„Verejná služba – Zamestnanci Europolu – Prijímanie do zamestnania – Výberové konanie – Podmienky prijatia do zamestnania – Vyslaný národný expert – Článok 6 služobného poriadku zamestnancov Europolu – Článok 2 bod 4 rozhodnutia riaditeľa Europolu z 8. decembra 2006“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 40 ods. 3 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) stanoveného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a článku 93 ods. 1 služobného poriadku zamestnancov Europolu, ktorou J. Mölling navrhuje zrušiť rozhodnutie Europolu z 10. októbra 2007, zamietajúce jeho účasť na výberovom konaní organizovanom s cieľom obsadiť pracovné miesto hlavného referenta („first officer“) na protidrogovom oddelení Europolu

Rozhodnutie: Rozhodnutie Europolu z 10. októbra 2007, zamietajúce účasť žalobcu na výberovom konaní organizovanom s cieľom obsadiť miesto hlavného referenta („first officer“) na protidrogovom oddelení Europolu, sa zrušuje. Europol je povinný nahradiť všetky trovy konania.

1. Úradníci – Zamestnanci Europolu – Prijímanie do zamestnania – Rozhodnutie riaditeľa Europolu týkajúce sa služobného poriadku – Výraz „akékoľvek pracovné miesto na Europole“

2. Právo Spoločenstva – Výklad – Metódy – Doslovný a logický výklad

1. Z doslovného výkladu článku 2 bodu 4 rozhodnutia riaditeľa Europolu z 8. decembra 2006 týkajúceho sa vykonávania článku 6 služobného poriadku zamestnancov Europolu vyplýva, že výraz „žiadne zamestnanie v Europole“ ktorý je v tomto bode uvedený, treba vykladať podobne ako definíciu uvedenú v článku 1 bode 1 toho istého rozhodnutia, ako akékoľvek zamestnanie uvedené v zozname v prílohy 1 služobného poriadku, pričom ani doslovný výklad anglickej verzie daného článku 2 bodu 4 neumožňuje pripísať výrazu „Europol post“ uvedeného v článku 2 bode 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 iný obsah ako výrazu „Europol Post“ definovanému v článku 1 bode 1 tohto rozhodnutia.

Keďže miesto vyslaného experta v Europole sa nenachádza v zozname prílohy 1 služobného poriadku zamestnancov Europolu, osoba pôsobiaca na takom pracovnom mieste „nevykonávala žiadne zamestnanie v Europole“ v zmysle článku 2 bodu 4 uvedeného rozhodnutia.

2. Ak z travaux préparatoires jasne nevyplýva zámer autorov ustanovenia, treba sa opierať o rozsah textu, ako bol vytvorený, a dať mu zmysel, ktorý vyplýva z jeho doslovného a logického výkladu. Výklad vyplývajúci zo samotného znenia textu teda nemôže byť nahradený výkladom, ktorý sa opiera sa o faktické úvahy odvodené z určitého konkrétneho prípadu.

Súd pre verejnú službu: 14. decembra 2006, André/Komisia, F‑10/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑183, II‑A‑1‑755, bod 44

„Verejná služba – Zamestnanci Europolu – Prijímanie do zamestnania – Výberové konanie – Podmienky prijatia do zamestnania – Vyslaný národný expert – Článok 6 služobného poriadku uplatniteľného na zamestnancov Europolu – Článok 2 bod 4 rozhodnutia riaditeľa Europolu z 8. decembra 2006“

ktorej predmetom je žaloba podaná v zmysle článku 40 ods. 3 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a článku 93 ods. 1 služobného poriadku uplatniteľného na zamestnancov Europolu,

Jörg Mölling, vyslaný národný expert pri Európskom policajnom úrade, bydliskom v Haagu (Holandsko), pôvodne v zastúpení: P. de Casparis, advokát, neskôr P. de Casparis, N. D. Dane a W. J. Dammingh, advokáti,

Európskemu policajnému úradu (Europol), v zastúpení: D. Neumann a D. El Khoury, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur a R. Van der Hout, advokáti,

v zložení: predseda komory S. Van Raepenbusch, sudcovia I. Boruta a H. Kanninen (spravodajca),

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. septembra 2008,

1 Žalobou podanou elektronicky do kancelárie Súdu pre verejnú službu 22. januára 2008 (podanie originálu sa uskutočnilo 25. januára 2008) navrhuje pán Mölling zrušenie rozhodnutia Europolu z 10. októbra 2007, ktorým bola zamietnutá jeho účasť na výberovom konaní organizovanom s cieľom obsadiť miesto prvého úradníka („first officer“) na protidrogovom oddelení.

2 Článok 1 ods. 1 služobného poriadku uplatniteľného na zamestnancov Europolu, v znení uplatniteľnom v konaní vo veci samej (ďalej aj len „služobný poriadok“), stanovuje:

„… Služobný poriadok bude platiť pre všetkých zamestnancov, zamestnávaných Europolom na základe zmluvy. Títo zamestnanci budú:

– zamestnanci Europolu, zložení zo zamestnancov, prijatých výlučne z kompetentných orgánov, uvedených v článku 2 ods. 4 Dohovoru [o zriadení Európskeho policajného úradu vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii], a zamestnanci, ktorí môžu byť prijatí z týchto alebo z iných orgánov;

– miestni zamestnanci, ak sú výslovne uvedení v … služobnom poriadku.“

„Na účely … služobného poriadku ,zamestnanci Europolu‘ sú zamestnanci, prijatí na určité pracovné miesto, ktoré je zahrnuté na zozname pracovných miest v prílohe 1, s výnimkou pracovných miest, vyznačených ako miestni zamestnanci.

