1. 

V krátkosti, toto odvolanie ( 2 ) sa týka čínskeho vývozcu preverovaného v rámci antidumpingového konania, ktorého žiadosť o rovnaké posudzovanie jeho bežných cien, ako cien, ktoré uplatňuje vývozca podnikajúci v trhovom hospodárstve, Komisia najskôr zamietla, neskôr ju prehodnotila s priaznivejším výsledkom a nakoniec ju neočakávane s konečnou platnosťou zamietla.

2. 

Pred Súdom prvého stupňa vývozca tvrdil, že Komisia i) sa nesprávne domnievala, že nemôže zmeniť svoje pôvodné posúdenie a že ii) mu neposkytla dostatočnú lehotu na vyjadrenie sa ku konečnému posúdeniu.

3. 

Súd vyhlásil, že i) poznámka Komisie týkajúca sa nemožnosti znovu posúdiť pôvodný skutkový stav má len incidenčnú povahu; z toho dôvodu ii) aj keby bola vývozcovi poskytnutá dostatočná lehota na vyjadrenie, uvedené vyjadrenie by sa mohlo týkať len incidenčnej poznámky a nie vecných dôvodov zamietnutia žiadosti, a teda právo vývozcu na obranu nebolo dotknuté.

4. 

Vývozca v tomto odvolaní tvrdí, že záver týkajúci sa dôvodov uvedených Komisiou zjavne vychádza z nesprávneho výkladu dôkazov a v prípade poskytnutia dostatočnej lehoty tak mohol podať relevantné vyjadrenie.

5. 

Súdny dvor bude musieť predovšetkým určiť, či „došlo k skresleniu dôkazov“ Súdom prvého stupňa. Súdny dvor, s výnimkou tohto prípadu, nemá v zásade právomoc rozhodovať o hodnote, ktorú treba priznať predloženým dôkazom ( 3 ). Tvrdenia týkajúce sa neposkytnutia dostatočnej lehoty na vyjadrenie bude môcť preskúmať, len ak by došlo k takémuto skresleniu dôkazov.

6.

Ochrana výrobných odvetví Spoločenstva pred dumpingovými dovozmi je upravená najmä nariadením Rady č. 384/96 ( 4 ) (ďalej len „základné nariadenie“).

7.

Podľa článku 1 ods. 1 a 2 tohto nariadenia sa antidumpingové clo môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Spoločenstve spôsobuje ujmu. Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do Spoločenstva nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, stanovená pre vyvážajúcu krajinu.

8.

Článok 5 ods. 1 stanovuje, že šetrenie s cieľom určenia existencie, miery a vplyvu údajného dumpingu sa začne na základe písomného podnetu podaného v mene výrobného odvetvia Spoločenstva. Článok 6 upravuje postup týkajúci sa prešetrovania, kým články 2 až 4 stanovujú v zásade použiteľné kritériá.

9.

Článok 2 sa týka vymedzenia dumpingu a stanovuje pravidlá týkajúce sa určenia normálnej hodnoty (časť A, ods. 1 až 7) a vývoznej ceny (časť B, ods. 8 a 9), ktoré treba porovnať (časť C, ods. 10) na stanovenie dumpingového rozpätia (časť D, ods. 11 a 12). V prejednávanej veci je relevantná len časť A.

10.

Článok 2 ods. 1 prvý pododsek stanovuje, že normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi vo vyvážajúcej krajine. Táto sa určuje podľa pravidiel stanovených v nasledujúcich odsekoch 1 až 6 vzťahujúcich sa na podniky pôsobiace v trhovom hospodárstve.

11.

Pokiaľ ide o ostatné podniky, článok 2 ods. 7 písm. a) prvý pododsek uvádza: „v prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane Spoločenstva, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe, vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo bežne platenej v Spoločenstve za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.“

12.

Článok 2 ods. 7 písm. b) však stanovuje, že pri antidumpingových prešetrovaniach, ktoré sa týkajú dovozov z krajín, medzi ktoré patrí okrem iných Čínska ľudová republika (ktorá sa považuje za krajinu bez trhového hospodárstva), „sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu, a v súlade s kritériami a postupmi ustanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku, podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú ustanovené v písmene a)“.

13.

Článok 2 ods. 7 písm. c), ktorý bol rozhodujúcim pre stanovenie toho, či v prejednávanej veci bolo možné vývozcovi priznať štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve (tzv. „market economy treatment“, ďalej len „MET“) vymenováva viacero kritérií, ktoré na účely priznania uvedeného postavenia vývozcovi musia byť všetky splnené. Medzi týmito kritériami, druhá zarážka prvého pododseku vyššie uvedeného ustanovenia stanovuje, že firmy musia mať „jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovníckymi normami a ktoré sa používajú na všetky účely“ ( 5 ).

14.

Článok 2 ods. 7 posledný pododsek uvádza: „Určenie, či výrobca spĺňa vyššie uvedené kritériá, sa prijme do troch mesiacov od začatia prešetrovania na základe osobitných konzultácií Poradného výboru a potom, ako výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Toto určenie zostane v platnosti až do konca prešetrovania.“ ( 6 )

15.

V rozsudku Nanjing Metalink ( 7 ) súd uviedol, že „cieľom tohto ustanovenia je najmä zabezpečiť, aby o tejto otázke [priznania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve] nebolo rozhodnuté v závislosti od jej vplyvu na výpočet dumpingovej marže“. Ďalej uviedol, že „je potrebné poslednú vetu článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia vykladať v tom zmysle, že zakazuje inštitúciám prehodnocovať dôkazy, ktorými disponovali v rámci pôvodného určovania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Toto ustanovenie však v žiadnom prípade neodporuje tomu, aby sa priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve nezachovalo, pokiaľ v dôsledku zmeny skutkových okolností, na základe ktorých bol tento štatút priznaný, nemožno dospieť k zisteniu, že predmetný výrobca vykonáva svoju činnosť v podmienkach trhového hospodárstva.“ ( 8 )

16.

Komisia môže v priebehu prešetrovania v súlade s článkom 7 ukladať dočasné clá. Len vtedy, ak skutočnosti tak, ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujmy Spoločenstva si súčasne vyžadujú intervenciu, Rada na základe návrhu predloženého Komisiou najneskôr jeden mesiac pred uplynutím dočasných ciel a po konzultácii s poradným výborom uloží konečné antidumpingové clo (článok 9 ods. 4). Celé prešetrovanie sa v prípade uloženia konečného cla skončí, v každom prípade, do pätnástich mesiacov od jeho začatia (článok 6 ods. 9).

17.

Posledným relevantným ustanovením je ustanovenie článku 20 ods. 4 a 5. Článok 20 stanovuje, že strany dotknuté prešetrovaním môžu požiadať Komisiu o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach, na základe ktorých boli uložené prechodné opatrenia (ods. 1), ako aj o „konečné poskytnutie informácií“ o skutočnostiach, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení (ods. 2). Odseky 4 a 5 článku 20 znejú takto:

„4.   Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomnou formou. Pri zohľadnení ochrany dôverných informácií sa poskytne čo najskôr, zvyčajne do jedného mesiaca pred konečným rozhodnutím alebo predložením návrhu na konečné opatrenie Komisiou podľa článku 9. Ak nie je Komisia schopná poskytnúť určité informácie alebo dôvody v stanovenej lehote, urobí tak, len čo to bude možné. Poskytnutím informácií nie je dotknuté následné rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia alebo Rada, ale ak takéto rozhodnutie vychádza z iných skutočností a dôvodov, tieto budú poskytnuté čo najskôr.

