnosti ich exkluzívneho vysielania na území tohto členského štátu bez toho, aby v tejto súvislosti rozlišovala medzi dvomi kategóriami vysielateľov (pozri body 9 a 10 vyššie). V tejto súvislosti treba upresniť, že UEFA mylne predpokladá, že BBC a ITV sú jedinými vysielateľmi, ktorým je povolené nadobudnúť práva na vysielanie EURO v Spojenom kráľovstve. Práve naopak, najprv článok 101 Broadcasting Act 1996 v podstate stanovuje zákaz exkluzívneho vysielania. Ďalej, ako bude uvedené nižšie, tento zákaz sa z rovnakého dôvodu týka všetkých vysielateľov z obidvoch kategórií stanovených právnym poriadkom Spojeného kráľovstva. Nakoniec, predmetný zákaz sa uplatňuje spolu s článkom 99 Broadcasting Act 1996, ktorý vyhlasuje za neplatnú akúkoľvek zmluvu o vysielaní udalosti zaradenej do zoznamu, ak je jej cieľom zverenie výlučného práva, bez ohľadu na osobu vysielateľa.

170    Z toho vyplýva, že právna úprava Spojeného kráľovstva zakazuje všetkým vysielateľom exkluzivitu nielen na úrovni vysielania, ale tiež na úrovni uzatvárania zmlúv o vysielaní, aby nijaký vysielateľ patriaci do právomoci tohto členského štátu nemohol platne uzavrieť zmluvu na exkluzívne vysielanie udalosti zaradenej do zoznamu. Naopak, táto právna úprava z rovnakého dôvodu povoľuje vysielateľom z obidvoch kategórií, ktoré stanovila, predložiť ponuky na nadobudnutie práv na neexkluzívne televízne vysielanie zápasov EURO.

171    Za týchto podmienok okolnosť, že iba niektorí vysielatelia z prvej kategórie, ako sú BBC a ITV, nakoniec na základe súhlasu Office of Communications vysielali EURO v Spojenom kráľovstve, lebo ich konkurenti mali záujem iba o exkluzívne vysielanie a z toho dôvodu nepodali ponuky na nadobudnutie príslušných práv (pozri bod 12 vyššie), sa nerovná priznaniu osobitných alebo výlučných práv týmto vysielateľom v zmysle článku 86 ods. 1 ES. Táto okolnosť, ak sa preukáže, je v skutočnosti výsledkom dôležitosti, ktorá sa pripisuje exkluzivite v rámci obchodného modelu uplatňovaného vysielateľmi prevádzkujúcimi platené kanály, a nie akýmkoľvek zákazom vychádzajúcim z právnej úpravy Spojeného kráľovstva, lebo ustanovenia tejto právnej úpravy sa bez rozdielu uplatňujú na vysielateľov z obidvoch kategórií. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o nadobúdanie práv na televízne vysielanie EURO, opatrenia Spojeného kráľovstva ako také neovplyvňujú spôsobilosť prevádzkovateľov platených kanálov vykonávať ich činnosť za podmienok v podstate rovnocenných s podmienkami platnými pre BBC alebo ITV.

172    Štvrtý žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení práva UEFA vlastniť majetok

–       Tvrdenia účastníkov konania

173    UEFA tvrdí, že právo vlastniť majetok je zaručené právnym poriadkom Spoločenstva ako jeho všeobecná zásada a uznané v článku 17 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. EÚ C 364, s. 1). UEFA poznamenáva, že ak členské štáty uplatňujú ustanovenia, ako je článok 3a smernice 89/552, sú povinné dodržiavať základné práva.

174    V danom prípade, ako to tiež uznali Komisia a Súd prvého stupňa v spore, ktorý viedol k rozsudku Infront WM/Komisia, už citovanému v bode 14 vyššie, zoznam schválený Komisiou zasiahol do práva UEFA vlastniť majetok, keďže vylučoval možnosť prevodu jej práv na vysielanie UEFA výlučným spôsobom, pričom táto okolnosť podstatne znížila okruh osôb zaujímajúcich sa o takúto transakciu. Toto obmedzenie práva UEFA vlastniť majetok, v danom prípade okrem iného uznané Komisiou, však nebolo odôvodnené, keďže napadnuté rozhodnutie neobsahovalo analýzu opatrení Spojeného kráľovstva z tohto pohľadu.