Pre každé z týchto pracovných miest bude ustanovené, ktoré môže byť obsadené len zamestnancami, prijatými z kompetentných orgánov uvedených v článku 2 ods. 4 Dohovoru [o zriadení Európskeho policajného úradu vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii], a ktoré pracovné miesta môžu byť obsadené aj inými zamestnancami.

Zamestnancom prijatým na pracovné miesto, ktoré môže byť obsadené len zamestnancami, prijatými z kompetentných orgánov, môže byť ponúknutá dočasná zmluva len pre toto pracovné miesto, v súlade s článkom 6.“

4 Príloha 1 služobného poriadku vymenováva zamestnania v Europole v odseku 1, ktorý stanovuje, že „v súlade s odsekom 3 nasledujúce pracovné miesta budú pracovnými miestami Europolu: …“. Posledný pododsek odseku 1 prílohy 1 stanovuje, že „tento zoznam pracovných miest v Europole môže byť zmenený jednomyseľným rozhodnutím správnej rady“.

„Všetci zamestnanci Europolu bez ohľadu na to, či boli prijatí na miesto, ktoré možno obsadiť len zamestnancami z príslušných orgánov uvedených v článku 2 ods. 4 Dohovoru [o zriadení Európskeho policajného úradu vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii], alebo či boli prijatí na miesto, ktoré tomu obmedzeniu nepodlieha, sa najskôr prijmú na dobu určitú od jedného do piatich rokov.

Ich zmluvy možno predĺžiť. Celková dĺžka zmlúv na dobu určitú vrátane akýchkoľvek období predĺženia nesmie byť viac ako deväť rokov.

Na dobu neurčitú, po vykonávaní služobného pomeru na základe dvoch zmlúv na dobu určitú, možno prijať len zamestnancov prijatých na miesto, ktoré sa neobmedzuje na zamestnancov prijatých z príslušných orgánov uvedených v článku 2 ods. 4 Dohovoru [o zriadení Európskeho policajného úradu vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii], a to po tom, čo na vysoko uspokojivej úrovni odslúžili minimálne služobné obdobie šiestich rokov.

6 Článok 2 ods. 4 Dohovoru z 26. júla 1995 o zriadení Európskeho policajného úradu vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 316, s. 2, ďalej „Dohovor o Europole“) definuje príslušné orgány, na ktoré odkazuje najmä článok 6 služobného poriadku takto:

„Na účely tohto dohovoru ,príslušné orgány‘ sú všetky štátne orgány v členských štátoch, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedné za prevenciu a boj proti trestnej činnosti.“ [neoficiálny preklad].

7 Tretia kapitola druhej hlavy služobného poriadku nazvaná „Podmienky zamestnávania“ obsahuje článok 24, ktorý znie:

1. Zamestnávanie pracovníkov Europolu bude zamerané na zabezpečenie pre inštitúciu služieb najschopnejších, najefektívnejších a najbezúhonnejších osôb. Pri výbere zamestnancov Europolu, okrem osobných predpokladov a odbornej kvalifikácie sa budú brať do úvahy potreba zabezpečiť vhodné zastúpenie občanov všetkých členských štátov a úradných jazykov Európskej únie. Europol je zaviazaný k politike rovnakých príležitostí.

2. Pracovník Europolu môže by zamestnaný iba v súlade s článkom 2 ods. 1 a pod podmienkou, že:

a) je občanom jedného z členských štátov Európskej únie a má všetky práva ako občan;

b) splnil všetky povinnosti, ktoré mu uložili zákony, pokiaľ ide o základnú vojenskú službu;

c) predloží dostatočné odporúčania, pokiaľ ide o jeho vhodnosť pre plnenie jeho povinností;

e) predloží dôkaz o perfektnej znalosti jedného z úradných jazykov Európskej únie a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka v rozsahu potrebnom pre plnenie svojich povinností.

4. Výberové postupy, ktoré budú použité pri zamestnávaní pracovníkov Europolu, budú zodpovedať postupom určeným v prílohe 2… služobného poriadku.“

8 Podľa prílohy 2 článku 5 ods. 1 služobného poriadku „na základe kvalifikácie, praxe, požadovaného profilu a každého predbežného výberu ustanoveného v článku 24 služobného poriadku Výberová komisia vykoná počiatočný výber z prijatých žiadostí“.

