1

Svojím odvolaním sa spoločnosť Galileo Lebensmittel GmbH & Co. KG (ďalej len „Galileo Lebensmittel“) domáha zrušenia uznesenia Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 28. augusta 2007, Galileo Lebensmittel/Komisia (T-46/06, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým sa ako neprípustná zamietla žaloba o zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým bol na základe článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 874/2004 z 28. apríla 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií internetovej domény najvyššej úrovne.eu a zásady, ktorými sa riadi registrácia (Ú. v. EÚ L 162, s. 40; Mim. vyd. 13/034, s. 825), názov internetovej domény „galileo.eu“ v rámci domény najvyššej úrovne „.eu“ rezervovaný ako názov domény určenej na využitie orgánmi a inštitúciami Spoločenstva (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Právny rámec tvoria dve nariadenia: základné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 733/2002 z 22. apríla 2002 o zavedení domény najvyššej úrovne.eu (Ú. v. ES L 113, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 394) a vykonávacie nariadenie, nariadenie č. 874/2004.

3

Článok 5 nariadenia č. 733/2002 s názvom „Politický rámec“ stanovuje:

„1.   Po poradách s registrom a podľa postupu uvedeného v článku 6 ods. 3 Komisia prijme všeobecné politické pravidlá týkajúce sa implementácie a fungovania ‚.eu‘ TLD a všeobecné politické princípy o registrácii. Všeobecná politika zahŕňa:

2.   Do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členské štáty môžu oznámiť Komisii a ostatným členským štátom limitovaný zoznam všeobecne uznaných mien vo vzťahu [vzhľadom — neoficiálny preklad] na geografické a/alebo geopolitické pojmy, ktoré sa týkajú ich politickej alebo územnej organizácie; tieto mená sa môžu buď:

Komisia bez zbytočného odkladu oznámi registru notifikované mená, na ktoré sa vzťahujú také kritériá. Súčasne s touto notifikáciou Komisia uverejní zoznam.

Ak členský štát alebo Komisia do 30 dní od uverejnenia vznesie námietky voči pojmu zahrnutému v notifikovanom zozname, Komisia prijme nápravné opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 3.

…“

4

V zmysle článku 7 nariadenia č. 733/2002 si „Spoločenstvo ponecháva všetky práva týkajúce sa ‚.eu‘ TLD, zahŕňajúc najmä práva na duševné vlastníctvo a iné práva na databázy registra potrebné na zabezpečenie implementácie tohto nariadenia a právo na menovanie iného registra“.

5

Nariadenie č. 874/2004 vo svojom úvode upravuje, že je založené na „… [nariadení č. 733/2002] a najmä na jeho [článku] 5 ods. 1… “.

6

V zmysle deviateho odôvodnenia nariadenia č. 874/2004:

„Členský štát by mal byť oprávnený menovať prevádzkovateľa, ktorý ako názov domény zaregistruje jeho úradný názov a názov, pod ktorým je bežne známy. Podobne by Komisia mala byť oprávnená vybrať názvy domén, ktoré budú používať inštitúcie Spoločenstva, a menovať prevádzkovateľa týchto názvov domén. Register by mal byť splnomocnený vyhradiť určitý počet osobitných názvov domén na svoje prevádzkové funkcie.“

7

Článok 9 nariadenia č. 874/2004 s nadpisom „Názov domény druhej úrovne pre geografické a geopolitické názvy“ upravuje:

„Registráciu geografických a geopolitických pojmov ako názvov domény v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 733/2002 môže zabezpečovať členský štát, ktorý tieto názvy oznámil. To sa vykoná pod ktorýmkoľvek názvom domény, ktorý bol zaregistrovaný týmto členským štátom.