175    Komisia v danom prípade okrem iného neschválila zaradenie tých zápasov, ktoré mali veľký význam pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, ale zaradenie všetkých zápasov EURO, v dôsledku čoho neboli sporné opatrenia v čo najmenšej miere obmedzené vzhľadom na sledovaný cieľ.

176    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

177    Treba pripomenúť, ako je to medzi účastníkmi konania nesporné, že UEFA je organizátorom EURO v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36, preto akákoľvek osoba, ktorá si želá užívať práva na televízne vysielanie tejto udalosti, ich musí nadobudnúť od nej alebo od osoby, ktorá ich od nej nadobudla.

178    Ďalej, pokiaľ môže byť hodnota týchto práv ovplyvnená právnymi následkami, ktoré vyvoláva napadnuté rozhodnutie (pozri body 30 až 34 vyššie), rovnako je tým ovplyvnené právo UEFA vlastniť majetok.

179    Z judikatúry okrem toho vyplýva, že ak sa členský štát pri odôvodňovaní právnej úpravy, ktorá bráni výkonu slobodného poskytovania služieb alebo slobody usadiť sa, dovoláva ustanovení, ako sú tie v článkoch 46 ES a 55 ES, toto odôvodnenie, právom Spoločenstva predvídané, sa musí vykladať v súlade so všeobecnými právnymi zásadami a predovšetkým so zásadou ochrany základných práv. Predmetná vnútroštátna právna úprava môže ďalej využívať výnimky stanovené týmito ustanoveniami len vtedy, ak je v súlade so základnými právami, ktorých dodržiavanie súdy Spoločenstva zaručujú (pozri v tomto zmysle rozsudok ERT, už citovaný v bode 168 vyššie, bod 43). Podobne nemožno akceptovať, aby akékoľvek vnútroštátne opatrenie, ktoré nie je v súlade so základnými právami, ako je právo vlastniť majetok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2003, Booker Aquaculture a Hydro Seafood, C‑20/00 a C‑64/00, Zb. s. I‑7411, bod 68), mohlo využívať priznané výnimky z toho dôvodu, že je odpoveďou na naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ako je prístup širokej verejnosti k televíznemu vysielaniu udalostí veľkého významu pre spoločnosť.

180    Zásada ochrany základného práva vlastniť majetok však nevystupuje v rámci práva Spoločenstva ako absolútna požiadavka, ale musí sa zohľadňovať vo vzťahu k jej úlohe v spoločnosti. V dôsledku toho môže byť výkon práva vlastniť majetok obmedzený pod podmienkou, že toto obmedzenie zodpovedá cieľom všeobecného záujmu a nepredstavuje v súvislosti so sledovaným cieľom neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty takto zaručeného práva (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 12. mája 2005, Regione autonoma Friuli‑Venezia Giulia a ERSA, C‑347/03, Zb. s. I‑3785, bod 119, a z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., C‑154/04 a C‑155/04, Zb. s. I‑6451, bod 126).

181    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z dôvodov uvedených v bodoch 123 až 141 vyššie a v rozpore s tým, čo tvrdí UEFA, možno EURO oprávnene považovať za jedinečnú udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, pričom štatistické údaje týkajúce sa zápasov „nie gala“ potvrdzujú posúdenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia namiesto toho, aby ho vyvracali. V tejto súvislosti, ako tiež bolo rozhodnuté v bode 152 vyššie, jedinečnosť EURO ako udalosti spôsobuje, že Komisia nepochybila, ak usúdila, že zaradenie všetkých jeho zápasov do zoznamu Spojeného kráľovstva je primeraným opatrením.