5.   Námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak sú doručené v lehote stanovenej Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, a to s prihliadnutím na naliehavosť záležitosti.“

18.

Skutkové okolnosti sú popísané v bodoch 4 až 23 napadnutého rozsudku. V nasledujúcich bodoch zhrniem tieto skutkové okolnosti a uvediem odkazy a citácie niektorých dokumentov predložených súdu, ktoré boli uvádzané v rámci odvolania.

19. 19.

Dňa 4. februára 2006 Komisia začala prešetrovanie dovozu žehliacich dosiek, vrátane žehliacich dosiek vyrobených a vyvezených spoločnosťou Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware Co. Ltd (ďalej len „Yongjian“) so sídlom vo Foshan v Čínskej ľudovej republike.

20.

Dňa 23. februára 2006 podala Yongjian žiadosť o udelenie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Potom, čo Komisia vykonala niekoľko preverovaní, informovala ju listom z , že podľa nej nespĺňa kritérium upravené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku druhej zarážke základného nariadenia, pretože účtovné dokumenty Yongjian ako aj audítorské správy nie sú v súlade s požiadavkami medzinárodných účtovných noriem. K ďalšej výmene korešpondencie došlo v septembri 2006, no Komisia naďalej trvala na svojom stanovisku.

21.

Komisia potom prijala nariadenie (ES) č. 1620/2006 ( 9 ), ktoré potvrdilo zamietnutie žiadosti Yongjian o štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve a uložilo dočasné clo vo výške 18,1% na dovoz žehliacich dosiek vyrábaných touto spoločnosťou.

22.

Yongjian naďalej predkladala pripomienky a štatistiky na podporu svojej žiadosti o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. V bode 13 napadnutého rozsudku sa ďalej uvádza:

„Komisia listom z 20. februára 2007 doručila žalobcovi konečný všeobecný informačný dokument a osobitný informačný dokument. V prvom dokumente Komisia oznámila svoj úmysel priznať žalobcovi štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve[ ( 10 )]. Komisia totiž usúdila, že na jednej strane nedostatky v účtovných postupoch, ktoré vyšli najavo v štádiu predbežných opatrení, nemali významný vplyv na finančné výsledky zapísané v účtoch, a že na druhej strane nedostatočná povaha účtov, po prvé, nespôsobovala problém v súvislosti s informáciami týkajúcimi sa exportného predaja, keďže Komisia už akceptovala tieto údaje v čase, keď mala možnosť preveriť ich dôveryhodnosť, a, po druhé, nebola určujúca pri vnútroštátnych predajoch, keďže neboli dostatočne významné na to, aby mohli byť reprezentatívne. Komisia preto uviedla, že za týchto podmienok treba normálnu hodnotu určiť na základe výrobných nákladov a že náklady na oceľ sú jej podstatným prvkom. V tejto súvislosti Komisia usúdila, že oficiálne čínske štatistické údaje týkajúce sa dovozu ocele, predložené v priebehu správneho konania, potvrdzujú dôveryhodnosť účtovných údajov podniku týkajúcich sa nákladov na oceľ a umožňujú tak výpočet normálnej hodnoty na základe hodnoty vytvorenej v Číne.“

23.

Z konečného všeobecného informačného dokumentu teda vyplývalo, že clo na dovoz žehliacich dosiek vyrábaných spoločnosťou Yongjian je vo výške 0%.

24.

V marci 2007 Komisia dostala pripomienky sťažovateľov, ktorí, ako vyplýva z bodu 14 napadnutého rozsudku, „na jednej strane tvrdili, že žalobca nespĺňa kritérium uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku druhej zarážke základného nariadenia a na druhej strane uviedli, že v každom prípade posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia bráni tomu, aby inštitúcie zmenili určenie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve v priebehu konania“.

25.

V dňoch 6. a poradný výbor skúmal návrh, ktorý mu doručila Komisia . V bode 15 napadnutého rozsudku sa uvádza, že: „[p]riznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve žalobcovi napadli viacerí členovia poradného výboru“.

26.

Považujem za vhodné uviesť body 13 až 18 námietok predložených v prvom stupni talianskou vládou, ktorá vstúpila do konania ako vedľajšia účastníčka ( 11 ):

27.

Faxom z 23. marca 2007 Komisia vo večerných hodinách zaslala spoločnosti Yongjian zmenený konečný všeobecný informačný dokument a zmenený osobitný informačný dokument. V týchto dokumentoch potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie o odmietnutí priznania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, čoho hlavným dôvodom bol zjavný rozpor účtovných postupov spoločnosti Yongjian s medzinárodnými účtovnými normami. Na výrobky spoločnosti Yongjian sa preto navrhlo konečné antidumpingové clo vo výške 18,1%. Komisia uviedla tvrdenia spoločnosti Yongjian uplatňované na podporu priznania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, ktoré zamietla, no o svojom skoršom zámere navrhnúť priznanie uvedeného štatútu sa nezmienila a neuviedla tak žiadne dôvody, prečo po 20. februári zmenila svoje stanovisko.

28.

Spoločnosti Yongjian bola na predloženie pripomienok alebo stanovísk pôvodne poskytnutá lehota do štvrtka 29. marca 2007 (šesť kalendárnych dní). V pondelok žalobkyňa požiadala o prístup k spisu a ten jej bol v utorok umožnený. V stredu požiadala o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok o jeden týždeň.

29.

V odpovedi z 29. marca 2007 Komisia uviedla, že Yongjian nahliadla do spisu už štyrikrát a že jediná nová informácia, ktorá doň bola vložená, sa týka zmenených informačných dokumentov. Ďalej uviedla, že tieto dokumenty „v podstate neobsahujú žiadne nové skutočnosti…, ale skôr potvrdzujú predbežné zistenia [Komisie]“ a na záver uviedla: „Dôvody uplatňované na podporu tejto žiadosti o predĺženie lehoty preto nepovažujeme za dostatočné. Výnimočne však súhlasíme s predĺžením lehoty do pondelka “. Spoločnosti Yongjian bola teda nakoniec na predloženie pripomienok alebo stanovísk poskytnutá lehota desiatich kalendárnych dní.

30.

Medzitým 23. marca 2007 Komisia doručila členom poradného výboru zmenený konečný pracovný dokument na konzultáciu. Poradný výbor tento dokument schválil po ukončení písomnej časti konania. Okrem toho Komisia doručila Rade návrh konečných opatrení založený na zmenenom konečnom všeobecnom informačnom dokumente.

31.

Dňa 2. apríla 2007 Yongjian predložila svoje pripomienky a spochybnila záver Komisie, podľa ktorého nespĺňala podmienky vyžadované na udelenie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve a požiadala ju, aby neprijala predpoklad sťažovateľov, podľa ktorého posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia zakazuje Komisii prehodnotiť svoje pôvodné rozhodnutie.

32.