9 Odôvodnenie č. 6 rozhodnutia riaditeľa Europolu z 8. decembra 2006 týkajúceho sa všeobecnej politiky vykonávania článku 6 služobného poriadku (ďalej len „rozhodnutie z 8. decembra 2006“) znie takto:

„Dôvod, pre ktorý je maximálna doba služby stanovená pre všetkých zamestnancov Europolu prijatých na pracovné miesta [ktoré môžu byť obsadené len zamestnancami prijatými z príslušných vnútroštátnych orgánov, uvedených v článku 2 ods. 4 Dohovoru o Europole] na základe dvoch zmlúv na dobu určitú, je skutočnosť, že členské štáty si želajú rotáciu týchto zamestnancov Europolu, ktorí by sa mali opätovne začleniť do zamestnania v rámci ich príslušných vnútroštátnych orgánov (zásada rotácie)…“ [„The reason for prescribing a maximum period of service for all Europol staff on bold posts under two fixed-term contracts is that the Member States want a rotation of such staff members who should subsequently be re-integrated into the service of their competent national authority (the rotation principle)…“]

10 Odôvodnenie č. 15 rozhodnutia z 8. decembra 2006 uvádza, že „na základe logického výkladu článku 6 a prílohy 2 služobného poriadku sa Europol môže domnievať, že bývalý zamestnanec Europolu sa môže po období neprítomnosti prihlásiť ako kandidát na nové pracovné miesto, čo zaručuje, že so všetkými kandidátmi na zvláštne miesto, či už internými alebo externými, sa bude zaobchádzať rovnakým spôsobom a že žiadny kandidát nemôže prípadne ovplyvniť prijímacie konanie“ („Based on a reasonable interpretation of Article 6 and Appendix 2 of the Staff Regulations, Europol is not prevented from considering a previous staff member as eligible to apply for a new post following a period of absence which ensures that all candidates for a particular post, internal or external, are in an equal position and that no candidate may have influenced a forthcoming recruitment campaign“).

11 Článok 1 rozhodnutia z 8. decembra 2006 definuje niektoré pojmy citované v tomto rozhodnutí takto:

„[bod 1] ‚Pracovné miesto v Europole‘: akékoľvek pracovné miesto, ktoré je zahrnuté alebo môže byť zahrnuté na zozname pracovných miest v Europole uvedených v prílohe 1 služobného poriadku, s výnimkou riaditeľa, zástupcov riaditeľa a miestnych zamestnancov, ako je stanovené v článkoch 98 až 100 služobného poriadku [,Europol Post’‘: Any post that is included or is intended to be included in the list of Europol posts set out in Appendix 1 of the Staff Regulations, with the exception of the Director, the Deputy Directors and local staff as provided for by Articles 98-100 of the Staff Regulations];

[bod 6] ,Príslušné [vnútroštátne] orgány‘: podľa článku 2 ods. 4 Dohovoru o Europole, všetky štátne orgány v členských štátoch, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedné za prevenciu a boj proti trestnej činnosti [,Competent Authority‘: In accordance with Article 2(4) of the Europol Convention, all public bodies existing in the Member States which are responsible under national law for preventing and combating criminal offences];

[bod 7] ,Pracovné miesto uvedené tučným písmom‘: akékoľvek pracovné miesto, ktoré môže byť obsadené len zamestnancami prijatými z príslušných orgánov, [,Bold Post‘: Any Europol post which can be filled only by staff engaged from a Competent Authority];

[bod 8] ,Pracovné miesto neuvedené tučným písmom‘ akékoľvek pracovné miesto, ktoré môže byť obsadené zamestnancami, ktorí nemusia byť prijatí z príslušných orgánov [,Non-bold Post‘: Any Europol post which can be filled by staff that do not need to be engaged from a Competent Authority].“

12 Článok 2 bod 3 rozhodnutia z 8. decembra 2006 stanovuje, že „bez toho, aby bol dotknutý článok 2 bod 4, môžu zamestnanci Europolu uzavrieť iba jednu prvú pracovnú zmluvu s Europolom“ („Without prejudice to Article 2.4 below, only one First Contract shall be entered into with any individual“).

13 Podľa článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 „po uplynutí obdobia 18 mesiacov, počas ktorého bývalý zamestnanec nevykonával žiadne zamestnanie v Europole, a po novom výberovom konaní, sa bude každá nová pracovná zmluva považovať za prvú zmluvu“ („After a period of 18 months during which a former member of staff has been detached from any Europol post, and following a new selection procedure, any new Employment Contract shall be deemed to be a First Contract“).

14 Článok 40 ods. 3 Dohovoru o Europole stanovuje, že „ustanovenia o opravných prostriedkoch uvedené v predpisoch týkajúcich sa podmienok zamestnávania dočasných a pomocných zamestnancov Európskych spoločenstiev sa primerane vzťahujú na zamestnancov Europolu“. Rovnako ustanovenia článkov 92 a 93 služobného poriadku zodpovedajú ustanoveniam obsiahnutým v článkoch 90 a 91 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev, ktoré sa podľa článku 117 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev analogicky uplatnia na dočasných a pomocných zamestnancov Európskych spoločenstiev.

15 Žalobca, ktorý je zamestnancom nemeckej polície, nastúpil 1. septembra 1999 do služby v Europole ako prvý úradník („first officer“) na protidrogovom oddelení. Jeho pracovná zmluva, uzatvorená v zmysle článku 6 prvej zarážky služobného poriadku uplatniteľného na zamestnancov Europolu v znení pred prijatím rozhodnutia Rady zo 4. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok Europol-u (Ú. v. EÚ C 311, s. 1), skončila 31. augusta 2005.

