Žaloba podaná 6. októbra 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-442/08)

(2009/C 6/17)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: A. Caeiros a B. Kotschy, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Od roku 1994 boli motorové vozidlá z Maďarska v rámci Európskeho dohovoru medzi ES a Maďarskom upravujúceho colné zvýhodnenie dovážané do Nemecka. V oznámení v rámci vzájomnej pomoci medzi príslušnými orgánmi z 26. júna 1998 informovala koordinačná jednotka Komisie v Európskom úrade pre boj proti podvodom (ďalej len OLAF) členské štáty o tom, že maďarské orgány po ukončení svojich dodatočných preskúmaní vyhlásili vyhlásenie o pôvode v prípade 58 006 vozidiel (z toho pre Nemecko 19 123 vozidiel) za neplatné. Listom, ktorý bol zaslaný nemeckým orgánom v anglickom znení 13. júla 1998 a v nemeckom preklade 18. augusta 1998, zaslal OLAF podklady a údaje patriace k tomuto oznámeniu v rámci vzájomnej pomoci medzi príslušnými orgánmi, medzi inými aj list z 26. mája 1998, v ktorom maďarské orgány informovali OLAF o výsledkoch dodatočného preskúmania a okrem toho sa v ňom odkazuje na skutočnosť, že maďarský výrobca podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu maďarského orgánu na maďarský súd. V ďalšom oznámení v rámci vzájomnej pomoci medzi príslušnými orgánmi z 27. októbra 1999 OLAF informoval členské štáty o výsledkoch tohto súdneho konania. Na základe rozhodnutia maďarského súdu potrebné nové posúdenie vyhlásení o pôvode v prípade 3 0771 vozidiel viedlo k tomu, že zostali naďalej stiahnuté ako neplatné.

Z výsledkov misie Komisie v Nemecku o kontrole vlastných prostriedkov a z informácií nemeckých orgánov vyplýva, že sumy colných poplatkov vo výške 408 735,53 eur za dovoz motorových vozidiel, ktorých vyhlásenie o pôvode ostalo na základe rozhodnutia maďarského súdu aj po opätovnom posúdení stiahnuté, sa premlčali. Dlžné vlastné prostriedky zodpovedajúce týmto premlčaným colným pohľadávkam mali síce nemecké orgány po výzve Komisie z 31. októbra 2005, teda po uplynutí lehoty upravenej v nariadení č. 1552/89 (resp. nariadenia č. 1150/2000) k dispozícii, orgány však odmietli zaplatiť po tomto omeškanom pripísaní vlastných prostriedkov úroky z omeškania.

Komisia sa opiera v uvedenej žalobe v podstate o dva žalobné dôvody, totiž na jednej strane o oneskorené pripísanie vlastných prostriedkov, ako aj na druhej strane o odmietnutie platby s tým spojených úrokov z omeškania. Podľa názoru Komisie boli totiž všetky členské štáty najneskôr od 18. augusta 1998 (okamih zaslania posledného jazykového znenia podkladov a údajov patriacich k oznámeniu v rámci vzájomnej pomoci medzi príslušnými orgánmi z 26. júna 1998) v stave, v ktorom bol identifikovateľný dlžník a výška dlhu, a preto boli povinné najneskôr od tohto okamihu prijať potrebné opatrenia, aby dodatočne vybrali príslušné sumy cla a určili a odviedli s nimi spojené vlastné prostriedky Spoločenstva. Pri zohľadnení primeranej lehoty troch mesiacov pre zavedenie týchto opatrení vychádzala Komisia z toho, že nečinné členské štáty musia niesť zodpovednosť za všetky sumy cla premlčané od 18. novembra 1998.

Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod Komisie, to znamená oneskorené pripísanie vlastných prostriedkov, z relevantných ustanovení nariadenia č. 1552/1989 (resp. nariadenia č. 1150/2000), ako aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že členské štáty sú povinné poskytnúť vlastné prostriedky Spoločenstva a že táto povinnosť existuje bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zapísaniu súm cla do účtovnej evidencie a nie či, resp. na to, či bola suma cla dlžníka skutočne vybraná alebo nie. V zásade vyplýva zo vzniku colného dlhu aj nárok Spoločenstva na vlastné zvyčajné prostriedky spojené s týmto colným dlhom a síce aj vtedy, keď nedošlo k zapísaniu sumy colných poplatkov do účtovnej evidencie alebo ich dodatočnému vybratiu od dlžníka v konkrétnom prípade. Okamih, keď mali byť vlastné prostriedky stanovené, je určený podľa toho, kedy boli vnútroštátne colné orgány spôsobilé vypočítať sumy cla vyplývajúcich z colného dlhu a určiť dlžníka.

Otázka, ako mali colné orgány členských štátov postupovať, keď bol dovezený tovar s vyhlásením o pôvode, ktoré boli po dodatočnom preskúmaní odvolané ako neplatné, nie je možné zodpovedať na základe práva dotknutého tretieho štátu. Keďže protokol č. 4 k Dohode o pridružení medzi ES a Maďarskom tiež neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukazovalo týmto smerom, je potrebné preskúmať iné pramene práva Spoločenstva, aby sa zistilo, čo majú členské štáty podniknúť v nadväznosti na oznámenie výsledkov dodatočného preskúmania, ktoré prinesie pochybnosti o pôvode tovaru. Článok 78 ods. 3 nariadenia č. 2913/92 predpisuje colným orgánom členských štátov prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii. Rovnakým spôsobom zaväzuje nariadenie členské štáty, aby po vzniku colného dlhu následne vykonali konanie o vybranie cla, a síce tak v prvej časti tohto konania, ktoré pozostáva zo zapísania sumy cla do účtovnej evidencie, ako aj v časti vyrubenia u dlžníka.

Podľa článku 244 nariadenia č. 2193/92 podanie odvolania nemá odkladný účinok na výkon prijatého rozhodnutia colných orgánov, okrem výnimočných prípadov. Prerušenie výkonu sa obvykle podmieňuje poskytnutím zábezpeky. Následne v prípadoch, v ktorých došlo k vzniku colného dlhu v nadväznosti na dodatočné preskúmanie, nebráni začatie konania o opravnom prostriedku colným orgánom štátu dovozu podľa názoru Komisie, aby dodatočne vybrali sumy cla. Keďže tovar už bol dovezený do Spoločenstva a súdne konanie môže trvať niekoľko rokov, spôsobilo by takéto prerušenie v prípade zamietnutia opravného prostriedku podstatné sťaženie výberu colného dlhu.

Nakoniec, pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod Komisie, to znamená odmietnutie zaplatiť úroky z omeškania, z článku 11 nariadenia č. 1552/1989, resp. nariadenia č. 1150/2000, ako aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že členské štáty boli aj v prípade nevykonaného stanovenia vlastných prostriedkov povinné úroky z omeškania zaplatiť. V prejednávanom prípade malo dôjsť k pripísaniu sporných súm vlastných prostriedkov na účet najneskôr dva mesiace po 18. novembri 1998, prvý pracovný deň po 19. tohto mesiaca (teda 20. januára 1999). Keďže nemecké orgány vykonali uvedené operácie až 31. októbra 2005, je Spolková republika Nemecko v omeškaní a musí preto zaplatiť úroky z omeškania.

(1)  Ú. v. ES L 155, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169.