Žaloba podaná 8. mája 2007 – KONE a i./Komisia

(Vec T-151/07)

(2007/C 155/62)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: KONE Corp. (Helsinki, Fínsko), KONE GmbH (Hannover, Nemecko) a KONE BV (Haag, Holandsko) (v zastúpení: T. Vinje, solicitor, D. Paemen, J. Schindler, B. Nijs, advokáti, J. Flynn, QC, a D. Scannel, barrister)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne žiadajú podľa článku 230 ES čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512, konečné znenie, z 21. februára 2007 (vec COMP/E-1/38.823 – PO/Elevators and Escalators), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyne spolu s ďalšími podnikmi nesú zodpovednosť za účasť na štyroch jednotlivých, rozsiahlych a pokračujúcich konaniach porušujúcich článok 81 ES ods. 1 tým, že si rozdelili trhy manipuláciami pri verejnom zaobstarávaní alebo uzatváraní zmlúv týkajúcich sa kúpy, montáže, údržby a modernizácie výťahov a eskalátorov.

Žalobkyne, KONE Corporation a jej dcérske spoločnosti KONE GmbH a KONE BV, napádajú príslušné rozhodnutie len v tom rozsahu, v ktorom uložil pokuty spoločnosti KONE ako celku za jej účasť na porušovaní predpisov v Nemecku a v Holandsku.

Pokiaľ ide o porušovanie predpisov v Nemecku, žalobkyne uvádzajú, že Komisia nesprávne určila výšku pokuty. Žalobkyne tvrdia po prvé, že Komisia nesprávne použila oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút (1), pretože: i) mala KONE buď podľa bodu 8 písm. a) a b) uvedeného oznámenia priznať oslobodenie, alebo ii) mala pokutu udelenú žalobkyniam znížiť v súlade s posledným odsekom bodu 23 uvedeného oznámenia.

Žalobkyne tvrdia po druhé, že Komisia nesprávne použila usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO z roku 1998 (2) (ďalej len „usmernenia z roku 1998“), pretože: i) pri stanovovaní pokuty nezohľadnila veľkosť dotknutého trhu a ii) nezohľadnila primerane, že žalobkyne nepopierali skutkové okolnosti, čo je zrejmé z toho, že za tento ich príspevok im znížila pokutu len o 1 %.

Žalobkyne tvrdia po tretie, že Komisia porušila základné zásady práva Spoločenstva, pretože: i) v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery neinformovala v dostatočnom predstihu, že oslobodenie nie je možné; ii) v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania tým, že so žiadateľmi o oslobodenie od pokút zaobchádzala v porovnateľných situáciách rozdielne a iii) porušila práva žalobkýň na obhajobu tým, že odoprela prístup k písomnostiam.

Pokiaľ ide o porušovanie predpisov v Holandsku, žalobkyne uvádzajú, že Komisia neprávom odmietla znížiť pokutu, ktorú stanovila na 79 750 000 eur. Podľa žalobkýň Komisia po prvé nesprávne použila oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút z roku 2002 tým, že neznížila pokutu žalobkýň uznávajúc skutočnosť, že dali k dispozícii informácie a že spolupracovali v správnom konaní. Po druhé Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu rovnosti zaobchádzania. Žalobkyne nakoniec uvádzajú, že nesprávne použila usmernenia z roku 1998 tým, že ani nezohľadnila poľahčujúce okolnosti v prospech žalobkýň a ani primerane nezohľadnila, že žalobkyne nepopierali skutkové okolnosti.

(1)  Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).

(2)  Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171.