Listom zo 4. apríla 2007 Komisia zaslala odpoveď právnemu zástupcovi Yongjian. V rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec sa v tomto liste uvádza:

„Dňa 20. februára 2007 oddelenia Komisie oznámili svoj zámer zmeniť rozhodnutie týkajúce sa štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, a teda dumpingového rozpätia a colných sadzieb vo vzťahu k trom čínskym vývozcom, vrátane Vášho klienta a vyzvali dotknutých vývozcov na predloženie pripomienok. Toto oznámenie nepredstavuje v žiadnom prípade nové rozhodnutie o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve.

Ako je jasne uvedené v zmenenom konečnom všeobecnom informačnom dokumente, Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia (pozri odôvodnenie č. 4). Komisia týmto neodoprela žiadnej zo zainteresovaných strán jej právo na predloženie riadne odôvodnených pripomienok.

V súlade s vyššie uvedenou zásadou a na základe pripomienok, ktoré v tejto súvislosti predložilo výrobné odvetvie Spoločenstva, oddelenia Komisie sa rozhodli, že nezmenia rozhodnutie o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve a že potvrdia svoje pôvodné určenie. V skutočnosti bolo s konečnou platnosťou určené, že uvedené účtovné postupy, ktoré spoločnosť používala, ako už bolo uvedené, porušili medzinárodné účtovné štandardy (IAS), pričom toto porušenie nebolo možné pokladať za nepodstatné.

Vysvetlenia poskytnuté Vašim klientom po prijatí dočasnej informácie boli posudzované spoločne s námietkami výrobného odvetvia Spoločenstva predloženými po poskytnutí konečnej informácie z 20. februára 2007 a bolo zistené, že účtovné záznamy Vášho klienta neboli preverované v súlade s IAS (medzinárodnými účtovníckymi normami), pretože sa ukázalo, že Váš klient nedodržal zásadu záväzku (v rozpore s IAS 1.25), vykonával kompenzácie (v rozpore s IAS 1.32) a transakcie uvádzal spolu namiesto ich oddeleného evidovania (v rozpore s IAS 1.13 a s IAS 1.29). K žiadnej z vyššie uvedených nesprávností nemali audítori pripomienky.

Váš klient vo svojich pripomienkach z 2. apríla 2007 naďalej opakuje rovnaké tvrdenia, predložené už pred konečnou informáciou, o účtovných anomáliách a ich súlade alebo nesúlade s normami IAS, ale ako ste si dobre vedomý, judikatúra týkajúca sa posúdenia žiadostí o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve neumožňuje nové posúdenie pôvodného skutkového stavu.

Pokiaľ ide o nové údaje o cenách ocele, ktoré predložil Váš klient po poskytnutí dočasnej informácie, poznamenávame, že táto informácia bola tiež posudzovaná spoločne s pripomienkami výrobného odvetvia Spoločenstva predloženými po poskytnutí konečnej informácie z 20. februára 2007 a bolo preukázané, že nové informácie o cenách ocele neumožňujú nové posúdenie všetkých nedostatkov zistených v účtovníctve Vášho klienta.

Keďže nové dôkazy o cenách ocele nemohli ovplyvniť rozhodnutie o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, normálna hodnota Vášho klienta mala byť stanovená v súlade s relevantnými ustanoveniami článku 2 ods. 7 základného nariadenia, teda tak, že mala byť určená na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

Pokiaľ ide o stanovenie vývoznej ceny, uvádzame, že Váš klient v rámci svojich pripomienok predložených k dočasnému a konečnému informačnému dokumentu nikdy nespochybnil základné zásady určenia, ktoré uplatňujú oddelenia Komisie pri priamych vývozoch nezávislým zákazníkom. Námietky Vášho klienta sa týkali výlučne použitého výmenného kurzu alebo technických podrobností prezentácie skupinových KČV (kontrolných čísiel výrobkov) použitých pre výpočet dumpingu vo formáte Excel (obidve tieto otázky boli zohľadnené jednak vo všeobecnom informačnom dokumente, ako aj osobitnom informačnom dokumente). Z toho logicky vyplýva, že Váš klient sa stotožnil so závermi oddelení Komisie. Na nové námietky predložené v tejto súvislosti teda nemožno prihliadať.

Článok 20 ods. 4 základného nariadenia stanovuje, že konečným poskytnutím informácií nie je dotknuté následné rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia alebo Rada, ale ak takéto rozhodnutie vychádza z iných skutočností a dôvodov, tieto budú poskytnuté čo najskôr. To bolo cieľom zmeneného konečného všeobecného informačného dokumentu z 23. marca 2007.

Žiadame Vás však, aby ste zobrali na zreteľ okolnosť, že Komisia je pripravená prehodnotiť do jedného roka štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve Vášho klienta, pokiaľ budú v tomto smere predložené dostatočné dôkazy.“

33.

Pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko, na tomto mieste by mohlo byť vhodné uviesť tvrdenia Rady predostreté v bode 23 jej vyjadrenia k žalobe predloženom v konaní na Súde prvého stupňa ( 12 ):

„Vo februári 2007 mala Komisia naozaj v úmysle zmeniť svoje stanovisko týkajúce sa MET na základe skutočností, ktoré v danom čase považovala za ‚podstatné‘. V prvom informačnom dokumente vysvetľovala, že návrh takejto zmeny by bol možný na základe prehodnotenia údajov a potvrdenia určitých dovozných cien ocele, ktoré by považovala za nové skutočnosti. Komisia teda bola pripravená prijať záver, že existuje dostatok ‚nových informácií a vysvetlení‘ odôvodňujúcich prehodnotenie prijatého rozhodnutia o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Po doručení námietok zo strany dotknutých subjektov a po porade s antidumpingovým výborom však Komisia v tomto smere zmenila názor a potvrdila pôvodne prijaté rozhodnutie, že žalobkyňa s ohľadom na článok 2 ods. 7 písm. c) druhý pododsek, a síce z dôvodu nedostatku nových dôkazov a úplne jednoznačného znenia článku 2 ods. 7 písm. c), nemá nárok na štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Komisia dospela k záveru, že podmienky nevyhnutné na zmenu pôvodne prijatého rozhodnutia, ktoré sú uvedené v rozsudku Nanjing Metalink International, neboli splnené a že je teda potrebné uplatniť základnú povinnosť stanovenú v poslednej vete článku 2 ods. 7 písm. c), ako je vyložená vo vyššie uvedenom rozsudku…“

34.

Listom z 5. apríla 2007 Yongjian požiadala Komisiu, aby navrhla Rade konečné opatrenia založené na konečnom všeobecnom informačnom dokumente z , keďže záver týkajúci sa štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve bol podľa nej založený na nesprávnom právnom posúdení.

35.

Dňa 23. apríla 2007 však Rada prijala napadnuté nariadenie ( 13 ), ktorým ukladá, okrem iného, konečné antidumpingové clo na dovoz žehliacich dosiek vyrobených spoločnosťou Yongjian vo výške 18,1%.

36.

Yongjian sa v rozsahu, v akom sa jej vyššie uvedené nariadenia týka, domáhala jeho zrušenia. Komisia, traja sťažovatelia zastupujúci výrobné odvetvie Spoločenstva ( 14 ) a Talianska republika vstúpili do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady.

37.

Yongjian uplatňovala dva žalobné dôvody: i) nesprávny výklad článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a ii) porušenie článku 20 základného nariadenia a práva na obranu.

38.

