Spojené veci C-22/08 a C-23/08

Athanasios Vatsouras, Josif Koupatantze

proti

Arbeitsgemeinschaft (ARGE) Nürnberg 900

(návrhy na prejudiciálne konanie podané Sozialgericht Nürnberg)

„Európske občianstvo — Voľný pohyb osôb — Články 12 ES a 39 ES — Smernica 2004/38/ES — Článok 24 ods. 2 — Posúdenie platnosti — Štátni príslušníci členského štátu — Výkon povolania v inom členskom štáte — Výška odmeny a dĺžka činnosti — Zachovanie postavenia ‚pracovníka‘ — Nárok na poberanie dávok pre uchádzačov o zamestnanie“

Návrhy prednesené 12. marca 2009 — generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer   I ‐ 4588

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 4. júna 2009   I ‐ 4609

Abstrakt rozsudku

1. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Pojem – Existencia pracovnoprávneho vzťahu – Výkon skutočnej a účinnej činnosti

   (Článok 39 ES)

2. Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 2004/38 – Výnimka zo zásady rovnosti zaobchádzania s občanmi Únie

   (Článok 39 ods. 2 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 24 ods. 2)

3. Právo Spoločenstva – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia na základe štátnej príslušnosti – Zákaz – Pôsobnosť

   (Článok 39 ES)

1.  Bez ohľadu na obmedzenú výšku odmeny a krátke trvanie profesijnej činnosti, akou je profesijná činnosť drobného rozsahu vykonávaná krátko a ktorá je nedostatočná na zabezpečenie živobytia jej vykonávateľa, alebo činnosť, ktorá trvala len niečo vyše mesiaca, nemožno vylúčiť, že táto profesijná činnosť môže byť na základe celkového posúdenia dotknutého pracovnoprávneho vzťahu považovaná vnútroštátnymi orgánmi za skutočnú a efektívnu, ktorá tým dovoľuje priznať osobe, ktorá ju vykonáva, postavenie „pracovníka“ v zmysle článku 39 ES.

   V tejto súvislosti má pojem „pracovník“ v zmysle článku 39 ES význam na úrovni Spoločenstva a nemá byť vykladaný zužujúco. Za „pracovníka“ je potrebné považovať každého, kto vykonáva skutočné a efektívne činnosti, s výnimkou činností, ktoré sú tak obmedzené, že sa javia ako čisto okrajové a vedľajšie. Charakteristickou črtou pracovnoprávneho vzťahu je, že jedna osoba vykonáva činnosti v určitom čase v prospech inej osoby a pod jej vedením, za čo dostáva odmenu.

   (pozri body 25, 26, 30)

2.  Pokiaľ ide o právo štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí si hľadajú zamestnanie v inom členskom štáte, výnimku zo zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá sa vzťahuje na občanov Únie, ktorí majú bydlisko na území hostiteľského členského štátu a nie sú pracovníkmi, samostatne zárobkovo činnými osobami, osobami, ktoré si zachovávajú takýto štatút alebo ich rodinnými príslušníkmi, a ktorá je stanovená článkom 24 ods. 2 smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie č. 1612/68 a ruší smernice 64/221, 68/360, 72/194, 73/148, 75/34, 75/35, 90/364, 90/365 a 93/96, podľa ktorého nie je hostiteľský členský štát povinný priznať nárok na dávky sociálnej pomoci najmä uchádzačom o zamestnanie počas dlhšieho obdobia, v priebehu ktorého majú právo na pobyt v tomto štáte, je potrebné vykladať v súlade s článkom 39 ods. 2 ES.

   V tejto súvislosti štátni príslušníci členských štátov hľadajúci si prácu v inom členskom štáte, ktorí preukázali skutočnú väzbu s trhom práce tohto štátu, sa na účely poskytnutia finančnej dávky určenej na uľahčenie prístupu na trh práce môžu odvolávať na článok 39 ods. 2 ES. Je úlohou príslušných vnútroštátnych orgánov a prípadne vnútroštátnych súdov, aby nielen určili existenciu skutočnej väzby s trhom práce, ale aby tiež analyzovali základné znaky uvedenej dávky, najmä jej účel a podmienky poskytnutia. Cieľ poskytovanej dávky treba preskúmať s ohľadom na jej výsledky a nie na formálnu štruktúru plnenia. Za „dávky sociálnej pomoci“ v zmysle článku 24 ods. 2 smernice 2004/38 teda nemožno považovať finančné dávky, ktoré sú nezávisle od svojej kvalifikácie vo vnútroštátnom práve určené na to, aby uľahčili prístup na trh práce.

   (pozri body 34, 35, 40 — 42, 44 — 46, bod 1 výroku)

3.  Článku 12 ES neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje štátnych príslušníkov členských štátov z poberania dávok sociálnej pomoci priznaných štátnym príslušníkom tretích krajín.

   Článok 12 prvý odsek ES totiž zakazuje v rámci pôsobnosti Zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej ustanovenia, akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. Toto ustanovenie sa týka situácií, ktoré patria do pôsobnosti práva Spoločenstva a v ktorých sa so štátnym príslušníkom členského štátu zaobchádza diskriminujúco v porovnaní s príslušníkmi iného členského štátu len na základe jeho štátnej príslušnosti, a nemôže sa uplatniť v prípade prípadného rozdielneho zaobchádzania medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov a štátnymi príslušníkmi tretích krajín.

   (pozri body 51 — 53, bod 2 výroku)