Komisia môže na účely použitia inštitúciami a orgánmi Spoločenstva požiadať register o uvedenie názvov domén priamo pod TLD.eu. Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, a najneskôr týždeň pred začiatkom obdobia fázovanej registrácie, ustanovenej v kapitole IV, Komisia oznámi registru názvy, ktoré majú byť vyhradené, a orgány, ktoré zastupujú inštitúcie a orgány Spoločenstva pri registrovaní názvov.“

8

Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 874/2004 upravuje:

„Držitelia prednostných práv, uznávaných alebo ustanovených vnútroštátnym právom a/alebo právom Spoločenstva, a verejné orgány sú spôsobilé žiadať o registráciu názvov domény počas obdobia fázovanej registrácie predtým, ako sa začne všeobecná registrácia domény.eu.

‚Prednostné práva‘ sa rozumejú tak, že zahrnujú, inter alia, registrované národné obchodné značky a obchodné značky Spoločenstva, geografické názvy alebo označenia pôvodu, a pokiaľ sú chránené podľa vnútroštátneho práva v členskom štáte, kde sú držané: neregistrované obchodné značky, obchodné názvy, obchodné identifikátory, názvy spoločností, rodinné mená a charakteristické tituly chránených literárnych a umeleckých diel.

…“

9

Článok 12 ods. 2 tretí odsek nariadenia č. 874/2004 ustanovuje:

„Počas prvej časti fázovanej registrácie môžu … požadovať ako názvy domény iba registrované vnútroštátne obchodné značky a obchodné značky Spoločenstva …“

10

V zmysle článku 22 ods. 1 nariadenia č. 874/2004:

„Postup [alternatívneho riešenia sporu] môže začať ktorákoľvek strana, ak:

…

11

Skutočnosti, ktoré predchádzali sporu, boli opísané v bodoch 11 až 16 napadnutého uznesenia takto:

„Medzinárodný systém internetových domén

Okolnosti predchádzajúce sporu

12

Dňa 13. februára 2006 spoločnosť Galileo Lebensmittel podala žalobu na Súd prvého stupňa, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie, ktorým bol názov domény „galileo.eu“ rezervovaný ako názov domény určenej na využitie orgánmi a inštitúciami Spoločenstva.

13

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žalobu ako neprípustnú z dôvodu, že žalobkyňa, ktorej toto rozhodnutie nebolo určené, nebola týmto rozhodnutím „osobne dotknutá“ v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

14

Súd prvého stupňa pripomenul judikatúru, podľa ktorej možnosť s väčšou či menšou presnosťou určiť počet, alebo dokonca totožnosť právnych subjektov, na ktorých sa opatrenie uplatní, v nijakom prípade neznamená, že tieto právne subjekty treba považovať za osobne dotknuté týmto opatrením, pokiaľ je nesporné, že sa toto uplatnenie uskutočňuje na základe objektívnej právnej a skutkovej situácie definovanej dotknutým aktom.

15

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na to, aby bola žalobkyňa napadnutým aktom osobne dotknutá, musí jednak patriť do úzkej skupiny hospodárskych subjektov a jednak sa na ňu musí vzťahovať osobitná ochrana. Súd prvého stupňa rozhodol, že ani jedna z týchto dvoch podmienok nebola v prejednávanom prípade splnená.

16

Pokiaľ ide o osobitnú ochranu, Súd prvého stupňa sa domnieval, že žiadne ustanovenie Komisii neprikazuje zohľadniť záujmy žalobkyne.

17

Pokiaľ ide o otázku, či spoločnosť Galileo Lebensmittel patrila do úzkej skupiny hospodárskych subjektov z dôvodu vlastností typických pre členov tejto skupiny, Súd prvého stupňa sa domnieval, že vo chvíli, keď bol zoznam vypracovaný, počet a totožnosť osôb potenciálne dotknutých rezerváciou neboli konečným spôsobom známe, ba dokonca sa nedali ani určiť.

18

Každý názov domény zapísaný v tomto zozname je totiž zarezervovaný nielen voči držiteľom prednostných práv, medzi ktoré odvolateľka podľa vlastného tvrdenia patrí, a voči verejným subjektom, ktoré zastupujú veľmi početnú, no napriek tomu určiteľnú skupinu, ale aj voči širokej verejnosti. Aj keby počas obdobia určeného na predbežnú alebo prioritnú registráciu nebola podaná žiadosť, stále by bolo možné, aby sa takáto žiadosť podala v priebehu obdobia určeného na všeobecnú registráciu.