182    Preto treba konštatovať, že výhrada založená na tom, že zaradenie zápasov „nie gala“ do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve predstavuje neprimeraný a neprípustný zásah do práva UEFA vlastniť majetok z dôvodu, že tieto zápasy takýmito udalosťami nie sú, vychádza z chybného predpokladu.

183    Okrem toho, ak je predmetná právna úprava spôsobilá ovplyvniť cenu, ktorú UEFA získa za udelenie práv na vysielanie EURO v Spojenom kráľovstve, nezbavuje ju jej trhovej hodnoty, lebo po prvé nezaväzuje UEFA na ich prevod za akýchkoľvek podmienok a po druhé je UEFA chránená pred prípadnými protisúťažnými dohodami alebo zneužívaním zo strany potenciálnych nadobúdateľov týchto práv tak právom Spoločenstva, ako aj vnútroštátnym súťažným právom. Z toho vyplýva, že Komisia nepochybila, keď usúdila, že opatrenia Spojeného kráľovstva sú primerané.

184    Šiesty žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

–       Tvrdenia účastníkov konania

185    Podľa UEFA porušila Komisia zásadu proporcionality stanovenú v článku 5 ES tým, že schválila zaradenie všetkých zápasov EURO do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, hoci zápasy, v ktorých nevystupoval národný tím z tohto členského štátu, nezodpovedali tejto kvalifikácii.

186    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje tvrdenia UEFA v tejto súvislosti.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

187    Treba pripomenúť, že akékoľvek opatrenie prijaté z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu a obmedzujúce výkon základných slobôd stanovených Zmluvou musí byť primerané cieľu, ktorý sleduje (pozri bod 46 vyššie). Tento žalobný dôvod je okrem toho postihnutý zamieňaním konštatovaným vo vzťahu k piatemu žalobnému dôvodu.

188    V tejto súvislosti stačí uviesť, že z dôvodov uvedených v bodoch 123 až 141 vyššie a v rozpore s tým, čo tvrdí UEFA, možno EURO právom považovať za jedinečnú udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, pričom štatistické údaje týkajúce sa zápasov tejto súťaže „nie gala“, v ktorých nenastúpil národný tím z tohto členského štátu, potvrdzujú posúdenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia namiesto toho, aby ho vyvracali.

189    Preto výhrada, že zaradenie zápasov „nie gala“, v ktorých nevystupuje národný tím zo Spojeného kráľovstva, do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v tomto členskom štáte predstavuje neproporcionálny akt z dôvodu, že uvedené zápasy tejto kvalifikácii nezodpovedajú, vychádza v každom prípade z chybného predpokladu.

190    Siedmy žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

–       Tvrdenia účastníkov konania

191    UEFA v rámci tohto žalobného dôvodu tvrdí, že za napadnutým rozhodnutím je nerovnaké alebo diskriminačné zaobchádzanie v jej neprospech, pokiaľ ide o obchodovanie s právami na televízne vysielanie EURO. Napadnuté rozhodnutie sa v skutočnosti neodvoláva na objektívne dôvody, ktoré by odôvodnili zaradenie všetkých zápasov EURO do zoznamu udalostí veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo iné udalosti očividne vyvolávajú v tomto členskom štáte silnejší ohlas, a pritom nie sú na tomto zozname zaradené. Komisia tiež nekonala koherentne ani rozumne, v dôsledku čoho porušenie zásady rovnosti zaobchádzania viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže a poškodilo fungovanie spoločného trhu.

192    Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

193    Najprv treba uviesť, že zásada zákazu diskriminácie zakazuje posudzovať jednak rovnaké prípady rozdielne a jednak rozdielne prípady rovnako, pokiaľ to neodôvodňujú objektívne dôvody [rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 2005, Europe Chemi-Con (Deutschland)/Rada, C‑422/02 P, Zb. s. I‑791, bod 33].

