1. Pomoc poskytovaná štátmi – Všeobecná schéma pomoci schválená Komisiou – Individuálna pomoc prezentovaná ako spadajúca do rámca schválenia – Preskúmanie Komisiou
(Články 87 ES a 88 ES)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Odchýlky
(Článok 87 ods. 1 a 3 ES a článok 88 ods. 3 ES; oznámenie Komisie 1999/C 288/02, bod 3)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Odchýlky – Oznámenie Komisie o rámci pre štátnu pomoc pre podniky v ťažkostiach
(Oznámenie Komisie 1999/C 288/02, body 4 až 6)
4. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci – Výpočet výšky pomoci pre podnik v ťažkostiach
(Články 87 ES a 253 ES; oznámenie Komisie 97/C 273/03)
1. Keď je Komisia konfrontovaná s individuálnou pomocou, o ktorej sa tvrdí, že bola uskutočnená podľa vopred schválenej schémy, nemôže ju na začiatku skúmať priamo vo vzťahu k Zmluve. Pred začatím akéhokoľvek konania musí najprv preskúmať, či sa na pomoc vzťahuje všeobecná schéma a či zodpovedá podmienkam uloženým v rozhodnutí o jej schválení. Ak by tak Komisia nepostupovala, mohla by pri skúmaní každej individuálnej pomoci znovu prehodnotiť svoje rozhodnutie o schéme schválenej pomoci, v prípade ktorého sa predpokladá predchádzajúce preskúmanie s ohľadom na článok 87 ES. Pomoc, ktorá je založená na presnom a predvídateľnom uplatnení podmienok stanovených v rozhodnutí o schválení všeobecnej schémy, sa teda považuje za existujúcu pomoc a netreba ju oznamovať Komisii ani skúmať s ohľadom na článok 87 ES.
Rozhodovanie Komisie o súlade pomoci s predmetnou schémou patrí do rámca výkonu jej povinnosti dohliadať na uplatňovanie článkov 87 ES a 88 ES. Preto preskúmanie súladu pomoci s touto schémou zo strany Komisie nepredstavuje iniciatívu prekračujúcu rámec jej právomocí. Vzhľadom na to posúdenie zo strany Komisie nemôže byť obmedzené posúdením vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytli pomoc.
(pozri body 59, 60, 62, 136)
2. Z bodu 3 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem [podnikov – neoficiálny preklad ] v ťažkostiach, ktoré sú pre Komisiu záväzné a ktoré mohla prijať na účely výkonu svojej širokej miery voľnej úvahy pri uplatnení článku 87 ods. 3 ES, vyplýva, že „pomoc na záchranu firiem [podnikov – neoficiálny preklad ] v ťažkostiach pred konkurzom a pomáhajúca im v reštrukturalizácii sa môže považovať za legitímnu záležitosť iba za určitých podmienok“. Práve z tohto dôvodu stanovujú uvedené usmernenia povinnosť oznamovať Komisii vopred každé financovanie pre podnik nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach poskytované alebo garantované štátom.
V rámci schémy schválenej regionálnej pomoci nemožno vytvoriť špecifickú definíciu pojmu podnik v ťažkostiach. Súhlas s paralelnou existenciou rôznych definícií podniku v ťažkostiach by totiž mohol viesť k tomu, že podnik, ktorý je podľa uvedených usmernení v ťažkostiach, by mohol získať štátnu pomoc bez povinnosti oznámenia a bez dodržania týchto usmernení. Takáto situácia by však bola v rozpore so štruktúrou článku 87 ods. 1 a 3 ES a článku 88 ods. 3 ES, ako je zdôraznená v týchto usmerneniach.
(pozri body 74, 76)
3. Bod 4 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem [podnikov – neoficiálny preklad ] v ťažkostiach sa obmedzuje na všeobecné konštatovanie, že podnik sa považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, keď je neschopný, či už prostredníctvom vlastných finančných zdrojov alebo prostredníctvom prostriedkov, ktoré je schopný získať od svojich majiteľov/akcionárov alebo veriteľov, zamedziť stratám, ktoré by ho bez vonkajšej intervencie zo strany štátnych orgánov takmer s určitosťou odsúdili na ukončenie podnikania v krátkodobom alebo v strednodobom časovom horizonte. Okrem toho zo znenia bodov 5 a 6 uvedených usmernení vyplýva, že hoci sa podnik podľa usmernení považuje za podnik v ťažkostiach „v každom prípade“ vtedy, ak došlo k úbytku podstatnej časti jeho základného imania, to, že je vo finančných ťažkostiach v zmysle týchto usmernení, možno preukázať aj inými dôkazmi, než sú vymenované v bode 6, a to i keď nestratil značnú časť svojho základného imania.
Významné zníženie základného imania teda predstavuje veľmi vážny faktor znamenajúci, že podnik sa nachádza v ťažkostiach. Navyše existuje určitý počet ekonomických faktorov, ktorých neúplný zoznam sa nachádza v bode 6 uvedených usmernení a ktoré tiež môžu preukázať existenciu tohto stavu, a to aj v prípade absencie úbytku podstatnej časti základného imania alebo platobnej neschopnosti v zmysle bodu 5 tých istých usmernení.
(pozri body 103 – 105, 133, 135)
4. Rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývať úvahy inštitúcie, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a mohli tak brániť svoje práva a overiť, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a aby súd mohol vykonať svoje preskúmanie zákonnosti. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť. Komisia predovšetkým nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré pred ňou uvádzajú dotknuté osoby, ale stačí, aby uviedla skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam.
Je však potrebné zrušiť rozhodnutie Komisie, v ktorom dospela k záveru o existencii štátnej pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom, ktoré pri výpočte výšky pomoci pre podnik v ťažkostiach neobsahuje nijaký odkaz na trhové praktiky o kumulácii rizík (podnik v ťažkostiach, chýbajúce zabezpečenie atď.), keď z neho jasne nevyplýva vzťah medzi zvýšeniami uplatnenými Komisiou a konkrétnou situáciou dotknutých spoločností a zdá sa, že voľba zvolených zvýšení má náhodnú povahu, hoci oznámenie Komisie o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb neobsahuje nijakú zmienku o uvedenej kumulácii rizík. Komisia mala vysvetliť uplatnenie dodatočných prirážok, ako aj ich výšku na základe analýzy trhových praktík tak, aby uvedeným spoločnostiam umožnila napadnúť vhodnú povahu týchto zvýšení a Všeobecnému súdu preskúmať ich zákonnosť.
(pozri body 180, 217, 218)