1.

Vo veci samej rakúsky Verwaltungsgerichtshof (ďalej len „vnútroštátny súd“) predkladá Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky, ktoré sa týkajú výkladu a eventuálne platnosti článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky ( 2 ).

2.

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Agrana Zucker GmbH (ďalej len „žalobkyňa“) a Bundesministerium für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft (ďalej len „žalovaný“) týkajúceho sa platnosti rozhodnutia prijatého na základe článku 11 nariadenia č. 320/2006, ktorým bola žalobkyni zo strany žalovaného uložená povinnosť zaplatiť prvú splátku dočasnej reštrukturalizačnej sumy za hospodársky rok 2006/2007.

3.

Prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či výška dlžnej reštrukturalizačnej sumy má byť vypočítaná podľa celej pridelenej kvóty, alebo sa vypočíta len na základe skutočne disponibilnej kvóty po odpočítaní množstva stiahnutého z trhu v dôsledku preventívneho stiahnutia z trhu. Naopak, druhá prejudiciálna otázka sa zameriava na preskúmanie zlučiteľnosti článku 11 nariadenia č. 320/2006 s právom Spoločenstva, ktoré má prednosť.

4.

V rámci reformy spoločnej organizácie trhu (SOT) v sektore cukru prijala Rada 20. februára 2006 jednak nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 z o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru ( 3 ) a jednak nariadenie č. 320/2006. Podľa článku 44 nariadenia č. 318/2006 prijala Komisia prechodné opatrenia.

5.

K novým nástrojom regulácie trhu zavedeným vďaka nariadeniu č. 318/2006 patrí stiahnutie cukru z trhu v zmysle článku 19 tohto nariadenia, ktoré okrem iného stanovuje:

„1.   Na zachovanie štrukturálnej rovnováhy trhu pri cenovej hladine blízkej referenčnej cene, pri zohľadnení záväzkov Spoločenstva vyplývajúcich z dohôd uzatvorených v súlade s článkom 300 zmluvy, možno až do začiatku nasledujúceho hospodárskeho roku stiahnuť z trhu určité percento kvótovaného cukru… pričom toto percento je pre všetky členské štáty spoločné.

…

2.   Percento určené na stiahnutie z trhu uvedené v odseku 1 sa stanoví najneskôr do 31. októbra príslušného hospodárskeho roku na základe očakávaných trendov na trhu počas daného hospodárskeho roku.

3.   Každý podnik, ktorému bola pridelená kvóta, na vlastné náklady uskladní na obdobie stiahnutia také množstvá cukru, ktoré zodpovedajú danému percentu jeho kvótovanej výroby na príslušný hospodársky rok, ktoré je uvedené v odseku 1.

Množstvá cukru stiahnuté z trhu počas hospodárskeho roku sa považujú za prvé množstvá vyrobené v rámci kvóty na ďalší hospodársky rok. Pri zohľadnení očakávaných trendov na trhu s cukrom však možno v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 rozhodnúť, aby sa v danom a/alebo nasledujúcom hospodárskom roku všetok stiahnutý [cukor] alebo [jeho] časť považovali za:

…“

6.

Článok 11 nariadenia č. 320/2006 upravuje vyberanie dočasnej reštrukturalizačnej sumy. Uvedené ustanovenie konkrétne stanovuje:

„1.   Dočasnú reštrukturalizačnú sumu platia na hospodársky rok za tonu kvóty tie podniky, ktorým sa udelila kvóta.

Kvóty, ktorých sa podnik vzdal od daného hospodárskeho roka v súlade s článkom 3 ods. 1, nie sú predmetom spoplatnenia dočasnou sumou na reštrukturalizáciu na tento hospodársky rok a nasledujúce hospodárske roky.

2.   Dočasná reštrukturalizačná suma pre cukor a inzulínový sirup sa stanovuje na:

Dočasná reštrukturalizačná suma pre izoglukózu na hospodársky rok sa stanovuje ako 50% sumy stanovenej v prvom pododseku.

3.   Členské štáty majú voči Spoločenstvu zodpovednosť za vyberanie dočasnej reštrukturalizačnej sumy na svojom území.

Členské štáty vyplatia dočasnú reštrukturalizačnú sumu do reštrukturalizačného fondu v dvoch splátkach takto:

…

5.   Celkovú výšku dočasných reštrukturalizačných súm, ktoré sa majú vyplatiť v súlade s odsekom 3, rozdeľuje členský štát medzi podniky na svojom území podľa pridelenej kvóty počas príslušného hospodárskeho roka.

Podniky vyplatia dočasné reštrukturalizačné sumy v dvoch splátkach takto:

7.

„Preventívne stiahnutie z trhu“ patrí k prechodným opatreniam zakotveným v nariadení Komisie (ES) č. 493/2006 z 27. marca 2006, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v rámci reformy spoločnej organizácie trhu v sektore cukru, a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1265/2001 a (ES) č. 314/2002 ( 4 ) s cieľom zabezpečiť prechod z existujúcej právnej úpravy na novú úpravu.

8.

V tejto súvislosti odôvodnenie č. 6 stanovuje:

„S cieľom zlepšiť rovnováhu na trhu v Spoločenstve bez vytvárania nových zásob cukru počas hospodárskeho roka 2006/2007 by sa malo ustanoviť prechodné opatrenie na zníženie množstva výroby oprávnenej na pomoc v rámci kvóty na uvedený hospodársky rok. Mala by sa stanoviť prahová hodnota, nad ktorú by sa výroba v rámci kvóty každého podniku považovala za stiahnutú z trhu v zmysle článku 19 nariadenia (ES) č. 318/2006 alebo, na žiadosť podniku, za výrobu nad kvótu v zmysle článku 12 uvedeného nariadenia. Vzhľadom na prechod z jedného režimu na druhý režim sa táto prahová hodnota musí stanoviť vyrovnanou kombináciou metódy ustanovenej v článku 10 nariadenia (ES) č. 1260/2001 a metódy ustanovenej v článku 19 nariadenia (ES) č. 318/2006 a musí zohľadňovať osobitné úsilie vyvinuté niektorými členskými štátmi v rámci reštrukturalizačného fondu stanoveného v nariadení (ES) č. 320/2006…“

9.

Článok 3 nariadenia č. 493/2006 definuje prechodné opatrenia týkajúce sa preventívneho stiahnutia z trhu takto:

„1.   V prípade každého podniku sa časť výroby cukru… v hospodárskom roku 2006/2007, ktorá sa vyrobí na základe kvót uvedených v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 318/2006 a ktorá presahuje prahovú hodnotu stanovenú v súlade s odsekom 2 tohto článku, považuje za výrobu stiahnutú z trhu v zmysle článku 19 uvedeného nariadenia alebo, na žiadosť príslušného podniku podanú pred 31. januárom 2007, sa považuje čiastočne alebo vo svojej celistvosti za výrobu nad kvótu v zmysle článku 12 uvedeného nariadenia.

2.   V prípade každého podniku sa prahová hodnota uvedená v odseku 1 určí vynásobením kvóty pridelenej podniku podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 318/2006 súčtom týchto koeficientov:

Ak je však súčet koeficientov vyšší ako 1,0000, prahová hodnota sa rovná kvóte uvedenej v odseku 1.“

10.

Rozhodnutím žalovaného z 26. júna 2006 o pridelení kvóty na výrobu cukru v hospodárskych rokoch 2006/2007 až 2014/2015 vrátane a rozhodnutím z o pridelení dodatočnej kvóty na cukor bola priznaná žalobkyni kvóta na cukor v celkovej výške 405812,4 tony (387326,4 tony kvóty na cukor spolu s 18486,0 tony dodatočnej kvóty na cukor). Rozhodnutím z stanovil žalovaný pre výrobu kvótovaného cukru v hospodárskom roku 2006/2007 prahovú hodnotu výroby. Týmto preventívnym stiahnutím z trhu znížil kvótu žalobkyne o 57246,84 tony.