194    Ďalej treba pripomenúť, že článok 3a ods. 1 smernice 89/552 neukladá členským štátom povinnosť vydať zoznam udalostí veľkého významu pre spoločnosť ani im neukladá v prípade, ak je takýto zoznam vydaný, povinnosť zapísať naň určitú udalosť, aj keby naň mohla byť takáto udalosť platne zahrnutá. V skutočnosti okrem toho, že toto ustanovenie stanovuje, že každý členský štát „môže“ prijať opatrenia vedúce k cieľom, ktoré sleduje, konkretizuje možnosti, ktoré majú členské štáty, aby sa odchýlili od určitých pravidiel Zmluvy, ako sú pravidlá upravujúce voľný pohyb služieb. Pokiaľ však ide o výber medzi viacerými konkrétnymi udalosťami veľkého významu pre spoločnosť v zmysle smernice 97/36, nemožno od členských štátov priamo alebo nepriamo vyžadovať, aby zaradili na svoje zoznamy iné udalosti než tie, ktoré sa rozhodli do nich zaradiť, a odchýlili sa od pravidiel Zmluvy vo väčšom rozsahu, než si želajú. V tejto súvislosti treba dodať, že skúmanie Komisie na základe článku 3a ods. 2 smernice 89/552, pokiaľ ide o povahu udalostí zaradených ako udalosti veľkého významu pre spoločnosť, sa vykonáva vo vzťahu k ich vlastným charakteristickým vlastnostiam a nie vo vzťahu k vlastnostiam iných, nezaradených udalostí.

195    Ak má preto udalosť veľký význam pre spoločnosť určitého členského štátu, Komisia neporušuje zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že v rámci kontroly, ktorú vykonáva na základe článku 3a ods. 2 smernice 89/552, nenamieta voči jej zaradeniu na zoznam vydaný predmetným členským štátom z toho dôvodu, že iná udalosť, ktorej význam pre túto spoločnosť je prípadne ešte výraznejší, na ňom nefiguruje.

196    Ak by aj existovali iné udalosti v zmysle odôvodnenia č. 21 smernice 97/36, ktoré by mali pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve ešte väčší význam ako EURO, ale nefigurovali by v zozname vydanom ministrom, Komisia ako inštitúcia, ktorá vydala akt, ktorého zákonnosť Všeobecný súd skúma, neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že súhlasila so zápisom EURO na tento zoznam.

197    Okrem toho už bolo rozhodnuté, že EURO možno právom považovať za jedinečnú udalosť veľkého významu pre spoločnosť v Spojenom kráľovstve, pričom štatistické údaje týkajúce sa zápasov tejto súťaže „nie gala“, v ktorých nenastúpil národný tím z tohto členského štátu, potvrdzujú posúdenie uvedené v odôvodneniach č. 6 a 18 napadnutého rozhodnutia namiesto toho, aby ho vyvracali (pozri body 123 až 141 vyššie).

198    Na rozdiel od tvrdení UEFA tak Komisia v danom prípade nekonala nekoherentne ani nerozumne a neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

199    Z toho vyplýva, že ôsmy žalobný dôvod musí byť zamietnutý.

 O návrhu na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala UEFA

200    Úvahy uvedené v rámci žalobných dôvodov predložených UEFA majú za následok to, že netreba prijímať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré žiadala (pozri bod 19 vyššie).

201    V tejto súvislosti treba poznamenať, že, ako to už bolo rozhodnuté v rámci skúmania žalobných dôvodov predložených UEFA, nijaké z tvrdení, na ktorých podporu sa chce UEFA dovolávať okolností, ktoré môžu byť obsiahnuté v dokumentoch, ktorých predloženie navrhuje, nie je spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

202    Za týchto podmienok treba zamietnuť návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ako aj žalobu v celom jej rozsahu.

 O trovách

203    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže UEFA nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

204    Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Union des associations européennes de football (UEFA) je povinná znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vzniknuté Európskej komisii.

3.      Belgické kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sú povinné znášať vlastné trovy konania.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. februára 2011.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prípustnosti

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O veci samej

O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 1 smernice 89/552

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3a ods. 2 smernice 89/552

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení práva UEFA vlastniť majetok

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

– Tvrdenia účastníkov konania

– Posúdenie Všeobecným súdom

O návrhu na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala UEFA

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.