19

Súd prvého stupňa v tomto smere spresnil, že dátum, ktorý treba zohľadniť na účely určenia, či existuje úzka skupina hospodárskych subjektov, je dátum prijatia sporného opatrenia.

20

Svojím odvolaním spoločnosť Galileo Lebensmittel navrhuje, aby Súdny dvor:

21

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

22

Na základe článku 119 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môže odôvodneným uznesením na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek zamietnuť.

23

Vo svojom odvolaní spoločnosť Galileo Lebensmittel tvrdí, že napadnuté uznesenie Súdu prvého stupňa je postihnuté vadou, ktorá spočíva v nesprávnom právnom posúdení Súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol, že táto spoločnosť nie je osobne dotknutá rozhodnutím Komisie, ktorým bol názov domény „galileo.eu“ rezervovaný ako názov domény určenej na využitie orgánmi a inštitúciami Spoločenstva.

24

Tvrdenia odvolateľky možno analyzovať tak, že v podstate uplatňujú tri odvolacie dôvody.

25

Prvý odvolací dôvod vychádza z toho, že napadnuté uznesenie dostatočne nezohľadňuje osobitné okolnosti veci a najmä skutočnosť, že sporné rozhodnutie nie je nariadením.

26

Judikatúra citovaná Súdom prvého stupňa sa rozvinula v oblasti žalôb týkajúcich sa nariadení Spoločenstva. Sporné rozhodnutie však takúto povahu nemá, ale je aktom vykonávajúcim nariadenie v konkrétnom prípade. Sporné rozhodnutie okrem toho predstavuje opatrenie, ktorého cieľom je chrániť osobitné potreby Komisie v oblasti názvov domén. V dôsledku toho je judikatúra uplatnená Súdom prvého stupňa v prejednávanom prípade nevhodná.

27

Komisia odpovedá, že sporné rozhodnutie je aktom so všeobecnou pôsobnosťou, ktorý má rozličné účinky na rôzne dotknuté právne subjekty v závislosti od názvov domén, ktoré tieto subjekty plánujú zaregistrovať.

28

Článok 230 štvrtý odsek ES poskytuje možnosť každej fyzickej alebo právnickej osobe podať žalobu o neplatnosť proti dvom typom rozhodnutí: na jednej strane proti rozhodnutiu, ktoré jej je určené, a na druhej strane proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe.

29

Základná odlišnosť spočíva v tom, či rozhodnutie, ktoré žalobca napáda, mu je určené, alebo nie. Pokiaľ mu nie je určené, musí byť žalobca na to, aby mal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť, napadnutým aktom priamo a osobne dotknutý. Judikatúra týkajúca sa pojmu „osobná dotknutosť“ sa použije v prípade, že žalobcovi nie je určené rozhodnutie, ktoré napáda.

30

V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné určiť presnú povahu sporného rozhodnutia, stačí konštatovať, že spoločnosti Galileo Lebensmittel sporné rozhodnutie určené nebolo. Súd prvého stupňa tak v prejednávanom prípade právom použil judikatúru týkajúcu sa pojmu „osobná dotknutosť“, aby určil, či žalobkyňa má aktívnu legitimáciu.

31

Prvý odvolací dôvod musí byť preto zamietnutý ako zjavne nedôvodný.

32

Odvolateľka tvrdí, že názov domény „galileo.eu“ je jedinečný obchodovateľný hospodársky majetok a že sporné rozhodnutie v podstate znamená, že tento majetok je vyňatý z obchodovania bez protiplnenia.

33

Odvolateľka v postavení užívateľky a výlučnej držiteľky licencie na slovnú ochrannú známku Galileo je osobne dotknutá sporným rozhodnutím, ktoré porušuje jej právo z ochrannej známky tým, že jej bráni v registrácii názvu domény „galileo.eu“, a napadnuté uznesenie je v tomto rozsahu postihnuté vadou založenou na nesprávnom právnom posúdení.

