|
7.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 55/10 |
Odvolanie podané 12. decembra 2008: Agrar-Invest-Tatschl GmbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 8. októbra 2008 vo veci T-51/07, Agrar-Invest-Tatschl GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev
(Vec C-552/08 P)
(2009/C 55/16)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Agrar-Invest-Tatschl GmbH (v zastúpení: U. Schrömbges a O. Wenzlaff, Rechtsanwälte)
Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľky
|
— |
zrušiť napadnutý rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 8. októbra 2008 vo veci T-51/07, Agrar-Invest-Tatschl GmbH/Komisia, |
|
— |
zrušiť článok 1 ods. 2 a článok 1 ods. 3 rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev K(2006) 5789 v konečnom znení (REC 05/05) zo 4. decembra 2006, v súlade s bodom 1 návrhov žaloby z 22. februára 2007 podanej v konaní pred Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo veci T-51/07. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Toto odvolanie smeruje proti rozsudku Súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu odvolateľky podanú proti rozhodnutiu Komisie K(2006) 5789 zo 4. decembra 2006 o dodatočnom zapísaní do účtovnej evidencie dovozného cla dlhovaného odvolateľkou za dovoz cukru z Chorvátska.
Súd odôvodnil zamietnutie žaloby odvolateľky neexistenciou dobrej viery, ktorá je jednou zo štyroch kumulatívnych podmienok odpustenia dodatočného zapísania dovozného cla do účtovnej evidencie. Súd uviedol, že podľa článku 220 ods. 2 písm. b) piateho pododseku nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len „CKS“) nemôže osoba povinná zaplatiť clo uplatniť svoju dobrú vieru, ak Európska komisia, tak ako v danom prípade, vydala oznámenie pre dovozcov v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, v ktorom sa uvádzalo, že existujú dôvody na pochybnosti týkajúce sa správneho používania preferenčného systému prijímateľskou krajinou. Nezáleží ani na tom, že odvolateľka bola v súvislosti s dodatočným potvrdením pravosti a správnosti sprievodného osvedčenia v dobrej viere, pretože pri vykonávaní dovozov v dobrej viere v každom prípade nebola.
Odvolateľka opiera svoj opravný prostriedok o nesprávny výklad článku 220 ods. 2 písm. b) piateho pododseku CKS Súdom prvého stupňa. Výklad Súdu je zaťažený právnym omylom tým, že pripisuje oznámeniu Komisie v Úradnom vestníku o pochybnostiach o správnom používaní preferenčného režimu prijímateľskou krajinou účinky vylučujúce dobrú vieru dokonca aj vtedy, keď boli sporné osvedčenia na preferenčné účely, po zverejnení varovného oznámenia, podrobené dodatočnej kontrole, pri ktorej bola potvrdená pravosť a správnosť týchto osvedčení tak, ako tomu bolo v danom prípade.
Súd prvého stupňa opomenul skutočnosť, že účinky varovného oznámenia, ktoré sú stanovené v článku 220 ods. 2 písm. b) piatom pododseku CKS, sú obmedzené zásadou uznávania informácií colných orgánov tretích štátov v rámci systému správnej spolupráce. Pri danom ustanovení CKS ide o zákonnú fikciu nedostatku dobrej viery, ktorá je vyvrátiteľná, a to, tak ako v danom prípade, práve vykonaním dodatočnej kontroly. Dobrá viera odvolateľky bola teda dodatočným potvrdením pravosti a správnosti sprievodných osvedčení znova obnovená, to znamená, že odvolateľka mohla mať dôveru v to, že odôvodnené pochybnosti, na základe ktorých bolo zverejnené varovné oznámenie Komisie, boli v rámci dodatočnej kontroly vylúčené. Dobrá viera žalobkyne sa teda nezakladá na riadnom vystavení sporných sprievodných osvedčení chorvátskymi colnými orgánmi, ale na riadnej kontrole týchto sprievodných osvedčení colnými orgánmi na základe pochybností o ich riadnom vystavení, ktoré boli zverejnené vo varovnom oznámení Komisie.