Yongjian tvrdila, že jediné vysvetlenie, ktoré Komisia poskytla v súvislosti s odôvodnením náhlej zmeny svojho stanoviska, je obsiahnuté v liste zo 4. apríla 2007, v ktorom Komisia tvrdila, že judikatúra neumožňuje nové posúdenie pôvodného skutkového stavu. (Pokiaľ by však bol skutočný dôvod iný, návrh predložený Rade by sa v rozpore s článkom 253 ES neopieral o žiadne odôvodnenie).

39.

Uvádzanou judikatúrou mohol byť jedine rozsudok Nanjing Metalink. Podľa tohto rozsudku je však účelom poslednej vety článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia zachovať objektivitu určenia štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve a zabrániť tomu, aby sa táto otázka riešila v závislosti od jej vplyvu na výpočet dumpingového rozpätia. Toto ustanovenie bráni tomu, aby inštitúcie prehodnocovali informácie, ktoré mali k dispozícii už pri pôvodnom určení štatútu, ale nebráni im odňať štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, ak by sa ukázalo, že v nadväznosti na zmeny skutkového stavu alebo na objavenie nových skutočností dotknutý podnik nezodpovedá kritériám na získanie tohto štatútu. Toto pravidlo predpokladá, že rozhodnutie o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve je prijaté pred určením normálnej hodnoty.

40.

V prejednávanej veci však Komisia riešila obidve otázky súbežne. Neexistoval teda žiadny dôvod na rozdielny prístup k otázke štatútu spoločnosti Yongjian podľa článku 2 ods. 7 písm. c) a k iným aspektom predbežného určenia, ktoré by bolo možné v priebehu prešetrovania prehodnotiť. Keďže Komisia dospela k záveru, že pôvodné určenie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve bolo z dôvodov uvedených v konečnom všeobecnom informačnom dokumente z 20. februára 2007 neopodstatnené a nevysvetlila, prečo mohli byť tieto dôvody nesprávne, mala nielen právo, ale aj povinnosť opraviť určenie tohto štatútu. Preto sa návrh konečných opatrení zakladá na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a napadnuté nariadenie je teda neplatné.

41.

Súd prvého stupňa predovšetkým zdôraznil, že z odôvodnení č. 12 až 14 napadnutého nariadenia vyplýva, že „dôvodom skutočnosti, že napadnuté nariadenie odmietlo zmeniť určenie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve uvedené v predbežnom nariadení, nebola prekážka nového posúdenia pôvodného skutkového stavu, upravená v článku 2 ods. 7 písm. c) poslednej vete základného nariadenia, ale nesúlad účtovníctva žalobcu s normami IAS a neexistencia novej okolnosti spôsobilej ovplyvniť toto posúdenie. Uvedené odmietnutie teda vychádzalo z uplatnenia hmotných kritérií článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku druhej zarážky tohto nariadenia“ ( 15 ).

42.

Ani zo zmenených informačných dokumentov nevyplýva, že odmietnutie navrhnúť udelenie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve bolo odôvodnené zákazom nového posúdenia pôvodného skutkového stavu, keďže argumentácia Komisie v tejto súvislosti vychádzala výlučne z nesúladu účtovných postupov Yongjian s normami IAS ( 16 ).

43.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že list Komisie zo 4. apríla 2007 je „[j]ediným dokumentom, v ktorom Komisia vysvetľuje, že judikatúra týkajúca sa určenia štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve neumožňuje nové posúdenie pôvodného skutkového stavu“ a citoval jeho relevantnú časť: „Váš klient vo svojich pripomienkach z naďalej opakuje rovnaké tvrdenia, predložené už pred konečnou informáciou, o účtovných anomáliách a ich súlade alebo nesúlade s normami IAS, ale ako ste si dobre vedomý, judikatúra týkajúca sa posúdenia žiadostí o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve neumožňuje nové posúdenie pôvodného skutkového stavu“ ( 17 ).

44.

Súd v bodoch 47 až 50 svojho rozsudku ďalej uviedol, že:

45.

Preto Súd prvého stupňa, po krátkej analýze niekoľkých ďalších bodov, ktoré nie sú predmetom odvolacieho konania, zamietol prvý žalobný dôvod predložený spoločnosťou Yongjian.

46.

Yongjian uviedla, že z článku 20 ods. 4 a 5 základného nariadenia vyplýva, že Komisia musí oznámiť konečnú informáciu o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých plánuje odporučiť zavedenie konečných opatrení, aspoň desať dní pred doručením návrhu konečných opatrení Rade, aby tak dotknutým subjektom umožnila podať pripomienky a Komisii uvedené pripomienky zohľadniť. V prejednávanej veci však Komisia údajne doručila návrh konečných opatrení založených na zmenenej konečnej informácii len šesť dní po doručení tohto návrhu spoločnosti Yongjian a štyri dni pred dátumom, ktorý jej bol stanovený na predloženie pripomienok.

47.

Súd prvého stupňa v tomto bode v zásade súhlasil s tvrdením spoločnosti Yongjian. Predovšetkým zdôraznil, že hoci článok 20 ods. 5 základného nariadenia nespresňuje, či musí Komisia pred doručením svojho návrhu Rade počkať na uplynutie lehoty desiatich dní, toto ustanovenie nemožno vykladať spôsobom, ktorý by nebol v súlade s ustanovením článku 20 ods. 4, ktorý ukladá Komisii povinnosť poskytnúť konečné informácie najneskôr jeden mesiac pred doručením návrhu konečného opatrenia Rade. Komisia preto nemôže doručiť svoj návrh Rade pred uplynutím lehoty desiatich dní ( 18 ).

48.

Súd prvého stupňa následne zamietol tvrdenie Rady vychádzajúce z toho, že Komisia môže zohľadniť tieto pripomienky tak, že neskôr pred Radou zmení svoj návrh. Článok 250 ods. 2 ES udeľuje Komisii právomoc zmeniť svoj návrh pred Radou s cieľom uľahčiť zjednotenie názorov v rámci inštitúcie alebo medzi rôznymi inštitúciami začlenenými do rozhodovacieho procesu, čo však nie je vhodné na účely primeraného zohľadnenia pripomienok zúčastnených subjektov ( 19 ). Tieto pripomienky môžu mať okrem iného významné dôsledky na obsah konečného aktu. Samotná okolnosť, že Rade už bol podaný návrh konečných opatrení, pritom sama osebe môže ovplyvniť dôsledky, ktoré by mohli byť vyvodené z týchto pripomienok. Možnosť Komisie oznámiť Rade svoj návrh pred prijatím pripomienok dotknutých subjektov by preto mohla mať negatívny vplyv na ich skutočné zohľadnenie ( 20 ).

49.

V prejednávanej veci bola Komisia povinná informovať Yongjian o svojom novom stanovisku, ktoré sa opieralo o nový alebo iný dôvod v zmysle článku 20 ods. 4 základného nariadenia, podľa ktorého informácie týkajúce sa dovoznej ceny ocele neumožňovali zmeniť dôsledky, ktoré bolo treba v súvislosti s udelením štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve vyvodiť z nedodržania noriem IAS spoločnosťou Yongjian. Článok 20 ods. 4 základného nariadenia nepodporuje tézu Komisie, že samotná zmena posúdenia skutkových okolností, ktoré ostali nezmenené, si nevyžaduje žiadne oznámenie dotknutým subjektom. Pokiaľ sa po prvýkrát plánuje posúdenie relevantných skutkových okolností, musí byť toto posúdenie oznámené dotknutým subjektom, aby mohli v tejto súvislosti dať na známosť svoje pripomienky. Keďže konečné informačné dokumenty boli Yongjian doručené 23. marca 2007, zatiaľ čo návrh konečných opatrení bol doručený Rade , teda o šesť dní neskôr, Komisia nesplnila požiadavky článku 20 ods. 5 základného nariadenia ( 21 ).