16 K tomuto dňu žalobca opätovne nastúpil do služieb nemeckej polície, v ktorých už pracoval pred 1. septembrom 1999 a ktoré ho od 1. septembra 2005 vyslali do Europolu ako dočasne vyslaného experta („seconded expert“). Toto vyslanie, ktoré sa pôvodne malo skončiť 28. februára 2007, bolo dodatkom k zmluve o vyslaní žalobcu predĺžené do 28. februára 2008. Podľa žalobcu mu od začiatku doby pridelenia bolo zo strany Europolu oznámené, že po uplynutí tohto vyslania sa môže „do Europolu vrátiť ako zamestnanec“.

17 Europol vyhlásil 13. júla 2007 oznámenie o voľnom pracovnom mieste prvého úradníka („first officer“) na protidrogovom oddelení (ďalej len „sporné miesto“). Podľa bodu 3.1 oznámenia o voľnom pracovnom mieste nazvanom „Všeobecné podmienky (článok 24 služobného poriadku)“, zamestnanec na spornom mieste musí najmä „byť zamestnancom jedného z príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov Európskej únie a mať všetky práva ako občan (zamestnania uvedené tučným písmom)“.

19 Výberová komisia uvedená v prílohe 2 služobného poriadku vykonala počiatočný výber zo záujemcov, pričom žalobcu zaradila na prvé miesto.

20 Vedúci protidrogového oddelenia Europolu 10. októbra 2007 ústne informoval žalobcu o tom, že jeho žiadosť nebola prípustná z dôvodu, že nespĺňala podmienky článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006. Podľa vedúceho protidrogového oddelenia po skončení zmluvy uzatvorenej s Europolom na obdobie od 1. septembra 1999 do 31. augusta 2005 žalobca nesplnil podmienku, podľa ktorej nemal vykonávať žiadne zamestnanie v Europole počas obdobia najmenej 18 mesiacov, ako vyžaduje toto ustanovenie.

21 Žalobca 11. októbra 2007 podal sťažnosť proti rozhodnutiu Europolu z 10. októbra 2007, pričom namietal výklad článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 uskutočnený Europolom.

23 V rámci opatrení týkajúcich sa vedenia konania Súd pre verejnú službu vyzval účastníkov konania podľa článku 55 ods. 2 písm. d) rokovacieho poriadku na predloženie určitých dokumentov.

24 V odpovedi na výzvu na predloženie dokumentov žalobca predložil najmä kópiu pracovnej zmluvy uzatvorenej s Europolom na obdobie od 1. septembra 1999 do 31. augusta 2005. Europol predložil kópiu oznámenia o voľnom pracovnom mieste týkajúceho sa sporného miesta, dokumenty týkajúce sa dvoch iných kandidátov vo výberovom konaní na toto miesto, ktorí boli žalobcom uvedení v rámci žalobného dôvodu založeného na porušení „zásady rovnosti“, ako aj opisnú tabuľku pracovného miesta vyslaného experta prideleného do protidrogového oddelenia („Job description for the Seconded Expert to the Drugs Unit“) vypracovanú žalobcom a schválenéú vedúcim protidrogového oddelenia Europolu.

– zrušil rozhodnutie Europolu z 10. októbra 2007, ktorým mu bola odmietnutá možnosť zúčastniť sa výberového konania na sporné miesto,

– zrušil rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť z 23. októbra 2007,

27 Žalobca okrem zrušenia rozhodnutia Europolu z 10. októbra 2007, ktorým mu bola odmietnutá možnosť zúčastniť sa výberového konania na sporné miesto, požaduje zrušenie rozhodnutia z 23. októbra 2007 zamietajúceho jeho sťažnosť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že návrhy na zrušenie, ktoré formálne smerujú proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, majú v prípade, že toto rozhodnutie nemá samostatný obsah, za následok to, že Súdu pre verejnú službu je predložený akt, proti ktorému bola podaná sťažnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, Zb. s. 23, bod 8; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. apríla 2006, Camós Grau/Komisia, T‑309/03, Zb. s. II‑1173, bod 43; rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 4. septembra 2008, Duta/Súdny dvor, F‑103/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 23, ktorý je predmetom opravného prostriedku prejednávaného Súdom prvého stupňa, vec T‑475/08 P).

28 Žalobca smeroval svoju sťažnosť proti rozhodnutiu Europolu z 10. októbra 2007, ktorým mu nebolo umožnené zúčastniť sa výberového konania na sporné miesto. V dôsledku toho je potrebné sa domnievať, že žaloba žalobcu smeruje proti tomuto rozhodnutiu.

29 Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca dva žalobné dôvody, ktoré sú založené jednak na nesprávnom uplatnení článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 a na porušení zásady právnej istoty a jednak na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

30 Najprv je potrebné preskúmať žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 a na porušení zásady právnej istoty.

31 Žalobca najprv pripomína obsah článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006, podľa ktorého po uplynutí obdobia 18 mesiacov, počas ktorých bývalý zamestnanec Europolu nezastával v Europole žiadne pracovné miesto („any Europol post“), a po novom výberovom konaní sa každá pracovná zmluva považuje za prvú zmluvu.