11.

Rozhodnutím predstavenstva pre obchodnú oblasť I Agrarmarkt Austria (právnická osoba verejného práva, ktorú založil žalovaný ako orgán poskytovania pomoci, ďalej len „AMA“) zo 16. januára 2007 bolo uložené žalobkyni zaplatiť prvú splátku dočasnej reštrukturalizačnej sumy na hospodársky rok 2006/2007 vo výške 30776812,42 eura, ktorá bola vypočítaná podľa pôvodnej kvóty.

12.

Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutím zo 16. apríla 2007, o platnosti ktorého má vnútroštátny súd rozhodnúť, žalovaný odvolanie ako nedôvodné zamietol.

13.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v správnom konaní je sporná otázka, či sa má reštrukturalizačná suma podľa článku 11 ods. 2 nariadenia č. 320/2006 stanoviť z celkovej pridelenej kvóty, ako to urobil žalovaný orgán, alebo či sa má kvóta, ktorá je základom pre vymeranie, znížiť so zreteľom na prahovú hodnotu výroby a s tým spojené preventívne stiahnutie z trhu. Podľa tvrdenia žalobkyne by sa reštrukturalizačná suma mala stanoviť len na 348565,56 tony (t. j. na základe skutočného množstva cukru podliehajúceho kvóte) a nie na základe 405812,4 tony (t. j. na základe pôvodne pridelenej a následne zníženej kvóty) už len z toho dôvodu, že nemohla rozdiel v množstve predať na trhu ako cukor podliehajúci kvóte.

14.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žalobkyňa zastáva názor, že zahrnutie rozdielu v množstve, ktoré nie je k dispozícii v hospodárskom roku 2006/2007 z dôvodu zníženia kvóty podľa článku 3 nariadenia č. 493/2006, do základu pre stanovenie reštrukturalizačnej sumy, ktorá sa má zaplatiť v hospodárskom roku 2006/2007, je podľa práva Spoločenstva neprípustné, pretože porušuje zásadu proporcionality upravenú v primárnom práve a zásadu zákazu diskriminácie upravenú v článku 34 ods. 2 ES.

15.

Vnútroštátny súd vychádza z toho, že žalobkyňa nebola oprávnená podať žalobu o neplatnosť podľa článku 230 ES a z tohto dôvodu sa môže dovolávať nezákonnosti aktu Spoločenstva vo vnútroštátnom konaní.

16.

Za týchto okolností Verwaltungsgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

17.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania z 19. novembra 2007 bol doručený do kancelárie Súdneho dvora .

18.

V lehote stanovenej v článku 23 Štatútu Súdneho dvora písomné pripomienky predložila Rada, vláda Litovskej republiky, ako aj Komisia.

19.

Súdny dvor v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania položil Komisii písomnú otázku, na ktorú Komisia odpovedala.

20.

Vzhľadom na to, že žiaden z účastníkov konania nepožadoval ústne pojednávanie, bola po všeobecnej schôdzi Súdneho dvora 4. novembra 2008 vec pripravená na vypracovanie týchto návrhov.

21.

Rada, aj Komisia zastávajú názor, že článok 11 nariadenia č. 320/2006 treba vykladať v tom zmysle, že aj kvóta cukru, ktorá v dôsledku preventívneho stiahnutia z trhu podľa článku 3 nariadenia č. 493/2006 nemohla byť fakticky využitá, musí byť súčasťou vymerania dočasnej reštrukturalizačnej sumy.

22.

Litovská vláda zastáva opačný názor. Podľa jej výkladu sa pojem „kvóta“ uvedený v článku 11 nariadenia č. 320/2006 má vykladať v tom zmysle, že ide o kvótu, ktorú má podnik v spornom hospodárskom roku skutočne k dispozícii, t. j. kvóta, ktorou disponuje po preventívnom stiahnutí z trhu.

23.

Rada predovšetkým uvádza, že jedine ňou navrhovaný výklad článku 11 nariadenia č. 320/2006 zohľadňuje znenie a cieľ tohto ustanovenia. Z toho jasne vyplýva, že reštrukturalizačná suma musí byť stanovená na tonu kvóty pridelenej podniku, pričom možno úplne alebo čiastočne oslobodiť od zaplatenia reštrukturalizačnej sumy len podniky, ktoré sa definitívne vzdali svojej kvóty prípadne ukončili výrobu. Takto vybrané sumy slúžili ako prostriedky určené na financovanie reštrukturalizačnej pomoci a zabezpečovali rozpočtovú stabilitu a neutralitu v zmysle zákonodarcu Spoločenstva.

24.

Pokiaľ ide o otázku platnosti tohto ustanovenia, Rada pripomína, že stiahnutie z trhu sa zameriava na legitímny cieľ reformy SOT v oblasti cukru, a to zachovať štrukturálnu rovnováhu na cenovej úrovni blízkej referenčnej cene. Podobná situácia vyplýva z článku 3 nariadenia č. 493/2006, ktorého ustanovenie týkajúce sa preventívneho stiahnutia z trhu bolo prijaté ako prechodné ustanovenie s cieľom zlepšiť rovnováhu na trhu v Spoločenstve bez vytvárania nových zásob cukru počas hospodárskeho roka 2006/2007. Okrem toho negatívny účinok stiahnutia z trhu je pre podnik okrajový v porovnaní s jeho pozitívnym globálnym účinkom na trh s cukrom v Spoločenstve. Vďaka tomu, že sa nevytvára nadprodukcia, môže byť globálna cena blízka referenčnej cene, z čoho v konečnom dôsledku profitujú všetky podniky pôsobiace na trhu.

25.

Rada popiera porušenie zákazu diskriminácie a poukazuje na to, že všetky podniky boli povinné platiť reštrukturalizačnú sumu podľa pridelených kvót. Rozdelenie kvót a ich následná správa členskými štátmi, ako aj koeficienty uplatňované podľa článku 3 nariadenia č. 493/2006 sledujú cieľ rovnomerne znížiť nadprodukciu v každom členskom štáte na účel dosiahnutia výrobnej rovnováhy v celom Spoločenstve. V prípade dvoch podnikov usadených v dvoch členských štátoch ide o rozdielne skutkové stavy, s ktorými nemožno zaobchádzať rovnakým spôsobom. V každom prípade je rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené zmyslom a cieľom systému koeficientov.

26.

V súvislosti s výkladom článku 11 nariadenia č. 320/2006 uvádza Komisia v podstate rovnaké argumenty ako Rada.

27.

Pokiaľ ide o otázku platnosti tohto ustanovenia, Komisia najskôr uvádza, že ani žalobkyňa, ani vnútroštátny súd nepochybovali o prípustnosti cieľov sledovaných reformou v sektore cukru v roku 2006. Okrem toho sa Komisia domnieva, že je vhodné a účelné, aby z reštrukturalizačnej sumy neboli vylúčené množstvá cukru, ktoré v dôsledku iných trhových mechanizmov, najmä stiahnutia z trhu, nemohli byť predané počas príslušného hospodárskeho roka v rámci systému kvót, ale zároveň neboli z trhu definitívne stiahnuté.

28.