50.

Súd prvého stupňa síce dospel k tomuto záveru, napriek tomu však druhý žalobný dôvod uplatňovaný spoločnosťou Yongjian zamietol.

51.

Domnieval sa totiž, že nedodržanie lehoty desiatich dní upravenej v článku 20 ods. 5 základného nariadenia môže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia len vtedy, ak existuje možnosť, že správne konanie mohlo z dôvodu tejto nesprávnosti viesť k inému výsledku, čo by konkrétne zasiahlo právo spoločnosti Yongjian na obranu ( 22 ). Zmenené konečné informačné dokumenty však neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli spoločnosti Yongjian ešte oznámené a Yongjian už v priebehu predchádzajúcej časti správneho konania mala príležitosť vyjadriť sa k stanovisku, ktoré bolo znova predložené v zmenených konečných informačných dokumentoch z 23. marca 2007. Okrem tvrdení týkajúcich poslednej vety článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, Yongjian v liste z v odpovedi na zaujatie stanoviska Komisie, nepredložila žiadne nové tvrdenia. Jej pripomienky v tom istom liste týkajúce sa uplatnenia poslednej vety článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a rozsudku Nanjing Metalink/Rada v žiadnom prípade nemohli mať vplyv na obsah napadnutého nariadenia. Ako bolo konštatované v rámci prvého žalobného dôvodu, odmietnutie udeliť štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve vychádzalo z uplatnenia hmotných kritérií článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku druhej zarážky ( 23 ).

52.

Yongjian uplatnila dva odvolacie dôvody, ktoré zhrniem nižšie spolu s písomnými a ústnymi námietkami predloženými Radou, Komisiou a sťažovateľmi a tiež s písomnými pripomienkami Talianskej republiky.

53.

Yongjian v podstate tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že výklad článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a bodu 44 rozsudku Nanjing Metalink je irelevantný, pretože tento záver je zjavne v rozpore s dokumentmi v spise. Súd postupoval nesprávne aj preto, že sa nevyjadril k základnej otázke, či posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) bráni Komisii, aby zmenila svoje pôvodné stanovisko nepriznať štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve.

54.

Jej tvrdenia sa zameriavajú na prvú časť týchto pripomienok a z veľkej časti sa opierajú o tvrdenia talianskej vlády a Rady obsiahnuté v ich vyjadreniach predložených v prvostupňovom konaní ( 24 ), že Komisia sa vrátila k svojmu pôvodnému stanovisku na základe námietok, podľa ktorých by bolo nové posúdenie v rozpore s poslednou vetou článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, ako je vyložené v rozsudku Nanjing Metalink. Yongjian uvádza, že zo spisu jasne vyplýva, že táto otázka nemala incidenčnú povahu, ale zásadnú, na základe ktorej Komisia v poslednej chvíli zmenila stanovisko, a teda s konečnou platnosťou rozhodla o uložení antidumpingového cla vo výške 18,1% a nie vo výške 0%. Opačný záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupňa, je výsledkom jasného skreslenia dôkazov v zmysle judikatúry a je teda predmetom skúmania Súdneho dvora.

55.

Rada, Komisia a rovnako aj sťažovatelia zdôrazňujú význam judikatúry, z ktorej vyplýva, že Súd prvého stupňa je jediným príslušným súdom na zistenie a posúdenie skutkového stavu, s výnimkou prípadu, ak podstatná nepresnosť v jeho zisteniach vyplýva z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, alebo s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov ( 25 ) a ak odvolateľ tvrdí, že došlo ku skresleniu dôkazov, musí presne označiť dôkazy, ktoré boli skreslené a preukázať nesprávne právne posúdenie, ktoré podľa jeho názoru viedlo k takémuto skresleniu ( 26 ).

56.

Rada okrem iného upozorňuje, že Yongjian odkazuje výlučne na tvrdenia uvedené vo vyjadreniach k žalobe predložené Radou (v skutočnosti išlo o tvrdenie založené na dôkaze, ktorý už bol Súdu prvého stupňa predložený) a talianskou vládou (použité v tvrdení Súdu, že „[p]riznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve žalobcovi napadli viacerí členovia poradného výboru“). Neodkazuje na listinné dôkazy, o ktoré sa opiera Súd prvého stupňa vo svojich záveroch, teda na odôvodnenia napadnutého nariadenia, dôvody uvedené v zmenenom konečnom informačnom dokumente a na vysvetlenie poskytnuté Komisiou v liste zo 4. apríla 2007.

57.

Komisia dodáva, že námietky Rady a talianskej vlády nemôžu byť dôkazom o dôvodoch, ktoré viedli Komisiu, aby sa vrátila k svojmu pôvodnému stanovisku. Tieto dôvody boli obsiahnuté v návrhu, ktorý doručila Rade a boli založené na tom, že Yongjian nesplnila uplatniteľné hmotné kritériá.

58.

Talianska vláda upozorňuje, že Yongjian nespochybnila skutočnosti a zistenia, na základe ktorých Súd prvého stupňa dospel k záveru, že Komisia sa pri návrate k svojmu pôvodnému stanovisku nijako významne neopierala o poslednú vetu článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

59.

Na pojednávaní sťažovatelia uviedli, že skutočným dôvodom, pre ktorý Komisia zmenila stanovisko, bola okolnosť, že v konečnom informačnom dokumente z 20. februára 2007 síce prijala stanovisko spoločnosti Yongjian, že nedodržanie medzinárodných účtovných noriem bráni priznaniu štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve len vtedy, ak má vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, ale neskôr sa priklonila k tvrdeniu samotných sťažovateľov, že formálne nedodržanie požiadaviek je bez ohľadu na konkrétne účinky prekážkou, a o to sa opieral zmenený dokument z .

60.

Talianska vláda ako aj sťažovatelia zdôrazňujú, že na základe rozsudku Nanjing Metalink môže byť rozhodnutie o odmietnutí priznania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve zmenené len vtedy, ak došlo k zmene známych skutočností, kým spoločnosť Yongjian sa snažila len preukázať, že účtovné nezrovnalosti, ktoré uznala, nemajú na jej ceny žiadny vplyv.

61.

Yongjian pripomína, že právo byť vypočutý je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá sa uplatňuje najmä v rámci antidumpingových konaní ( 27 ). Aj keď Yongjian síce uznáva, že nerešpektovaním tohto práva môže byť platnosť napadnutého opatrenia dotknutá len vtedy, ak by sa pri neexistencii nerešpektovania tohto práva mohlo dospieť k odlišnému výsledku, ( 28 ) tvrdí, že to platí len v prípade, ak neexistuje nijaká možnosť iného výsledku ( 29 ).

62.