32 Žalobca ďalej tvrdí, že po uplynutí jeho zmluvy s Europolom, ktorá skončila 31. augusta 2005, pracoval v orgánoch Europolu ako „vyslaný expert“. Toto pracovné miesto nebolo uvedené v prílohe 1 služobného poriadku, takže nemal byť vylúčený z výberového konania na sporné miesto z dôvodu, že nespĺňa podmienky stanovené v článku 2 bode 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006.

33 Žalobca dodáva, že rozdiel zavedený Europolom medzi výrazmi „Europol post“ a „Europol Post“, ktoré sa raz píšu s malým písmenom a raz s veľkým písmenom v slove „post“, nemá žiadnu oporu v rozhodnutí z 8. decembra 2006. Za predpokladu, že existuje pojmový rozdiel, musí byť ozrejmený v tomto rozhodnutí. Služobný poriadok, ako aj rozhodnutie z 8. decembra 2006 používali indiferentne obidva výrazy.

34 Nakoniec žalobca uvádza, že v Europole pracoval šesť rokov, zatiaľ čo lehota, po ktorej by sa mala uskutočniť „rotácia“ zamestnancov Europolu bola medzičasom určená na deväť rokov.

35 Europol po prvé pripomína ratio legis článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006. Podľa Europolu článok 6 služobného poriadku upravuje zmluvy so zamestnancami, ktorí zastávajú pracovné miesta uvedené tučným písmom („bold posts“), teda miesta vyhradené pre zamestnancov prichádzajúcich z vnútroštátnych policajných a colných orgánov, ktorí sa po skončení ich zmluvy s Europolom opätovne začleňujú do ich príslušných orgánov. Podľa článku 6 služobného poriadku sú tieto zmluvy časovo obmedzené, čo podľa Europolu vysvetľuje, prečo článok 2 bod 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 stanovuje, že osoba, ktorá bola zamestnancom Europolu, môže znovu uzavrieť zmluvu s Europolom až po uplynutí „obdobia neprítomnosti“ v trvaní 18 mesiacov.

36 Po druhé Europol tvrdí, že žalobný dôvod vznesený žalobcom nie je dôvodný, a to tak vzhľadom na znenie článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006, ako aj vzhľadom na jeho účel.

37 Článok 2 bod 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 stanovuje najskôr dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené. Žalobca splnil prvú podmienku, a to tú, že bol zamestnancom Europolu. Naopak, žalobca nesplnil podmienku „nevykonávať žiadne zamestnanie v Europole“ počas 18 mesiacov. V tejto súvislosti Europol tvrdí, že aby mohol žalobca splniť podmienku, že „nevykonával žiadne zamestnanie v Europole“ v zmysle článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006, nesmelo existovať medzi Europolom a jeho bývalým zamestnancom žiadne faktické alebo právne spojenie.

38 Ďalej Europol tvrdí, že podľa odôvodnenia č. 6 rozhodnutia z 8. decembra 2006 sa členské štáty Dohovoru o Europole dohodli, že zamestnanci Europolu, ktorí zastávajú zamestnania uvedené tučným písmom, budú pracovať v Europole iba po obmedzenú dobu, aby bola možná ich „rotácia“, a teda ich opätovné začlenenie do ich pôvodných vnútroštátnych orgánov. Podľa Europolu výraz „nevykonával žiadne zamestnanie v Europole“, použitý v článku 2 bode 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006, musí byť vykladaný týmto spôsobom.

39 Okrem toho, podľa odôvodnenia č. 15 rozhodnutia z 8. decembra 2006 bývalý zamestnanec Europolu sa môže uchádzať o nové miesto až po „období neprítomnosti“, čo umožňuje zaručiť rovnosť medzi všetkými kandidátmi.

40 V prejednávanom prípade bol žalobca nasledujúci deň po ukončení jeho šesťročnej zmluvy s Europolom vyslaný svojím členským štátom do Europolu ako „vyslaný expert“. V tomto postavení pokračoval v práci pre Europol a pod jeho dohľadom.

41 Nakoniec Europol tvrdí, že žalobca má preukázať, že splnil všetky podmienky podľa článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006. Žalobca sa v podstate obmedzil na popretie rozdielu medzi výrazmi „Europol post“ a „Europol Post“, napísanými raz s malým písmenom „p“ a raz s veľkým písmenom „p“ v slove „post“.

42 Článok 2 ods. 1 prvý pododsek služobného poriadku najprv stanovuje, že „na účely… služobného poriadku ‚zamestnancami Europolu‘ sú zamestnanci, prijatí na určité pracovné miesto, ktoré je zahrnuté na zozname pracovných miest v prílohe 1, s výnimkou pracovných miest, vyznačených ako miestni zamestnanci“.

43 Článok 2 ods. 1 druhý pododsek služobného poriadku ďalej stanovuje rozdiel medzi „[pracovnými miestami], ktoré môžu byť obsadené len zamestnancami, prijatými z kompetentných orgánov uvedených v článku 2 ods. 4 Dohovoru o Europole, a pracovnými miestami, ktoré môžu byť obsadené aj inými zamestnancami“.

