1. Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Povinnosť podniku, ktorému je určené oznámenie o výhradách, spochybniť v ňom uvedené skutkové alebo právne okolnosti počas správneho konania – Obmedzenie uplatnenia práva na podanie žaloby – Porušenie základných zásad zákonnosti a dodržiavania práva na obhajobu
(Články 81 ES, 82 ES a článok 230 štvrtý odsek ES)
2. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz – Jediné a pokračujúce porušenie založené na komplexnom systéme zosúladených postupov
(Článok 81 ods. 1 ES)
3. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Rozhodnutie, ktoré je určené viacerým osobám
(Články 81 ES a 253 ES)
4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Vyvrátiteľná domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Komisie č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
1. V oblasti pravidiel hospodárskej súťaže žiadne ustanovenie práva Únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnosť namietať proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam počas správneho konania, pretože v opačnom prípade to už neskôr v súdnom konaní nebude možné. Skutočnosť, že podnik počas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná určité skutkové alebo právne okolnosti, totiž môže predstavovať dodatočný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej žaloby, ale nemôže obmedziť samotné uplatnenie práva na podanie žaloby na Všeobecný súd, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podľa Zmluvy.
Ak na tento účel neexistuje výslovne stanovený právny základ, tak potom je toto obmedzenie v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodržania práva na obhajobu. Právo na účinnú súdnu ochranu a prístup k nestrannému súdu je navyše zaručené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.
(pozri body 37, 38, 40)
2. Pokiaľ ide v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže o jediné a pokračujúce porušenie spočívajúce v koordinácii cien a zvyšovaní ceny určitého výrobku v členskom štáte a založené na komplexnom systéme zosúladených postupov, ktorý vytvorili dotknuté podniky, izolovaný nepriamy dôkaz o zúčastnení sa podniku na tejto koordinácii nestačí na preukázanie jeho účasti na takom porušení. Taký izolovaný nepriamy dôkaz predstavuje účasť predsedu správnej rady dotknutého podniku na stretnutí, ktoré sa týkalo jediného segmentu relevantného trhu.
(pozri body 63, 65 – 67, 71)
3. Ak sa rozhodnutie o uplatnení článku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísateľnosti konštatovaného porušenia, musí obsahovať dostatočné odôvodnenie vo vzťahu ku každému zo subjektov, ktorým je určené, najmä vo vzťahu k tým, ktorí podľa tohto rozhodnutia musia niesť zodpovednosť za toto porušenie.
Také rozhodnutie tak musí v súvislosti s materskou spoločnosťou považovanou za zodpovednú za správanie jej dcérskej spoločnosti obsahovať podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môžu odôvodniť pripísateľnosť porušenia, ktorého sa dopustila táto spoločnosť.
V tomto kontexte, pokiaľ rozhodnutie Komisie konštatujúce porušenie pravidiel hospodárskej súťaže nezohľadňuje ekonomické, organizačné a právne väzby medzi dotknutým podnikom a jeho dcérskou spoločnosťou a v jeho odôvodnení sa nikde neuvádza meno tejto spoločnosti, Komisia v ňom nevysvetlila dôvody pripísania sporného správania dcérskej spoločnosti dotknutému podniku. Komisia tak zbavila podnik možnosti, aby prípadne napadol dôvodnosť tohto pripísania na Všeobecnom súde a vyvrátil domnienku skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na správanie svojej dcérskej spoločnosti, a zároveň neumožnila Všeobecnému súdu, aby v tejto súvislosti vykonal svoje preskúmanie.
(pozri body 77, 78, 88 – 91)
4. Správanie dcérskej spoločnosti môže byť pripísané materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takejto situácii sú materská spoločnosť a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutočnosť, že materská spoločnosť a dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES, Komisii umožňuje určiť rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení.
V konkrétnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže, môže jednak táto materská spoločnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že táto materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti. Za týchto podmienok stačí, ak Komisia preukáže, že celé základné imanie dcérskej spoločnosti je vo vlastníctve materskej spoločnosti, aby sa predpokladalo, že materská spoločnosť uplatňuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti. V dôsledku toho môže Komisia voči materskej spoločnosti vyvodiť solidárnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle.
(pozri body 80 – 83)