Yongjian opakuje, že výklad poslednej vety článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia bol v prejednávanej veci rozhodujúci, aby bolo namiesto antidumpingového cla vo výške 0% uložené clo vo výške 18,1%. Skutočnosť, že spoločnosti Yongjian bola odopretá akákoľvek možnosť preukázať, že výklad Komisie je nesprávny, preto predstavuje odopretie práva byť vypočutý. Vykonanie tohto práva by mohlo radikálnym spôsobom ovplyvniť výsledok.

63.

Rada zdôrazňuje, že Súd prvého stupňa vyhlásil, že porušenie článku 20 ods. 5 základného nariadenia nemalo vplyv na obsah napadnutého nariadenia, ani následne na právo spoločnosti Yongjian byť riadne vypočutá. Tvrdenie Yongjian nie je preto dosť relevantné a v každom prípade je založené na predpoklade úspešného uplatnenia prvého odvolacieho dôvodu. Právo spoločnosti Yongjian byť vypočutá nebolo v súvislosti s odmietnutím priznania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve dotknuté, keďže Yongjian mala predtým možnosť vyjadriť svoje stanovisko. Okrem toho Súd prvého stupňa dospel k záveru — ktorý nemožno napadnúť opravným prostriedkom — že Yongjian v odpovedi na stanovisko Komisie nepredložila žiadne nové tvrdenia a ani neuviedla, ktoré tvrdenia by bola mohla predložiť.

64.

Komisia tvrdí, že tento odvolací dôvod je založený na nesprávnych predpokladoch. Vychádza najmä z toho, že Yongjian mohla predložiť nové a rozhodujúce tvrdenia, ak by Komisia počkala a svoj návrh Rade by doručila až po 2. apríli 2007, a že Komisia bola presvedčená, že spoločnosti Yongjian mal byť priznaný štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, avšak domnievala sa, že v priznaní tohto štatútu jej bránil rozsudok Nanjing Metalink. Súd prvého stupňa skonštatoval, že ani jedno z týchto tvrdení nie je podložené a Yongjian tieto zistenia nevytýka ako skreslenie dôkazov.

65.

Talianska vláda a sťažovatelia s tvrdeniami Rady a Komisie v zásade súhlasia.

66.

Rada, Komisia a sťažovatelia sa naviac nestotožňujú s názorom Súdu prvého stupňa, že článok 20 ods. 5 základného nariadenia ukladá lehotu desať dní na predloženie námietok vo všetkých prípadoch, keď Komisia pri rozhodovaní vychádza z iných skutočností a dôvodov, ako z tých, ktoré boli uvedené v konečných informačných dokumentoch.

67.

Na pojednávaní obidve tieto inštitúcie rozlišovali medzi i) konečným informačným dokumentom citovaným v prvej a druhej vete článku 20 ods. 4, ii) informáciami a dôvodmi, ktoré Komisia nie je schopná poskytnúť v lehote stanovenej na poskytnutie konečnej informácie uvedenými v tretej vete článku 20 ods. 4 a iii) odlišnými skutočnosťami a dôvodmi, z ktorých môže vychádzať neskoršie rozhodnutie, uvedenými v poslednej vete tohto ustanovenia. Lehota desiatich dní sa podľa nich uplatní len v prvom z uvedených prípadov, ktorý sa vzťahuje na celé prešetrovanie a má teda oveľa väčší význam ako akákoľvek neskoršia oprava. V prípadoch uvedených v bodoch ii) a iii) stále existuje právo na odpoveď ( 30 ), ale jedinou podmienkou je, aby priznaná lehota bola s prihliadnutím na povahu týchto skutočností a dôvodov primeraná.

68.

Obidve inštitúcie a sťažovatelia zdôrazňujú, že antidumpingové konanie podlieha prísnym lehotám ( 31 ), ktoré by bolo ťažké dodržať, pokiaľ by malé zmeny viedli k predlžovaniu konania. Komisia dodáva, že svoj návrh Rade mohla zmeniť a zmenila by ho, ak by spoločnosť Yongjian predložila po doručení pôvodného návrhu relevantné námietky. Sťažovatelia tvrdia, že pokiaľ by námietky spoločnosti Yongjian z 2. apríla 2007 viedli k zmene stanoviska Komisie, bolo by potrebné poskytnúť ďalšiu lehotu desiatich dní na predloženie pripomienok pre výrobné odvetvie Spoločenstva, čo by malo za následok prekročenie celkovej lehoty stanovenej pre konanie. Ak Komisia zmení stanovisko na základe nových skutočností, musí informovať dotknuté subjekty a poskytnúť im na predloženie pripomienok lehotu desať dní len vtedy, ak sú tieto skutočnosti rozhodujúce a dotknuté subjekty sa nemali možnosť vyjadriť k nim skôr, a nie vtedy, ako v prejednávanej veci, keď všetky významné skutočnosti boli už dôkladne prejednané.

69.

Kľúčovým a základným prvkom tohto odvolacieho dôvodu je tvrdenie, že v rozpore so závermi Súdu prvého stupňa Komisia založila svoje konečné stanovisko týkajúce sa štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve na úvahe, že posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia jej bráni zmeniť jej pôvodné rozhodnutie.

70.

Yongjian nespochybňuje správnosť konštatovaní Súdu prvého stupňa, ale skôr to, ako súd predložené skutočnosti posúdil a záver, ktorý z nich vyvodil.

71.

Z rozsiahlej a ustálenej judikatúry jasne vyplýva, že Súdny dvor „nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Súd prvého stupňa uviedol na podporu tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž tieto dôkazy boli riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatňujúce sa v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupňa posúdiť hodnotu, ktorú je potrebné priznať predloženým dôkazom. Toto posúdenie s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká, podlieha kontrole Súdneho dvora“ ( 32 ).

72.

Pojem „skreslenie dôkazov“ Súdny dvor po prvýkrát použil v rozsudku Hilti ( 33 ). Inšpiroval sa pritom zrejme francúzskym právnym pojmom dénaturation, ktorý predstavuje dôvod pre podanie kasačného opravného prostriedku. O dénaturation možno hovoriť vtedy, keď súd pri rozhodovaní o veci samej prekročí svoje právomoci tým, že jasne a jednoznačne formulovaný dokument (ako je zmluva, závet, správa, rozsudok alebo cudzí právny predpis) vyloží spôsobom nezlučiteľným s jeho znením. Naopak výklad nejasne a nejednoznačne formulovaného dokumentu spadá do právomoci tohto súdu a nemožno ho napadnúť odvolaním ( 34 ).

73.

V prejednávanej veci Súd prvého stupňa vo svojom posúdení odkázal na odôvodnenia napadnutého nariadenia, na zmenený konečný všeobecný informačný dokument a na list Komisie zo 4. apríla 2007.

74.

Z prvých dvoch dokumentov Súd prvého stupňa vyvodil záver, že jediný argument odôvodňujúci konečné rozhodnutie o štatúte podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve sa týkal nesúladu účtovníctva spoločnosti Yongjian s normami IAS ( 35 ).

75.

Tento záver je zrejme nesporný a rozhodne nejde o skreslenie dôkazov. Napokon Yongjian ani nič podobné netvrdí.

76.

Z listu zo 4. apríla 2007 Súd prvého stupňa vyvodil záver, že aj keď Komisia uviedla, že: „ako ste si dobre vedomí, judikatúra týkajúca sa určenia štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve neumožňuje nové posúdenie pôvodného skutkového stavu“, svoje odmietnutie priznať štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve v skutočnosti oprela o nesúlad účtovníctva spoločnosti Yongjian s normami IAS, pretože nebola dodržiavaná zásada záväzku, boli vykonávané kompenzácie a transakcie boli uvádzané spolu namiesto ich oddeleného evidovania. Audítori nemali pripomienky k žiadnej z vyššie uvedených nesprávností. Súd ďalej zdôraznil, že Komisia uviedla, že informácie týkajúce sa ceny ocele neumožňujú nové posúdenie nedostatkov zistených v účtovníctve žalobkyne. Preto dospel k záveru, že poznámka Komisie týkajúca sa nemožnosti znovu posúdiť pôvodný skutkový stav má incidenčnú povahu, keďže inštitúcia svoje odmietnutie navrhnúť štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve založila na posúdení otázky, či Yongjian spĺňa uplatniteľné hmotné kritériá ( 36 ).

77.

Vo vyššie uvedených zisteniach či záveroch nenachádzam nič, čo by skresľovalo význam relevantných častí listu zo 4. apríla 2007 ( 37 ) v zmysle prísneho kritéria stanoveného judikatúrou Súdneho dvora.

78.

Možno síce tvrdiť, že z listu zo 4. apríla 2007 by sa dal vyvodiť aj taký záver, že hlavným dôvodom neočakávanej zmeny stanoviska Komisie bolo jej presvedčenie, že nemôže zmeniť svoje pôvodné stanovisko. K tomuto predpokladu uvádzam len toľko, že uvedený záver zjavne nie je jediným záverom, ktorý možno vyvodiť zo znenia tohto listu. Záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupňa, vychádza teda z posúdenia dôkazov, ktoré pri neexistencii akéhokoľvek skreslenia dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá by podliehala kontrole Súdneho dvora.

79.

Tento záver nemôže byť spochybnený obsahom pripomienok predložených v prvostupňovom konaní talianskou vládou a Radou. Aj pokiaľ by sa uvádzané tvrdenia ( 38 ) mohli považovať skôr za dôkazy ako za tvrdenia, je zjavné, že žiadnemu z účastníkov konania nemohlo byť známe, čo skutočne viedlo Komisiu, aby v čase medzi zaslaním konečného informačného dokumentu a zmeneného konečného informačného dokumentu zmenila svoje stanovisko.

80.

Vo svojich tvrdeniach predložených v prvostupňovom konaní Komisia — ako jediná, ktorá mohla oprávnene informovať Súd prvého stupňa o svojich dôvodoch — uviedla konkrétne, že komisári a úradníci Komisie sa s ohľadom na námietky viacerých členských štátov zaoberali možnými riešeniami aj po zaslaní konečných informačných dokumentov a dospeli k záveru, že nedostatky v účtovníctve spoločnosti Yongjian sú takej povahy, že kritérium podľa článku 2 ods. 7 písm. c) prvého pododseku, druhej zarážky základného nariadenia nemožno považovať za splnené. Odkaz na rozsudok Nanjing Metalink v liste zo 4. apríla 2007 mal len upozorniť na to, že neboli predložené žiadne nové skutočnosti ( 39 ).

81.

Preto sa domnievam, že prvý odvolací dôvod musí byť zamietnutý. Tvrdenie, že zo strany Súdu prvého stupňa došlo k skresleniu dôkazov, nemôže uspieť. Pokiaľ bude hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal Súd prvého stupňa, uznané v takom rozsahu, v akom dospel k záveru, že Komisia pri zmene svojho stanoviska nevychádzala z poslednej vety článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, ako bola vyložená v rozsudku Nanjing Metalink, potom je tvrdenie týkajúce sa výkladu tohto právneho predpisu a judikatúry, či už bolo uplatnené v prvostupňovom alebo v odvolacom konaní, zjavne irelevantné.

82.

Využívam však túto príležitosť, aby som pripomenula, že prístup Súdu prvého stupňa v bodoch 44 až 47 rozsudku Nanjing Metalink, popísaný v bode 15 vyššie, je podľa môjho názoru správny vo všetkých bodoch, ktoré výslovne rieši.

83.

Zastávam názor, že správne rozlišuje medzi prehodnotením skôr posúdených dôkazov (čo je zakázané) a zmenou záveru na základe zmeny relevantného skutkového stavu (čo je povolené). Treba ešte dodať, že — ako Komisia uznala vo svojich písomných pripomienkach a potvrdila na pojednávaní — možnosť takejto zmeny záveru sa musí dať uplatniť v oboch smeroch: musí umožňovať zmenu rozhodnutia bez ohľadu na to, či je pre vývozcu priaznivá, alebo (ako v prípade rozsudku Nanjing Metalink) nepriaznivá.

84.

Pokiaľ by teda spoločnosť Yongjian preukázala, že došlo k zmene skutkových okolností, ktorú však Komisia, opierajúc sa o poslednú vetu článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, odmietla zohľadniť, Yongjian mohla mať opodstatnený dôvod požiadať o súdne preskúmanie určenia štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve v napadnutom nariadení.

85.

Z môjho záveru, že prvý odvolací dôvod predložený spoločnosťou Yongjian treba zamietnuť, vyplýva, že je potrebné zamietnuť aj druhý odvolací dôvod.

86.

So zreteľom na skutkové okolnosti Súd prvého stupňa rozhodol, že zmena stanoviska Komisie v čase medzi zaslaním konečného informačného dokumentu a zaslaním zmeneného konečného informačného dokumentu sa v celom rozsahu zakladala na otázkach, ku ktorým sa spoločnosť Yongjian mala možnosť vyjadriť a nebola dotknutá výkladom Komisie poslednej vety článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

87.

Pokiaľ bude tento záver potvrdený — a som presvedčená, že sa tak musí stať — potom spoločnosti Yongjian nebolo odopreté právo byť vypočutá, čo sa týka akejkoľvek otázky, ktorá mohla ovplyvniť konečný výsledok. Záver Súdu, že obsah napadnutého nariadenia, a teda ani právo žalobkyne na obranu, nebolo dotknuté, hoci došlo k porušeniu článku 20 ods. 5 základného nariadenia a že takéto porušenie nemohlo viesť k protiprávnosti a k zrušeniu napadnutého nariadenia, je úplne v súlade s judikatúrou, o ktorú sa opiera ( 40 ).

88.

Yongjian takisto nepredložila žiadne tvrdenie, ktoré by sa neopieralo o domnienku, že zmena stanoviska Komisie skutočne vychádzala z presvedčenia, že posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia jej bráni v tom, aby prehodnotila svoje pôvodné posúdenie týkajúce sa štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, v dôsledku čoho mohla Yongjian predložiť pripomienky, ktorými by toto stanovisko spochybnila. Z rozsudku Alrosa ( 41 ), na ktorý Yongjian odkazuje, sa snaží vyvodiť, že porušenie práva byť vypočutý možno, ako čisto formálny nedostatok, vylúčiť len vtedy, ak neexistuje žiadna možnosť, že by sa dalo dospieť k odlišnému výsledku; ak však ide o prípad, že sa len jednoducho nedá stanoviť presný rozsah možných účinkov na výsledok, potom ide o vecnú vadu ovplyvňujúcu platnosť prijatého opatrenia. Toto tvrdenie však nemôže mať žiadny význam, pokiaľ sa jediná námietka, ktorú dotknutý subjekt nemohol podľa svojho tvrdenia predložiť, týka otázok, ktoré boli považované za nespôsobilé ovplyvniť výsledok.