44 Nakoniec z článku 2 ods. 1 tretieho pododseku služobného poriadku vyplýva, že zamestnancom prijatým na pracovné miesto, ktoré môže byť obsadené len zamestnancami, prijatými z kompetentných orgánov, uvedených v článku 2 ods. 4 Dohovoru o Europole, môže byť ponúknutá dočasná zmluva len pre toto pracovné miesto. Toto ustanovenie odkazuje na článok 6 služobného poriadku, ktorý stanovuje maximálnu dobu zamestnania so zmluvou na dobu určitú. Táto deväťročná doba bola pred zmenou článku 6 služobného poriadku rozhodnutím Rady zo 4. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok Europol‑u, šesťročná.

45 V prejednávanom prípade sa na pracovné miesto obsadené žalobcom od 1. septembra 1999 do 31. augusta 2005 vzťahovalo dočasné obmedzenie stanovené v článku 2 ods. 1 služobného poriadku, čo viedlo žalobcu k tomu, že 31. augusta 2005 opustil svoje zamestnanie.

46 Je však potrebné konštatovať, že pravidlo stanovujúce maximálnu dobu trvania pracovnej zmluvy pre osoby uvedené v článku 2 ods. 1 služobného poriadku nezbavuje Europol možnosti uzavrieť novú pracovnú zmluvu s týmito osobami po tom, čo nevykonávajú žiadne zamestnanie v Europole po dobu 18 mesiacov. Článok 2 bod 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 totiž stanovuje, že „po uplynutí obdobia 18 mesiacov, počas ktorého bývalý zamestnanec nevykonával žiadne zamestnanie v Europole a po novom výberovom konaní, sa bude každá nová pracovná zmluva považovať za prvú zmluvu“.

47 V prejednávanom prípade je spornou otázkou to, či zamestnanie vykonávané žalobcom od 1. septembra 2005, ktorého trvanie pôvodne stanovené na obdobie 18 mesiacov, potom predĺžené do 28. februára 2008, bolo zamestnaním, ktoré podľa článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 robí žalobcu nezvoliteľným na sporné miesto.

48 Europol netvrdí, že žalobca, ako expert vyslaný do Europolu medzi 1. septembrom 2005 a 28. februárom 2008 zastával zamestnanie uvedené v prílohe 1 služobného poriadku. Europol však tvrdí, že článok 2 bod 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 tým, že uvádza „akékoľvek zamestnanie v Europole“ („any Europol post“), neobmedzuje zamestnania v Europole iba na tie, ktoré sú uvedené v prílohe 1 služobného poriadku. Na podporu tohto tvrdenia Europol v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti podanej žalobcom poznamenal, že znenie článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 neodkazovalo na definíciu výrazu „Europol Post“ uvedenú v článku 1 bode 1 tohto rozhodnutia. Podľa Europolu okolnosť, že slovo „post“ použité v článku 2 bode 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 sa nepíše s veľkým „p“ ako v článku 1 bode 1 tohto rozhodnutia, znamená, že výraz „Europol post“ sa týka každého zamestnania v rámci Europolu a nie iba zamestnaní uvedených v článku 1 bode 1 rozhodnutia z 8. decembra 2006.

49 Žalobca vo svojej žalobe odmieta toto tvrdenie Europolu, ktorý vo svojom vyjadrení k žalobe na túto námietku žalobcu nereagoval. No v odpovedi na otázku sudcu spravodajcu položenú na pojednávaní Europol spresnil, že nakoniec trvá na svojom tvrdení o dôsledkoch, ktoré je potrebné vyvodiť z použitia slova „post“ s malým písmenom „p“ v článku 2 bode 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006.

50 Europol okrem toho tvrdí, že znenie článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 potvrdzuje jeho výklad ustanovení tohto článku, keďže toto ustanovenie odkazuje na akékoľvek pracovné miesto v Europole („detached from any Europol post“), čo by preukazovalo, že uvedený článok 2 bod 4 vyžaduje nielen neexistenciu akéhokoľvek právneho spojenia, ale tiež neexistenciu faktického spojenia medzi Europolom a jeho bývalým zamestnancom.

51 Nakoniec Europol tvrdí, že jeho doslovný výklad ustanovení článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 je podporený analýzou účelu týchto ustanovení.

52 Najprv treba preskúmať, či doslovný výklad článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 potvrdzuje dôvodnosť stanoviska Europolu.

53 Čo sa týka jednak otázky, či sa vo výraze „Europol post“ má pripisovať slovu „post“ rozdielny význam podľa toho, či sa píše s veľkým písmenom „P“ alebo s malým písmenom „p“, je dôležité v prvom rade poznamenať, že v článku 1 rozhodnutia z 8. decembra 2006 začínajú všetky pojmy, ktoré sú v ňom definované, s veľkým písmenom.

