Uznesenie Súdneho dvora (siedma komora) zo 6. októbra 2010 – Sáez Sánchez a Rueda Vargas/Junta de Andalucia a i.

(vec C‑563/08)

„Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku – Článok 49 ZFEÚ – Sloboda usadiť sa – Verejné zdravie – Lekárne – Blízkosť – Zásobovanie obyvateľstva liekmi – Povolenie na prevádzkovanie – Územné rozmiestnenie lekární – Zavedenie obmedzení založených na hustote obyvateľstva – Minimálna vzdialenosť medzi lekárňami“

Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Vnútroštátna právna úprava vyžadujúca predchádzajúce správne povolenie na otvorenie nových lekární v určitom regióne (článok 49 ZFEÚ) (pozri body 14 – 34 a výrok)

Predmet

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Juzgado Contencioso Administrativo de Granada – Výklad článku 43 ES – Právna úprava stanovujúca podmienky pre zriaďovanie lekární – Obmedzenia v závislosti od počtu obyvateľov a potreby zachovania minimálnej vzdialenosti medzi lekárňami

Výrok

Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akej sa týka vec sama, ktorá stanovuje obmedzenia na vydávanie povolení na zriadenie lekární, pričom z nej vyplýva, že:

–        v každej lekárenskej oblasti možno v zásade zriadiť len jednu lekáreň na 2 800 obyvateľov,

–        ďalšiu lekáreň je možné zriadiť len v prípade prekročenia uvedenej hranice, pričom takáto lekáreň môže byť vytvorená pre skupinu obyvateľstva, ktorej počet je vyšší ako 2 000, a

–        každá lekáreň musí dodržiavať pravidlo minimálnej vzdialenosti od existujúcich lekární, pričom vo všeobecnosti ide o vzdialenosť 250 metrov.

Článok 49 ZFEÚ však takejto vnútroštátnej právnej úprave bráni v prípade, že základné pravidlá 2 800 obyvateľov alebo 250 metrov bránia tomu, aby bol v akejkoľvek geografickej oblasti, ktorá má osobitné demografické vlastnosti, zriadený dostatočný počet lekární, ktoré by mohli zabezpečiť primerané lekárenské služby, pričom je úlohou vnútroštátneho súdu, aby túto skutočnosť overil.