15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 209/30

—

vyhlásiť, že Talianska republika si

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2241/87 (1) a z článku 2 ods. 1 a článku 31 ods. 1 a 2 nariadenia (EHS) č. 2847/93 (2),

—

zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

1.

Talianska rybárska flotila systematicky a vo veľkom rozsahu porušovala zákaz držby na palube a použitia unášaných sietí s dĺžkou presahujúcou 2,5 km, a to od jeho zavedenia v roku 1992 a od roku 2001 zákaz držby na palube a použitia akýchkoľvek unášaných sietí.

2.

Podľa Komisie dôležitosť a závažnosť tejto skutočnosti možno priamo pripísať neúčinnosti talianskeho systému kontroly rešpektovania tohto zákazu a neprimeranosti sankcií stanovených talianskym právnym poriadkom pre prípad jeho porušenia.

3.

V tomto ohľade Komisia poukazuje na to, že dohľad nad použitím unášaných sietí vykonáva mnoho vzájomne si konkurujúcich orgánov, že táto úloha je vedľajšou vo vzťahu k ich iným úlohám a že neexistuje žiadna koordinácia. Nedostatok ľudských zdrojov, času a nevyhnutných prostriedkov im taktiež bráni v uskutočnení účinných kontrol.

4.

Chýba aj primerané vytváranie programov a strategické plánovanie kontroly použitia unášaných sietí. V tomto ohľade Komisia poukazuje na to, že kontrolné činnosti by sa mali obozretne programovať v závislosti od osobitných rizikových faktorov a mali by rešpektovať úplnú, integrovanú a racionálnu stratégiu. Okrem toho by bolo potrebné ich zamerať predovšetkým na určité obdobia roku a na určité presne vymedzené regióny a miesta kontroly. Nič z toho však talianske orgány neuskutočnili.

5.

Navyše, orgány poverené kontrolou použitia sietí nazvaných spadara nemajú prístup k informáciám o polohe rybárskych lodí zhromažďovaných prostredníctvom systému satelitného určenia polohy rybárskych lodí Spoločenstva zavedeného na základe článku 3 nariadenia č. 2847/93. Z vyšetrovania Komisie navyše vyplýva, že pomerne vysoký počet rybárskych lodí ešte nie je vybavených zariadeniami na satelitné určenie polohy, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie systému. Čo sa týka zberu a informatizácie lodných denníkov, prehlásení o vykládkach a záznamov o predajoch stanovených nariadením č. 2847/93 a a fortiori krížovej analýzy týchto údajov spolu s informáciami získanými systémom satelitného určenia polohy, je potrebné uviesť, že vôbec nie sú účinné.

6.

Ak sa kontrola používania sietí spadare talianskymi orgánmi zdá byť úplne nedostatočná, postihovanie porušení ustanovení Spoločenstva týkajúcich sa držby a použitia týchto sietí nie je oveľa účinnejšie.

7.

V tejto súvislosti Komisia po prvé poukazuje na to, že talianska právna úprava v oblasti sankcií, v rozpore s článkom 9a nariadenia č. 3094/86 (3) a ustanoveniami, ktoré prebrali a rozšírili jeho obsah, v podstate zakazuje len použitie alebo pokus o použitie unášaných sietí, a nie ich samotnú držbu na lodi.

8.

Po druhé, ak dôjde k skutočnému zisteniu porušenia zákazu použitia unášaných sietí, miestne kontrolné orgány o ňom pravidelne neinformujú príslušné orgány, a to predovšetkých z dôvodu sociálneho tlaku, pričom v každom prípade toto porušenie nie je účinne stíhané a postihované. Počet a dôležitosť uplatňovaných sankcií totiž ostáva smiešne malý.

9.

Komisia sa domnieva, že je plne preukázané, že systém kontroly a sankcií uplatňovaný v Taliansku na účely zabezpečenia dodržania ustanovení Spoločenstva v oblasti unášaných sietí nepostačuje na zaručenie dodržania povinností uložených členským štátom článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 1 nariadenia č. 2241/87, ako aj článkom 31 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2847/93.