1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Vzťah k dohovorom týkajúcim sa osobitnej oblasti – Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave
(Nariadenie Rady č. 44/2001, odôvodnenia č. 6, 11, 12 a 15 až 17 a článok 71)
2. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Medzinárodný dohovor nezaväzujúci Spoločenstvo – Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave
(Článok 267 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 44/2001, článok 71)
1. Článok 71 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlá o súdnej právomoci, uznávaní a výkone stanovené dohovorom v osobitnej veci, ako sú pravidlo prekážky začatého konania uvedené v článku 31 ods. 2 dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), podpísaného 19. mája 1956 v Ženeve, zmeneného a doplneného protokolom podpísaným 5. júla 1978 v Ženeve, a pravidlo týkajúce sa vykonateľnosti uvedené v článku 31 ods. 3 tohto dohovoru, sa uplatnia pod podmienkou, že vykazujú vysokú úroveň predvídateľnosti, uľahčujú riadny výkon spravodlivosti, umožňujú minimalizovať riziko súbežných konaní a zaisťujú voľný pohyb rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach a vzájomnú dôveru vo výkon súdnictva v rámci Únie ( favor executionis ) za podmienok, ktoré sú prinajmenšom rovnako priaznivé ako podmienky stanovené uvedeným nariadením.
Hoci je totiž cieľom článku 71 nariadenia č. 44/2001 dodržiavanie pravidiel, ktoré boli stanovené osobitným dohovorom z dôvodu zvláštnosti osobitnej veci, nič to nemení na skutočnosti, že uplatnením takýchto pravidiel nemôžu byť dotknuté vyššie uvedené zásady, na ktorých je založená súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach v rámci Únie a ktorých dodržiavanie je nevyhnutné na riadne fungovanie vnútorného trhu, ktoré predstavuje samotný účel nariadenia č. 44/2001. Článok 71 tohto nariadenia nemôže mať totiž rozsah, ktorý by bol v rozpore so zásadami, na ktorých je založená právna úprava, ktorej je súčasťou. Preto v takej oblasti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, ako je cestná nákladná doprava, uplatnenie ustanovení takého osobitného dohovoru, ako je CMR, nemôže nastať, pokiaľ vedie k výsledkom, ktoré budú na dosiahnutie riadneho fungovania vnútorného trhu menej priaznivé než výsledky, ku ktorým vedú ustanovenia uvedeného nariadenia.
(pozri body 48 – 51, 56, bod 1 výroku)
2. Súdny dvor nemá právomoc vykladať článok 31 dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), podpísaného 19. mája 1956 v Ženeve, zmeneného a doplneného protokolom podpísaným 5. júla 1978 v Ženeve. Súdny dvor má totiž právomoc taký dohovor vykladať len v rozsahu, v akom Únia prebrala právomoci pôvodne vykonávané členskými štátmi v oblasti uplatňovania medzinárodného dohovoru, ktorý nebol uzatvorený Úniou, a v akom v dôsledku toho ustanovenia tohto dohovoru Úniu zaväzujú. Nemožno však tvrdiť, že Úniu zaväzujú pravidlá o súdnej právomoci, uznávaní a výkone stanovené CMR. Naopak, z výkladu článku 71 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vyplýva, že v rámci Únie možno tieto pravidlá použiť len vtedy, ak sú dodržané zásady, na ktorých je založené toto nariadenie.
(pozri body 62, 63, bod 2 výroku)