54 V druhom rade, zo znenia rozhodnutia z 8. decembra 2006 vyplýva, že vo všetkých jeho ustanoveniach (článok 1 bod 7, článok 1 bod 8, článok 5 bod 5, článok 5 bod 5.1, článok 5 bod 5.2) a nielen v článku 2 bode 4 je výraz „Europol post“ písaný s malým písmenom „p“ v slove „post“, zatiaľ čo tento pojem zjavne nemá vo všetkých týchto ustanoveniach obsah odlišný od obsahu definovaného v článku 1 bode 1 rozhodnutia z 8. decembra 2006 bez toho, aby definícia výrazu „Europol Post“, ako je uvedená v tomto článku, stratila svoj obsah. Rozhodnutie z 8. decembra 2006 nezaviedlo systematický rozdiel medzi výrazmi „Europol Post“ a „Europol post“, podľa toho, či sa slovo „post“ píše s veľkým písmenom „P“ alebo s malým písmenom „p“.

55 V treťom rade treba poznamenať, že príloha 1 služobného poriadku vo svojej anglickej verzii používa slovo „post“ s malým písmenom „p“ tak v názve, ako aj vo svojom texte.

56 V poslednom rade, ak autor rozhodnutia z 8. decembra 2006 zamýšľal zaviesť rozdiel medzi výrazmi „Europol post“ a „Europol Post“ malo sa to v súlade s riadnou legislatívnou praxou jasne objaviť v rozhodnutí, čo sa nestalo.

57 Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie, podľa ktorého použitie slova „any“ vo výraze „any Europol post“, použitom v článku 2 bode 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006, preukazuje, že tento výraz sa týka akéhokoľvek pracovného vzťahu a nie iba zamestnaní uvedených v prílohe 1 služobného poriadku, treba pripustiť, že toto tvrdenie nie je presvedčivé. Tento výraz by mohol byť totiž chápaný tiež tak, že sa týka akéhokoľvek zamestnania v zmysle definície výrazu „Europol Post“ uvedeného v článku 1 bode 1 rozhodnutia z 8. decembra 2006. V tejto súvislosti treba konštatovať, že výraz „Europol Post“ je definovaný v článku 1 bode 1 rozhodnutia z 8. decembra 2006 ako „any post“ zo zoznamu v prílohe 1 služobného poriadku. Navyše ustanovenia článku 1 bodov 7 a 8 rozhodnutia z 8. decembra 2006 používajú výraz „Any Europol post“, zatiaľ čo je nepochybné, že tieto ustanovenia sa týkajú výlučne zamestnaní definovaných v článku 1 bode 1 tohto rozhodnutia.

58 Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že doslovný výklad článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 neumožňuje pripisovať výrazu „Europol post“ iný obsah ako výrazu „Europol Post“ definovanému v článku 1 bode 1 tohto rozhodnutia, a teda potvrdiť tvrdenie Europolu, podľa ktorého sa výraz „any Europol post“ týka aj iných zamestnaní ako tých, ktoré sú uvedené v prílohe 1 služobného poriadku.

59 V danom prípade je potrebné hájiť názor, že žalobca tým, že zastával v období od 1. septembra 2005 do 28. februára 2008 miesto vyslaného experta v Europole, ktorý nie je na zozname v prílohe 1 služobného poriadku, „nevykonával žiadne zamestnanie v Europole“ v zmysle článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006.

60 Je teda nesporné, že medzi žalobcom a Europolom nebola v období od 1. septembra 2005 do 28. februára 2008 uzavretá žiadna zmluva. Pridelenie žalobcu ako experta do Europolu vyplýva z dohody uzavretej medzi Europolom a „Polizeipräsident in Berlin“, ktorá určuje štatút, úlohy, práva a povinnosti žalobcu. Okrem toho je potrebné poznamenať, že ani služobný poriadok, ani texty rozhodnutí prijatých Europolom a oznámených Súdu pre verejnú službu nepredpokladajú ustanovenia týkajúce sa vyslaných expertov. Z týchto úvah vyplýva, že žalobca, ako vyslaný expert, bol úradníkom nemeckej polície, ktorá ho poskytla Europolu v rámci podmienok stanovených v dohode.

61 Zostáva ešte preskúmať, či skutkové okolnosti, ktoré uviedol Europol, nespochybňujú tento záver.

62 V tomto ohľade treba uviesť, že jedným z cieľov stanovenia maximálnej doby zamestnania, stanovenej v článku 6 služobného poriadku, je podľa odôvodnenia č. 6 rozhodnutia z 8. decembra 2006 zabezpečiť „rotáciu“ zamestnancov, aby osoby, ktoré po maximálnu dobu zamestnania pracovali v Europole, boli povinné opätovne sa začleniť do služieb ich vnútroštátnych orgánov.