34

Spoločnosť Galileo Lebensmittel sa v tomto ohľade odvoláva na judikatúru vyplývajúcej z rozsudku zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia (11/82, Zb. s. 207), a takisto uvádza rozsudok z 18. mája 1994, Codorniu/Rada (C-309/89, Zb. s. I-1853), ako aj návrhy prednesené generálnym advokátom vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM (C-125/06 P, Zb. s. I-1451).

35

Odvolateľka dodáva, že Súd prvého stupňa neprávom posúdil kritérium osobnej dotknutosti vzhľadom na skutkové a právne poznatky existujúce ku dňu sporného rozhodnutia a že nič nezakazuje posúdiť osobnú dotknutosť vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali po tomto dátume.

36

Na záver tvrdí, že nariadenie č. 874/2004 jej ako majiteľke nemeckej slovnej ochrannej známky Galileo priznáva pri registrácii osobitné právne postavenie. V tomto smere sa odvoláva na odôvodnenia č. 6 a 16 a článok 5 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 733/2002, ako aj na odôvodnenie č. 11. článok 10 ods. 1 a 2, ako aj článok 12 ods. 2 nariadenia č. 874/2004.

37

Podľa spoločnosti Galileo Lebensmittel je cieľom týchto ustanovení chrániť majiteľa práv z ochrannej známky, pokiaľ ide o možnosť dať si zaregistrovať ako názov domény najvyššej úrovne ‚.eu‘ svoj názov chránený na základe práva ochranných známok. Nariadenie č. 874/2004 stanovuje fázu registrácie vyhradenú držiteľom prednostných práv skôr, než začne všeobecná registrácia. Ide o privilégium vo vzťahu k žiadateľom, ktorí rovnako ako Komisia nie sú držiteľmi prednostných práv.

38

Podľa Komisie môže byť odvolateľka sporným rozhodnutím nepochybne dotknutá, ale rovnakým spôsobom, ako ním môžu byť dotknuté ostatné subjekty, a nemôže tvrdiť, že je ním dotknutá „osobne“.

39

Komisia ďalej zastáva názor, že ustanovenia uplatňované spoločnosťou Galileo Lebensmittel jej nemôžu priznávať osobitné právne postavenie pri registrácii ochrannej známky. Komisia dodáva, že odvolateľka nemá v úmysle napadnúť sporné rozhodnutie, ale samotné nariadenie č. 874/2004, pričom lehota na podanie žaloby o neplatnosť tohto nariadenia už uplynula.

40

Komisia nakoniec uvádza, že odvolateľka nemá nijaké výhradné právo na označenie „Galileo“, nachádzajúce sa prinajmenšom v 60 ochranných známkach Spoločenstva, z ktorých 29 obsahuje len toto označenie.

41

Fyzická alebo právnická osoba môže tvrdiť, že sa jej všeobecne platný akt osobne týka len vtedy, ak ju tento akt zasahuje z dôvodu jej určitých osobitných vlastností alebo skutkovej situácie, ktorá ju charakterizuje v porovnaní s ktoroukoľvek inou osobou (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223).

42

Ako pripomína napadnuté uznesenie, Súdny dvor v tomto ohľade rozhodol, že pokiaľ sa napadnutý akt dotýka skupiny osôb, ktoré boli určené alebo ich bolo možné určiť v čase prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných pre členov tejto skupiny, môžu byť tieto osoby osobne dotknuté týmto aktom, keďže tvoria súčasť úzkej skupiny hospodárskych subjektov (rozsudky Piraiki-Patraiki a i./Komisia, už citovaný, bod 31, ako aj z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 60).

43

Pokiaľ ide o túto otázku, Súd prvého stupňa právom rozhodol, že počet a totožnosť osôb potenciálne dotknutých rezerváciou názvu domény nemohli byť konečným spôsobom známe, ba dokonca nemohli byť ani určené. Súd prvého stupňa totiž na základe správnej analýzy postupu stanoveného nariadením č. 874/2004 uviedol, že každý názov domény zapísaný na zozname je rezervovaný nielen vo vzťahu k držiteľom prednostných práv, ale aj vo vzťahu k širokej verejnosti.