Po prvé financovanie pomoci na reštrukturalizáciu možno zabezpečiť len vtedy, keď je k dispozícii vopred plánovaný základ výpočtu. Po druhé zrušenie kvót uvedené v článku 3 nariadenia č. 493/2006 nemožno porovnávať so stiahnutím z trhu podľa článku 19 nariadenia č. 318/2006. V prvom prípade ide o dlhodobé opatrenie štrukturálneho vyčistenia trhu, zatiaľ čo v druhom prípade ide o systém krátkodobej podpory cien, ktorý neprispieva k reštrukturalizácii trhu s cukrom. Po tretie ekonomické dôsledky zahrnutia dotknutých množstiev cukru, ktoré boli z trhu stiahnuté, do základu pre výpočet dočasnej reštrukturalizačnej sumy, sú obmedzené. Okrem toho taký podnik ako žalobkyňa mal možnosť minimalizovať priame hospodárske dôsledky stiahnutia z trhu za hospodársky rok 2006/2007 alebo im úplne zabrániť. Aj Komisia 3. februára 2006 v oznámení uverejnenom v úradnom vestníku ( 5 ) upozornila pestovateľov cukrovej repy a výrobcov cukru na to, že v dôsledku predpokladanej situácie na trhu Spoločenstva s cukrom môže využiť Radou navrhovanú možnosť stiahnutia z trhu ako prechodné opatrenie. Nariadenie č. 493/2006, ktorým Komisia nariadila stiahnutie z trhu pre hospodársky rok 2006/2007, bolo uverejnené v marci 2006. Ako jediný výrobca cukru v Rakúsku mala žalobkyňa možnosť znížiť v spornom hospodárskom roku výrobu a tým zabrániť prenosu stiahnutých množstiev cukru alebo predaju rovnakého množstva mimo kvótu.

29.

Pokiaľ ide o námietku porušenia zákazu diskriminácie, Komisia objasňuje, že argumentácia žalobkyne sa týka koeficientov upravených v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 493/2006, zatiaľ čo prejudiciálna otázka sa vzťahuje výlučne na článok 11 ods. 1 nariadenia č. 320/2006. Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedené uplatnenie stiahnutia z trhu počas hospodárskeho roka 2006/2007, ktoré je založené na prechodnom splnomocnení, nie je ako také predmetom prejudiciálnej otázky, sa Komisia domnieva, že rozdielny účinok úpravy nie je rozdielnym zaobchádzaním, resp. možno ho v každom prípade objektívne odôvodniť. Zohľadnenie zrušenia kvót na úrovni členských štátov spočíva v tom, že v sektore cukru až do zrušenia systému kvót v hospodárskom roku 2014/2015 budú kvóty cukru prideľované členským štátom a následne budú prerozdelené členskými štátmi medzi podniky, ktoré sú usadené na ich území. Zákonodarca Spoločenstva sa teda domnieval, že cieľ reštrukturalizácie trhu s cukrom možno v prechodnom období najlepšie dosiahnuť tým, že sa definitívne upustí od kvót aj na úrovni členských štátov.

30.

Litovská vláda objasňuje, že článok 11 ods. 1 nariadenia č. 320/2006 jasne nedefinuje, o ktorú pridelenú kvótu — t. j. pôvodne pridelenú kvótu alebo kvótu pridelenú po preventívnom stiahnutí z trhu — ide. Navyše sa domnieva, že z článku 11 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 320/2006 nemožno vydedukovať, že podniky, ktoré sa nevzdali kvót, musia zaplatiť poplatky vymerané na základe celej pôvodne pridelenej kvóty.

31.

Okrem toho uvádza, že stiahnuté množstvá cukru sa nemôžu predávať ako cukor podliehajúci kvóte a že možnosti uvedené v článku 19 ods. 3 nariadenia č. 318/2006 nijakým spôsobom nepovoľujú porovnávať množstvo, o ktoré bola kvóta prostredníctvom preventívneho stiahnutia z trhu znížená, s kvótou na cukor.

32.

Pokiaľ by sa mal článok 11 nariadenia č. 320/2006 vykladať v tom zmysle, že do výpočtu dočasnej reštrukturalizačnej sumy treba zahrnúť kvótu na cukor, ktorá nemohla byť v dôsledku preventívneho stiahnutia z trhu podľa článku 3 nariadenia č. 493/2006 využitá, takýto systém výpočtu reštrukturalizačnej sumy by viedol k neodôvodnene vysokému finančnému zaťaženiu a následne k neodôvodnenému daňovému zaťaženiu podnikov. Odkazujúc na rozsudok z 8. mája 2008, Zückerfabrik Jülich a i. ( 6 ), litovská vláda poukazuje na skutočnosť, že napriek širokej miere voľnej úvahy, ktorou disponujú orgány Spoločenstva v oblasti poľnohospodárstva, nesmú byť výrobcovia zaťažení nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

33.

Takýto výklad by navyše viedol k rozdielnemu zaobchádzaniu aj z toho dôvodu, že preventívne opatrenie sa realizovalo uplatňovaním rozdielnych koeficientov a v dôsledku toho mohlo byť zníženie kvót pre podniky usadené v jednom členskom štáte nižšie ako zníženie kvót pre podniky usadené v inom členskom štáte, a to nezávisle od ich správania. To by viedlo k skresleniu hospodárskej súťaže, ako aj k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu s tými podnikmi, ktoré sa nestiahli z trhu.

34.

Nariadeniami Rady č. 318/2006 a č. 320/2006 a nariadením Komisie č. 493/2006 zaviedol zákonodarca Spoločenstva radikálnu reformu európskej organizácie trhu s cukrom. Takmer 40 rokov nezmenený systém ( 7 ) sa rozsiahlo zmenil reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ( 8 ), ktorú zaviedla nová právna úprava účinná od 1. júla 2006.

35.

Cieľom reformy je zabezpečiť dlhodobé perspektívy výroby cukru v Európskej únii v budúcnosti, podporiť jej konkurencieschopnosť a orientáciu na trh a posilniť postavenie Európskej únie v aktuálnom svetovom obchode. Kľúčovými bodmi reformy sú zníženie zaručenej minimálnej ceny cukru, kompenzačné platby pre poľnohospodárov a reštrukturalizačný fond motivujúci menej konkurencieschopných výrobcov cukru k ukončeniu výroby. Systém reštrukturalizácie sa financuje tým spôsobom, že za každú kvótu sladidla sa vyberá špecifická reštrukturalizačná suma.

36.

Stredobodom veci samej je právne posúdenie spôsobov výpočtu reštrukturalizačnej sumy, ktorých zákonnosť žalobkyňa napáda. Návrh na začatie prejudiciálneho konania treba chápať v tom zmysle, že prvá prejudiciálna otázka sa zameriava na výklad článku 11 nariadenia č. 320/2006 ako právneho základu Spoločenstva pre prijatie napadnutého rozhodnutia členského štátu, zatiaľ čo druhá prejudiciálna otázka sa týka skúmania platnosti tohto ustanovenia.

37.

Čo sa týka prvej prejudiciálnej otázky, treba najskôr pripomenúť, že v zmysle tradičných zásad výkladu znenie ustanovenia je vždy východiskovým bodom a zároveň limitom každého výkladu. ( 9 ) Medzi ďalšie metódy výkladu, ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora má osoba aplikujúca právo využívať, patria systematický, teleologický a historický výklad.

38.

Po prvé z článku 11 ods. 1 nariadenia č. 320/2006 vyplýva, že „podniky, ktorým sa udelila kvóta“, musia na každý hospodársky rok zaplatiť dočasnú reštrukturalizačnú sumu „za tonu kvóty“. Toto ustanovenie výslovne nehovorí o časti kvóty, v rámci ktorej výrobca skutočne vyprodukoval cukor, o čo sa evidentne žalobkyňa opiera, ale hovorí o celkovej kvóte pridelenej každému podniku. ( 10 ) Komisia a Rada správne poukazujú na túto skutočnosť. Toto ustanovenie teda povinnosť platiť dočasnú reštrukturalizačnú sumu spája výlučne s pridelením kvóty v konkrétnom hospodárskom roku bez potreby uskutočnenia akéhokoľvek rozlišovania podľa druhu a bez ohľadu na osud skutočne vyrobeného množstva cukru. Preto v zmysle tohto výkladu neskoršie zmeny kvóty sú pre výpočet dočasnej reštrukturalizačnej sumy irelevantné.

