Vec T-326/07

Cheminova a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Prípravky na ochranu rastlín — Účinná látka ‚malatión‘ — Nezaradenie do prílohy I smernice 91/414/EHS — Žaloba o neplatnosť — Aktívna legitimácia — Prípustnosť — Postup hodnotenia — Hodnotenie, ktoré uskutočňuje EFSA — Námietka nezákonnosti — Článok 20 nariadenia (ES) č. 1490/2002 — Predloženie nových štúdií — Článok 8 ods. 2 a 5 nariadenia (ES) č. 451/2000 — Legitímna dôvera — Proporcionalita — Rovnosť zaobchádzania — Zásada riadnej správy vecí verejných — Právo na obranu — Zásada subsidiarity — Článok 95 ods. 3 ES, článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 1 smernice 91/414“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 3. septembra 2009   II ‐ 2692

Abstrakt rozsudku

1. Akty inštitúcií – Časová pôsobnosť – Procesné predpisy

   (Nariadenie Komisie č. 451/2000, článok 8, a nariadenie Komisie č. 1490/2002)

2. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

   (Smernica Rady 91/414)

3. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

   [Nariadenie Komisie č. 451/2000, článok 6 ods. 1, článok 6 ods. 2 písm. d) a článok 6 ods. 3, článok 7 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 2 a 5; smernica Rady 91/414, článok 5 ods. 1]

4. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

   [Článok 95 ods. 3 ES; smernica Rady 91/414, článok 4 ods. 1 písm. b) body iv) a v) a článok 5 ods. 1 a príloha I]

5. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

   (Smernica Rady 91/414, článok 5 ods. 1)

6. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky

   (Nariadenie Komisie č. 451/2000, článok 8 ods. 2 a 5)

7. Právo Spoločenstva – Zásady – Proporcionalita

   (Články 34 ES až 37 ES)

8. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

   (Nariadenie Komisie č. 451/2000, článok 8 ods. 7; smernica Rady 91/414, článok 8 ods. 2)

9. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

   (Smernica Rady 91/414, článok 5 ods. 1 a 4)

10. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

    (Nariadenie Komisie č. 451/2000, článok 4; smernica Rady 91/414, článok 13)

1.  Na rozdiel od hmotnoprávnych pravidiel Spoločenstva, ktoré sa vykladajú tak, že sa v zásade nevzťahujú na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich účinnosti, procesné predpisy sa uplatňujú priamo. Ustanovenia nariadenia č. 1490/2002 stanovujúceho ďalšie podrobné pravidlá na vykonanie tretej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice 91/414 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 451/2000, ktoré upravuje vstup Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín do postupu hodnotenia účinných látok, pritom predstavujú procesné pravidlá, ktoré sa uplatňujú priamo bez toho, aby sa v tejto súvislosti vyžadovalo osobitné odôvodnenie v nariadení č. 1490/2002. V dôsledku toho nie je okamžité uplatnenie nových ustanovení článku 8 nariadenia č. 451/2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/414, na prebiehajúce postupy hodnotenia účinných látok nezákonné.

   (pozri body 78 – 80)

2.  Ako vyplýva z jej piateho, šiesteho a deviateho odôvodnenia, smernica 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh má za cieľ odstrániť prekážky obchodu s prípravkami na ochranu rastlín v rámci Spoločenstva, zachovajúc pritom vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Na to, aby Komisia mohla v tomto rámci účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený, a vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, musí jej byť priznaná široká miera voľnej úvahy.

   Výkon tejto voľnej úvahy však nemožno vyňať spod súdneho preskúmania. Súd Spoločenstva musí totiž v rámci tohto preskúmania overiť dodržanie procesných predpisov, vecnú správnosť skutkových zistení Komisie, ako aj to, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení ani k zneužitiu právomoci.

   (pozri body 106, 107)

3.  V systéme zavedenom nariadením č. 451/2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/414, má prvotnú zodpovednosť za preskúmanie úplnosti dokumentačného súboru údajov, ktoré sa týkajú predmetnej účinnej látky, ohlasovateľ. Podľa článku 6 ods. 2 písm. d) uvedeného nariadenia totiž súhrnný dokumentačný súbor údajov musí obsahovať „kontrolu úplnosti dokumentačného súboru údajov vykonanú notifikátorom [ohlasovateľom – neoficiálny preklad]“. Potvrdzuje to článok 7 ods. 1 písm. a) rovnakého nariadenia, ktorý stanovuje, že spravodajský členský štát (SČŠ) preskúma dokumentačné súbory údajov a posúdi „kontrolu alebo kontroly úplnosti vykonanú/-é notifikátormi [ohlasovateľmi – neoficiálny preklad]“.

   Skutočnosť, že SČŠ vyhlásil dokumentačný súbor za úplný v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 451/2000, teda nevyhnutne nezaručuje, že obsahuje všetky informácie umožňujúce SČŠ, Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Komisii prijať stanovisko o „škodlivom účinku“ dotknutej účinnej látky v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V tejto súvislosti bude SČŠ považovať za úplný dokumentačný súbor, ktorý obsahuje štúdie a správy uvedené v článku 6 ods. 3 nariadenia č. 451/2000, čo však nevylučuje, že určitý údaj môže chýbať na to, aby SČŠ a/alebo EFSA vedecky vyhodnotili dotknutú účinnú látku. Z tohto dôvodu článok 8 ods. 2 a 5 nariadenia č. 451/2000 upravuje oprávnenie SČŠ a EFSA žiadať od ohlasovateľov predloženie dodatočných informácií potrebných na objasnenie dokumentácie. Vzhľadom na to, že ohlasovateľ sa musí ubezpečiť o skutočnosti, že predložený dokumentačný súbor je úplný, mu však uvedený článok 8 ods. 2 a 5 nepriznáva nijakú možnosť doplniť svoj dokumentačný súbor z vlastného podnetu.

   (pozri body 154, 155)

4.  Článok 5 ods. 1 písm. b) smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh stanovuje, že na to, aby bola látka zaradená do prílohy I tej istej smernice, sa musí vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky dať očakávať, že používanie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich dotknutú účinnú látku podľa správnej odbornej praxe ochrany rastlín nebude mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat a ani žiadny neprijateľný vplyv na životné prostredie, ako je uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b) bode iv) a v) uvedenej smernice.

   Toto ustanovenie vykladané v spojení so zásadou obozretnosti implikuje, že pokiaľ ide o zdravie ľudí, existencia vážnych indícií, ktoré bez odstránenia vedeckej neistoty umožňujú rozumne pochybovať o neškodnosti látky, v podstate bráni zaradeniu tejto látky do prílohy I smernice 91/414. Zásada obozretnosti sa totiž snaží predchádzať potenciálnym rizikám.

   (pozri body 165, 166)

5.  Z odkazu na „súčasné vedecké a technické poznatky“ v článku 5 ods. 1 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh nemožno vyvodiť, že podniky, ktoré oznámili účinnú látku a ktoré sú konfrontované s možnosťou rozhodnutia o nezaradení tejto látky do prílohy I rovnakej smernice, musia mať možnosť predložiť nové štúdie a údaje dovtedy, kým pretrvávajú pochybnosti o neškodnosti tejto účinnej látky. Takýto výklad uvedeného ustanovenia by bol v rozpore s cieľom vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia, ktorý vychádza z uvedeného článku 5 ods. 1, keďže by priznával účastníkovi, ktorý ohlasuje účinnú látku a ktorý jednak nesie dôkazné bremeno o jej neškodnosti a jednak má lepšie vedomosti o dotknutej látke, právo veta pri prijímaní prípadného rozhodnutia o nezaradení tejto látky do prílohy I smernice 91/414.

   (pozri bod 169)

6.  Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery má každý jednotlivec nachádzajúci sa v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Spoločenstva tým, že mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodné očakávania. Bez ohľadu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami informácie, ktoré sú presné, zhodujú sa, neviažu sa na splnenie žiadnej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Na druhej strane sa však nikto nemôže odvolávať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán.

   Aj za predpokladu, že v rámci postupu hodnotenia účinnej látky na účely jej zaradenia alebo nezaradenia do prílohy I smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, ktorý je upravený v článku 8 nariadenia č. 451/2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/414, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) alebo Komisia poskytnú určité záruky týkajúce sa prihliadnutia na nový test, tieto záruky nemôžu vytvoriť legitímnu dôveru u dotknutého ohlasovateľa, keďže článok 8 ods. 2 a 5 nariadenia č. 451/2000 výslovne stanovuje, že nové štúdie nie sú v zásade prípustné, len čo spravodajský členský štát alebo EFSA začali vyhodnotenie účinnej látky. Legitímnu dôveru môžu totiž vytvoriť iba záruky v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

   (pozri body 179, 180, 186)

7.  Zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Spoločenstva, vyžaduje, aby akty orgánov Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.

   V oblasti poľnohospodárstva je však súdne preskúmanie zásady proporcionality špecifické v tom zmysle, že Súdny dvor a Súd prvého stupňa priznáva zákonodarcovi Spoločenstva mieru voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickej zodpovednosti, ktorú mu články 34 ES až 37 ES priznávajú v tejto oblasti. Z toho dôvodu je opatrenie prijaté pre túto oblasť nezákonné iba vtedy, ak je zjavne neprimerané na dosiahnutie cieľa, ktorý príslušná inštitúcia sleduje.

   (pozri body 194, 195)

8.  Aj za predpokladu, že by lehota jedného roka stanovená článkom 8 ods. 7 nariadenia č. 451/2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/414, na hodnotenie návrhu správy o hodnotení dokumentačného súboru údajov spravodajského členského štátu Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a na vydanie stanoviska k tomu, či od predmetnej účinnej látky možno očakávať splnenie bezpečnostných požiadaviek smernice 91/414, bola záväzná, prekročenie tejto lehoty by ovplyvnilo zákonnosť rozhodnutia len v prípade, ak by sa preukázalo, že pri neexistencii tejto vady by napadnuté rozhodnutie mohlo mať iný obsah.

   (pozri body 207, 208)

9.  Článok 5 ods. 4 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh umožňuje zaradenie látok, ktoré nespĺňajú požiadavky článku 5 ods. 1 uvedenej smernice, uložením určitých obmedzení, ktoré vylučujú problematické použitie dotknutej látky. Aj keď v rámci uložených obmedzení môžu byť členským štátom priznané určité úlohy, nič to nemení na skutočnosti, že konečné posúdenie súladu účinnej látky s požiadavkami článku 5 ods. 1 uvedenej smernice patrí iba inštitúciám Spoločenstva. Aj v prípade uplatnenia článku 5 ods. 4 smernice 91/414 je teda úlohou Komisie a prípadne Rady určiť bez akýchkoľvek rozumných pochybností, že obmedzenia týkajúce sa používania dotknutej látky umožnia zabezpečiť použitie tejto látky, ktoré je v súlade s požiadavkami článku 5 ods. 1 smernice 91/414.

   (pozri bod 260)

10.  Článok 13 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh stanovuje, že členské štáty musia chrániť dôvernosť údajov uvedených v dokumentačnom súbore, ktorý je pripojený k žiadosti o udelenie súhlasu s uvedením prípravku na ochranu rastlín na trh. Ochrana sa podľa článku 13 ods. 3 a 4 smernice 91/414 uplatňuje iba vtedy, ak členské štáty „udelia povolenie“.

    Aj za predpokladu, že ustanovenia uvedeného článku 13 by sa uplatnili mutatis mutandis na dokumentačný súbor oznámený podľa článku 4 nariadenia č. 451/2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/414, s cieľom dosiahnuť zaradenie účinnej látky do prílohy I smernice 91/414, v každom prípade sa ochrana údajov upravená v uvedenom článku 13 nemôže uplatniť, keďže účinná látka nebola predmetom nijakého „povolenia“.

    (pozri body 264, 265)