63 V prejednávanom prípade Europol predložil na Súde pre verejnú službu dokument „Job Description for the Seconded Expert to the Drugs Unit“ z 19. júla 2006, vytvorený žalobcom a schválený vedúcim protidrogového oddelenia Europolu, z ktorého vyplýva, že žalobca sa mal aktívne zúčastňovať pravidelných prác v tomto oddelení, že mal taktiež pri niektorých príležitostiach zastupovať Europol a že bol povinný nahradiť vedúceho protidrogového oddelenia v prípade jeho neprítomnosti. Treba uviesť, že v tomto dokumente sa uvádza, že „ako vyslaný expert a v rámci svojich povinností dohliada a koordinuje operačné činnosti rôznych sekcií protidrogového oddelenia, schvaľuje a povoľuje distribúciu operatívnych dokumentov, správ a ďalších dokumentov externým partnerom, poskytuje rozhovory médiám a radí vedúcemu protidrogového oddelenia v politických otázkach. Medzi vedúcim protidrogového oddelenia a vyslaným expertom sa uskutočňujú každodenné schôdze“ („in his capacity as Seconded Expert and his special tasking, he supervises and co-ordinates the operational activities in the various Sections of the Drugs Unit, approves and authorises the distribution, to external partners, of operational documents, reports and other products, gives interviews to the media and advises the Head of the Drugs Unit on policy matters[; d]aily meetings between the Head of the Drugs Unit and the Seconded Expert take place“).

64 Okrem toho Europol na pojednávaní tvrdil, že žalobca vykonával ako vyslaný expert presne tie isté úlohy ako prvý úradník („first officer“) na protidrogovom oddelení. Nedošlo k žiadnej zmene úloh a žalobca bol zástupcom vedúceho („deputy head“) tohto oddelenia. Europol rovnako poznamenal, že žalobca po tom, čo mu 31. augusta 2005 skončila zmluva, nepracoval v Berlíne.

65 Europol na pojednávaní vysvetlil, že po tom, čo 31. augusta 2005 skončila žalobcova zmluva, praktické úvahy ho viedli k tomu, že ho nechal u seba pracovať pod odlišným štatútom.

66 Žalobca nespochybňuje, že dokument „Job Description for the Seconded Expert to the Drugs Unit“ správne odráža úlohy, ktoré mu boli zverené. No zástupca žalobcu na pojednávaní oznámil, že nemal „pocit, že ide o činnosti alebo rovnaké práce [ako sú tie, ktoré žalobca vykonával ako prvý úradník (,first officer‘)]; ak by to tak bolo, [žalobca by] nepovažoval za nevyhnutné vypracovať nový opis úloh“. Okrem toho žalobca tvrdí, že ako vyslaný expert nemal právo vykonávať funkciu zástupcu vedúceho („deputy head“) protidrogového oddelenia, keďže tieto funkcie môžu byť vykonávané len zamestnancom Europolu.

67 Z preskúmania právnej a skutkovej situácie žalobcu v rámci úloh vyslaného experta vyplýva, aj keď sa žalobca 1. septembra 2005 formálne znovu stal členom nemeckej polície, v skutočnosti ďalej vykonával z veľkej časti rovnaké úlohy ako predtým, ale pod iným právnym štatútom. Žalobca okrem toho neuviedol, v čom sa jeho práca od 1. septembra 2005 podstatne zmenila.

68 Treba však uviesť, že sám Europol na jednej strane vyžadoval, aby žalobca 31. augusta 2005 opustil svoje zamestnanie tak, aby bol dodržaný limit dĺžky trvania zmluvy a jej predĺžení, ktorý ukladá článok 6 služobného poriadku. Na druhej strane Europol akceptoval, aby žalobca pokračoval vo svojich službách ako vyslaný expert, čo v skutočnosti umožnilo v rámci Europolu zachovanie kontinuity úloh žalobcu, ktorý sa mohol oslobodiť od povinnosti skutočne sa opätovne začleniť do zamestnania v rámci svojho vnútroštátneho orgánu.

69 Za týchto podmienok sa Europol nemohol platne oprieť o skutkové okolnosti uvedené v bodoch 63 až 65 tohto rozsudku na účely obrany výkladu ustanovení článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006, ktorý by bol v rozpore s ich jasným a jednoznačným znením. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že v prípade, že prípravné práce jasne nevyjadrujú zámer autorov ustanovenia, treba sa opierať o rozsah textu, ako bol vytvorený, a dať mu zmysel, ktorý vyplýva z jeho doslovného a logického výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. júna 1961, Simon/Súdny dvor, 15/60, Zb. s. 223, 244; rozsudok Súdu pre verejnú službu z 1. decembra 2006, André/Komisia, F‑10/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑183, II‑A‑1‑755, bod 44). Výklad vyplývajúci zo znenia textu teda nemôže nahrádzať výklad opierajúci sa o faktické úvahy odvodené z určitého konkrétneho prípadu.

70 Z predchádzajúceho vyplýva, že žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení článku 2 bodu 4 rozhodnutia z 8. decembra 2006 musí byť prijatý. V dôsledku toho musí byť rozhodnutie Europolu z 1. októbra 2007 zrušené bez toho, aby bolo potreba preskúmať ďalšie žalobné dôvody, ktoré uviedol žalobca.

71 Na základe článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

72 Keďže Europol nemal úspech vo svojich dôvodoch a žalobca navrhol zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať Europol na náhradu všetkých trov konania.

1. Rozhodnutie Európskeho policajného úradu (Europol) z 10. októbra 2007, zamietajúce účasť pána Möllinga na výberovom konaní organizovaným s cieľom obsadiť miesto prvého úradníka („first officer“) na protidrogovom oddelení Europolu, sa zrušuje.

Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Európskej únie sú k dispozícii na internetovej stránke www.curia.europa.eu