39.

Jediná výnimka uvedená v druhom pododseku tohto ustanovenia, ktorá stanovuje oslobodenie od zaplatenia dočasnej reštrukturalizačnej sumy, sa týka výlučne len kvót, „ktorých sa podnik vzdal od daného hospodárskeho roka v súlade s článkom 3 ods. 1“. Tým sa má na mysli len konečné oslobodenie kvót alebo ich častí podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 320/2006, ktorý sa však na stiahnutie z trhu upravené v článku 19 nariadenia č. 318/2006 nevzťahuje a ani s ním nemôže byť porovnávané.

40.

Ak totiž vzájomne porovnáme mechanizmy prideľovania kvót a stiahnutia z trhu, tak je očividné, že sa vzájomne podstatne líšia jednak ich spôsobom fungovania a jednak cieľmi. Zatiaľ čo prvý mechanizmus má za cieľ definitívne vzdanie sa kvóty vrátane zrušenia alebo odstavenia výrobných zariadení, druhý mechanizmus sa zameriava len na dočasné stiahnutie dotknutých množstiev z trhu, ich uskladnenie alebo predaj daných množstiev mimo kvót. Tento rozdiel vo fungovaní vyplýva z rozdielnych cieľov uplatňovaných príslušných ustanovení.

41.

Vzdanie sa kvót zo strany menej konkurencieschopných výrobcov cukru formou zohľadňujúcou sociálne hľadisko a životné prostredie je jedným z prostriedkov reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu, ktorá je cieľom nariadenia č. 320/2006. Z odôvodnení č. 1 a 5 uvedeného nariadenia vyplýva, že vyplácanie primeranej pomoci na reštrukturalizáciu cukrovarníckym podnikom s najnižšou produktivitou je dôležitým hospodárskym podnetom k tomu, aby zastavili výrobu cukru v rámci kvóty a aby sa vzdali svojej výrobnej kvóty na cukor. Táto pomoc má podľa vôle zákonodarcu Spoločenstva umožniť dve veci, na jednej strane znížiť výrobu do tej miery, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie rovnováhy na trhu v Spoločenstve, na druhej strane značne znížiť nerentabilné výrobné kapacity. Z tohto dôvodu sa tieto sumy označujú v odôvodnení č. 4 uvedeného nariadenia ako „pripísaný príjem“, ktorý sa odlišuje od iných obvyklých poplatkov vyberaných v rámci SOT s cukrom.

42.

Reštrukturalizácia cukrovarníckeho priemyslu sa zameriava na dosiahnutie dlhodobých politických cieľov Spoločenstva, ktoré podľa odôvodnenia č. 1 nariadenia č. 320/2006 spočívajú v uvedení programu výroby a obchodovania s cukrom Spoločenstva v súlade s medzinárodnými požiadavkami ( 11 ) a v zaistení jeho budúcej konkurencieschopnosti.

43.

Naopak, stiahnutie z trhu je nástrojom cenovej podpory, ktorého cieľom podľa článku 19 ods. 1 a odôvodnenia č. 22 nariadenia č. 318/2006 je zachovať štrukturálnu rovnováhu pri cenovej hladine blízkej referenčnej cene. Obdobná situácia je obsiahnutá v článku 3 nariadenia č. 493/2006, ktorý podľa odôvodnenia č. 6 tohto nariadenia upravuje preventívne stiahnutie z trhu ako prechodné opatrenie s cieľom zlepšiť rovnováhu na trhu v Spoločenstve bez vytvárania nových zásob cukru počas hospodárskeho roka 2006/2007.

44.

Z tohto dôvodu na prvú prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že článok 11 nariadenia č. 320/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že aj kvóta na cukor, ktorú nemožno využiť v dôsledku preventívneho stiahnutia z trhu podľa článku 3 nariadenia Komisie č. 493/2006 z 27. marca 2006, má byť súčasťou vymerania dočasnej reštrukturalizačnej sumy.

45.

V prejudiciálnom konaní podľa článku 234 ods. 1 písm. b) ES týkajúcom sa preskúmania platnosti normy sekundárneho práva Spoločenstva vnútroštátny súd vymedzil rozsah preskúmania Súdnym dvorom. ( 12 )

46.

Ako bolo uvedené v úvode, druhá otázka sa výslovne zameriava na preskúmanie zlučiteľnosti článku 11 nariadenia č. 320/2006 s právom vyššej právnej sily, konkrétnejšie so zásadou Spoločenstva o ochrane legitímnej dôvery a so zákazom diskriminácie upraveným v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES. Súčasne však treba uviesť, že tvrdenia uvedené v uznesení vnútroštátneho súdu, vrátane námietok predložených žalobkyňou v rámci konania vo veci samej ( 13 ), sa celkovo týkajú zásady proporcionality a zákazu diskriminácie.

47.

Pri rozumnom posúdení návrhu na začatie prejudiciálneho konania treba konštatovať, že vnútroštátny súd v skutočnosti žiada posúdenie zlučiteľnosti článku 11 nariadenia č. 320/2006 s dvomi poslednými citovanými zásadami. Z tohto dôvodu navrhujem preformulovať druhú prejudiciálnu otázku v tomto zmysle.

48.

Podľa zásady proporcionality, ktorá je jednou zo všeobecných právnych zásad práva Spoločenstva a ktorá bola už viackrát potvrdená judikatúrou Súdneho dvora, okrem iného aj v oblasti SPP, akty inštitúcií Spoločenstva nesmú prekročiť medze toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou. To znamená, že pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom. ( 14 )

49.

Súdny dvor však súčasne konštatoval, že zákonodarca Spoločenstva disponuje v oblasti SPP širokou diskrečnou právomocou, ktorá zodpovedá politickým úlohám, ktoré mu ukladajú články 34 ES až 37 ES. Z tohto dôvodu pri vykonávaní SPP, najmä v sektore cukru, mu prináleží posúdiť komplexné hospodárske situácie a prijať rozhodnutia hospodárskej, politickej a sociálnej povahy. ( 15 ) Preto Súdny dvor vyhlásil, že súdne preskúmanie sa musí obmedziť na overenie, či dotknuté opatrenie nie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci, alebo či dotknutý orgán zjavne neprekročil medze svojej voľnej úvahy. ( 16 )

50.

Podľa názoru Súdneho dvora, čo sa týka súdneho preskúmania dodržiavania zásady proporcionality, zo širokej miery voľnej úvahy vyplýva, že v oblasti SPP iba zjavne neprimeraná povaha prijatého opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušný orgán sleduje, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia. ( 17 ) Nejde preto o zistenie, či prijaté opatrenie bolo jediné možné, alebo najlepšie z možných, ale či bolo zjavne neprimerané. ( 18 )

51.

Generálna advokátka Sharpston však v návrhoch, ktoré predniesla 14. júna 2007 vo veci Zuckerfabrik Jülich ( 19 ), správne uviedla, že túto judikatúru nemožno chápať v tom zmysle, že Súdny dvor udelil zákonodarcovi Spoločenstva bielu kartu. Súdny dvor vôbec nevylúčil súdnu kontrolu vykonávania voľnej úvahy cez orgány Spoločenstva. Aby táto kontrola mala nejaký význam, tak Súdny dvor musí mať v určitých prípadoch možnosť zasiahnuť napríklad vtedy, keď sú výrobcovia neprimerane zaťažení nadmerne vysokými poplatkami.

52.

Následne treba preskúmať, či vzhľadom na všetky skutočnosti predložené Súdnemu dvoru, je povinnosť výrobcov platiť reštrukturalizačnú sumu podľa článku 11 nariadenia č. 320/2006 primeraná na dosiahnutie sledovaného cieľa, alebo v nej treba vidieť neprimerané zaťaženie výrobcov.

53.

Bez podrobnejšieho predstavenia pochybností o platnosti článku 11 nariadenia č. 320/2006 vnútroštátny súd odkazuje na argumentáciu žalobkyne v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorá sa týka údajného porušenia zásady proporcionality. Žalobkyňa v podstate uvádza, že cukor vyrobený nad rámec prahovej hodnoty výroby nemôže byť v žiadnom prípade predaný ako cukor podliehajúci kvóte. Vzhľadom na to, že reštrukturalizačná suma sa vypočítava z celej kvóty, t. j. bez zohľadnenia kvóty stiahnutej z trhu v dôsledku preventívneho stiahnutia z trhu, skutočná netto referenčná cena je nižšia ako 505,50 eura na výrobnej úrovni a musí byť dosiahnutá predajom zníženého množstva kvót. Navyše sa stiahnutá kvóta považuje za prvú kvótu pre nadchádzajúci hospodársky rok 2007/2008 a je teda opätovne zahrnutá do výpočtu reštrukturalizačnej sumy. Ako posledný argument žalobkyňa uvádza, že napriek cieľu uvedenému v odôvodnení č. 4 nariadenia, a to poskytnúť výhody podnikom povinným platiť reštrukturalizačnú sumu, táto úprava vedie naopak k tomu, že podniky so zníženými kvótami nikdy neprofitujú zo znížených kvót.

54.

Najprv treba uviesť, že žalobkyňa a vnútroštátny súd nespochybňujú legitimitu cieľov, ktoré sleduje reforma SOT s cukrom z roku 2006. Nespochybňujú ani vhodnosť finančného systému podpôr, ktorý zaviedol zákonodarca Spoločenstva, pomocou ktorého sa nerentabilní výrobcovia cukru majú definitívne vzdať kvót. Zároveň nevidí problém v tom, že systém reštrukturalizácie by mal byť financovaný podnikmi, ktoré zostali na trhu a ktoré z reštrukturalizácie v konečnom dôsledku profitujú.

55.

Bez ohľadu na tieto skutočnosti sa zdá vhodné a účelné, aby reštrukturalizačnú sumu platili výlučne tie podniky, ktoré chcú a môžu pokračovať vo výrobe cukru v konkurenčných podmienkach a ktoré navyše ešte profitujú z odchodu menej produktívnych konkurentov z trhu a z vyčistenia trhu, ktoré s tým súvisí. Rovnako je vhodné a účelné, aby menej výkonné podniky, ktoré prostredníctvom vzdania sa kvóty alebo jej neuplatnenia chcú definitívne ukončiť výrobu cukru, boli oslobodené od povinnosti platiť poplatok a namiesto toho dostali primeranú reštrukturalizačnú pomoc. A preto pridelenie kvóty podľa článku 11 nariadenia č. 320/2006 môže predstavovať východiskový bod pre odôvodnenie povinnosti platiť reštrukturalizačnú sumu.

56.

Podstatnou otázkou, ktorá z veci samej vyplýva, totiž je, či vzhľadom na cieľ reštrukturalizácie možno považovať za primerané to, že z reštrukturalizačnej sumy nemožno vylúčiť tie množstvá cukru, ktoré v príslušnom hospodárskom roku nemožno v dôsledku iných mechanizmov, najmä stiahnutia z trhu, predať.

57.

Rada a Komisia predovšetkým poukazujú na nevyhnutnosť vopred plánovaného základu výpočtu s cieľom zabezpečiť samofinancovanie systému reštrukturalizácie. Cieľ dočasnej reštrukturalizačnej sumy, a to vyhovieť všetkým žiadostiam o pomoc, nemôže byť podkopaný prvkom neistoty, ako napríklad nedostatkom finančných prostriedkov. Pokiaľ by do uvedeného základu výpočtu neboli zahrnuté všetky pridelené kvóty, ale len množstvá cukru skutočne vyrobeného v rámci kvóty alebo dokonca aj množstvá cukru podliehajúceho stiahnutiu z trhu, nemohol by tento cieľ byť dosiahnutý a jednotlivé žiadosti by prípadne museli byť zamietnuté.

58.

Komisia ešte navyše dopĺňa, že skutočnosť, že reštrukturalizačná suma sa vzťahuje na abstraktne pridelené kvóty a nie na kvóty, ktoré boli skutočne vyrobené, vyplýva z toho, že reštrukturalizačná pomoc, ktorá sa poskytuje podnikom v prípade definitívneho vzdania sa kvót, sa vypláca bez ohľadu na skutočnosť, že tieto podniky nemohli časť týchto kvót v hospodárskom roku využiť z dôvodu stiahnutia z trhu.

59.

Podľa mňa uvedené rozpočtové politické hľadiská, ako aj odkaz na nevyhnutnosť samofinancovania systému reštrukturalizácie predstavujú dostatočné argumenty svedčiace v prospech výpočtu reštrukturalizačnej sumy na základe abstraktne pridelených kvót. Tento postup na jednej strane zabezpečuje stabilitu príjmov do reštrukturalizačného fondu a na druhej strane zaručuje finančnú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami, čo vyžaduje nielen kľúčová zásada rozpočtu Spoločenstva, ale je to navyše aj nevyhnutnosť, ( 20 ) pokiaľ zvážime, že reštrukturalizačná pomoc, na ktorú má v zásade nárok každý výrobca, sa vypočítava práve na základe abstraktne pridelených kvót. Ak sa má zabrániť jednostrannému zvýšeniu nákladov pri súčasnom nedostatočnom financovaní reštrukturalizačného fondu, potom logicky treba stanoviť jednotné kritériá výpočtu reštrukturalizačnej sumy a reštrukturalizačnej pomoci.

60.

Navyše Komisia v odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora uvedenú v liste z 11. decembra 2008, ku ktorému je priložený prehľad odhadovaných, ako aj skutočných príjmov a výdavkov reštrukturalizačného fondu, predložila dôkaz, že samofinancovanie systému reštrukturalizácie je zabezpečené, pričom odhadované alebo skutočne dosiahnuté príjmy príliš neprekračujú výdavky. ( 21 )

61.

Rada a Komisia ďalej poukazujú na rozdiely medzi stiahnutím z trhu ako krátkodobým systémom podpory cien a vzdaním sa kvót ako dlhodobým opatrením štrukturálneho očistenia trhu. Ako správne uvádzajú, stiahnutie z trhu nevedie k definitívnej strate kvóty. ( 22 ) Je síce pravda, že podnik nemôže množstvá cukru, ktoré sú stiahnuté z trhu, predať počas príslušného hospodárskeho roka v rámci systému kvót. Táto časť kvóty mu však zostáva zachovaná. Môže sa teda slobodne rozhodnúť, či túto časť kvóty predá na svetovom trhu ( 23 ), alebo či ju prenesie do nasledujúceho hospodárskeho roka. V druhom prípade môže byť kvóta opäť využitá v rámci režimu kvót, lebo konkrétne množstvo cukru, ktoré bolo stiahnuté v prvom hospodárskom roku, sa považuje za prvú výrobu nasledujúceho hospodárskeho roka. To výslovne vyplýva z článku 19 ods. 3 nariadenia č. 318/2006.

62.

Na rozdiel od názoru žalobkyne, ktorý je uvedený v uznesení vnútroštátneho súdu ( 24 ), v dôsledku povinnosti platiť sumu uvedenú v článku 11 nariadenia č. 320/2006 nedochádza k dodatočnému zaťaženiu výrobcov cukru, lebo mechanizmus stiahnutia z trhu upravený v článku 3 nariadenia č. 493/2006, podľa vyjadrení Komisie, nespôsobuje, že bude v dvoch po sebe nasledujúcich hospodárskych rokoch spoplatnená tá istá kvóta. Naopak, každý hospodársky rok sa posudzuje samostatne, pričom v priebehu každého hospodárskeho roka je spoplatnená dočasnou reštrukturalizačnou sumou celá pridelená kvóta. Pritom je irelevantné, či konkrétne množstvo cukru sa vyrobí v prvom, alebo v nasledujúcom hospodárskom roku.

63.

Rada a Komisia následne vyhlasujú, že eventuálne negatívne ekonomické dôsledky zahrnutia dotknutých množstiev cukru, ktoré boli z trhu stiahnuté, do základu pre výpočet dočasnej reštrukturalizačnej sumy sú obmedzené a sú vykompenzované výhodami, ktoré zo stiahnutia z trhu vyplývajú.

64.

Možno súhlasiť so žalobkyňou v tom smere, že nemožno vylúčiť, že cukor vyrobený v dôsledku stiahnutia z trhu nad rámec prahovej hodnoty výroby, ktorý môže byť predaný ako cukor podliehajúci kvóte až v nasledujúcom hospodárskom roku, nedosiahne vždy referenčnú cenu. Rada však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že intervenčná cena bola reformou SOT s cukrom v roku 2006 zrušená. Navyše článok 18 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, že intervenčná cena za cukor podliehajúci kvóte dosahuje 80% a nie 100% referenčnej ceny.

65.

Výrobca sa teda nemôže spoliehať na to, že získa vždy referenčnú cenu. Okrem toho predaj cukru závisí od mnohých ekonomických faktorov. Po prvé skutočná trhová cena sa riadi predovšetkým ponukou a dopytom, takže za určitých okolností môže výrobca dostať za množstvo cukru stiahnuté z trhu cenu, ktorá je vyššia než referenčná cena.

66.

Okrem toho treba súhlasiť s tvrdeniami Rady a Komisie, podľa ktorých je stiahnutie z trhu v konečnom dôsledku v prospech výrobcov. Ako som už uviedla, ( 25 ) cieľom mechanizmu stiahnutia z trhu je udržanie ceny cukru na úrovni, ktorá je blízka referenčnej cene, t. j. úrovni vyššej než intervenčná cena. Z tohto dôvodu eventuálne straty, ktoré vzniknú ako priamy dôsledok stiahnutia z trhu, budú nepriamo kompenzované všeobecným zvýšením ceny cukru podliehajúceho kvóte v dôsledku rovnakého opatrenia.

67.

Tvrdenie žalobkyne, že stiahnutie z trhu sa predovšetkým týka konkurencieschopných výrobcov, treba zamietnuť ako neprijateľné. Správnejšie je skôr tvrdenie, že stiahnutie z trhu sa týka všetkých podnikov, ktorým boli kvóty pridelené. Uvedené kritérium ako také je však neutrálne, lebo nerozlišuje medzi produktivitou a konkurencieschopnosťou dotknutých podnikov. V súvislosti s tým sa na všetky podniky vzťahujú rovnaké podmienky hospodárskej súťaže bez ohľadu na ich produktivitu. V dôsledku toho námietka diskriminácie a narušenia hospodárskej súťaže je neopodstatnená.

68.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného nie sú také podniky ako žalobkyňa vyňaté zo všeobecnej povinnosti riadnej starostlivosti ( 26 ) vo vlastnom záujme, ktorá ich najmä zaväzuje vyhnúť sa nepriaznivým ekonomickým dôsledkom, ktoré vyplývajú z eventuálneho stiahnutia z trhu. K tomu patrí prijatie všetkých potrebných opatrení vrátane vhodnej zmeny výroby v okamihu oznámenia stiahnutia z trhu na základe oznámení Komisie. Komisia 3. februára 2006 v úradnom vestníku ( 27 ) oznámila, že z dôvodu predpokladanej situácie na trhu Spoločenstva s cukrom v hospodárskom roku 2006/2007 by mohla využiť právomoc, ktorú jej zverila Rada, stiahnuť cukor z trhu ako dočasné opatrenie. Nariadenie č. 493/2006, ktorým Komisia nariadila stiahnutie z trhu pre daný hospodársky rok, bolo uverejnené v marci 2006. Žalobkyňa teda mala možnosť znížiť v spornom hospodárskom roku ( 28 ) výrobu na optimálny objem s cieľom zabrániť prenosu stiahnutého množstva cukru alebo jeho predaju mimo kvóty.

69.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva pri stanovení spôsobov výpočtu reštrukturalizačnej sumy zohľadnil všetky podstatné aspekty vrátane výhod a nevýhod pre podniky.

70.

Použitie abstraktne pridelenej kvóty podľa článku 11 nariadenia č. 320/2006 ako základu pre výpočet reštrukturalizačnej sumy nie je vzhľadom na cieľ reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu a vzhľadom na širokú možnosť voľnej úvahy zákonodarcu Spoločenstva v oblasti SOT ani zjavne nevhodné, ani nepredstavuje neprimeranú záťaž pre výrobcov.

71.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zákaz akejkoľvek diskriminácie medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi, zakotvený v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES zakazuje posudzovať porovnateľné situácie rozdielne a odlišné situácie rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené. ( 29 ) Opatrenia v rámci spoločnej organizácie trhov, konkrétne ich mechanizmy intervencie, sa môžu teda líšiť vo vzťahu k regiónom a iným podmienkam výroby alebo spotreby len na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú vyvážené rozloženie výhod a nevýhod medzi dotknuté subjekty, bez uplatnenia rozlíšenia medzi členskými štátmi. ( 30 )

72.

Čo sa týka súdneho preskúmania podmienok uplatnenia zákazu diskriminácie uvedeného v článku 34 ods. 2 druhom pododseku ES, už som uviedla, že zákonodarca Spoločenstva má v oblasti SPP širokú možnosť voľnej úvahy zodpovedajúcu politickej zodpovednosti, ktorá pre neho vyplýva z článkov 34 ES až 37 ES. ( 31 )

73.

Pochybnosti vyjadrené zo strany vnútroštátneho súdu, čo sa týka platnosti článku 11 nariadenia č. 320/2006 sa opierajú o argumenty, ktoré žalobkyňa uviedla v rámci konania vo veci samej a ktoré sú opakovane uvedené v uznesení vnútroštátneho súdu. Podľa týchto argumentov sa žalobkyňa cíti byť znevýhodnená v dôsledku preventívneho stiahnutia z trhu, ktoré nebolo vykonané jednotne pri všetkých podnikoch, ale sa realizovalo podľa koeficientov, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch rozdielne. Podľa názoru žalobkyne vo veci samej rozdielne zaobchádzanie je v tom, že podniky v členských štátoch, ktoré boli najviac dotknuté stiahnutím, môžu predať proporcionálne menej cukru za referenčnú cenu. Toto rozdielne zaobchádzanie podporuje spôsob výpočtu reštrukturalizačnej sumy v závislosti od pridelenej kvóty, pretože dotknuté podniky musia predať produkciu cukru, ktorá im zostala, za ešte nižšiu čistú referenčnú cenu.

74.

Rada a Komisia správne síce poukázali na to, že vyjadrenia žalobkyne vo veci samej sa predovšetkým týkajú nástroja preventívneho stiahnutia z trhu upraveného v článku 3 nariadenia č. 493/2006, zatiaľ čo druhá prejudiciálna otázka sa vlastne týka platnosti článku 11 nariadenia č. 320/2006. Z pohľadu Komisie musí byť otázka platnosti predložená vnútroštátnym súdom považovaná za bezpredmetnú najmä preto, že toto ustanovenie neupravuje mechanizmus stiahnutia z trhu. Napriek tomu sa domnievam, že vyjadrenia žalobkyne vo veci samej sú sčasti relevantné pre skúmanie druhej prejudiciálnej otázky. Vzhľadom na okolnosti veci samej nemožno dôsledky výpočtu reštrukturalizačnej sumy na základe pridelenej kvóty presne posúdiť bez toho, aby zároveň neboli posúdené účinky stiahnutia z trhu na výrobcov cukru. Navyše všetci účastníci konania predložili pripomienky k tejto problematike, a to viedlo k primeranému rozšíreniu súdneho preskúmania v prejudiciálnom konaní.

75.

Následne teda Súdny dvor musí pri skúmaní tejto výhrady zohľadniť vyjadrenia žalobkyne vo veci samej v rozsahu, v akom sa týkajú platnosti článku 11 nariadenia č. 320/2006.

76.

Najskôr treba objasniť, či platenie dočasnej reštrukturalizačnej sumy upravenej v odseku 1 tohto ustanovenia nepredstavuje samo osebe porušenie zákazu diskriminácie, keďže všetky podniky zostávajúce na trhu s cukrom musia platiť túto sumu, ktorá je vypočítaná na základe pridelených kvót. Navyše žalobkyňa neprotestuje ani proti tomu, že podniky, ktoré sa definitívne vzdali ich kvót, nemusia ani prispievať do reštrukturalizačného fondu.

77.

Pred začatím skúmania výhrady, ktorá sa týka nejednotného, a teda údajne diskriminačného vykonania stiahnutia z trhu, treba objasniť fungovanie, ako aj zmysel a účel systému koeficientov.

78.

Článkom 44 nariadenia č. 318/2006 Rada poverila Komisiu prijatím opatrení na uľahčenie prechodu z trhovej situácie v hospodárskom roku 2005/2006 na trhovú situáciu v hospodárskom roku 2006/2007, najmä znížením množstva, ktoré možno v rámci kvóty vyrobiť. Medzi takéto opatrenia patrí preventívne stiahnutie z trhu upravené v článku 3 nariadenia č. 493/2006.

79.

Stanovená prahová hodnota výroby sa podľa odseku 2 tohto ustanovenia vypočíta vynásobením kvóty pridelenej podniku podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 318/2006 sumou dvoch koeficientov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 493/2006. Ide po prvé o koeficienty stanovené v prílohe I nariadenia č. 493/2006, ktoré sú podľa vyjadrení Komisie kombináciou uplatnenia článku 10 ods. 6 nariadenia č. 1260/2001 ( 32 ) s metódou upravenou v článku 19 nariadenia č. 318/2006 pre stiahnutie z trhu. Druhý koeficient zohľadňuje úsilie vynaložené členskými štátmi v hospodárskom roku 2006/2007 vzdať sa definitívne kvót v rámci systému reštrukturalizácie zavedeného nariadením č. 320/2006 a bol stanovený zo strany Komisie nariadením č. 1541/2006. ( 33 )

80.

Pripomienky žalobkyne sa evidentne vzťahujú na použitie koeficientu uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 493/2006.

81.

Podľa zhodných vyjadrení Komisie a žalobkyne ( 34 ) uplatnenie tohto koeficientu v prechodnom roku 2006/2007 má za následok, že prahová hodnota v hospodárskom roku 2006/2007 je tým vyššia, čím vyšší je počet kvót, ktorých sa podniky podľa článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 320/2006 definitívne vzdali. Inými slovami povedané uplatnenie tohto koeficientu v prechodnom roku 2006/2007 má za následok, že podniky v členských štátoch, v ktorých bol zrušený menší počet kvót, môžu v rámci systému kvót predať menej cukru než v prípade, že by boli usadené v členskom štáte, v ktorom bol definitívne zrušený väčší počet kvót.

82.

Stanoveniu prahovej hodnoty stiahnutia predchádza komplexný výpočet, ktorý zohľadňuje vyššie uvedené koeficienty, ale aj kvótu, ktorá je napokon pridelená danému podniku. Pridelenie individuálnej kvóty sa opätovne uskutočňuje podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 318/2006 príslušnými členskými štátmi podľa vnútroštátnej kvóty stanovenej Radou.

83.

Keďže pri posudzovaní zaťaženia jednotlivých podnikov z dôvodu stiahnutia z trhu sú dôležité hľadiská práva Spoločenstva, ako aj vnútroštátneho práva, vzniká otázka, či referenčný rámec pre posúdenie otázky rozdielneho zaobchádzania s dotknutými podnikmi má byť určený na úrovni Spoločenstva, alebo na úrovni jednotlivých členských štátov.

84.

Podľa judikatúry Súdneho dvora členské štáty musia pri vykonávaní ustanovení práva Spoločenstva dodržiavať zásadu upravenú v článku 34 ods. 2 ES, a to aj v prípade, keď im táto právna úprava umožňuje vybrať si medzi viacerými spôsobmi uplatnenia alebo možnosťami. ( 35 ) Zákaz diskriminácie ako objektívna právna norma teda platí nielen pre zákonodarcu Spoločenstva, ktorému je adresovaný v prvom rade, ale je určený aj členským štátom v rozsahu, v akom konajú napríklad na základe splnomocnenia obsiahnutého v nariadení Spoločenstva. ( 36 )

85.

Pokiaľ ide o vec samu, zastávam názor, že referenčný rámec pre posúdenie existencie rozdielneho zaobchádzania musí byť určený na úrovni Spoločenstva a nie na úrovni členských štátov. Podľa mňa je rozhodujúce, akému rozhodujúcemu orgánu je v konečnom dôsledku pripísané rozdielne zaobchádzanie. Musím súhlasiť s Komisiou, že právomoc prideľovať kvóty upravená v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 318/2006 skutočne poskytuje jednotlivému členskému štátu určitú voľnú úvahu pri prijímaní politických rozhodnutí v oblasti priemyslu. Z právneho hľadiska však ide o konanie pripísateľné zákonodarcovi Spoločenstva, najmä preto, že Rada a Komisia stanovením koeficientov a kvót špecifických pre štáty vytvorili základ pre homogénne zníženie nadprodukcie vo všetkých členských štátoch. Rozhodovacia právomoc členských štátov, napríklad v rámci prerozdeľovania alebo znižovania kvót, na ktorú poukazuje Komisia, však nemôže opomenúť skutočnosť, že v konečnom dôsledku práve zákonodarca Spoločenstva bol ten, kto prijal príslušné rozhodnutia týkajúce sa štruktúry trhu s cukrom. Zákonodarca vytvoril organizáciu trhu s cukrom pre celé Spoločenstvo, v rámci ktorej môže využiť rôzne mechanizmy zmeny výroby, medzi ktoré patrí aj sporné preventívne stiahnutie z trhu v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 493/1006.

86.

Referenčný rámec pre posúdenie otázky existencie rozdielneho zaobchádzania teda musí byť stanovený na úrovni Spoločenstva. Teda za určitých okolností ako vo veci samej je právne možné porovnávať situáciu žalobkyne so situáciou v podniku usadenom v inom členskom štáte.

87.

Podľa názoru žalobkyne systém koeficientov vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s výrobcami. V tejto súvislosti poukazuje na jeden hypotetický prípad, ktorý sama predostrela, ktorý má ilustrovať účinok tohto systému popísaný v bode 81 týchto návrhov. ( 37 )

88.

Prostredníctvom tohto hypotetického prípadu žalobkyňa porovnáva účinok tohto rozdielneho krátenia kvót v dvoch rovnako veľkých členských štátoch s rovnakých kvótami, ktoré sú rozdelené zakaždým na rovnaké časti do dvoch podnikov nachádzajúcich sa v krajine. Ak totiž v jednom z týchto členských štátov jeden z oboch podnikov vyrábajúcich cukor zastaví svoju produkciu úplne alebo čiastočne a vzdá sa svojej kvóty podľa článku 3 nariadenia č. 320/2006, tak je iný podnik v členskom štáte, ktorý zachová výrobu cukru v plnom rozsahu, týmto konaním iného podniku nepriamo zvýhodnený. V pomere ku porovnateľným podnikom v inom členskom štáte, kde žiadny z oboch podnikov nezastavil alebo neobmedzil svoju výrobu, bude totiž jeho kvóta na základe vzdania sa kvóty druhým podnikom, ktoré nemôže ovplyvniť, krátená menej výrazne. Podniky v členských štátoch výraznejšie dotknuté znížením by mohli predať v hospodárskom roku 2006/2007 v pomere ku podnikom v iných členských štátoch za referenčnú cenu 631,90 eura za tonu pomerne menej cukru. Už to možno podľa žalobkyne považovať za diskrimináciu v zmysle článku 34 ods. 2 ES.

89.

Podľa mňa postačí pripomenúť, že ani jeden z účastníkov konania vážne nespochybnil, že použitie systému koeficientov vyvoláva vyššie uvedený účinok. Nemožno teda vylúčiť, že dva podniky usadené v dvoch členských štátoch budú rozdielne ovplyvnené stiahnutím z trhu, a to v závislosti od veľkosti podielu na trhu podniku, usadeného v príslušnom členskom štáte, ktorý sa výroby definitívne vzdáva. Ak na jednej strane vychádzame rovnako ako žalobkyňa z predpokladu, že dotknuté podniky sú po formálnej stránke rovnaké, ( 38 ) tak za takýchto okolností by išlo o rozdielne zaobchádzanie.

90.

Vzniká otázka, či takéto eventuálne rozdielne zaobchádzanie s podnikmi v členskom štáte v porovnaní s inými podnikmi môže byť objektívne odôvodnené.

91.

Na úvod treba uviesť, že po bližšom skúmaní mechanizmu stiahnutia z trhu z hľadiska spôsobu jeho fungovania a cieľa mechanizmu, ide o mechanizmus, ktorý povoľuje rozdielne zaobchádzanie v konkrétnom prípade. Na rozdiel od názoru žalobkyne, sa pri stanovení výšky prahovej hodnoty stiahnutia z trhu nerozlišuje podľa územia členských štátov, ale podľa výrobných podmienok v jednotlivých štátoch. Mechanizmus stiahnutia z trhu, ktorý navrhol zákonodarca sa totiž vyznačuje tým, že zohľadňuje najmä osobitosti výroby cukru v spornom členskom štáte. To sa dosiahne formou fungovania systému koeficientov popísaných vyššie, ako aj formou prideľovania individuálnych kvót, ktoré je v širokej miere ponechané na voľnú úvahu členských štátov. V zmysle judikatúry sú uplatnené kritériá rozlišovania prípustné. ( 39 )

92.

Pokiaľ ide o skúmanie existencie objektívneho dôvodu, treba odkázať na judikatúru Súdneho dvora ( 40 ), podľa ktorej Komisia pri zásahoch do trhu má širokú rozhodovaciu právomoc, ktorá vylučuje automatickosť a ktorá musí byť vykonávaná vzhľadom na ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky zakotvené v platnom nariadení o spoločnej organizácii trhov s cukrom. Súdny dvor na základe toho dospel k záveru, že kontrolujúc zákonnosť výkonu tejto slobody súdy nesmú posúdenia, na ktoré sú príslušné orgány oprávnené, nahradiť svojimi vlastnými posúdeniami. Musia sa obmedziť len na skúmanie, či dané posúdenia sú zjavne nesprávne alebo či nedošlo k zneužitiu právomoci. To platí rovnako aj pre súdne preskúmanie rozdielneho zaobchádzania zo strany Komisie. ( 41 )

93.

Zdá sa mi, že pri skúmaní otázky odôvodnenia je v prvom rade relevantné tvrdenie Komisie ( 42 ), podľa ktorého zákonodarca Spoločenstva chcel zohľadniť rozdiely v úsilí členských štátov o reštrukturalizáciu trhu cukru, ako aj iné osobitné situácie v určitých členských štátoch.

94.

Rovnako považujem za relevantné tvrdenie Rady ( 43 ), podľa ktorého Komisia v rámci vykonávacích ustanovení vytvorila koeficienty zamerané na rovnomerné zníženie nadprodukcie vo všetkých členských štátoch a súčasne zamerané na dosiahnutie rovnováhy vo výrobe v celom Spoločenstve. Podľa názoru Rady nástroje na reguláciu trhu, akým je stiahnutie z trhu, musia byť za určitých okolností uplatňované aj rozdielne s cieľom dosiahnuť štrukturálnu rovnováhu v Spoločenstve. Ak podniky usadené v členskom štáte sa vzdajú dobrovoľne ich kvót, potom uvedený členský štát už znížil výrobu na určitú úroveň. V členských štátoch, v ktorých už výrobné kvóty boli úplne využité, je podľa názoru Rady potrebné, aby naopak boli primerane znížené výrobné kvóty pridelené členskému štátu.

95.

Cieľ primeraného zníženia pridelených výrobných kvót vzhľadom na výrobu cukru v každom členskom štáte tak, aby boli jednotne stabilizované ceny v celom Spoločenstve, podľa mňa môže odôvodniť diferencovaný prístup pri vykonávaní stiahnutia z trhu, pretože je po prvé v súlade so zásadou jednotnosti európskeho vnútorného trhu, ktorý vyžaduje spoločné ceny pre regulované výrobky ( 44 ) a po druhé preto, že stiahnutie z trhu je v konečnom dôsledku výhodné pre všetkých výrobcov cukru v Spoločenstve vrátane žalobkyne.

96.

Naopak, zákonodarcovi Spoločenstva nemožno vyčítať, že pri výkone rozhodovacej právomoci týkajúcej sa stiahnutia z trhu uplatňoval rozdielny prístup, ktorý zohľadňuje okolnosti existujúce v každom členskom štáte, a to predovšetkým pridelenie individuálnych kvót podnikom podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 318/2006, ako aj podiel kvót, ktorých sa podniky podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 320/2006 definitívne vzdali.

97.

Diferencovaný prístup je použitý jednak z organizačných dôvodov, pretože členské štáty z dôvodu ich lepších znalostí príslušných štruktúr a podmienok výroby sú schopné lepšie posúdiť spôsobilosť výrobcov cukru získať podporu podľa určitých hmotnoprávnych kritérií, akými sú regionálna špecializácia ( 45 ) a schopnosť obstáť v hospodárskej súťaži. Spoplatnením výroby cukru formou vyzdvihnutia určitých kľúčových bodov, členské štáty vlastne prispeli k dosiahnutiu cieľa reštrukturalizácie v Spoločenstve.

98.

Na druhej strane treba súhlasiť s Radou v tom, že stanovenie rozdielne nízkej prahovej hodnoty stiahnutia sa musí uskutočniť podľa podielu kvót, ktorých sa podniky vzdali. Keď zohľadníme nevyhnutnosť proporcionálneho zníženia výroby cukru v celom Spoločenstve, zdá sa odôvodnené stanovenie vyššej prahovej hodnoty stiahnutia v členských štátoch, v ktorých už výroba bola znížená na určitú úroveň. Naopak, je nevyhnutné v členskom štáte, v ktorom nebola využitá možnosť finančnej podpory vzdania sa kvót, stanoviť nižšiu prahovú hodnotu stiahnutia.

99.

Po preskúmaní všetkých skutočností a argumentov predložených Súdnemu dvoru som dospela k záveru, že nič nepoukazuje na to, že by uplatnenie sporného systému koeficientov pri stanovení prahovej hodnoty stiahnutia bolo postihnuté zjavne nesprávnym posúdením alebo že by došlo k zneužitiu právomoci. Z tohto opatrenia nemožno vyvodiť ani prekročenie rámca voľnej úvahy zo strany zákonodarcu Spoločenstva.

100.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nedošlo k porušeniu zákazu diskriminácie vyplývajúceho z článku 34 ods. 2 druhého pododseku ES.

101.

Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky Verwaltungsgerichtshof takto: