Vec C-165/08

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Poľskej republike

„Geneticky modifikované organizmy — Osivo — Zákaz uvádzania na trh — Zákaz zápisu do vnútroštátneho katalógu odrôd — Smernice 2001/18/ES a 2002/53/ES — Odvolávanie sa na dôvody etického a náboženského charakteru — Dôkazné bremeno“

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2009   I ‐ 6846

Abstrakt rozsudku

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania – Návrh na začatie konania

   (Článok 226 ES)

2. Životné prostredie – Zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov – Smernica 2001/18 – Spoločný katalóg odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov – Smernica 2002/53

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18, články 22 a 23; smernica Rady 2002/53, článok 4 ods. 4, článok 16 ods. 1 a 2 a článok 17)

1.  V prípade ak je žaloba podávaná na základe článku 226 ES, musí uvádzať žalobné dôvody koherentným a presným spôsobom, aby umožnili členskému štátu a Súdnemu dvoru správne pochopiť rozsah vytýkaného porušenia práva Spoločenstva, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohol uvedený štát vhodne uplatniť svoje dôvody obrany a aby mohol Súdny dvor preveriť existenciu namietaného nesplnenia povinnosti.

   Tak to nie je v prípade, keď sa Komisia podrobnejšie sústreďuje len na niektoré články smernice, čo potom uzatvára tým, že sporné vnútroštátne ustanovenia nie sú zlučiteľné so systémom voľného pohybu zavedeným uvedenou smernicou ako celkom a najmä uvedenými článkami tejto smernice. Z toho vyplýva, že žaloba je prípustná, len pokiaľ ide o nesplnenie povinností uvádzaných v uvedených článkoch, ale nie pokiaľ ide o domáhanie sa určenia, že tá istá smernica bola porušená ako celok.

   (pozri body 43, 46, 48)

2.  Členský štát si tým, že zakáže voľný pohyb osiva geneticky modifikovaných odrôd, ako aj zápis geneticky modifikovaných odrôd do vnútroštátneho katalógu odrôd, nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 22 a 23 smernice 2001/18 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice 90/220, ako aj z článku 4 ods. 4 a článku 16 smernice 2002/53 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov.

   Pokiaľ ide o smernicu 2001/18, jej články 22 a 23 ukladajú členským štátom povinnosť, že nesmú zakázať, obmedziť alebo brániť uvádzaniu na trh geneticky modifikovaných organizmov (GMO) ako výrobkov, alebo vo výrobkoch, ktoré spĺňajú požiadavky uvedenej smernice, s výnimkou prípadu, keď sa môžu členské štáty pri dodržaní presných podmienok, ktoré v tejto súvislosti stanovuje druhé z týchto ustanovení, odvolávať na možnosť prijať ochranné opatrenia, ktoré táto smernica predpokladá. Aj jednostranné vnútroštátne opatrenie stanovujúce všeobecný zákaz obchodovania s osivom GMO zjavne porušuje ustanovenia uvedených článkov 22 a 23.

   Takýto všeobecný zákaz tiež zjavne porušuje článok 16 ods. 1 smernice 2002/53, ktorý členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, že osivo odrôd registrovaných v súlade s uvedenou smernicou nebude podliehať žiadnym obchodným obmedzeniam súvisiacim s odrodou okrem prípadov výnimiek neuplatňovaných v prejednávanej veci, ktoré sú uvedené v odseku 2 toho istého článku. V tejto súvislosti je nepochybné, že určitý počet odrôd, ktoré boli registrované v súlade s uvedenou smernicou a ktoré sa odvtedy nachádzajú v spoločnom katalógu uvedenom v článku 17 poslednej uvedenej smernice, sú geneticky modifikované odrody.

   Okrem toho najmä z článku 4 ods. 4 smernice 2002/53 vyplýva, že zápis geneticky modifikovaných odrôd do vnútroštátneho katalógu odrôd nemôže byť predmetom takého opatrenia všeobecného zákazu. Najmä z uvedeného článku 4 ods. 4 totiž vyplýva, že prípadné odmietnutie vykonania zápisu určitej odrody do uvedeného vnútroštátneho katalógu iba na základe skutočnosti, že bola geneticky modifikovaná, je odôvodnené, len ak neboli prijaté všetky potrebné opatrenia, aby sa zabránilo vplyvu nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie, čo nemôže byť najmä prípad, keď určitá odroda bola povolená na základe ustanovení smernice 2001/18.

   (pozri body 61 — 64, bod 1 výroku)