12.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 92/20

—

určiť, že Helénska republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti článok 19 ods. 1 notárskeho zákona (zákon č. 2830/2000), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, konkrétne z článkov 43 a 45 Zmluvy o ES, a zo smernice Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov (1),

—

zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

1.

Grécke orgány sa nazdávajú, že notárska činnosť predstavuje výnimku z uplatňovania článku 43 ES, pretože sa na ňu vzťahuje článok 45 ES. Odvolávajú sa na to, že notár má charakter štátneho úradníka, ktorý použitím štátnej pečiatky dáva notárskej listine väčšiu dôkaznú a vykonávaciu hodnotu, ktorá je podobná s hodnotou súdneho rozhodnutia; charakter notára ako súdneho úradníka; jeho funkciu ako právny poradca a ďalšiu sériu činností. Taktiež sa odvolávajú na územný princíp, ktorý nepovoľuje gréckemu notárovi usadiť sa na inom území.

2.

Komisia sa nazdáva, že článok 43 ES predstavuje jedno zo základných ustanovení, na ktorých je založené Spoločenstvo, a uplatňuje sa priamo v členských štátoch po uplynutí lehoty na prebratie. Jeho cieľom je zabezpečiť všetkým občanom členských štátov, ktorí sa usadia v inom členskom štáte, a to dokonca aj ak ide o druhé miesto pobytu, aby s nimi bolo pri výkone slobodného povolania zaobchádzané rovnako ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti, ktorú by mohli stanovovať vnútroštátne právne predpisy.

3.

Výnimka zo slobody usadenia sa stanovená v prvom odseku článku 45 ES sa musí obmedziť na činnosti, ktoré obnášajú „priamu a špecifickú účasť na výkone štátnej moci“. Podľa názoru Komisie žiadna z právomocí alebo činností, na ktoré sa odvolávajú grécke orgány, nepredstavuje priamu a špecifickú účasť na výkone štátnej moci v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, a v žiadnom prípade nemôže odôvodniť požiadavku štátnej príslušnosti.

4.

Súdny dvor sa nazdáva, že kritérium „priamej a špecifickej účasti“ sa neuplatňuje na pomocné a prípravné úlohy pri výkone povinností verejného orgánu, ktorý prijíma konečné rozhodnutie. Taktiež Súdny dvor pri preskúmaní úpravy bezpečnostných firiem stanovil, že na to, aby existovala priama a špecifická účasť na výkone štátnej moci, musia mať dotknuté osoby „právomoci na presadzovanie práva“ (2), čo zjavne nie je tento prípad.

5.

Ako vyplýva z analýzy judikatúry Súdneho dvora, výkon štátnej moci sa nesmie zameniť so samotnou činnosťou, ktorá sa vykonáva vo verejnom záujme. Samotná skutočnosť, že jednotlivec alebo podnik musia do určitej miery konať vo verejnom záujme, nepostačuje na to, aby bola jej činnosť považovaná za výkon štátnej moci.

6.

Podľa Komisie smernica 89/48 sa vzťahuje na povolanie notára, pokiaľ ide o regulované povolanie, a nie je možné ju neuplatniť na základe tvrdenia, že notárom bol zverený výkon zvrchovanosti z nasledujúcich dôvodov: