Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Ryanair/Komisia

(Vec T-442/07)

(2008/C 37/44)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Ryanair Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: E. Vahida, lawyer)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojej žalobe podľa článku 232 ES žalobca tvrdí, že Komisia sa nevyjadrila v súvislosti so sťažnosťami podanými 3. novembra 2005, 13. decembra 2005, 16. júna 2006 a 10. novembra 2006, po ktorých nasledovala výzva z 2. augusta 2007.

Vo svojom hlavnom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Komisia neuskutočnila dôkladné a nestranné preskúmanie sťažností, ktoré podal a v ktorých sa uvádza, že bola priznaná nezákonná pomoc vo forme výhod poskytnutých zo strany Talianska leteckým spoločnostiam Alitalia, Air One a Meridiana. Subsidiárne žalobca tvrdí, že Komisia sa nevyjadrila ku sťažnostiam žalobcu, v ktorých sa uvádza, že došlo k protisúťažnej diskriminácii, a teda k porušeniu článku 82 ES.

Žalobca tvrdí, že opatrenia, ktorých sa týka jeho sťažnosť, a to i) platba pomoci ako „kompenzácie za 9/11“ v prospech Alitalia; ii) priaznivé podmienky v súvislosti s prevodom Alitalia Servizi na Fintecna; iii) nevymáhanie pohľadávky talianskych letísk voči Alitalia zo strany Talianska; iv) verejné financovanie odstupného v spoločnosti Alitalia, v) zľavy z cien paliva; vi) zníženie letiskových poplatkov v prípade talianskych leteckých dopravných uzlov; vii) prevedenie viac ako 100 zamestnancov Alitalia do Meridiana a Air One a viii) diskriminačné obmedzenia v súvislosti s operáciami žalobcu na regionálnych letiskách vrátane letiska Ciampino, možno pripísať Taliansku, predstavujú pre žalobcu stratu zisku a pre Alitalia predovšetkým a v prípade niektorých opatrení tiež pre Air One a Meridiana, zvýhodnenie. Podľa žalobcu tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc a spĺňajú podmienky uvedené v článku 87 ods. 1 ES.

Subsidiárne žalobca uvádza, že nevymáhanie dlhov spoločnosti Alitalia zo strany talianskych letísk, zníženie letiskových poplatkov v prípade talianskych leteckých dopravných uzlov a diskriminačné obmedzenia v súvislosti s operáciami žalobcu na regionálnych letiskách, predstavuje porušenie práva hospodárskej súťaže. Žalobca preto tvrdí, že v prípade, že Súdny dvor konštatuje, že niektoré výhody poskytnuté Alitalia, Air One a Meridiana nemožno pripísať štátu, pretože talianske letiská a poskytovatelia paliva, ktorí vyššie uvedené výhody poskytli konali autonómne, by takéto výhody predstavovali protisúťažnú diskrimináciu, ktorú nemožno odôvodniť objektívnymi dôvodmi a preto porušuje článok 82 ES.

Okrem toho žalobca tvrdí, že má legitímny záujem na podaní sťažnosti jednak ako zákazník vo vzťahu k službám letiska a vo vzťahu k leteckým pohonným látkam a jednak ako konkurent Alitalia, Air One a Meridiana.

Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia bola povinná konať podľa nariadenia Rady (ES) 659/1999 (1), nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (2) a nariadenia Komisie (ES) 773/2004 (3). Komisia však po doručení sťažností nekonala a ani sa nevyjadrila po doručení svojej výzvy.

Žalobca preto tvrdí, že existuje prima facie porušenie práva hospodárskej súťaže a že neprimerane dlhá doba 9 až 21 mesiacov, ktorá, v závislosti od premetu sťažnosti, uplynula medzi doručením výzvy a pasivitou Komisie, predstavuje nečinnosť podľa článku 232.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy. (Text s významom pre EHP.) (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003 s. 81).