44

Odvolateľka v tomto smere nemôže porovnávať svoju situáciu so situáciou vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok Piraiki-Patraiki a i./Komisia. V tomto rozsudku Súdny dvor uznal prípustnosť žaloby o neplatnosť smerujúcu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa členskému štátu povolili zaviesť ochranné opatrenia proti dovozu výrobkov žalobcov, ktorí pred prijatím tohto rozhodnutia uzatvorili kúpne zmluvy týkajúce sa daného výrobku, ktorých plnenie sa uvedeným rozhodnutím úplne alebo čiastočne znemožnilo. V prejednávanom prípade však sporné rozhodnutie v nijakom prípade nebráni plneniu zmlúv, ktorých jednou stranou je odvolateľka. Situácia, na ktorú sa odvoláva, tak nemôže viesť k použitiu judikatúry zakotvenej v uvedenom rozsudku.

45

Spoločnosť Galileo Lebensmittel sa nemôže odvolávať ani na to, že Súdny dvor v už citovanom rozsudku Codorniu/Rada uznal, že spoločnosť, ktorej sa uvedená vec týkala, sa nachádzala v situácii, ktorá ju vymedzovala v súvislosti s dotknutým ustanovením právneho predpisu so všeobecnou pôsobnosťou vzhľadom na všetky ostatné hospodárske subjekty, keďže toto ustanovenie viedlo k tomu, že uvedená spoločnosť nemohla v oblasti obchodu používať svoju obrazovú ochrannú známku. V tejto súvislosti stačí uviesť, že sporné rozhodnutie nebráni odvolateľke v používaní jej ochrannej známky, takže svoju situáciu nemôže porovnávať so situáciou vo veci, v ktorej Súdny dvor vydal už citovaný rozsudok Codorniu/Rada.

46

Rovnako, hoci judikatúra dovoľuje považovať osobu za osobne dotknutú aktom, pokiaľ táto osoba tvorí súčasť úzkej skupiny hospodárskych subjektov, keď tento akt mení práva nadobudnuté pred jeho prijatím (pozri rozsudky z 1. júla 1965, Toepfer a Getreide-Import Gesellschaft/Komisia, 106/63 a 107/63, Zb. s. 525, 533, ako aj Komisia/Infront, už citovaný, bod 72), v prejednávanom prípade sporné rozhodnutie v neprospech odvolateľky žiadne nadobudnuté právo nemení, lebo jediným právom, ktorého sa dovoláva, je právo k ochrannej známke Galileo, ktoré patrí do inej právnej úpravy.

47

Nakoniec, aj keď spoločnosť Galileo Lebensmittel v podstate tvrdí, že sporné rozhodnutie závažne porušuje jej hospodárske záujmy, iba táto okolnosť nestačí na to, aby sa považovala za „osobu osobne dotknutú“ v zmysle už citovaného rozsudku Plaumann/Komisia, a v dôsledku toho na to, aby sa spochybňovala analýza Súdu prvého stupňa, ktorý sa obmedzil na použitie tohto rozsudku.

48

Za týchto podmienok odvolateľka neoprávnene tvrdí, že Súd prvého stupňa sa neprávom domnieval, že nepatrí k „úzkej skupine hospodárskych subjektov“ v zmysle vyššie uvedenej judikatúry.

49

Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnuť ako zjavne nedôvodná.

50

Takisto Súd prvého stupňa správne posúdil ku dňu vydania sporného rozhodnutia, či boli osoby dotknuté týmto rozhodnutím známe, alebo mohli byť známe (pozri analogicky rozsudok z 21. mája 1987, Union Deutsche Lebensmittelwerke a i./Komisia, 97/85, Zb. s. 2265, bod 11).

51

Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu je preto zjavne nedôvodná.