89.

Ostáva teda ešte preskúmať otázku položenú Radou, Komisiou a sťažovateľmi, či sa Súd prvého stupňa správne domnieval, že článok 20 ods. 5 základného nariadenia ukladá Komisii, aby predtým, ako doručí svoj návrh Rade, poskytla dotknutým subjektom na predloženie pripomienok ku akejkoľvek novej informácii lehotu desať dní.

90.

Táto otázka nebola nastolená v rámci vzájomného odvolania ( 42 ) a nie je relevantná ani pre rozhodnutie o odvolaní. Pokiaľ pripomienky k výkladu poslednej vety článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia nemohli ovplyvniť výsledok posúdenia štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve zo strany Komisie, a teda ani obsah napadnutého nariadenia, potom je skutočnosť, že Yongjian nemala možnosť predložiť svoje pripomienky, irelevantná bez ohľadu na to, či je takáto nemožnosť formálne v rozpore s článkom 20 ods. 5 základného nariadenia alebo nie.

91.

Ide však o otázku, ktorá má pre inštitúcie a pre všetky subjekty zúčastnené na antidumpingovom konaní zjavný význam, a preto sa ňou budem na tomto mieste v krátkosti zaoberať.

92.

Po prvé, veľmi ma nepresvedčili tvrdenia inštitúcií a sťažovateľov, pokiaľ ide o význam prísnej celkovej lehoty stanovenej pre antidumpingové prešetrovania. Normotvorca Spoločenstva stanovil túto lehotu spolu s ďalšími kratšími lehotami, ktoré musia byť dodržané v rámci uvedenej celkovej lehoty. Inštitúcie sú povinné prijať vhodné opatrenia na to, aby boli všetky tieto obmedzenia dodržané a neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mali byť zbavené povinnosti dodržať čiastkovú lehotu z dôvodu, že to sťažuje dodržanie celkovej lehoty.

93.

Po druhé, stotožňujem sa so záverom Súdu prvého stupňa, že pripomienky dotknutých subjektov musia byť doručené predtým, ako Komisia zašle svoj návrh Rade a s odôvodnením, na základe ktorého dospela k uvedenému záveru ( 43 ). Pripomienky týkajúce sa skutočností alebo dôvodov, ktoré sú odlišné od tých, ktoré sú obsiahnuté v konečnom informačnom dokumente a na základe ktorých sa dospelo k odlišnému záveru, si jednoznačne zasluhujú, aby boli zohľadnené rovnako ako pripomienky týkajúce sa konečného informačného dokumentu ako takého. Ich praktický význam by však bol zjavne obmedzený, ak by boli doručené až potom, čo Komisia dospeje k záveru a doručí svoj návrh Rade: existovalo by vážne nebezpečenstvo, že tieto pripomienky nebudú zohľadnené v rovnakom rozsahu.

94.

Po tretie poukazujem na to, že v prejednávanej veci Komisia stanovila lehotu, v rámci ktorej mohla Yongjian predložiť svoje pripomienky k zmeneným dokumentom a okolnosť, či jej základné nariadenie takúto povinnosť ukladá, alebo nie, je preto irelevantná. Tým však, že Komisia stanovila lehotu, musela nevyhnutne dodržať podmienku stanovenú v článku 20 ods. 5 týkajúcu sa tejto lehoty, ktorá nemá byť kratšia ako desať dní. Pôvodne Komisia túto podmienku nesplnila, keďže stanovila lehotu v trvaní len šiestich dní. Po odstránení tejto vady predĺžením lehoty na desať dní bolo logické, že pred doručením svojho návrhu Rade mala počkať na doručenie pripomienok (a zohľadniť ich).

95.

V tejto súvislosti poznamenávam, že k predloženiu návrhu došlo 2. apríla 2007, teda tesne pred uplynutím štrnástich mesiacov od začatia prešetrovania, a že k prijatiu napadnutého nariadenia došlo , teda štrnásť mesiacov a deväť dní po začatí prešetrovania. Do konca uplynutia lehoty pätnástich mesiacov stanovenej základným nariadením zostával tak ešte stále určitý čas. V každom prípade je celkom zrejmé, že Komisia, ktorá si je vedomá časových obmedzení, ktoré sa na ňu vzťahujú, musí v rámci antidumpingového konania zohľadňovať jednak tieto obmedzenia a jednak povinnosť rešpektovať právo na obranu. V nevyhnutných prípadoch musí vypočítať spätne lehotu od konca stanovených lehôt, aby umožnila dotknutým subjektom predložiť potrebné pripomienky.

96.

Po štvrté sa domnievam, že postup Komisie v prejednávanej veci (najmä s prihliadnutím na to, že zmenené informačné dokumenty obsahovali radikálnu a úplne neočakávanú zmenu stanoviska, ktorou boli výrazným spôsobom dotknuté záujmy spoločnosti Yongjian a na to, že boli zaslané faxom v piatok vo večerných hodinách po skončení bežného pracovného času) môže byť v každom prípade považovaný za postup, ktorý je v rozpore so zásadami riadnej správy vecí verejných. Bez ohľadu na to, či došlo k porušeniu článku 20 ods. 5 základného nariadenia alebo nie, Komisia zjavne nevenovala dostatočnú pozornosť účastníkovi, ktorého záujmy boli jej postupom dotknuté a ktorý právom očakával väčšiu efektivitu a pozornosť venovanú zo strany inštitúcie Spoločenstva.

97.

Napokon v každom prípade sa stotožňujem s názorom inštitúcií a sťažovateľov, že nie každá zmena skutočností alebo dôvodov, o ktoré sa opiera návrh Komisie doručený Rade, bude vyžadovať stanovenie lehoty na predloženie ďalších pripomienok. V niektorých prípadoch môže ísť o takú malú zmenu, že takéto pripomienky nebudú potrebné alebo že táto zmena nebude môcť nijako ovplyvniť výsledok. V tomto poslednom uvedenom prípade je však úplne irelevantné, či došlo k formálnemu porušeniu článku 20 ods. 5 základného nariadenia alebo nie, pretože nemožnosť akéhokoľvek vplyvu na výsledok znamená, že platnosť konečného opatrenia nie je dotknutá.

98.

V prejednávanej veci bola zmena stanoviska natoľko radikálna a neočakávaná a mala taký významný dopad, že bolo potrebné poskytnúť ďalšiu lehotu na predloženie pripomienok. Aj keby prípadne Yongjian nebola schopná predložiť žiadne pripomienky, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok, nebolo možné vychádzať už od začiatku z takéhoto predpokladu.

99.

Podľa článku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 69 ods. 4 členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania, zatiaľ čo Súdny dvor môže rozhodnúť, že vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci.

100.

V prejednávanej veci sa domnievam, že odvolanie treba zamietnuť. Rada požadovala náhradu trov konania. Sťažovatelia rovnako požadovali náhradu trov konania a ich účasť na odvolacom konaní sa javí byť odôvodnená, pretože ich záujmy sú dotknuté. Preto treba zaviazať spoločnosť Yongjian na náhradu trov konania Rady a sťažovateľov, zatiaľ čo talianska vláda a Komisia by mali znášať vlastné trovy.

101.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: