Vec T-31/07 R

Du Pont de Nemours (France) SAS

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Návrh na odklad výkonu — Smernica 91/414/EHS — Prípustnosť — Fumus boni iuris — Naliehavosť — Zváženie záujmov“

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z  19. júla 2007   II - 2773

Abstrakt uznesenia

1. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Prima facie prípustnosť žaloby vo veci samej

   (Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 1; smernica Rady 91/414; smernica Komisie 2006/133)

2. Žaloba o neplatnosť – Predmet – Čiastočné zrušenie

   (Článok 230 ES)

3. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Návrh na odklad výkonu niektorých ustanovení smernice

   (Články 242 ES a 243 ES)

4. Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Voľná úvaha inštitúcií Spoločenstva – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice

5. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni iuris“

   (Články 242 ES a 243 ES)

6. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vážna a nenapraviteľná ujma

   (Články 242 ES a 243 ES)

7. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Vážna a nenapraviteľná ujma

   (Článok 242 ES)

8. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Zváženie všetkých dotknutých záujmov

   (Článok 243 ES)

1.  V konaní o nariadení predbežného opatrenia je preskúmanie prípustnosti žaloby vo veci samej nevyhnutne stručné z dôvodu naliehavosti konania o nariadení predbežného opatrenia. Prípustnosť žaloby vo veci samej sa môže posudzovať iba prima facie, pričom cieľom je preskúmať, či žalobca predložil dostatočné dôkazy, ktoré prima facie odôvodňujú záver, že prípustnosť žaloby vo veci samej nemožno vylúčiť. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia by mal vysloviť neprípustnosť návrhu len v prípade, keď je prípustnosť žaloby vo veci samej úplne vylúčená. Rozhodnúť v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia o prípustnosti žaloby vo veci samej v prípade, keď jej prípustnosť nie je prima facie úplne vylúčená, by sa rovnalo prejudikovaniu rozhodnutia Súdu prvého stupňa o tejto žalobe.

   V konaní o nariadení predbežného opatrenia pripojeného k žalobe o čiastočnú neplatnosť na základe článku 230 štvrtého odseku ES namierenú proti smernici 2006/133, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/414 s cieľom zaradiť flusilazol medzi účinné látky, nemôže byť prima facie vylúčené, že táto smernica sa osobne dotýka žalobcu, ktorý je spomenutý v nariadení č. 933/94, ktorým sa ustanovujú účinné látky prípravkov na ochranu rastlín a určujú spravodajské členské štáty pre vykonávanie nariadenia č. 3600/92, ako ohlasovateľ uvedený v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia a ktorý sa okrem toho zúčastnil na posudzujúcom konaní dotknutej látky a na základe toho mu boli poskytnuté procesné záruky.

   (pozri body 107 — 109, 112)

2.  Čiastočné zrušenie aktu Spoločenstva je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu. Táto podmienka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty. Otázka, či čiastočné zrušenie zmení podstatu napadnutého aktu, predstavuje objektívne kritérium a nie subjektívne kritérium súvisiace s politickou vôľou orgánu, ktorý prijal sporný akt.

   (pozri body 114, 119)

3.  Ak sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalobcovia snažia dosiahnuť odklad výkonu niektorých ustanovení smernice a svoj návrh nezakladajú len na článku 242 ES, ale dovolávajú sa aj článku 243 ES, sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení je na základe článku 243 ES oprávnený nariadiť potrebné predbežné opatrenia. Osobitne je oprávnený nariadiť vhodné predbežné príkazy Komisii.

   (pozri body 124 — 126)

4.  V odvetví patriacom do spoločnej poľnohospodárskej politiky pojem riziko zodpovedá funkcii pravdepodobnosti nepriaznivých účinkov na majetok chránený právnym poriadkom z dôvodu používania výrobku alebo postupu. Pojem nebezpečenstvo sa všeobecne používa v širšom slova zmysle a opisuje každý výrobok alebo postup, ktorý môže mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí. Posúdenie rizika má za cieľ posúdiť úroveň pravdepodobnosti nepriaznivých účinkov určitého výrobku alebo postupu na zdravie ľudí a závažnosť potenciálnych účinkov.

   Ak je orgán Spoločenstva v rámci svojich úloh privolaný vykonať takéto komplexné preskúmania, disponuje pritom širokou mierou voľnej úvahy, ktorej uplatňovanie podlieha obmedzenému súdnemu preskúmaniu, čo znamená, že súd Spoločenstva nenahrádza posúdenie skutkového stavu tohto orgánu svojím posúdením. Takto sa v podobnom prípade súd Spoločenstva obmedzuje na preskúmanie vecnej správnosti skutkového stavu a právnych posúdení, ktoré z neho tento orgán vyvodil, a osobitne na to, či konanie tohto orgánu nepredstavuje zjavne nesprávne posúdenie alebo zneužitie právomoci alebo či tento orgán zjavne neprekročil hranice svojej voľnej úvahy.

   (pozri body 130, 131, 137)

5.  Podľa článku 5 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh je zaradenie účinnej látky do prílohy I tejto istej smernice vylúčené, ibaže by prinajmenšom vzhľadom na stav vedeckých a technických poznatkov bolo možné počítať s tým, že aspoň jeden prípravok na ochranu rastlín obsahujúci predmetnú účinnú látku bude bezpečný. Inými slovami, aj keď je látka nebezpečná, môže byť prima facie zaradená do uvedenej prílohy I, ak zodpovedá právne akceptovateľnej úrovni rizika pod podmienkou, že sa dodrží vhodný návod na použitie.

   Ak sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia žalobca odvoláva na jednej strane na porušenie smernice 91/414 v rozsahu, v akom smernica 2006/133, ktorá ju mení a dopĺňa s cieľom zaradiť flusilazol medzi účinné látky, nebola založená na posúdení rizík, a na druhej strane na porušenie zásady obozretnosti, posúdenie týchto dvoch žalobných dôvodov vyžaduje z dôvodu ich komplexnosti dôkladné skúmanie, ktoré nemôže vykonať sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení.

   Obidva žalobné dôvody však nemožno prima facie považovať za nedôvodné, ak sa zdá, že odôvodnenie uvedené Komisiou pri prijímaní smernice 2006/133 prima facie spochybňuje predtým vykonané posúdenie rizík, bez toho, aby dôvody tohto spochybnenia dôkazov, ktoré zhromaždila v priebehu viacerých rokov predchádzajúcich posúdeniu, boli jasné, a ak na účely odpovede na tieto dva žalobné dôvody musí Súd prvého stupňa rozhodnúť o otázke, či Komisia prijatím spornej smernice prekročila svoju mieru voľnej úvahy. Za predpokladu, že sa Komisia skutočne dopustila nesprávneho posúdenia založením smernice 2006/133 na posúdení nebezpečenstiev a nie na posúdení rizík, a teda že v dôsledku toho porušila na jednej strane smernicu 91/414 a na druhej strane zásadu obozretnosti, nemožno totiž vylúčiť, že takého nesprávne posúdenie mohlo mať vplyv na zákonnosť uvedenej smernice 2006/133.

   (pozri body 133, 138, 140 — 143)

6.  Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa musí posudzovať vo vzťahu k nevyhnutnosti predbežne rozhodnúť, aby nebola spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda účastníkovi konania, ktorý požiadal o predbežné opatrenie. Pokiaľ spôsobenie ujmy závisí od viacerých okolností, stačí, aby sa zdala byť predvídateľnou s dostatočnou mierou pravdepodobnosti. Žalobca je však povinný dokázať skutočnosti, ktoré odôvodňujú očakávanie takejto vážnej a nenapraviteľnej škody.

   Majetkovú ujmu nemožno s výnimkou výnimočných okolností považovať za nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú, keďže môže byť predmetom neskoršej finančnej náhrady. Podľa tejto zásady je navrhovaný odklad výkonu odôvodnený len vedy, pokiaľ sa zdá, že by sa v prípade neexistencie takéhoto opatrenia žalobca nachádzal v situácii spôsobilej ohroziť jeho samotnú existenciu a nenapraviteľným spôsobom zmeniť jeho podiely na trhu. Ak je pritom vykonanie aktu, ktorý je predmetom žaloby o neplatnosť vo veci samej, spôsobilé viesť k nezvratnému vývoju na trhu, na ktorom je už žalobca prítomný, škodu, ktorá mu môže vzniknúť, aj keď je finančnej povahy, možno napriek tomu považovať za nenapraviteľnú v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia.

   (pozri body 144, 145, 174, 175, 193)

7.  V konaní o nariadení predbežného opatrenia, ak je navrhovateľom podnik, závažnosť majetkovej ujmy sa musí hodnotiť najmä s ohľadom na veľkosť tohto podniku. Okrem toho posúdenie materiálnej situácie žalobcu možno vykonať s prihliadnutím najmä na charakteristické vlastnosti skupiny, do ktorej patria jeho akcionári. Zohľadnenie charakteristických vlastností skupiny vyžaduje posúdenie všetkých skutkových okolností prejednávanej veci.

   Okrem toho úlohou sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení je v závislosti od okolností vlastných prejednávanej veci posúdiť, či okamžité vykonanie aktu, ktorý je predmetom návrhu na odklad výkonu, môže žalobcovi spôsobiť vážnu a bezprostredne hroziacu ujmu, ktorú by nemohlo napraviť žiadne neskoršie rozhodnutie.

   (pozri body 196, 203, 204)

8.  Ak v rámci návrhu na nariadenie predbežných opatrení sudca rozhodujúci o ich nariadení, pred ktorým navrhovateľ poukazuje na nebezpečenstvo toho, že mu vznikne vážna a nenapraviteľná škoda, porovnáva význam proti sebe stojacich dotknutých záujmov, musí najmä preskúmať, či prípadné zrušenie sporného rozhodnutia sudcom rozhodujúcim vo veci samej umožní zvrátenie situácie, ktorá by nastala, ak by sa rozhodnutie okamžite vykonalo, a naopak, či odloženie výkonu môže zabrániť jeho úplnej účinnosti v prípade, že sa žaloba vo veci samej zamietne. V tejto súvislosti požiadavky súvisiace s ochranou verejného zdravia musia mať v zásade nesporne prednosť pred ekonomickými úvahami.

   (pozri body 206, 207)