52

Napokon spoločnosť Galileo Lebensmittel nemôže tvrdiť, že Súd prvého stupňa napadnutým uznesením porušil právo na osobitnú ochranu, o ktorom odvolateľka tvrdí, že jej vzniklo pri prijímaní sporného rozhodnutia.

53

Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že sa osoba zúčastní na procese prijímania aktu Spoločenstva, ju môže individualizovať vo vzťahu k dotknutému aktu len v prípade, že v prospech tejto osoby sa na základe právnej úpravy Spoločenstva stanovili procesné záruky. Pokiaľ ustanovenie práva Spoločenstva ukladá na prijatie rozhodnutia vykonanie postupu, v ktorého rámci sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať prípadných práv, medzi ktoré patrí právo byť vypočutý, osobitné právne postavenie, ktoré má táto osoba, má za následok, že je individualizovaná v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES (pozri analogicky rozsudky zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia, 191/82, Zb. s. 2913, bod 31, ako aj z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré, C-263/02 P, Zb. s. I-3425, body 47 a 48).

54

Aj keď je v prejednávanom prípade pravda, že nariadenie č. 874/2004 upravuje obdobie na predbežnú a prednostnú registráciu názvov domén v prospech držiteľov prednostných práv, medzi ktoré odvolateľka podľa svojho tvrdenia patrí, nič to nemení na skutočnosti, že nezavádza nijakú procesnú záruku, ktorá by sa mohla analyzovať ako právo priznané spoločnosti Galileo Lebensmittel. Odvolateľka sa preto nemôže dovolávať ustanovení nariadenia č. 874/2004 na to, aby tvrdila, že sa jej tieto ustanovenia týkajú „osobne“ v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

55

Tretia časť druhého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnuť ako zjavne nedôvodná.

56

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nezávisle od otázky, či odvolateľka mala vo chvíli, keď podala žiadosť o názov domény „galileo.eu“, skutočne prednostné právo, sa v nijakom prípade nemôže oprávnene dovolávať práva na osobitnú ochranu tohto názvu na to, aby tvrdila, že Súd prvého stupňa sa neprávom domnieval, že nie je sporným rozhodnutím osobne dotknutá.

57

Druhý odvolací dôvod, skladajúci sa z troch častí, sa preto musí zamietnuť ako zjavne nedôvodný.

58

Vo svojom treťom odvolacom dôvode spoločnosť Galileo Lebensmittel tvrdí, že zamietnutím jej žaloby ako neprípustnej Súd prvého stupňa nerešpektoval jej právo na účinnú súdnu ochranu. Odvolateľka podľa svojich tvrdení nemala k dispozícii nijaký opravný prostriedok proti spornému rozhodnutiu, a to ani pred vnútroštátnym súdom, ani pred súdom Spoločenstva.

59

Od podmienok prípustnosti žaloby o neplatnosť sa nemožno odchýliť z dôvodu výkladu práva na účinnú súdnu ochranu, ktorý uviedla odvolateľka (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 44, a z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré, už citovaný, bod 36, ako aj uznesenia z 8. marca 2007, Strack/Komisia, C-237/06 P, bod 108, a z 13. marca 2007, Arizona Chemical a i./Komisia, C-150/06 P, bod 40).

60

Preto sa jednotlivec, ktorý nie je priamo a osobne dotknutý rozhodnutím Komisie a ktorého záujmy preto nie sú ovplyvnené takým opatrením, nemôže v súvislosti s uvedeným rozhodnutím dovolávať práva na súdnu ochranu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 1. októbra 2004, Pérez Escolar/Komisia, C-379/03 P, bod 41).

61

Keďže odvolateľka nepreukázala, že je sporným rozhodnutím osobne dotknutá, nie je oprávnená tvrdiť, že napadnuté uznesenie porušuje jej právo na účinnú súdnu ochranu.

62

Tretí odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť ako zjavne nedôvodný.

63

Vzhľadom na to, že žiadny z uplatnených odvolacích dôvodov nie je dôvodný, musí byť odvolanie zamietnuté.

64

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať spoločnosť Galileo Lebensmittel na náhradu trov konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) nariadil: